Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/646/1998

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Juditou Knocikovou v právnej veci navrhovateľa J. L., bytom T., H. XX,. zast. JUDr. J. K., advokátom so sídlom v T., L. X proti odporcom 1/Ing. K. L., bytom T., F. X,. 2/Ing. M. L., bytom T., F. X,. obaja zast. JUDr. J. L., advokátom so sídlom v T., N.. S.. A. XX/XX. o zaplatenie 618,20Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Návrh s a z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcom 1/ a 2/ náhradu trov konania vo výške 645,95Eur k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. J. L., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa domáhal proti odporcom 1), 2), aby mu zaplatili istinu 618,20Eur (18.624,-Sk) s 21% úrokom z omeškania od 16.5.1996 do zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie jeho pozemku, na ktorom je postavený obytný dom súpisné číslo 48 a v ktorom sú odporcovia vlastníkmi bytu s výmerou 74,5 m2. Odporcovia odmietli s ním uzavrieť nájomné zmluvu. Navrhovateľ žiadal vrátiť bezdôvodné obohatenie vo výške 16,60Eur(500,-Sk)/m2/rok, ktoré bolo podľa neho nižšie ako priemerné obvyklé nájomné v uvedenej lokalite. Navrhovateľ sa domáhal bezdôvodného obohatenia vo výške 16,60Eur(500,-Sk)/m2/rok z dôvodu, že odporcovia 1), 2) mali vo svojom byte v žalovanom období od 15.12.1995 do 15.6.1996 sídlo svojho podnikania a nemohol vychádzal z ustanovenia vyhl. č. o regulovanom nájomnom. Navrhovateľ nepredložil žiadne listinné dôkazy o obvyklom nájomnom pozemku a žiadal, aby súd vychádzal z výšky nájomného určeného Všeobecným záväzným nariadením M. T. č. 5/1991 aj pred obdobím jeho účinnosti, pretože išlo o veľmi krátke obdobie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu tohto kolektívneho orgánu mesta, ktoré vychádzalo pri určení výšky z vtedajšej reality. V priebehu konania navrhovateľ zobral návrh späť v časti o zaplatenie sumy 4,08Eur (123,-Sk) z dôvodu, že odporcovia mu dňa 24.09.2002 zaplatili túto časť zo žalovanej istiny. Navrhovateľ žiadal aj náhradu trov konania.

Vo veci bol na návrh navrhovateľa tunajším súdom vydaný platobný rozkaz dňa 29.01.1998 pod č.k. -11, ktorým boli odporcovia zviazaní zaplatiť navrhovateľovi solidárne istinu 618,20Eur (18.624,-Sk) s prísl.

Odporcovia podali včas odpor proti tomuto platobnému rozkazu, v ktorom uviedli, že navrhovateľ má nárok iba na bezdôvodné obohatenie vo výške ako pre nepodnikateľský subjekt maximálne 0,12Eur(3,50 Sk)/m2/rok podľa vyhl. č. za výmeru 70,43 m2 podľa znaleckého posudku Ing. V. Š.. Odporcovia od navrhovateľa požadovali zaslanie návrhu nájomnej

zmluvy s určeným nájomným podľa právnych predpisov. Žiadali návrh navrhovateľa zamietnuť. Na pojednávaniach ďalej odporcovia uviedli, že v predmetnom byte bývali s tromi deťmi a mali tam len kontaktnú adresu svojej živnosti, ale tam nepodnikali. Do predmetného bytu si nevodili svojich klientov. Odporca 1) mal kanceláriu na adrese T., J. X a odporkyňa 2) bola v tom čase v riadnom pracovnom pomere od 30.01.1995 do 30.09.1996 na M. O. v B. a chodila na týždňovky. Odporcovia dňa 24.09.2002 poštovou poukážkou zaplatili navrhovateľovi za nájom pozemku za roky 1995,1996,9/2000-9/2002 vo výške 0,12Eur(3,50 Sk)/m2/ rok celkom spolu 40,91Eur(1232,50 Sk), z čoho za žalované obdobie sumu 4,08Eur(123,-Sk).

O návrhu navrhovateľa bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 21. júna 2004 č.k. -96 tak, že konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške (123,-Sk ) 4,08 Eur bolo zastavené (právoplatne), odporcovia 1,2 boli zaviazaní solidárne zaplatiť navrhovateľovi istinu 11.042,- Sk (366,53Eur) s úrokom z omeškania a náhradou trov konania.

Na základe odvolania odporcov 1,2 bol tento prvostupňový rozsudok zrušený uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 20.apríla 2005 č.k. -125 a vec bola vrátená súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že prvostupňový súd chybne ustálil plochu bytov odporcov, nešpecifikoval bližšie, pod ktoré konkrétne ustanovenie a posudzovaný prípad bezdôvodného obohatenia zahrnul a v danom prípade nemožno vychádzať zo všeobecne záväzného nariadenia M. Ú. T. o určení výšky nájomného za nebytové priestory. Odvolací súd vzhľadom na ustanovenie byty č. X a X, patriace odporcom 1,2, nepovažoval za nebytové priestory, aj keď odporcovia mali tieto byty označené ako miesto svojho podnikania. Súdu prvého stupňa bolo uložené skúmať, či odporcovia v týchto priestoroch aj skutočne podnikateľskú činnosť vykonávali, čo ich viedlo k uvedeniu iného miesta podnikania ako toho, kde skutočne podnikali a v prípade potreby určiť výšku obvyklého nájmu znaleckým dokazovaním v nadväznosti na predmet podnikania odporcov 1,2.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedka, oboznámením listu vlastníctva, výpisov zo živnostenského registra, zmlúv, dohody o rozviazaní pracovného pomeru, znaleckého posudku a zistil tento skutkový stav veci:

Podľa listu vlastníctva č. 3652 pre kat. úz. T. odporcovia 1), 2) sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytov č. X a X v obytnom dome súp. č. 48 postavenom na pozemku navrhovateľa na parc. č. 1200 s výmerou 479 m2 (LV č. 4142 k.ú. T.) na adrese T., F. X a ich spoluvlastnícky podiel k celému domu je 11/60- in. Táto skutočnosť nebola sporná medzi účastníkmi. Obe strany sporu potvrdili, že sa nedohodli na nájomnej zmluve, pretože každá strana požadovala nájomné v inej výške.

Odporcovia 1,2 vzhľadom na existenciu špeciálneho právneho predpisu o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vzhľadom k uviedli, že v danom prípade odporcovia 1,2 najskôr odkúpili byty č. X a X obytného domu a potom navrhovateľ zreštituoval celý pozemok, na ktorom stojí obytný dom a z domu podiel 49/60-in. Podľa účinnosťou tohto zákona t.j. 1.9. 1993 vzniklo k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku. Náhrada za zriadenie vecného bremena je jednorazová a poskytuje sa na začiatku vzniku vecného bremena, preto vzniesli námietku premlčania za žalované obdobie. Ak by bol súd názoru, že toto právo možno uplatniť kedykoľvek, tvrdili, že povinnými k zaplatenie náhrady sú súčasní vlastníci domu, ktorým odporcovia 1,2 svoj podiel predali. Žiadali aj náhradu trov konania.

Navrhovateľ trval na podanom návrhu z dôvodu, že odporcovia 1,2 si v byte č. X a X zriadili sídlo podnikania, byt užívali aj na bývanie ale isto aj na podnikanie tým, že tam mali zriadené miesto podnikania. Tým, že byt bol stavebne určený na bývanie, vzniklo zo zákona právo vecného bremena, ale odporcovia 1,2 si zriadili miesto podnikania v byte bez dohody s vlastníkom pozemku, čím im osobne vzniklo bezdôvodné obohatenie, na čo nemá vplyv zmena vlastníctva k bytu a nedošlo k premlčaniu jeho nároku. Z tohto dôvodu nie je podstatné, či aj v skutočnosti podnikali v byte, alebo

nie. Výšku bezdôvodného obohatenia upravil podľa znaleckého posudku. Navrhovateľ žiadal aj náhradu trov konania.

V znaleckom posudku č. 21/2008 súdny znalec určil presnú výmeru bytu č. X a X i jednotlivých miestností ako aj výšku obvyklého nájomného, k čomu účastníci nemali námietky.

Navrhovateľ navrhol vypočuť iba jedného svedka k skutočnosti, či odporcovia 1,2 skutočne podnikali v byte. Tento svedok H. Č. uviedol, že v žalovanom období mal prevádzkareň na U. F. X v T., ale skôr sa tam nezdržoval. Tvrdil, že do bytu odporcov chodili návštevy, ale nevedel uviesť, či išlo o ich klientov alebo o bežnú rodinnú návštevu, ani uviesť ako často chodili. Odporcu 1/ videl prichádzať do bytu raz do týždňa. Nevedel uviesť, kto v rozhodnom období býval v byte.

Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení ku dňu účinnosti zákona t.j. 1.9.1993, ktoré je totožné so súčasným znením, ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností.

Podľa ,, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa sídlom právnickej osoby alebo miestom podnikania fyzickej osoby je adresa, ktorá je ako sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom alebo živnostenskom registri alebo v inej evidencii.

Keďže byty odporcov nemožno považovať za nebytové priestory , vzhľadom na vyššie uvedené, vzťahujú sa ne ustanovenia špeciálneho právneho predpisu, ktorým je od 1.9.1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Tento zákon rieši v daný vzťah medzi vlastníkom domu a vlastníkom pozemku tak, že priamo zo zákona vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Avšak toto ustanovenie nerieši, či vzniká za náhradu, či už jednorazovú alebo postupnú, alebo bez náhrady. V takomto prípade je nutnú použiť všeobecnú právnu úpravu, ktorou sú ustanovenia a nasl. o elektronických komunikáciách, podľa ktorého ( a ) vlastník nehnuteľnosti obmedzený v užívaní nehnuteľnosti má nárok na jednorazovú náhradu, uplatniteľnú v podniku do jedného roka odo dňa vzniku obmedzenia, inak toto právo zaniká. Jednorazová náhrada za zriadenie vecného bremena s lehotou na uplatnenie je tiež upravená v o energetike a podobne i vo vodnom Tým, že ustanovenie ako aj ustanovenia neupravujú náhradu za vznik vecného bremena zo zákona, vzniká priestor pre dvojaký výklad, teda buď za náhradu alebo bez náhrady, buď za jednorazovú náhradu alebo postupnú ako pri nájomnom .

Súd bol vzhľadom na uvedené ďalšie špeciálne zákony názoru, že vlastník (navrhovateľ) má právo na jednorazovú náhradu za vznik vecného bremena zo t.j. 1.9.1993. Nárok sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej lehote podľa a plynie odo dňa, keď sa mohlo vykonať po prvý raz t.j. od 1.9.1993. Trojročná premlčacia lehota uplynula dňa 1.9.1996 a navrhovateľ podal žalobný návrh dňa 15.12.1997, teda po lehote. Z tohto dôvodu súd návrh zamietol ako nedôvodný. V konaní nebolo navrhovateľom preukázané, že odporcovia 1,2 skutočne podnikali v byte č. X a X a uvedenie za miesto podnikania adresu bydliska v predmetnom byte nie je podnikaním v zmysle . Miesto podnikania má význam napríklad pri odlíšení obchodného mena, pri doručovaní, pri určení miestne príslušných orgánov a úradov a pod. Z tohto dôvodu u odporcov 1,2 nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení získanom plnením bez právneho dôvodu. Podľa ustanovenia a a nasl. vznikajú práva zodpovedajúce vecnému bremenu pre vlastníka domu.

Podľa súd priznal úspešným odporcom 1, náhradu trov konania proti neúspešnému navrhovateľovi. Trovy konania pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku z odporu (745,-Sk) 24,73 Eur a z odvolania (550,-Sk) 18,26 Eur a odmeny za právne zastupovanie za 6,5 úkonov (prevzatie zastupovania, pojednávania 20.4.2005,1.3.2006,11.6.2008,19.1.2009,23.2.2009 a vyhlásenie rozsudku 18.3.2009) po (1.920,-Sk) 63,73 Eur t.j. 414,28 Eur, režijného paušálu 2x ( 150,-Sk) 4,98 Eur, 1x (164,- Sk) 5,44 Eur, 1x ( 190,-Sk) 6,31 Eur, 3x 6,95 Eur t.j.42,59 Eur, 19% DPH z odmeny 414,28 Eur t.j. 78,71 Eur, z cestovnej náhrady odporcov za použitie motorového vozidla zn. MERCEDES A 170 CDI ev. č. T. XXX. B. na cestu z T. do Z. a späť na výsluch svedka H. Č. dňa 29.7.2008 na OS Zvolen vo výške 67,39 Eur, celkom spolu 645,95 Eur. Záloha na znalečné (7.000,-Sk) 232,36 Eur, ktorá nebola použitá na vyplatenie znalečného, bude po právoplatnosti veci vrátená odporcom 1,2 a preto nebola zahrnutá do náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum, v počte 2 rovnopisov) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( ).

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).

Ak si navrhovateľ nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom riadne a včas, môžu odporcovia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).