Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-22C/181/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou, JUDr. Slávkou Zborovjanovou, v právnej veci žalobcu C. O., bytom E. XX, XXX XX T., právne zastúpený JUDr. Rudolfom Maníkom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie I. XX, XXX XX T. proti žalovanému Ing. I. P., P. R., so sídlom Y. X, XXX XX T. IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený Mgr. Radoslavom Hodorom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Y. XX, XXX XX T. v konaní o vyplatenie mzdy takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania na účet právneho zástupcu žalovaného vo výške 311,34 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa pôvodnou podanou žalobou zo dňa 8.4.2002 domáhal, aby súd určil, že výpoveď z pracovného pomeru vykonaná listom žalovaného dňa 3.12.2001 je neplatná a aby zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku za obdobie od 1.3.2002 do opätovného zaradenia do pracovného pomeru so 17,6% úrokmi z omeškania od splatnosti jednotlivých mesačných splátok mzdy do zaplatenia, náhradu vo výške 2.951.- Sk a trovy konania.

Súd rozhodol rozsudkom -111 zo dňa 16.6.2005 tak, že určil, že výpoveď z pracovného pomeru žalobcu zo dňa 3.12.2001 je neplatná a v časti náhrady mzdy od 1.3.2002 vylúčil na samostatné konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa v 1,2,4 a 5 časti výroku dňa 21.12.2005 a 3 časti výroku 8.8.2005.

O náhrade mzdy súd rozhodol rozsudkom -203, ktorý v 1,2,3,4 výrokovej časti nadobudol právoplatnosť dňa 28.11.2007. V časti o zaplatenie 48.373,- Sk s príslušenstvom súd vylúčil na samostatné konanie, ktoré viedol pod č. k. .

Predmetom vylúčeného konania je vyplatenie mzdy žalobcu za obdobie od 23.12.2005 do 28.2.2006, ktorá nesúvisela s náhradou mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru ale podľa ust. vo výške 48.373,- Sk s príslušenstvom.

V prejednávanej právnej veci súd vykonal dokazovanie podľa ust. , (účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci), výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi: odhláškou zo sociálnej poisťovne, evidenčným listom dôchodkového zabezpečenia, dotazom na spoločnosť G. W., s.

r. o., dožiadaním na ÚPSVaR, dotazom na Slovenskú poštu, dotazom na Britskú ambasádu v Bratislave, mzdovým listom žalobcu, pracovnou zmluvou dohodou o skončení pracovného pomeru, pripojeným spisovým materiálom , pričom iné dôkazy ani skutočnosti v súlade s ust. , predložené ani označené neboli a zistil skutkový stav prejednávanej veci.

Z odpovede na dožiadanie súdu z ÚPSVaR zo dňa 4.2.2009, súd zistil, že žalobca bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 13.3.2002 do 22.5.2005 a dňa 23.5.2005 bol vyradený pre nespoluprácu.

Z pracovnej zmluvy zo dňa 1.5.2005 uzatvorenej medzi spoločnosťou G. W., s. r. o. vyplynulo, že žalobca od 2.5.2005 nastúpil do pracovného pomeru, ktorý bol uzatvorený na dobu neurčitú. Podľa bodu 7 sa účastníci dohodli na 40 hodinovom pracovnom týždni.

Tento pracovný pomer skončil dohodou ku dňa 10.2.2006. Dohoda bola uzatvorená dňa 3.2.2006 a obidvoma stranami podpísaná.

Z odpovede na dotaz súdu, Britská ambasáda na Slovensku dňa 27.2.2009 uviedla, že nevie potvrdiť časové obdobie vo rokoch 2003 - 2006, kedy sa mal žalobca zdržiavať na území Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska.

Z informácie poskytnutej Slovenskou poštou súd zistil, že zásielka pod podacím číslom 85 399 069 nedošla na dodávaciu poštu Košice 23. Z uvedeného je možné usúdiť, že nedošla ani adresátovi, teda žalovanému.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že následne ako dostal rozsudok, v ktorom bolo rozhodnuté, že pracovný pomer k žalovanému naďalej trvá, bol raz za ním, (presný deň ani hodinu si nespomenul) avšak nevedel sa dostať do budovy, ktorá je chránená elektronickým zvončekom a na zvonenie nikto nereagoval. Žalovaný so žalobcom nepokúšal kontaktovať nijako. Následne, keďže sa so žalovaným nevedel skontaktovať, prostredníctvom právneho zástupcu doručil žalovanému oznámenie o skončení pracovného pomeru.

Žalobca uviedol, že počas neplatného skončenia pracovného pomeru bol evidovaný na ÚPSVaR a neskôr bol zamestnaný u distribútora kávy, v spoločnosti G. W., kde vykonával pracovnú činnosť na základe pracovnej zmluvy, vykonával rozvoz kávy v Košiciach a v rámci východného Slovenska.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že následne, ako obdržal rozsudok, z ktorého bolo zrejmé, že pracovný pomer žalobcu v spoločnosti naďalej trvá, kontaktoval sa na právneho zástupcu žalobcu, JUDr. Maníka, ktorý jeho právnemu zástupcovi oznámil, že momentálne žalobca je mimo územia republiky, a že urobia všetky kroky k tomu, aby bol ukončený pracovný pomer. Po tomto stretnutí, viac stretnutí už nebolo. Na žalobcu sa nekontaktoval, nevidel na to

žiaden dôvod, pretože z jeho strany bol záujem ukončiť tento pracovno-právny vzťah, ktorý nebol ukončený z dôvodu jeho neprítomnosti na území SR. Na listy žalobcu nereagoval, pretože žiadne listy mu doručované neboli. Žiadna snaha žalobcu pokračovať v pracovnom pomere u žalovaného nebola.

Súd právne posudzoval prejednávaný spor v súlade s príslušnými ust. v znení zmien a doplnkov (ďalej len ).

V súlade so základnými zásadami, článkom 5 , zamestnanci a zamestnávatelia sú povinní riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.

Podľa ust. zamestnanec je povinný najmä podľa písm. a/ pracovať svedomite a riadne podľa svojich síl, vedomostí a schopností, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi, podľa písm. b/ byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času.

Podľa ust. zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Súd vo vykonanom dokazovaní sledoval, či žalobca v sledovanom období (23.12.2005 - 28.2.2006 pre žalovaného vykonával prácu, v akom rozsahu, ak prácu nevykonával, či bola prekážka na strane žalobcu alebo žalovaného.

Súd vyhodnotil dokazovanie podľa ust. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Súd z vykonaného dokazovania, výsluchu žalobcu a predložených listinných dôkazov (pracovnej zmluvy a dohody o skončení pracovného pomeru) považoval za preukázanú tú skutočnosť, že žalobca mal pracovnoprávny právny vzťah založený na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.5.2005 so spoločnosťou PETIX International. Pre túto spoločnosť vykonával prácu s dohodnutým pracovným týždenným časom 40 hodín a za vykonanú prácu dostával mzdu.

Pracovná zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 31.10.2000, spolu s dodatkom zo dňa 30.3.2001, podľa ktorej mal žalobca naďalej vykonávať prácu, bola uzatvorená na dobu neurčitú s týždenným rozsahom pracovného času 42,5 hodiny.

Súd nezistil žiadnu prekážku na strane zamestnávateľa, prečo by žalobca nemohol od 23.12.2005 vykonávať prácu.

Súd konaním žalobcu, považoval za preukázané, že k žalovanému do práce nenastúpil a podľa dohodnutej pracovnej zmluvy prácu pre neho nevykonával, pričom prekážka nebola na strane žalovaného ale žalobca pre žalovaného nevykonával prácu z dôvodu, že vykonával prácu pre iného zamestnávateľa.

Žalobca nevykonával povinnosti mu plynúce z pracovnej zmluvy a pre žalovaného nepracoval, nevzniklo mu za obdobie od 23.12. 2005 do 28.2.2006 právo na mzdu za vykonanú prácu v súlade s ust. .

Súd skutočnosti, či žalobca bol v sledovanom období v zahraničí, nepovažoval za právne významné v tomto spore.

Na základe uvedených skutočností súd žalobu o zaplatenie mzdy vo výške 48.373,- Sk s príslušenstvom zamietol.

O trovách konania súd rozhodoval podľa ust. § 142 ods. 1 O. s . p. a to tak, že účastníkovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Na základe tohto súd priznal žalovanému trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia právneho zástupcu žalovaného priznané v súlade s vyhláškou MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, podľa v nadväznosti na ust. cit. vo výške 2150,- Sk za nasledujúce úkony právnej pomoci: príprava a prevzatie zastúpenia, x účasť na pojednávaniach 16.9.2008, 12.11.2008, spolu vo výške 6.450,-Sk a 3 x 190,- Sk t.j. 7.020,- Sk čo predstavuje sumu 233,02 € a 1x účasť na pojednávaní 7.4.2009, odmena vo výške 71,36 € a

režijný paušál 6,95 €. Žalovanému súd priznal podľa ust. v spojení s ust. spolu trovy konania vo výške 311, €, ktoré žalobca je povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného Mgr. Radoslava Hodora do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach a to v súlade s ust. ods. 1 v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podľa je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ods. 2 cit. zák. ust. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že podľa písm. a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , podľa písm. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa písm. c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, podľa písm. d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa písm. e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), podľa písm. f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.