Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-43-2009.pdf
PDF · 81.63 KB
No categories available
27C/43/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľky J. B., bytom G.. V. XXXX/X. proti odporcovi A. B., bytom D., M. XXX. o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela takto
rozhodol:
Návrh sa z a m i e t a .
Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela vo výške 10,- € mesačne. K zdôvodneniu svojho návrhu uviedla, že je na invalidnom dôchodku, ktorý je nízky, a preto je nútená žiadať o sociálne dávky, ktorých priznanie je podmienené tým, aby podala návrh o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela.
Odporca, hoci riadne predvolaný, sa na termín pojednávania neustanovil, svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal, preto súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p..
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky ako účastníčky konania, ako i oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
Z rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 03.02.2009, č. k. 19C/236/2008-13, je nesporné, že manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené dňom 25.02.2009. Zo zápisnice zo dňa 03.02.2009 z pojednávania o rozvode manželstva účastníkov sp. zn. 19C/236/2008 mal súd taktiež preukázané, že odporca je zamestnaný vo firme E. s priemerným mesačným zárobkom 8.000,- Sk.
Z potvrdenia Ú. T. zo dňa 03.03.2009 vyplýva, že navrhovateľka poberá dávky v hmotnej núdzi a príspevky k dávke.
Z potvrdenia S. P. o výplate dôchodkových dávok zo dňa 20.02.2009 vyplýva, že navrhovateľka je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 161,50 € mesačne.
Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že od roku 1996 je na invalidnom dôchodku. Majetok väčšej hodnoty nevlastní. Býva v 2-izbovom byte so svojou dcérou, ktorá jej finančne pomáha. Navrhovateľka má okrem bežných výdavkov na nájom, služby spojené s užívaním bytu, stravu, hygienu a oblečenie i výdavky na lieky mesačne vo výške 10,- €.
Podľa § 72 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné
nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že rozvodom manželstva zanikajú všetky osobné a právne vzťahy medzi manželmi. V materiálnej oblasti to znamená, že každý z manželov je povinný sa postarať sám o seba. Zákon však, v záujme zmiernenia niektorých majetkových dopadov upravuje výnimky. Pokiaľ rozvedený manžel, ktorý požaduje výživné, nie je schopný sám sa živiť, má proti bývalému manželovi v prípadoch hodných osobitného zreteľa právo domáhať sa príspevku na primeranú výživu. Základnou podmienkou úspešnosti návrhu o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela je preukázanie neschopnosti navrhovateľa sám sa živiť a dôvodnosť neschopnosti navrhovateľa zabezpečiť si výživu vlastnou prácou alebo iným príjmom. Táto neschopnosť môže vyplývať zo subjektívnych alebo objektívnych skutočností na strane navrhovateľa. Medzi subjektívne patrí
zlý zdravotný stav, žiadna kvalifikácia alebo jej strata v dôsledku dlhodobej absencie zo zamestnania z dôvodu výkonu osobnej starostlivosti o deti a rodinu. Objektívnymi skutočnosťami sú osobná starostlivosť o maloleté dieťa do 3 rokov veku, resp. staršie dieťa, ak vyžaduje nepretržitú opateru alebo faktická nemožnosť umiestniť dieťa do zariadenia poskytujúceho dennú starostlivosť v danom mieste alebo faktická nemožnosť nájsť si zamestnanie v danom mieste zodpovedajúce jeho fyzickým a duševným schopnostiam. Bez preukázanie neschopnosti sám sa živiť a dôvodu tejto neschopnosti nemôže byť navrhovateľ v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela úspešný; z úspešného preukázania neschopnosti sám sa živiť a dôvodnosti tejto neschopnosti však ešte nevyplýva, že nárok navrhovateľa na určenie príspevku na rozvedeného manžela je už tým samým opodstatnený. Súd je totiž povinný ďalej skúmať i potreby, schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu. Pokiaľ sa preukáže, že pomery odporcu neumožňujú priznať navrhovateľovi príspevok na rozvedeného manžela, navrhovateľ v konaní nebude mať úspech a príspevok mu nebude priznaný. Rovnako by súd nemohol vyhovieť návrhu a výživné na rozvedeného manžela priznať, ak by v konaní bolo preukázané, že o výživné žiada ten z manželov, ktorý sa prevažne podieľal na rozvrate manželstva a sám hrubo zanedbával svoje manželské povinnosti (§ 72 ods. 2 a § 75 ods. 2 Zákona o rodine).
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, dospel potom súd k záveru, že žalobný návrh nie je dôvodný. Súd nemá pochybnosti o tom, že navrhovateľka zo svojho invalidného dôchodku 161,50 € mesačne nie je schopná pokryť všetky svoje nevyhnutné potreby. Taktiež súd nemá pochybnosti o tom, že v dôsledku svojej invalidity si navrhovateľka nie je schopná svoj príjem zvýšiť vlastným pričinením. Z tohto pohľadu sú základné predpoklady pre priznanie príspevku na rozvedeného manžela v prejednávanej
veci splnené. Ako však bolo vyššie uvedené, ďalšou podmienkou ( a to kumulatívnou podmienkou ) pre vyhovenie žalobnému návrhu je i tá skutočnosť, že platenie príspevku na výživu rozvedeného manžela je v možnostiach a schopnostiach povinnej osoby, t. j. odporcu. Z vykonaného dokazovania ohľadne majetkových pomerov odporcu, ktorá skutočnosť nakoniec nebola v konaní spornou je zrejmé, že odporcov mesačný príjem je vo výške okolo 8.000,- Sk. Vychádzajúc z takéhoto príjmu odporcu ako povinnej osoby je súd potom toho názoru, že samotné pomery odporcu neumožňujú, aby prispieval navrhovateľke ako svojej bývalej manželke na výživu. Takýto príjem totiž postačuje odporcovi len a len na zabezpečenie jeho základných osobných potrieb. Z uvedeného dôvodu súd žalobnému návrhu nevyhovel, a tento v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
Plne úspešnému odporcovi vzniklo v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. proti neúspešnej navrhovateľke právo na náhradu trov konania. Nakoľko z obsahu spisu však nevyplýva, že by odporcovi nejaké trovy konania vznikli, rozhodol súd ako je uvedené vo výroku a náhradu trov konania odporcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.