Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Cb/174/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci navrhovateľa: V., spol. s r.o., H. XX,. XXX. XX. T., IČO: XX. XXX. XXX, právne zastúpený: JUDr. T. V., advokát, H. XX,. T., V., s.r.o. AK so sídlom H. XX,. T. proti odporcovi: C. A., s.r.o., N. S. XX,. XXX. XX. Ž., IČO: XX. XXX. XXX, právne zastúpený advokátom Prof. JUDr. P. V., C.. , AK so sídlom R. XX,. XXX. XX. K., o zaplatenie 4.969,27 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.969,27 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,75 % ročne zo sumy 671,60 EUR od 7.9.2007, zo sumy 166,29 EUR od 7.9.2007, zo sumy 168,13 EUR od 7.9.2007, zo sumy 336,27 EUR od 7.9.2007, zo sumy 504,40 EUR od 8.9.2007, zo sumy 502,73 EUR od 11.9.2007, zo sumy 504,19 EUR od 11.9.2007 a zo sumy 1.344,51 EUR od 11.9.2007, všetko až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 2.172,69 EUR, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom podaným dňa 12.9.2007 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 611.729,40 Sk. Návrh odôvodnil tým, že na základe dohody o významných hospodárskych dokumentoch navrhovateľ ako dopravca vykonal pre odporcu prepravnú službu na trase Ž. - K. a K. - Ž.. Odplata za prepravné služby bola dohodnutá vo výške 1.800 EUR. V prípade ak preprava trvala viac než 102 hodín, vznikol navrhovateľovi nárok na zaplatenie stojného vo výške 150 EUR za deň. Vykonanú prepravu fakturoval navrhovateľ odporcovi faktúrami v súhrnnej výške 611.729,40 Sk, ktoré odporca neuhradil.

Uznesením č.k. zo dňa 7.11.2007 súd zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 60.116,40 Sk. K zastaveniu došlo na základe späťvzatia návrhu navrhovateľom. Navrhovateľ späťvzatie odôvodnil úhradou tejto časti istiny odporcom.

Uznesením č.k. zo dňa 31.1.2008 súd konanie zastavil v časti o zaplatenie istiny vo výške 425.140,20 Sk. K zastaveniu došlo na základe späťvzatia návrhu navrhovateľom. Navrhovateľ späťvzatie odôvodnil úhradou tejto časti istiny odporcom.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému odporca podal odpor. Tento odôvodnil tým, že navrhovateľom fakturovaná suma za prepravu bola pravidelne navýšená o stojné za niekoľko dní. Opodstatnenosť stojného však navrhovateľ nevedel preukázať a dodnes ho nepreukázal. Odporca ako seriózny obchodný partner aj napriek nezrovnalostiam uhradil cenu za prepravu t.j. 1.800 EUR na jednom vozidle za spiatočnú cestu podľa každej faktúry. Jedná sa o sumu, ktorá bola nesporná a na ktorú mal navrhovateľ po vykonaní prepravy nárok. Cenu stojného navrhovateľ neodôvodnil napriek výzvam

odporcu, čo u odporcu vzbudilo podozrenie, že išlo o nedôveryhodné vyúčtovanie bez objektívneho dôvodu, preto sa odporca rozhodol uhradiť fakturované sumy za stojné až po tom, ako navrhovateľ preukáže ich opodstatnenosť. Na výzvy odporcu však navrhovateľ nereagoval. Iné spoločnosti, ktoré v rovnakom čase vykonávali prepravu, neuvádzali státie a ani nefakturovali stojné v takom rozsahu v akom navrhovateľ. Okrem toho pri každom fakturovaní stojného tieto spoločnosti predložili výkaz jazdy s presným časovým harmonogramom podpísaný vodičom vozidla. Tieto boli následne potvrdené odporcom. Keďže navrhovateľ nepredkladal odporcovi relevantné a bežné dokumenty, napr. výkaz jazdy ani napriek viacnásobným výzvam, odporca bol zneistený v tom, či fakturované stojné bolo opodstatnené. Preto odporca žiada návrh zamietnúť.

Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odporu trval na návrhu. Podľa článku 4 Dohovoru o prepravnej zmluve je nákladný list dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy. Podľa patrí dopravcovi dohodnutá odplata a nárok na prepravné vzniká po vykonaní prepravy. Odôvodnenosť nároku navrhovateľa na zaplatenie stojného vyplýva z jednotlivých medzinárodných nákladných listov a z výkazov jázd. V medzinárodných nákladných listoch CMR je uvedený dátum nakladania tovaru s pečiatkou a podpisom odosielateľa a dátum prevzatia tovaru jeho príjemcom. Pri spiatočnej preprave je uvedený dátum nakladania tovaru a rovnako prevzatie tovaru príjemcom - odporcom. Vykonanie prepravy preukazujú tiež jednotlivé výkazy jazdy potvrdené odporcom, v ktorých je uvedený dátum a čas vykládky tovaru a tiež doba trvania prepravy. Z týchto dokladov vyplýva dôvodnosť fakturácie prepravného, vrátane stojného. Okrem toho navrhovateľ poukazuje nato, že čiastočnou úhradou faktúr odporca uznal svoj záväzok.

Na pojednávaní vykonal súd dokazovanie vypočutím právnych zástupcov účastníkov, oboznámením návrhu, zmluvy, faktúr, medzinárodných nákladných listov, výkazov jázd a ďalších listinných dôkazov a zistil nasledovné :

Odplatu za vykonanú prepravu fakturoval navrhovateľ odporcovi faktúrami č. 70001387 splatnou dňa 6.9.2007 na sumu 80.930,40 Sk, č. 700001388 splatnou dňa 6.9.2007 na sumu 65.126,10 Sk, č. 700001389 splatnou dňa 6.9.2007 na sumu 65.847,60 Sk, č. 70001390 splatnou dňa 6.9.2007 na sumu 70.912,80 Sk, č. 700001393 splatnou dňa 7.9.2007 na sumu 75.978,- Sk, č. 70001405 splatnou dňa 10.9.2007 na sumu 75.726,- Sk, č. 70001406 splatnou dňa 10.9.2007 na sumu 75.946,50 Sk a faktúrou č. 700001407 splatnou dňa 10.9.2007 na sumu 101.262,- Sk.

Dňa 6.6.2007 uzatvorili účastníci Dohodu o významných hospodárskych dokumentoch k zmluve o prepravnej službe. Podľa tejto dohody bola dohodnutá trasa prepravnej služby Ž. - K. a späť. Cena prepravnej služby vo výške 1.800 EUR za jedno vozidlo a spiatočnú cestu, miesto naloženia Ž. - B., miesto vyloženia - K., Termín dodania do K. a späť do Ž. bol dohodnutý 4 dní + 6 hodín (102 hodín). Ak preprava potrvá viac ako 12 hodín cena stojného bude 150 EUR za každý deň.

Uskutočnenie jednotlivých prepráv a doba trvania prepravy zo Ž. do K. a späť vyplýva z medzinárodných nákladných listov predložených navrhovateľom. Pri šiestich z celkovo ôsmich vykonaných prepráv predložil navrhovateľ tiež výkaz jazdy. Z tohto výkazu jazdy je zrejmý čas vykonávania prepravy od príchodu po odchod. Výkaz jazdy je podpísaný vodičom a potvrdený pečiatkou odporcu a nečitateľným podpisom.

Odporca do súdneho spisu predložil doklady, ktoré sa týkajú vzťahov medzi odporcom a inými prepravným spoločnosťami na základe obdobných zmlúv. Podľa zmlúv uzavretých so spoločnosťami D. s.r.o. a C., s.r.o. bola dohodnutá doba prepravy 5 dní + 12 hodín (132 hodín).

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní trval na podanom návrhu. Všetky medzinárodné nákladné listy sú potvrdené pečiatkou odporcu a jeho podpisom a to aj v časti potvrdenia dátumu ukončenia prepravy. Spolu sa jedná o osem faktúr za osem vykonaných prepráv. Pri šiestich vykonaných prepravách boli zo strany navrhovateľa predložené aj výkazy jázd, ktoré sú rovnako potvrdené pečiatkou a podpisom odporcu. Pri dvoch prepravách sa takéto výkazy jázd zrejme stratili. Aj v týchto prípadoch je však rozsah prepravy zrejmý z medzinárodných nákladných listov. Obrana odporcu v časti, kde poukazuje na zmluvy uzatvorené s inými prepravcami, neobstojí, pretože v týchto zmluvách bola dohodnutá dlhšia doba prepravy a iné stojné. Je vecou konkrétnej prepravnej spoločnosti, či si voči navrhovateľovi na základe zmluvy uplatnila stojné alebo nie. Podľa zmluvy však napr. spoločnosť D.

nárok na stojné určite mala. Právo na stojné vzniklo navrhovateľovi bez ohľadu nato z akého dôvodu došlo k predĺženiu prepravy. Čo sa týka vyjadrenia právneho zástupcu odporcu ohľadom vzniku škody, podľa dohovoru CMR treba poukázať nato, že zo strany odporcu nebola voči navrhovateľovi žiadna škoda uplatnená. Navrhovateľ rovnako neeviduje žiadnu výzvu na preukázanie dôvodnosti stojného zo strany odporcu. Prepravcovi pritom vzniká nárok na dohodnuté prepravné už vykonaním prepravy. Na tento nárok nemá žiadny vplyv ani prípadný nárok na náhradu škody. Článok 18 dohovoru CMR nie je možné vzťahovať na otázky týkajúce sa preukazovania stojného a jeho dôvodnosti. Čo sa týka späťvzatia návrhu v časti, došlo k tomu na základe platieb, ktoré boli identifikované uvedením variabilných symbolov jednotlivých faktúr. Po prepočte prijatej sumy počtom faktúr bolo zistené, že odporca zaplatil navrhovateľovi na každú z faktúr 1.800 EUR, teda sumu prepravného. Zvyšná časť faktúr nebola uhradená a týka sa práve stojného.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že odporca vyplatil faktúry do výšky dohodnutej ceny prepravy a odmietol zaplatiť stojné. Stojné odmietol zaplatiť z toho dôvodu, že odporca stojné uplatnil vo všetkých vystavených faktúrach. Okrem tohto konania prebieha ďalší spor, ktorého predmetom je ďalších viac ako tridsať faktúr, pričom v každej z nich uplatnil navrhovateľ aj stojné. Vo vzťahu s inými prepravcami dochádzalo k fakturovaniu stojného len výnimočne. Na strane odporcu tak vzniklo podozrenie, že navrhovateľ fakturuje stojné neodôvodnene, a preto bol navrhovateľ vyzvaný, aby odôvodnil prečo toto stojné bolo v každom prípade fakturované. Túto skutočnosť však navrhovateľ neodôvodnil, z predložených listov CMR a výkazov jázd vyplýva len dĺžka prepravy, pričom nijakým spôsobom nie je odôvodnené, prečo preprava trvala takú dlhú dobu, prečo napr. kamión stál na hraničnom prechode, prípadne niekde inde. Čo sa týka iných prepravcov, pán O. na výzvu odporcu preukázal a odôvodnil stojné a preto mu bolo uhradené. Treba poukázať tiež na dohovor CMR, ktorý v článku 17 uvádza, že prepravca zodpovedá aj za prekročenie dohodnutej dodacej doby. Táto bola v zmluve dohodnutá na 102 hodín. Podľa článku 18 dôkaz, že za takéto prerušenie dodacej doby nezodpovedá, patrí prepravcovi. K dôvodnosti stojného sa bližšie môžu vyjadriť účastníci konania a odporca navrhuje ohľadom tejto skutočnosti vypočuť vodičov jednotlivých kamiónov.

Podľa článku 9 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), nákladný list je, pokiaľ sa nedokáže opak, vierohodným dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy ako aj o prevzatí zásielky dopravcom.

Podľa článku 17 ods. 1 tohto dohovoru, dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania, ako aj za prekročenie dodacej lehoty.

Podľa článku 19 dohovoru prekročenie dodacej lehoty nastane vtedy, keď zásielka nebola vydaná v dojednanej lehote.

Podľa zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec z určitého miesta do určitého iného miesta a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu.

Podľa § 625 ods. 1 dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu. Podľa ods. 2 dopravcovi vzniká nárok na prepravné po vykonaní prepravy do miesta určenia, ak zmluva neurčuje za rozhodnú inú dobu.

Predmetom návrhu podaného navrhovateľom bolo pôvodne zaplatenie celej ceny prepravy. Táto cena pozostávala jednak z ceny dohodnutej vo výške 1.800 EUR za jednu prepravu a tiež z fakturovaného stojného. V priebehu konania odporca cenu prepravy uhradil a v tejto časti bolo konanie zastavené. Medzi účastníkmi zostala sporná otázka nároku navrhovateľa na zaplatenie dohodnutého stojného.

Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odporu okrem iného uviedol skutočnosť, že odporca vykonanými čiastočnými úhradami uznal svoj záväzok aj vo zvyšnej časti v zmysle ust. . S týmto právnym názorom navrhovateľa však konajúci súd nesúhlasí. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia má čiastočné plnenie záväzku účinky uznania zvyšku dlhu len v tom prípade, ak z konania dlžníka možno usudzovať to, že plnením uznáva aj zvyšok svojho záväzku. V tomto prípade však z konania odporcu v žiadnom prípade nemožno vyvodzovať jeho súhlas a uznanie zvyšku

záväzku. Odporca v priebehu celého konania spochybňuje a popiera svoju povinnosť zaplatiť stojné, a preto zo skutočností, že uhradil základnú cenu prepravy nemožno odvodzovať, že uznáva aj cenu stojného. Podľa názoru súdu tak odporca uskutočnenými čiastočnými úhradami svoj záväzok vo vzťahu k navrhovateľovi neuznal.

Pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľa v časti o zaplatenie stojného súd vychádzal predovšetkým z dohody, ktorá bola medzi účastníkmi uzavretá. Odporca sa totiž to v konaní bránil tvrdením, že navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal dôvody, na základe ktorých došlo k zdržaniu prepravy, teda, že navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť požadovaného stojného. Odporca v podanom odpore okrem iného uviedol, že navrhovateľa viackrát vyzýval na preukázanie dôvodnosti stojného. Žiadnu takúto výzvu však odporca v priebehu súdneho konania nepredložil, a preto toto jeho tvrdenie zostalo nepreukázané. Okrem toho podľa názoru súdu ani takáto výzva a prípadná skutočnosť, že by navrhovateľ na takúto výzvu nereagoval, nemá žiaden vplyv na posudzovaný nárok. Z uzatvorenej dohody, na základe ktorej boli jednotlivé prepravy uskutočnené, totiž jednoznačne vyplýva uplatnený nárok navrhovateľa. Treba poukázať nato, že medzi účastníkmi bola síce dohodnutá doba dodania tovaru do K. a späť do Ž. v rozsahu 102 hodín, avšak zároveň účastníci v tejto zmluve priamo počítajú s tým, že preprava môže trvať viac ako dohodnutých 102 hodín. Na základe tejto skutočnosti teda nemožno konštatovať, že by bola stanovená nejaká pevne určená doba, počas ktorej mala byť preprava vykonaná. V tomto prípade tak v zmysle článku 19 dohovoru CMR ani nemožno hovoriť o prekročení dodacej lehoty, keďže v zmluve nie je jednoznačne dojednaná lehota, v ktorej mala byť zásielka vydaná. Doba trvania prepravy nie je určená nejakým pevným časovým údajom, ale je určená variabilne s tým, že priamo v zmluve sa počíta s jej predĺžením. Nie je pritom stanovená žiadna horná hranica, ktorá by obmedzovala lehotu dodania tovaru. Na základe týchto skutočností tak súd konštatuje, že navrhovateľ tým, že uskutočnil prepravu v dobe dlhšej ako 102 hodín, nijakým spôsobom neporušil svoju povinnosť z uzatvorenej prepravnej zmluvy, na jeho strane nemožno konštatovať prekročenie dodacej lehoty, preto v tomto prípade ani neprichádza do úvahy aplikácia ustanovení dohovoru CMR, konkrétne článku 17, na ktorý sa odvolával právny zástupca odporcu. Okrem toho treba poukázať nato, že článok 17, resp. celá kapitola IV. dohovoru CMR, pojednáva o zodpovednosti dopravcu okrem iného za prekročenie dodacej lehoty. V tomto prípade však predmetom súdneho sporu nie je žiadny nárok uplatnený titulom zodpovednostného nároku odporcu voči navrhovateľovi za prekročenie dodacej lehoty. Preto na právny vzťah účastníkov tohto konania uvedené články vôbec nie je možné použiť.

Ohľadom dôvodnosti fakturovania stojného sa súd stotožnil s vyjadrením navrhovateľa. Z uzatvorenej dohody, na základe ktorej sa prepravy uskutočňovali, nevyplýva povinnosť prepravcu nejakým spôsobom deklarovať dôvodnosť predĺženia prepravy nad stanovenú hranicu 102 hodín, ani povinnosť dôvody predĺženia preukázať. Zmluva bez ďalšieho konštatuje, že v prípade, ak preprava potrvá dlhšie ako 102 hodín, je dohodnutá cena 150 EUR za každý deň, a to bez ohľadu na dôvod, pre ktorý došlo k predĺženiu prepravy. Ak účastníci takýmto spôsobom vymedzili svoje práva a povinnosti, nemôže odporca dodatočne požadovať, aby navrhovateľ odôvodňoval, prečo k predĺženiu doby prepravy došlo. Preto podľa názoru súdu je bez právneho významu tvrdenie odporcu, že navrhovateľa vyzýval na preukázanie dôvodnosti dlhšieho trvania prepravy. Rovnako sú potom bez právneho významu aj dôkazné návrhy právnych zástupcov účastníkov, ktorí na pojednávaní žiadali ohľadom preukázania dôvodnosti stojného vypočúvať účastníkov konania, vodičov kamiónov resp. pracovníkov navrhovateľa a odporcu, ktorí vybavovali a zabezpečovali náležitosti týkajúce sa tejto prepravy. Takýmito uskutočnenými dôkazmi by sa síce mohol zistiť dôvod, pre ktorý preprava trvala dobu dlhšiu ako 102 hodín, avšak vzhľadom na dohodu účastníkov by toto zistenie nemalo na výsledok sporu žiadny vplyv. Navrhovateľ je podľa dohody oprávnený požadovať cenu prepravy + stojné bez ohľadu na dôvod, pre ktorý dôjde k predĺženiu doby prepravy. Preto súd tieto dôkazné návrhy zamietol.

Čo sa týka samotnej doby prepravy, táto vyplýva z predložených medzinárodných nákladných listov CMR a tiež z predložených výkazov jázd. Po oboznámení sa s týmito dokladmi súd konštatuje, že doba prepravy zachytená v jednotlivých dokladoch zodpovedá tej dobe prepravy, ktorú navrhovateľ odporcovi fakturoval vo vystavených faktúrach. Vo všetkých ôsmich prípadoch je doba prepravy potvrdená medzinárodnými nákladnými listami CMR, ktoré odporca potvrdil. Tým odporca potvrdil aj dobu trvania uskutočnených prepráv. Okrem toho v šiestich prípadoch navrhovateľ predložil tiež výkazy jázd, v ktorých sú presne špecifikované dátumy odkedy - dokedy sa jednotlivé prepravy uskutočnili. Aj v týchto výkazoch odporca dobu prepravy potvrdil svojou pečiatkou a podpisom.

Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych záverov tak súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu dôvodný. Navrhovateľ dostatočným spôsobom preukázal dobu trvania každej jednotlivej prepravy. Z uzatvorenej dohody pritom vyplýva, že navrhovateľ má nárok na zaplatenie stojného bez ohľadu na dôvod, pre ktorý došlo k predĺženiu lehoty na prepravu dĺžke 102 hodín. Preto súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi neuhradený zostatok vystavených faktúr vo výške 149.704,30 Sk, čo po prepočte konverzným kurzom v zmysle zákona o prechode na menu euro zodpovedá sume 4.969,27 EUR.

Okrem istiny navrhovateľ požadoval tiež zaplatenie úroku z omeškania. Uplatnená úroková miera 14,75 % ročne zodpovedá ustanoveniu . Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ odôvodnene požadoval vo vystavených faktúrach aj cenu stojného, dostal sa odporca do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti každej z vystavených faktúr. Preto súd návrhu navrhovateľa vyhovel aj v časti úroku z omeškania a priznal mu právo na jeho zaplatenie z neuhradených zostatkov faktúr odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti až do dňa zaplatenia, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa a za analogického použitia . V konaní došlo dvakrát k zastaveniu konania v časti istiny. Toto zastavenie bolo spôsobené správaním sa odporcu, ktorý predmetnú časť istiny uhradil až po podaní návrhu na súd a návrh v tejto časti tak bol podaný dôvodne. Preto súd analogicky túto časť predmetu konania vyhodnotil ako úspech navrhovateľa vo veci. Vo zvyšnej časti bol navrhovateľ úspešný a súd jeho návrhu vyhovel. Preto navrhovateľovi patrí právo na plnú náhradu jeho trov konania. Tieto trovy predstavujú zaplatený súdny poplatok vo výške 7.784,- Sk, po prepočte konverzným kurzom 258,38 EUR. Ďalej úspešnému navrhovateľovi patria trovy právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia boli priznané za 6 úkonov právnej pomoci (príprava a prevzatie, podanie návrhu, 2 x čiastočné späťvzatie návrhu, vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaní) v sume 2 x 11.150,- Sk, 1 x 2.750,- Sk (čiastočné späťvzatie, počítané zo sumy späťvzatia 60.116,40 Sk), 1 x 9.150,- Sk (čiastočné späťvzatie, počítané zo sumy späťvzatia 425.140,20 Sk) a 2 x 170,95 EUR + DPH + 3 x 178,- Sk, 1 x 190,- Sk a 2 x 6,95 EUR režijný paušál. Spolu trovy právneho zastúpenia po prepočítaní konverzným kurzom zodpovedajú sume 1.795,72 EUR. Ďalej právnemu zástupcovi navrhovateľa patrí za cestu z T. do Ž. a späť náhrada za stratu času za osem polhodín po 11,59 EUR, teda 92,72 EUR a náhrada cestovných výdavkov za cestu železničnou dopravou z T. do Ž. a späť vo výške 25,87 EUR. Celkovo trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 1.914,31 EUR. Na základe uvedených skutočností uložil súd odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania v súhrnnej výške 2.172,69 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.