Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/138/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobkyne Y. T., V. G. Z. XXX, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Alžbetou Hlavačkovou so sídlom Liptovský Mikuláš, Belopotockého 1, proti žalovanej P.. F. P., V. E., V. N. XXX/XX, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

rozhodol:

Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci Liptovský Trnovec, a to k stavbe rodinného domu súp. č. 170, postavenej na pozemku KN parc. č. 191 o výmere 467 m2, zastavané plochy a nádvoria, k jej súčastiam a príslušenstvu: drobným stavbám - komore, dielni a skladu, postaveným na KN parc. č. 191 o výmere 467 m2, zastavané plochy a nádvoria, hospodárskej budove postavenej na KN parc. č. 191 o výmere 467 m2, zastavané plochy a nádvoria, k prednému plotu postavenému na KN parc. č. 191 o výmere 467 m2, zastavané plochy a nádvoria a k zadnému plotu postavenému na KN parc. č. 192 o výmere 905 m2, záhrady, vrátane vonkajších úprav

- vodovodnej prípojky, vodomernej šachty, žumpy, spevnených plôch na KN parc. č. 191 a suchého WC na KN parc. č. 192, ako aj k pozemku KN parc. č. 191 o výmere 467 m2, zastavané plochy a nádvoria a k pozemku KN parc.č. 192 o výmere 905 m2, záhrady, zapísaným na liste vlastníctva č. XXX Katastrálneho úradu v Žiline, Správy katastra Liptovský Mikuláš pre obec a katastrálne územie G. Z., ktoré prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne .

Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci Liptovský Hrádok, zapísaným na liste vlastníctva č. XXX Katastrálneho úradu v Žiline, Správy katastra Liptovský Mikuláš pre obec a katastrálne územie G. B., a to k bytu č. 14, nachádzajúceho na 3. poschodí bytového domu súpisné číslo 530 v Liptovskom Hrádku, vchod č. 11, postavaného na pozemku KN parc. č. 563 o výmere 371 m2, zastavané plochy a nádvoria, k podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckemu podielu k pozemku KN parc. č. 563 o výmere 371 m2, zastavané plochy a nádvoria vo veľkosti 6541/88950-in, ktoré prikazuje do výlučného vlastníctva žalovanej.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej čiastku 13.277,50 euro v lehote do 31.12.2009.

O náhrade trov konania a o náhrade trov konania štátu súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súd 01.08.2006 domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, a to k rodinnému domu súp. č. 170, postavenému na KN parcele č. 191 o výmere 467 m2, zastavané plochy a nádvoria, k pozemku KN parc. č. 191 o výmere 467 m2, zastavané plochy a nádvoria, k pozemku KN parc. č. 192 o výmere 905

m2, záhrady, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území G.Ý. Z. a sú zapísané na liste vlastníctva (ďalej len LV) č. XXX Katastrálneho úradu v Žiline, Správy katastra Liptovský Mikuláš pre obec a katastrálne územie G. Z.. Domáhala sa tiež zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k bytu č. 14, ktorý sa nachádza vo vchode č. 11 na 3. poschodí bytového domu súp. č. 530, postavanému na KN parc. č. 563 o výmere 371 m2, zastavané plochy a nádvoria, v obci Liptovský Hrádok, zapísaného na LV č. XXX Katastrálneho úradu v Žiline, Správy katastra Liptovský Mikuláš pre obec a katastrálne územie G. B. spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckym podielom o veľkosti 6541/88950-in k pozemku, na ktorom je bytový dom postavený. Žalobu odôvodnila tým, že spolu so žalovanou, ktorá je jej sestrou, sú podielové spoluvlastníčky uvedených nehnuteľností, každá s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/2. Rodinný dom v Liptovskom Trnovci bol od roku 1998 neobývaný, žalobkyňa sa do neho presťahovala 01.07.2005. Od tejto doby žalovaná žalobkyňu a jej deti psychicky týra svojím konaním a dcéru žalobkyne napadla aj fyzicky. Žalobkyňa prejavila súhlas s tým, aby matka účastníčiek konania U. P.Á. mohla bývať s jej rodinou.

Počas konania sa účastníčky viackrát stretli za účelom uzatvorenia mimosúdnej dohody, avšak bezvýsledne.

Na základe návrhu žalobkyne bola tejto uznesením tunajšieho okresného súdu z 12.09.2006 č.k. -37 ustanovená zástupkyňa z radov advokátov.

Uznesením z 18.10.2006 č.k. -51 bolo zastavené konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žalobkyne z dôvodu späťvzatia tohto návrhu. Uznesenie sa stalo právoplatným 12.12.2006.

Uznesením zo dňa 22.05.2007 č.k. -87 súd čiastočne vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žalovanej zakázal vstup na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci Liptovský Trnovec. Uznesenie bolo zmenené rozhodnutím Krajského súdu v Žiline č.k. -114 zo dňa 31.08.2007, právoplatným 28.12.2007, ktorým bol tento návrh zamietnutý.

Na pojednávaniach žalobkyňa uviedla, že rodinný dom v Liptovskom Trnovci pozostáva z dvoch veľkých a jednej malej izby, kuchyne, WC a kúpeľne, ktoré boli vybudované asi v roku 1971 bratom jej otca Y. P. a jeho rodičmi, teda starými rodičmi účastníčiek konania. Dom je bol postavený v roku 1937, je v pôvodnom stave. Dom zostal prázdny asi od roku 1998, účastníčky tam chodievali len na letné prázdniny, na zimu dom zostal zazimovaný. Ona sa tam nasťahovala so svojou teraz 19-ročnou dcérou po rozvode svojho manželstva. Byt, v ktorom žila s bývalým manželom L. T. po zániku ich manželstva odkúpil jej bývalý manžel s jej súhlasom. Jednou z variant, keď riešili spolu s mamou a sestrou otázku jej bývania po rozvode manželstva, bolo práve bývanie v Liptovskom Trnovci. Potom jej sestra začala vytýkať, že si prihlásila v Liptovskom Trnovci trvalý pobyt bez jej súhlasu. Jej staršia dcéra končí vysokú školu v Bratislave a na Liptov sa zrejme nevráti, mladšia dcéra - stredoškoláčka, ktorá má vážny zdravotný problém v čase pojednávania (15.05.2008) s ňou bývala. Vlastníctvo k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet tohto konania získala spolu so žalovanou po otcovej smrti v rámci dedičského konania, keď sa ich matka vzdala svojho spoluvlastníckeho podielu. Matka býva v tomto byte v G. B., na víkendy k nej chodieva žalovaná. Pred jej nasťahovaním sa do Lipt. Trnovca sem chodievali na prázdniny ona so svojimi troma deťmi a žalovaná. Boli tam aj súčasne v tom istom období, ale vždy boli problémy, hádky. Sestre vadilo, že plačú deti, že ju vyrušujú keď večer svietia v kuchyni a hrajú karty. V malej izbe má dcéra žalobkyne U. počítač, veľkú spálňu užíva rodina žalobkyne a veľkú obývačku nechala v pôvodnom stave žalovanej, ktorá tam chodieva sporadicky, keď nie je v práci. Keď chcela žalovaná prísť na prázdniny, nikdy to neoznamovala dopredu, nikdy to takto nerobili. Sestra jej vytýkala, že si tam nemôže nikoho zobrať, že žalobkyňa zničila pec, že je tam koterec so psom, že nejde o dom určený na celoročné bývanie. Starí rodičia v dome bývali celý rok, ale len v kuchyni. V dome nie je ústredné vykurovanie. Prvý rok po nasťahovaní bolo v dome uhlie aj drevo, tak ho žalobkyňa minula, ďalší rok palivo zakúpila s pomocou nevesty. Sestra tam veľmi v zime nechodieva; chodieva väčšinou do záhrady. Elektrinu v nehnuteľnosti by mala stále platiť matka účastníčiek konania, pretože odber je vedený na jej meno a poštové poukážky chodia do Liptovského Hrádku. Domovú daň zaplatila raz žalobkyňa, ďalší rok na polovicou so žalovanou. Poplatok za smeti aj vodu platí žalobkyňa, jej matka sa podieľala na úhrade nákladov na smeti. Užívanie záhrady účastníčky nemajú podelené, pracovala tam ich matka. Polícia bola u nich viackrát, zápis bol urobený iba raz v roku 2006, bolo vedené priestupkové konanie. Potom prišli policajti ešte raz, zápis nerobili a ďalší krát robili zápis so sestrou. Jej bývalý manžel im

chodieval narúbať drevo alebo pokosiť trávu, čo sa nepáčilo žalovanej a ich matke. Druhá nehnuteľnosť

- byt v Lipt. Hrádku - je vlastne rodičovským bytom účastníčiek konania. Žalobkyňa nájomné neplatí, býva v ňom ich matka. Žalovaná k matke chodieva pravidelne na víkendy, podľa predpokladu žalobkyne tam tiež trávi prázdniny a voľno. Matka nevyžaduje starostlivosť ani opateru, sama navarí aj napečie.

Žalovaná vo svojich výpovediach na pojednávaniach uviedla, že po smrti otca účastníčiek konania L. P. ich matka U. P. svoj dedičský podiel darovala žalobkyni a žalovanej s tým, že nehnuteľnosti budú užívať spolu. Do 01.07.2005 užívali dom v Liptovskom Trnovci užívali ako rekreačnú chalupu, chodievali tam do záhrady. Žalovaná po otcovej smrti zabezpečovala celú starostlivosť o nehnuteľnosť, pracovala tam manuálne. Problémy nastali po nasťahovaní sa sestry do Lipt. Trnovca, čo urobila bez jej súhlasu. Je pravdou, že žalovaná jej pomáhala sťahovať, nevedela však o prihlásení sa žalobkyne na trvalý pobyt. Žalobkyňa tam žila bez jej súhlasu a začala sa správať ako výlučná vlastníčka. Má veľkú spálňu, chodbu, celú špajzu, kúpeľňu, malú izbu, kuchyňu, vysťahovala pôvodný nábytok. Sestra vie o ich výpovediach v priestupkových konaniach, odmietala konfrontáciu, nakoľko žalovaná uvádzala, že to boli krivé výpovede s cieľom získať majetok do výlučného vlastníctva. Bývalý manžel žalobkyne L. T.Á. sa voči žalovanej a matke účastníčiek konania správal nevhodným spôsobom, čo bolo riešené v priestupkovom konaní; podľa jej vedomosti mu bola uložená poriadková pokuta. Matka by sa nebola vzdala svojho dedičského podielu v prípade narušených sesterských vzťahov. Koterec pre psa do Lipt. Trnovca nasťahoval bývalý manžel žalobkyne, pes narúša pobyt v Liptovskom Trnovci. Sestre spolu s matkou pomáhali počas trvania jej manželstva, a to aj finančne. Dcéra žalobkyne U. je prijatá na vysokú školu do Bratislavy, takže v podstate rodinný dom by obývala iba žalobkyňa. Je pravdou, že žalovaná raz do nehnuteľnosti odmietla pustiť policajtov. Keď bola matka účastníčiek konania v Liptovskom Trnovci, rodina žalobkyne hrala karty do neskorej noci a boli hluční, matka spala vo vedľajšej izbe. Všetko je o tolerancii, poznajú cholerickú povahu žalovanej, tak ju chceli vyprovokovať s cieľom získať majetkový prospech. V čase vydania predbežného opatrenia bola zavádzaná tým, že bola uvedená do omylu tým, že keď vstúpi na pozemok, bude trestne stíhanou. Obaja právnici pritom vedeli, že podala odvolanie proti predbežnému opatreniu. Z tohto dôvodu do nehnuteľnosti nechodila, nemohla zobrať úrodu zo záhrady. Z dôvodu sústavných invektív voči jej osobe sa snažila nechodievať do Liptovského Trnovca často. Poplatky za nehnuteľnosť prvý rok po nasťahovaní zaplatila celé žalobkyňa, od neskoršej doby žalovaná platí polovicu z nich, okrem platby za vodu. Matka účastničiek konania sama uhrádza platby za byt v Lipt. Hrádku, ktorý obýva, ale náklady na jeho vymaľovanie, položenie linolea alebo výmenu WC jej pomáha financovať žalovaná. Do stavu hmotnej núdze sa žalobkyňa dostala vlastným pričinením. Žalovaná si po práci potrebuje oddýchnuť na záhrade, pobyt na záhrade je relax aj pre ich matku. Nevidí dôvod, prečo by sa vzdala chalupy v lukratívnej lokalite. Je ochotná spoločne financovať opravu, pokiaľ ju bude financovať aj protistrana. Navrhla postupovať v súdnom spore v zmysle mimosúdnych rokovaní účastníčiek konania, nehnuteľnosti v Liptovskom Trnovci predať tretej osobe a nehnuteľnosť v Liptovskom Hrádku predať matke účastníčiek konania U.O. P. za 1,-Sk. Navrhla doplniť dokazovanie kontrolným znaleckým posudkom, nakoľko cena nehnuteľností v Lipt. Trnovci je podľa jej názoru podhodnotená (lukratívna časť, atraktívny pozemok) a cena nehnuteľností v Lipt. Hrádku nadhodnotená (pleseň na severozápadnej stene); v znaleckom posudku neboli použité správne koeficienty.

Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaniach navrhla zrušiť podielové spoluvlastníctvo účastníčiek konania a vyporiadať ho prikázaním nehnuteľností nachádzajúcich sa v Liptovskom Trnovci vrátane ich súčastí a príslušenstva označených v znaleckom posudku do vlastníctva žalobkyne a nehnuteľností nachádzajúcich sa v Liptovskom Hrádku do vlastníctva žalovanej s tým, že žalobkyňa bude zaviazaná na zaplatenie finančnej čiastky vyrovnávajúcej hodnotu podielu každej účastníčky konania v týchto nehnuteľnostiach.

Obec Liptovský Trnovec správou z 28.09.2006 tunajšiemu okresnému súdu oznámila, že s účastníčkami konania nebola v rámci priestupkového konania riešená sporná záležitosť. Podaním z 13.10.2006 ten istý subjekt oznámil, že žalobkyňa aj žalovaná bývali v Liptovskom Hrádku, do Liptovského Trnovca chodievali sporadicky. Starosta obce ako priateľ ich otca a ich častý návštevník nezbadal medzi nimi narušený súrodenecký vzťah. Od 01.07.2005 sa žalobkyňa prihlásila v obci na trvalý pobyt ako vlastníčka 1/2 rodinného domu. V rámci obce nebolo komisiou verejného poriadku riešené jej chovanie. Žalovanú hodnotí starosta obce ako milú a inteligentnú osobu.

Z oznámenia Obvodného oddelenia PZ Liptovská Sielnica č. ORP-100-61/OPP-LS-2006 zo dňa 07.10.2006 je preukázaným, že dňa 05.07.2006 bola privolaná hliadka OOPZ Liptovská Sielnica

žalobkyňou do domu č. 170 v obci Liptovský Trnovec, ktorá preverila oznámenie žalobkyne a prijala trestné oznámenie na žalovanú pre podozrenie z prečinu podľa . Vec bola odstúpená na oddelenie skráteného vyšetrovania v Liptovskom Mikuláši. Dňa 06.07.2006 bola do toho istého domu privolaná hliadka za účelom preverenia oznámenia žalovanej, od ktorej bolo prijaté trestné oznámenie na žalobkyňu pre podozrenie z prečinu podľa , a v štádiu pokusu. Vec bola tiež odstúpená na oddelenie skráteného vyšetrovania v Liptovskom Mikuláši. Dňa 19.08.2006 do rovnakej nehnuteľnosti žalovaná privolala hliadku OOPZ a bolo od nej prijaté trestné oznámenie na L. T. pre podozrenie z prečinu podľa Tr. zákona, vec bola odstúpená na oddelenie skráteného vyšetrovania v Liptovskom Mikuláši. Hliadka bola privolaná do domu č. 170 Liptovský Trnovec aj 02.09.2006 žalovanou, od ktorej bolo prijaté oznámenie na L. T. pre podozrenie z prečinu podľa Tr. zákona; vec bola odstúpená na odd. skráteného vyšetrovania v Liptovskom Mikuláši.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX Katastrálneho úradu v Žiline, Správy katastra Liptovský Mikuláš z 24.09.2008 pre obec a katastrálne územie G. Z. (čl. 213 súdneho spisu) je preukázaným, že žalobkyňa aj žalovaná sú podielové spoluvlastníčky, každá s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/2, nehnuteľností

- pozemkov KN parc. č. 191 o výmere 467 m2, zastavané plochy a nádvoria a KN parc. č. 192 o výmere 905 m2, záhrady, ako aj stavby rodinného domu súpisné číslo 170, postavenej na KN parc. č. 191 o výmere 467 m2, zastavané plochy a nádvoria.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX Správy katastra Liptovský Mikuláš z 24.09.2008 pre obec a katastrálne územie G. B. je preukázaným, že účastníčky konania sú podielové spoluvlastníčky, každá s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/2, bytu č. 14, nachádzajúceho na 3. poschodí bytového domu súpisné číslo 530 v Liptovskom Hrádku, vchod č. 11, postavaného na pozemku KN parc. č. 563 o výmere 371 m2, zastavané plochy a nádvoria, spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k tomuto pozemku vo veľkosti 6541/88950-in.

Zo znaleckého posudku čl. 103/2008 súdneho znalca C.. L. P. je preukázaná všeobecná hodnota 59.749,- euro nehnuteľností nachádzajúcich sa v Liptovskom Trnovci, a to rodinného domu súp. č. 170, drobných stavieb, komory, dielne a skladu, postavených na KN pac. č. 191, hospodárskej budovy postavenej na KN parc. č. 191, plotov, vonkajších úprav, vodovodnej prípojky, vodomernej šachty, žumpy, spevnených plôch na KN parc. č. 191 a suchého WC na KN parc. č. 192, ako aj pozemkov KN parc. č. 191 a KN pac.č. 192.

Zo znaleckého posudku č. 104/2008 súdneho znalca C.. L. P. je preukázané, že všeobecná hodnota nehnuteľností nachádzajúcich sa v Liptovskom Hrádku - bytu č. 14 na 3. poschodí bytového domu súpisné číslo 530 v Liptovskom Hrádku, vchod č. 11, postavaného na pozemku KN parc. č. 563 o výmere 371 m2, zastavané plochy a nádvoria a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 6541/88950-in k pozemku KN parc. č. 563, na ktorom je bytový dom postavený, je 33.194,-euro.

Podľa (ďalej len Obč. zák.) vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa § 142 ods. 1 Obč. zák. ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy rozhodol súd o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva účastníčiek konania k nehnuteľnostiam tvoriacich predmet ich spoluvlastníctva. Je právom každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, čo je prejavom zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený zotrvávať v spoluvlastníckom vzťahu. Dôvodom podania takejto žaloby spravidla býva skutočnosť, že sa spoluvlastníci nedohodli o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Prvoradou úlohou súdu, aby sa vôbec mohol zaoberať meritom veci, bolo spoľahlivé zistenie okruhu spoluvlastníkov a výška ich podielov. Tieto sú preukázané výpismi z listov vlastníctva tak, ako je uvedené vyššie. upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne

ustanovuje aj poradie ich aplikácie, ktoré je pre súd záväzné. Návrhmi účastníkov konania súd viazaný v tomto prípade nie je. Pokiaľ žalovaná navrhovala vyporiadať podielové spoluvlastníctvo po jeho zrušení predajom spoločnej nehnuteľnosti v Liptovskom Trnovci a prevedením vlastníctva k nehnuteľnosti v Liptovskom Hrádku na matku účastníčiek konania za symbolickú čiastku 1,-Sk, v súdnom konaní na rozdiel od mimosúdnej dodhody s poukazom na § 142 ods. 1 Obč. zák., takýto spôsob vyporiadania spoluvlastníctva (ktorý je možné z hľadiska práva pokladať nie za zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva, ale za dispozitívne úkony s predmetom vlastníctva), možný nie je. Žiadna z účastníčiek konania netvrdila, že nehnuteľnosti je možné reálne rozdeliť medzi spoluvlastníčky podľa výšky podielov. Tento spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy tam, kde predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný. Pri byte takáto možnosť nie je a nie je ani pri rodinnom dome (pri rozdelení nehnuteľností by museli vzniknúť dve samostatné veci; aj prípadnými stavebnými úpravami majú vzniknúť samostatné budovy, rozdelenie v horizontálnej línii neprichádza do úvahy). Ani samotná možnosť reálneho rozdelenia nepostačuje. Okrem nej treba zvážiť aj to, do akej miery možno od spoluvlastníkov spravodlivo požadovať vynaloženie nákladov spojených s reálnym rozdelením vecí. Ak by toto rozdelenie vyžadovalo vykonanie nákladných stavebných úprav, bolo by potrebné nehnuteľnosť považovať za reálne nedeliteľnú. Reálne rozdelenie pozemku treba uskutočniť na základe geometrického plánu, ktorý by bol súčasťou rozsudku. Ak by bola reálne deliteľná záhrada - pozemok KN parc. č. 192 nachádzajúca sa v obci Liptovský Trnovec, z hľadiska celkovo existujúceho užívacieho stavu a hlavne vážne narušených medziľudských vzťahov účastníčiek konania (ktoré vyvrcholili do opakovaného privolávania policajnej hliadky a do priestupkových konaní) by takéto riešenie nebolo vhodným. Navyše vzniká pri takomto spôsobe rozdelenia (aj s prihliadnutím na kópiu z katastrálnej mapy, ktorá sa nachádza v znaleckom posudku č. 103/2008 súdneho znalca) otázka zabezpečenia riadneho vstupu na prípadné novovzniknuté nehnuteľnosti. Súd preto pristúpil k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva účastníčiek konania druhým zákonným spôsobom. Keďže išlo o dva predmety spoluvlastníctva, nehnuteľnosti v Lipt. Trnovci (vrátane ich súčastí a príslušenstva zisteného súdnym znalcom pri miestnom šetrení) užívané žalobkyňou súd prikázal do jej vlastníctva prihliadajúc na to, že v nehnuteľnosti býva žalobkyňa so svojou mladšou dcérou. Z tohto pohľadu nie je rozhodujúcim tvrdenie žalovanej o tom, že dcéra žalobkyne študuje v Bratislave a v podstate sa v nehnuteľnosti nezdržiava. Bolo medzi účastníčkami konania nesporným, že v tejto nehnuteľnosti má momentálne od 01.07.2005 dcéra žalobkyne U. P. svoj domov. Žalovaná sa zdržiava v mieste svojho bydliska v Ružomberku, cez víkendy a počas pracovného voľna chodieva do Liptovského Hrádku do bytu tvoriaceho druhý predmet spoluvlastníctva účastníčiek konania, obývaného ich matkou. Do Liptovského Trnovca chodievala za účelom relaxu a venovaniu sa práce v záhrade. Nebolo medzi účastníčkami konania sporným, že otázka bývania žalobkyne v Liptovskom Trnovci po zániku jej manželstva rozvodom bola jednou z alternatív, prijateľných ako pre žalobkyňu, tak pre žalovanú. Skutočnosť, že žalobkyňa má v Liptovskom Trnovci prihlásený trvalý pobyt je právne bezvýznamnou, pretože trvalý pobyt má len evidenčný charakter. Rovnako sa mohla k trvalému pobytu prihlásiť v Liptovskom Trnovci aj žalovaná. Takýmto vyporiadaním podielového spoluvlastníctva nedôjde k výraznejšiemu zásahu ani do záujmu matky účastníčiek konania, ktorá býva celý svoj život v byte v Liptovskom Hrádku, čo obe podielové spoluvlastníčky akceptujú. So súhlasom podielových spoluvlastníčiek mohla ich matka chodievať odpočívať do Liptovského Trnovca. Účastníčky netvrdili, že žalobkyňa má narušený vzťah so svojou matkou, preto je možné predpokladať, že v prípade normálneho chodu vecí o túto činnosť matka účastníčiek konania ukrátená nebude. Nebolo vykonané žalovanou navrhnuté dokazovanie výsluchom matky účastníčiek konania, pretože užívací stav a jeho vývoj dostatočným spôsobom objasnili vo svojich výpovediach žalobkyňa a žalovaná. Matka účastníčiek konania nemá podľa výpisov z listov vlastníctva žiadne vlastnícke alebo užívacie právo ani k jednej nehnuteľnosti; každá z dcér má voči nej práva a povinnosti v morálnej rovine. Vzhľadom na vážne narušené vzťahy a užívací stav medzi podielovými spoluvlastníkmi súd nezistil dôvody pre postup podľa § 142 ods. 2 Obč. zák. Naopak, je v záujme nezhoršovania vzťahov účastníčiek konania ako sestier a nevyvolávania ďalších nevraživostí, aby ich podielové spoluvlastníctvo bolo zrušené a vyporiadané. Nakoľko hodnota vecí prikázaných do podielového spoluvlastníctva žalobkyne je podľa znaleckého posudku 59.749,- euro, teda o 26.555,- euro vyššia než hodnota nehnuteľností prikázaných do vlastníctva žalovanej (33.194,- euro), súd zaviazal žalobkyňu, aby na vyrovnanie hodnoty spoluvlastníckych podielov uhradila žalovanej čiastku 13.277,50 euro (celkovo je cena nehnuteľností 92.943,- euro, hodnota polovice je 46.471,50 euro; žalobkyni boli prikázané nehnuteľnosti s hodnotou o 13.277,50 euro vyššou, než je hodnota pripadajúca na jej spoluvlastnícky podiel). Vzhľadom na výšku tejto čiastky súd určil žalovanej dlhšiu lehotu splatnosti. Súd považoval za nadbytočné doplnenie dokazovania nariadením kontrolného znaleckého dokazovania za účelom zistenia ceny spoluvlastníckych podielov každej z účastničiek

konania. Tvrdenie žalovanej o nesprávne použitom koeficiente bolo prednesené len všeobecne, bez označenia konkrétnych skutočností, v ktorých táto nesprávnosť spočíva. Lokalitu, v ktorej sú nehnuteľnosti v Lipt. Trnovci umiestnené a jej atraktivitu znalec v znaleckom posudku zohľadnil. Tiež bola vykonaná ohliadka oceňovaného bytu v prítomnosti žalobkyne a žalovanej, ktoré mali možnosť upozorniť znalca na prípadné závady; ako znalec konštatuje na 7.-ej strane znaleckého posudku, ohliadkou nezistil žiadne poškodenia, ktoré by mali vplyv na celkovú životnosť bytového domu a bytu.

O náhrade trov konania a o náhrade trov konania štátu súd rozhodne podľa §-u 151 ods. 3 (ďalej len Obč. súd. por.)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 4 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí, ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ si povinný dobrovoľne nesplní povinnosť stanovenú týmto rozhodnutím, možno navrhnúť exekúciu podľa osobitného zákona.