Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11C-134-2002.pdf
PDF · 115.02 KB
No categories available
11C/134/2002
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Králom, v právnej veci navrhovateľa: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, P.O.BOX 192, 814 99 Bratislava proti odporcom: 1/ M. F., G. XX, L. W.M. XXXX, XXX XX, zastúpená JUDr. Ján Havlát, advokát, Rudnayovo nám. 1, Bratislava, 2/ F. P., L.. D.. Š.A. XXX/XX, XXX XX K., 3/ Ing. J. P., L.. D.. Š. XX, XXX XX K., 4/ J. P., naposledy bytom L. XX J., A., G. L. XCX, B., zastúpená súdom ustanoveným opatrovníkom: F. P., Q. L.. D.. Š. XX, K., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Súd žalobný návrh v celom rozsahu zamieta.
Navrhovateľ je povinný uhradiť odporcovi v 1. rade trovy konania vo výške 361,33 EUR na účet právneho zástupcu odporcu v 1. rade JUDr. Jána Havláta vedený vo F. P., J..P.., Bratislava, č.ú.: XXXXXXXXXX/ XXXX, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporcom v 2 až 4. rade súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15. 11. 2002 domáhal voči odporcom určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k.ú. P. L., pozemku parc. č. XXXXX/X - zastavaná plocha vo výmere 688m2 a pozemku parc. č. XXXXX/X - ostatná plocha vo výmere 214m2, ktoré vznikli na základe Geometrického plánu č. XX/XXXX-GP zo dňa 22.8.2002, IČO: 22 641 637 z pôvodného pozemku parc. č. XXX - zastavaná plocha vo výmere 902 m2, v k. ú. P. L., zapísaného na liste vlastníctva č. XXX pred reambuláciou po položkou výkazu zmien č. XXX/XXXX (v ďalšom len "nehnuteľnosť").
Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ sa stal vlastníkom pozemku parc. č. XXX k.ú. P. L. ex lege na základe §2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Československý štát (ako právny predchodca navrhovateľa) sa stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti na základe dohody o dobrovoľnom odpredaji nehnuteľnosti pre potreby výstavby mosta cez Dunaj ku dňu 18.6.1969 uzavretej medzi vtedajším vlastníkom R.. K. P. (právnym predchodcom odporcov) a Československým štátom v správe mestskej správy komunikácií. Na základe tejto dohody čsl. štát odkúpil predmetnú nehnuteľnosť za cenu 73.767,- Kčs. Dohodu schválil finančný odbor národného výboru hlavného mesta SR Bratislavy dňa 24.6.1969. Odporcovia sú dedičmi po R.. K. P.. Do aktív dedičstva bola zahrnutá aj predmetná nehnuteľnosť, avšak poručiteľ počas svojho života túto dobrovoľne odpredal čsl. štátu. Na základe rozhodnutia vydaného v dedičskom konaní 22D 113/97 zo dňa 14.6.2000 katastrálny odbor Okresného úradu Bratislava I. vydal odporcom list vlastníctva č. XXXX bez toho, aby v ňom bola v časti "A" uvedená majetková podstata. V poznámke tohto listu vlastníctva je však uvedené, že PK pozemok parc. č. XXX - dom vo výmere
902m2 zlúčený v pozemkoch parc. č. XXXXX/X a parc. č. XXXXX/X je v užívaní hlavného mesta SR Bratislavy - Mestská správa komunikácií - majetkovoprávne neusporiadaná. Vzhľadom na skutočnosť, že PK pozemok parc. č. XXX je toho času už súčasťou pozemkov parc. č. XXXXX/X a parc. č. XXXXX/X a žiaden dom sa na nej nenachádza a na skutočnosť, že tento pozemok majetkovoprávne neusporiadaný nie je, keďže bol od R.. K. P. odkúpený, navrhovateľ považuje list vlastníctva XXXX za chybný. Rovnako za chybné považuje dedičské rozhodnutie 22D 113/97 v časti, kde sú odporcovia označení ako dedičia pozemku parc. č. XXX.
Vlastníkom predmetného pozemku parc. č. XXX je podľa navrhovateľa v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí hlavné mesto SR Bratislava ako právny nástupca Československého štátu, ktorý sa stal vlastníkom tohto pozemku na základe Dohody o dobrovoľnom odpredaji nehnuteľnosti pre potreby výstavby mosta cez Dunaj zo dňa 18.6.1969.
Navrhovateľ svoje vlastnícke právo právne zdôvodnil tým, že sa vlastníkom stal ex lege na základe §2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Jeho právny predchodca (Československý štát) sa stal vlastníkom predmetného pozemku na základe Dohody o dobrovoľnom odpredaji nehnuteľnosti pre potreby výstavby mosta cez Dunaj zo dňa 18.6.1969. V čase uzatvorenia predmetnej dohody platil na území Československého štátu zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ktorý vo svojej druhej časti upravoval nadobúdanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Vtedy platný Občiansky zákonník rozdelil vlastníctvo na socialistické spoločenské vlastníctvo a osobné vlastníctvo. Spôsoby nadobúdania vlastníckeho práva boli upravené v §134 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého k zmluve o prevode nehnuteľností je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy. Uvedené ustanovenie sa vzťahovalo na spôsoby nadobúdania nehnuteľností do osobného vlastníctva nie však pri prevodoch vlastníckeho práva v prospech štátu resp. pri prevodoch v prospech bývalého socialistického spoločenského vlastníctva. Pri prevodoch práva v prospech spoločného socialistického vlastníctva bola daná výnimka a to zákonom č. 131/1982 Zb., účinným ku dňu 1.4.1983, ktorým bola uskutočnená novela Občianskeho zákonníka a na základe ktorej § 134 ods. 2 bol upravený a doplnený nasledovne: " Ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy, na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva". V súvislosti s uvedeným ustanovením navrhovateľ poukázal na ustanovenie §507a ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 1.4.1983, ide o tzv. intertemporálne ustanovenie novely Občianskeho zákonníka č. 131/1982 Zb., v zmysle ktorého, ak nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983. Uvedené bolo upravené i v zmysle Inštrukcie Ministerstva spravodlivosti a Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č. 8 zo dňa 19.5.1964, ktorou sa vydáva smernica o postupe pri registrácií zmlúv na štátnych notárstvach a pri dávaní súhlasu na prevod a nájmy niektorých druhov nehnuteľností okresnými národnými výbormi. Článok II. Ods. 9 - podľa ktorej " registrácií ani súhlasu okresného národného výboru nepodliehajú zmluvy o prevode nehnuteľností do socialistického spoločného vlastníctva, napr. štátu, družstevných, spoločenských a iných socialistických organizácií a pod., a to bez ohľadu na druh nehnuteľností a povahu osobného alebo súkromného vlastníckeho vzťahu prevodcu k prevádzanej nehnuteľnosti". Na základe uvedeného mal navrhovateľ za to, že zákonná úprava stanovila, že registrácia zmlúv štátnym notárstvom pri prevodoch do socialistického vlastníctva nie je potrebná a podľa § 507a ods. 1 OZ (zákonom č. 131/1982 Zb.) sa toto retroaktívne vzťahuje aj na právny vzťah založený Dohodou o dobrovoľnom odpredaji nehnuteľnosti zo dňa 18.6.1969. Podľa navrhovateľa, skutočnosť, že štát nehnuteľnosť nepochybne nadobudol, vyplýva aj z LV č. XXX pred reambuláciou. Na základe položky výkazu zmien č. XXX/XX bol pozemok parc. č. XXX k. ú. P. L. odpísaný z LV č. XXX pred reambuláciou a včlenený do pozemkov parc. č. XXXXX/X a XXXXX/X k. ú. P. L.. Pozemky parc. č. XXXXX/X a XXXXX/X k. ú. P.É. L. nebolo možné zapísať na list vlastníctva, a to z dôvodu, že neboli vykúpené (resp. iným majetkovoprávnym spôsobom) vysporiadané vlastnícke vzťahy ku všetkým pôvodným pozemkom, ktoré tvorili pozemky parc. č. XXXXX/X a XXXXX/X k. ú. P. L.. List vlastníctva bolo možné založiť až po majetkovoprávnom vysporiadaní vlastníckeho práva ku všetkým pôvodným pozemkom tvoriacich pozemky parc. č. XXXXX/X a XXXXX/X k. ú. P. L.. Z toho dôvodu prišlo k zápisu pozemkov parc. č. XXXXX/X a XXXXX/X k. ú. P. L. len na evidenčný list, pričom vlastnícke právo štátu k pozemku parc. č. XXX zostalo zachované.
Odporca v 1. rade sa k žalobnému návrhu písomne vyjadril v tom smere, že až do začatia konania odporca v 1 rade nemal vedomosť o existencii Dohody o dobrovoľnom odpredaji nehnuteľnosti, ktorú mal uzavrieť jeho otec R.. P. s Československým štátom a bol dobromyseľný v tom, že mu spolu
s odporcami v 2 až 4 rade pozemok parc. č. XXX patrí. Uvedenú skutočnosť potvrdilo aj dedičské rozhodnutie 22D 113/97. Vo vyjadrení ďalej uviedol, že vlastnícke právo na základe predmetnej dohody nebolo prevedené, keďže v danom prípade dohoda postráda záznam o registrácii štátnym notárstvom. Vlastníctvo k nehnuteľnosti sa v tom čase nadobúdalo až účinnosťou zmluvy o prevode, ktorá nastávala až jej registráciou štátnym notárstvom. Navrhovateľ opiera svoje vlastnícke právo o zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Toto tvrdenie navrhovateľa odporca v 1. rade považuje za nepreukázané, pretože navrhovateľ nepreukázal splnenie podmienok podľa zákona o majetku obcí. Zmluva o dobrovoľnom odpredaji nehnuteľnosti totiž nenadobudla právne účinky, pretože absentuje jej registrácia štátnym notárstvom, pričom je zrejmé, že v čase uzatvárania predmetnej dohody sa aj odplatné prevody do štátneho socialistického vlastníctva od občanov spravovali ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pretože na Občiansky zákonník odkazoval predpis č. 104/1966 Zb.. Občiansky zákonník neupravoval iný spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti ako na základe registrácie zmluvy o prevode štátnym notárstvom, pričom Inštrukcia Ministerstva spravodlivosti a Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č. 8 zo dňa 19.5.1964, na ktorú sa odvoláva navrhovateľ je bezpredmetná, pretože takýmto spôsobom nemožno meniť všeobecne záväzné právne predpisy (predpisy vyššej právnej sily) a ich výklad. Preto žiadal, aby súd žalobný návrh ako nedôvodný zamietol.
Odporca v 2. rade rovnako žiadal žalobný návrh zamietnuť s odôvodnením, že nehnuteľnosť získal v právoplatne ukončenom dedičskom konaní, čím sa považuje za zákonného spoluvlastníka nehnuteľnosti. V rovnakom smere sa k žalobe písomne vyjadril aj odporca v 3. rade.
Odporcovi v 4. rade súd ustanovil pre celé konanie opatrovníka (odporcu v 2 rade- brata odporkyne v 4. rade) v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko sa mu nepodarilo doručiť písomnosti na známu adresu v cudzine, pričom iná adresa súdu ako i ostatným účastníkom nie je známa.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi - žalobným návrhom, výpisom z LV č. XXXX, PK vložkou č. XXXX, Dohodou o dobrovoľnom odpredaji nehnuteľnosti pre potreby výstavby mosta cez Dunaj zo dňa 18.6.1969, Geometrickým plánom zo dňa 22.8.2002, uznesením Ľudového súdu v Bratislave zo dňa 28.3.1953, výmerom o uvalení národnej správy zo dňa 25.3.1953, Listom vlastníctva č. XXX, návrhom na zápis prevodu správy nehnuteľnosti zo dňa 24.6.1969, osvedčením o dedičstve 22D 113/97, Inštrukciou Ministerstva spravodlivosti a Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č. 8 zo dňa 19.5.1964, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Z pozemkovoknižnej vložky č. XXXX ako i z osvedčenia o dedičstve 22D 113/97 súd zistil, že právny predchodca odporcov R.. K. P. bol výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v PK vložke č. XXXX (neskôr na LV č. XXX) ako parcela č. XXX - dom, vo výmere 902 m2, kat. územie P. L. - parc. č. XXXXX/ X, XXXXX/X titulom dedenia na základe uznesenia štátneho notárstva v Bratislave č.k. D 184/52, D not 211/52 zo dňa 18.11.1952. Výmerom Ústredného národného výboru v Bratislave zo dňa 25.3. 1953 bola na predmetnú nehnuteľnosť uvalená národná správa z dôvodu, že právny predchodca odporcov R.. K. P. sa zdržiaval mimo územia Bratislavy, pričom písomne oznámil úradu, že nie je možné mu túto nehnuteľnosť obhospodarovať a žiadal, aby správu predmetnej nehnuteľnosti prevzal štát. Národná správa bola na základe uznesenia Ľudového súdu v Bratislave zo dňa 28.3.1953 zapísaná do PK vložky č. XXXX.
Dňa 18.6.1969 R.. K. P. odpredal predmetnú nehnuteľnosť Československému štátu v zastúpení Mestská správa komunikácií v Bratislave za kúpnu cenu 73.767,-Kčs. Predmetný prevod nehnuteľností bol dňa 24.6.1969 schválený Finančným odborom Národného výboru hlavného mesta Slovenska Bratislavy na základe ust. § 30 vyhlášky č. 104/1966 Zb. Dňa 24.6.1969 Mestská správa komunikácií požiadala Stredisko geodézie o zápis pozemku parc. č. XXX v prospech Československého štátu.
Na základe položky výkazu zmien č. XXX/XX bol pôvodný pozemok parc. č. XXX k. ú. P. L. vo výmere 902 m2 odpísaný z LV č. XXX pred reambuláciou a včlenený do pozemkov parc. č. XXXXX/X a XXXXX/ X k. ú. P.É. L. ako pozemok parc. č. XXXXX/X vo výmere 688m2 (zastavaná plocha) a pozemok parc. č. XXXXX/X vo výmere 214 m2 (ostatná plocha), spolu 902 m2, na základe Geometrického plánu č. XX/XXXX -GP zo dňa 22.8.2002. Pozemky parc. č. XXXXX/X a XXXXX/X k. ú. P. L. nebolo možné zapísať na list vlastníctva, a to z dôvodu, že neboli vykúpené (resp. iným majetkovoprávnym spôsobom)
vysporiadané vlastnícke vzťahy ku všetkým pôvodným pozemkom, ktoré tvorili pozemky parc. č. XXXXX/ X a XXXXX/X k. ú. P.É. L.. List vlastníctva bolo možné založiť až po majetkovoprávnom vysporiadaní vlastníckeho práva ku všetkým pôvodným pozemkom tvoriacich pozemky parc. č. XXXXX/X a XXXXX/ X k. ú. P. L.. Z toho dôvodu prišlo k zápisu pozemkov parc. č. XXXXX/X a XXXXX/X k. ú. P. L. len na evidenčný list. Osvedčením o dedičstve zo dňa 29.5.2000 č.k. 22D 113/97 nadobudli odporcovia v 1- až v 4 rade predmetnú nehnuteľnosť po poručiteľovi R.. K. P. do podielového spoluvlastníctva s podielom každý v ?- ine. Na podklade tohto osvedčenia katastrálny odbor Okresného úradu Bratislava I vyhotovil LV č. XXXX na ktorom zapísal vlastnícke právo odporcov k predmetnej nehnuteľnosti, každému v ? -ine.
Vyššie uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné (vyplývajú aj z predložených listinných dôkazov), preto súd v tomto smere s poukazom na ust.§120 ods. 3 OSP si osvojil tvrdenia účastníkov konania.
Spornou medzi účastníkmi zostala otázka, či na účinnosť prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe Dohody o dobrovoľnom odpredaji nehnuteľnosti pre účely výstavby mosta cez Dunaj zo dňa 18.6.1969 sa vyžadovala registrácia zmluvy na štátnom notárstve (tak ako to tvrdia odporcovia) alebo táto nebola potrebná, nakoľko išlo o prevod do socialistického spoločného vlastníctva (tak ako to tvrdí navrhovateľ).
Podľa § 134 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného ku 18.6.1969 ku dňu uzavretia dohody) k zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.
Podľa § 134 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného po novele č. 131/1982 Zb. (účinného od 1.4.1983) ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do, socialistického vlastníctva.
Podľa § 507a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka - prechodné ustanovenie k novele č. 131/1982 Zb. (účinnej od 1.4.1983) pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983.
Podľa § 30 ods. 1 vyhlášky ministerstva financií č. 104/1966 Zb. o správe národného majetku, odplatné prevody vecí do štátneho socialistického vlastníctva od občanov a iných organizácií než socialistických sa spravujú predpismi Občianskeho zákonníka.
Právne významným pre rozhodovanie v predmetnej veci je podľa názoru súdu aj posúdenie existencie "naliehavosti právneho záujmu" navrhovateľa na požadovanom určení vlastníckeho práva.
V zmysle § 80 OSP návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o:
a) osobnom stave,
b) splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva,
c) určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Určovacia žaloba [§ 80 písm. c) OSP] má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu práva navrhovateľa predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti [§ 80 písm. b) OSP]. V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Uvedená zásada, že navrhovateľ sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa § 80 písm. b) OSP, však neplatí vtedy, ak navrhovateľ (napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade
treba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Treba zdôrazniť, že nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie.
Súd mal v posudzovanom prípade za to, že ak navrhovateľ navrhuje určenie svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak má byť súdne rozhodnutie určujúce vlastnícke právo zaznamenané do katastra nehnuteľností a týmto spôsobom dosiahnutý stav súladu (zhody) medzi právnym stavom a stavom zapísaným (evidovaným) v katastri nehnuteľností. Preto súd podmienku naliehavosti právneho záujmu navrhovateľa na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam označeným v žalobnom petite považoval za splnenú.
V druhom rade sa súd právne zaoberal otázkou, či sa na právny vzťah uzatvárania Dohody o dobrovoľnom odpredaji nehnuteľnosti pre účely výstavby mosta cez Dunaj (resp. na účinnosť prevodu vlastníckeho práva k prevádzanej nehnuteľnosti) vzťahovalo výlučne ust. § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia predmetnej dohody, alebo sa na daný vzťah vzťahovalo s použitím §507a ods. 1 Občianskeho zákonníka (prechodné ustanovenie k novele č. 131/1982) ustanovenie § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.1983. V prvom prípade sa na akýkoľvek prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (či už do osobného alebo socialistického vlastníctva) vždy vyžadovala registrácia zmluvy štátnym notárstvom, kým v druhom prípade sa registrácia nevyžadovala, ak išlo o prevod do socialistického vlastníctva. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že na základe dohody o dobrovoľnom odpredaji nehnuteľnosti sa táto prevádzala do vlastníctva štátu resp. socialistického vlastníctva. Súd sa v danom prípade však stotožnil s právnym posúdením veci odporcami v tom smere, že na daný právny vzťah treba aplikovať Občiansky zákonník účinný v čase uzavretia dohody, ktorý vyžadoval na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti registráciu zmluvy na štátnom notárstve bez ohľadu na to, či sa nehnuteľnosť prevádzala do osobného alebo socialistického vlastníctva.
Prechodné ustanovenie § 507a ods. 1 Občianskeho zákonníka ("pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona (novelou č. 131/1982 Zb.) aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983") nespôsobuje retroaktívny zásah do právnych vzťahov, ktoré už boli zavŕšené (ukončené) za účinnosti ustanovení Občianskeho zákonníka účinného pred novelou č. 131/1982 Zb., ale umožňuje postup (aplikáciu podmienok) podľa ustanovení tejto novely na právne vzťahy, ktoré síce vznikli v období od 1.4.1964 do 1.4.1983, ale doposiaľ neboli zavŕšené resp. právne vzťahy naďalej pretrvávajú a naďalej sa riadia ustanoveniami Občianskeho zákonníka (napr. prebiehajúci nájomný vzťah, akceptácia doručeného návrhu na uzavretie zmluvy, bezdôvodné obohatenie, BSM a pod.). V danom prípade však dňa 18.6.1969 došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorá bola následne schválená nadriadeným národným výborom, bola vyplatená kúpna cena a celý proces tohto zmluvného vzťahu bol zavŕšený ešte v roku 1969. Nemožno preto po cca 13 rokoch s odkazom na novelu Občianskeho zákonníka zasiahnuť do ukončeného právneho vzťahu, tento oživiť a následne tvrdiť, že nebola potrebná registrácia takejto zmluvy na štátnom notárstve (hoci to zákon účinný v tom čase vyslovene vyžadoval), nakoľko by za takejto situácie vznikol absolútny chaos v uzavretých zmluvách predmetom ktorých bol prevod nehnuteľného majetku.
Súd sa preto nestotožnil s názorom navrhovateľa, že novela č. 131/1982 Zb. vo svojom ustanovení § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka mala retroaktívny charakter a zasiahla a otvorila právne vzťahy už niekoľko rokov zavŕšené.
V čase uzavretia predmetnej dohody prevody nehnuteľností upravovalo výlučne ustanovenie § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 30 ods. 1 vyhlášky ministerstva financií č. 104/1966 Zb. o správe národného majetku v zmysle ktorých, odplatné prevody vecí do štátneho socialistického vlastníctva od
občanov a iných organizácií než socialistických sa spravovali predpismi Občianskeho zákonníka, pričom vtedy platný Občiansky zákonník k zmluve o prevode nehnuteľnosti vyžadoval jej registráciu štátnym notárstvom a vlastníctvo prechádzalo až touto registráciou zmluvy. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že dohoda o dobrovoľnom odpredaji nehnuteľnosti zo dňa 16.8. 1969 bola registrovaná na štátnom notárstve, preto mal súd za to, že na základe tejto dohody nedošlo k účinnému prevodu vlastníckeho práva k žalovaným nehnuteľnostiam z R.. K. P. na Československý štát a preto nemohlo dôjsť u navrhovateľa k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa § 2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Právny predchodca odporcov teda nikdy nestratil vlastnícke právo k žalovaným nehnuteľnostiam, preto bol správny postup notára v dedičskom konaní o novoobjavenom majetku vedenom pod č.k. 22 D 113/1997, keď predmetné nehnuteľnosti pojal do aktív predmetu dedičstva.
Pokiaľ ide o argument navrhovateľa, že v čase uzavretia dohody platila Inštrukcia Ministerstva spravodlivosti a Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č. 8 zo dňa 19.5.1964, ktorou sa vydáva smernica o postupe pri registrácií zmlúv na štátnych notárstvach a pri dávaní súhlasu na prevod a nájmy niektorých druhov nehnuteľností okresnými národnými výbormi, kde v zmysle jej článku II. ods. 9 - registrácií ani súhlasu okresného národného výboru nepodliehali zmluvy o prevode nehnuteľností do socialistického spoločného vlastníctva, napr. štátu, družstevných, spoločenských a iných socialistických organizácií a pod., a to bez ohľadu na druh nehnuteľností a povahu osobného alebo súkromného vlastníckeho vzťahu prevodcu k prevádzanej nehnuteľnosti, súd poukazuje na to, že postup podľa predmetnej Inštrukcie je v danom prípade irelevantný, nakoľko táto (ako norma nižšej právnej sily, resp. ako norma, ktorá nie je všeobecne záväzným právnym predpisom, ale len internou normou) nemohla meniť postup (resp. byť v rozpore s kogentným ustanovením) upravený všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým bol v tom čase platný Občiansky zákonník a vyhláška o správe národného majetku. Predmetná Inštrukcia teda nemala charakter normatívneho správneho aktu so všeobecne záväznými účinkami pre prevody nehnuteľného majetku, ale bola výlučne interným predpisom pre postup pri registrácii zmlúv na štátnych notárstvach a pri dávaní súhlasu na prevod a nájmy niektorých druhov nehnuteľností okresnými národnými výbormi, pričom jej obsah (čl. II bod 9) bol nepochybne v rozpore s normami vyššej právnej sily (§ 134 ods. 2 OZ, § 30 ods. 1 vyhlášky 104/1966 Zb.).
Okrem uvedeného podľa §2 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a zákonom. Právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky obsiahnutý v jeho rozhodnutí vydanom v konaní podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na základe návrhu súdu je pre súd záväzný. Z uvedeného vyplýva, že sudca pri rozhodovaní nie je viazaný právnou normou nižšej právnej sily ako je zákon. Aj z tohto dôvodu súd pri rozhodovaní v predmetnej veci nebral zreteľ na obsah ustanovení Inštrukcie (odhliadnuc od jej rozporu s normou vyššej právnej sily) a konal a rozhodol výlučne podľa v tom čase platných ustanovení Občianskeho zákonníka vzťahujúcich sa na prevody nehnuteľného majetku.
Z vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci mal teda súd za to, že navrhovateľ v konaní pred súdom nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k žalovaným nehnuteľnostiam podľa § 2 ods. 2 zákona o majetku obcí, nakoľko nepreukázal, že dohoda o dobrovoľnom odpredaji predmetných nehnuteľností uzavretá jeho právnym predchodcom bola registrovaná na štátnom notárstve, čo bol nevyhnutný predpoklad na nadobudnutie resp. prevod vlastníckeho práva, preto súd nemal za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa v predmetnom spore (resp. nemal preukázané, že navrhovateľ je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, t.j. nositeľom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nakoľko predmetné nehnuteľnosti sa nikdy nestali predmetom vlastníckeho práva jeho právneho predchodcu (československého štátu). Vzhľadom na uvedené súd žalobný návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému odporcovi v 1. rade (trovy konania si uplatnil len odporca v 1. rade) priznal náhradu trov konania vo výške 361,33,- EUR.
Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia nasledovne:
jeden úkon právnej služby vykonaný podľa vyhlášky č. 163/2002 Z.z. ( §13 ods. 6) :
- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (2002), §16 ods. 1 písm. a)........... 38,83,-EUR + 3,88,-EUR
päť úkonov právnej služby vykonané podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (§11 ods. 1) :
- vyjadrenie k žalobnému návrhu - 9.9.2005 - §14 ods. 1 písm. c) ...................................38,31,-EUR + 4,98,-EUR
- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 6.10.2006, § 14 ods. 1 písm. d)........................................................41,82,-EUR + 5,44,-EUR
- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 18.4.2008, § 14 ods. 1 písm. d)........................................................48,66,-EUR + 6,31,-EUR
- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 12.12.2008, § 14 ods. 1 písm. d)........................................................48,66,-EUR + 6,31,-EUR
- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 16.2.2009, § 14 ods. 1 písm. d)........................................................53,49,-EUR + 6,95,-EUR
Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa tarifná odmena o daň z pridanej hodnoty.
Trovy právneho zastúpenia bez DPH spolu..............................269,77,-EUR
Náhrada hotových výdavkov advokáta (režijný paušál- §19 ods.3) spolu..........................................................................................33,87,-EUR
Trovy právneho zastúpenia vrátane DPH (19%) spolu: 303,64,-EUR + 57,69,-EUR (DPH)......361,33,- EUR.
Trovy právneho zastúpenia celkom: 361,33,-EUR.
Podľa § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Odporcovia v 2 až 4 rade si náhradu trov konania (napriek písomnej výzve súdu) neuplatnili, preto im súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/ f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.