Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6C-34-2008.pdf
PDF · 97.75 KB
No categories available
6C/34/2008
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci navrhovateľky U., proti odporcovi Q., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku 6C 34/2008-27 z 11.6.2008 Okresného súdu Rožňava
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Z obsahu návrhu na začatie konania mu vyplynulo, že navrhovateľka ním navrhla vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré zaniklo v dôsledku rozvodu manželstva účastníkov v zmysle rozsudku 12C 136/2004 z 26.1.2005, pričom podľa nej jeho predmetom sú veci uvedené v návrhu pod položkami 1 až 30 v celkovej hodnote 30.000,- Sk, ďalej investície do nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve odporcu, konkrétne do rodinného domu súp. č. XX na parc.č. XXX, zapísaného na LV č. XXX a to do úpravy dvora, oplotenia dvora a záhrady vo výške 180.000,- Sk, tiež do výstavby garáže, komory, prístavby ku garáži, novej ošipárne, drevárne a zriadenia betónovej pivnice v hodnote 120.000,- Sk a napokon vo forme zavedenia vodovodnej prípojky do domu z vykopanej studne v celkovej hodnote 20.000,- Sk. Z návrhu zistil, že navrhovateľka všetky veci uvedené v návrhu žiadala prikázať do výlučného vlastníctva odporcu a že titulom práva na finančnú náhradu z vyporiadavaného BSM žiadala zaplatenie sumy 272.500,- Sk. Vzal do úvahy obranu odporcu, ktorý tvrdil, že 15.3.2006 uzavrel s navrhovateľkou mimosúdnu dohodu o vyporiadaní BSM ústnou formou, o obsahu ktorej vydal navrhovateľke potvrdenie, v zmysle ktorej sa účastníci dohodli na tom, že hnuteľné veci patriace do BSM zostanú každému z nich tak, ako ich ku dňu uzavretia dohody užívali, pričom ani jeden z nich si nebude nárokovať na investície vynaložené do rodinného domu druhého účastníka a že touto dohodou sa zaviazal previesť vlastnícke právo k svojmu rodinnému domu vrátane garáže na spoločné deti a to do 15.4.2006. Prihliadol na tvrdenie odporcu, že považuje dohodu uzavretú 15.3.2006 o vyporiadaní BSM za platnú napriek tomu, že v tejto dohode uvedený záväzok previesť rodinný dom vrátane garáže v kat. úz. Jovice na spoločné deti nesplnil. Oboznámil sa s kópiou rozsudku 12C 136/2004 z 26.1.2005, výpisom z LV č. XXX kat. úz. D. a potvrdením z 15.3.2006 a dospel k záveru, že účastníci uzavreli ústnu dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov dňa 15.3.2006. Mal za to, že bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tvorili iba hnuteľné veci a preto podľa § 149 ods. 2 a § 149a Obč. zák. postačovala pri jeho vyporiadaní aj ústna dohoda. Táto podľa neho obsahovala vyporiadanie všetkých hnuteľných vecí a účastníci sa v nej naviac dohodli aj na tom, že si nebudú navzájom uplatňovať investície, ktoré boli vynaložené do rodinných domov patriacich do ich výlučného vlastníctva. Súhlasil s názorom odporcu, že ním nesplnený záväzok vyplývajúci z dohody má podobu vymáhateľného práva a nemá vplyv na platnosť tejto dohody. Keďže platná dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov z 15.3.2006 bránila ďalšiemu vyporiadaniu BSM v zmysle ust. § 149 ods. 3 a § 150 Obč. zák., návrh zamietol. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania účastníkom nepriznal, keď úspešný odporca sa vzdal práva na ich náhradu voči neúspešnej navrhovateľke.
Rozsudok napadla včas podaným odvolaním navrhovateľka, odôvodniac ho odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/ a f/ O.s.p. a navrhla ho zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mala za to, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec, keď návrh zamietol pre už skôr uzavretú dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov z 15.3.2008 (správne 15.3.2006), nakoľko táto dohoda podľa nej nie je účinná. Uviedla, že záväzok odporcu previesť vlastnícke právo k jeho rodinnému domu a garáži do 15.4.2006 na deti účastníkov, ktorým bola účinnosť dohody podmienená, bol pre ňu rozhodujúci pre uzavretie dohody, keďže do týchto objektov boli preinvestované veľmi vysoké financie. Ich náhrady sa nedomáhala práve preto, lebo sa uspokojila s tým, že objekt, pochopiteľne aj s preinvestovanými financiami, budú užívať jej dve deti, o čom odporca dobre vedel. Poukázala na to, že možno by bolo šťastnejšie, keby v dohode nebola zmienka o jej podmienenej účinnosti, ale podmienenej platnosti právneho úkonu, nič to však podľa jej názoru nemení na obsahu dohody, v zmysle ktorého na základe takto uzavretého právneho úkonu, bez splnenia dohodnutého záväzku odporcom, nemal súd prvého stupňa návrh zamietnuť. Poukázala tiež na to, že každý právny úkon sa má posudzovať podľa jeho obsahu bez ohľadu na jeho pomenovanie. Dohodu o vyporiadaní BSM pokladala za absolútne neplatnú aj preto, lebo sa nevzťahovala na všetky veci a práva patriace do masy BSM, a to s poukazom predovšetkým na investície do rodinného domu odporcu.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku ktorého bol aj neúplne zistený skutkový stav veci, preto napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 3 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Navrhovateľka podané odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. c/ , d/, e/ a f/ O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Neúplné zistenie skutkového stavu (§ 205 ods. 2 písm.c/ O.s.p.) je v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť a z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v konaní uplatnil tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré (hoci boli tvrdené) súd nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné, pričom vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.
Navrhovateľka v odvolaní nekonkretizuje, ktoré ňou navrhované dôkazy (dôkazné prostriedky) súd prvého stupňa nevykonal, tento odvolací dôvod teda nie je daný.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d/ O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení, sa týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 až § 135 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Navrhovateľka v odvolaní neuviedla, ktoré skutkové zistenia, z ktorých vychádzal súd prvého stupňa sú podľa jej názoru nesprávne a ktoré skutkové zistenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu (vyvodzuje právne závery). Nesprávnym právnym posúdením veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil na správne zistený skutkový stav nesprávny právny predpis alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, príp. vtedy, ak zo skutočností dostatočne preukázaných vyvodil nesprávne právne závery.
Tento odvolací dôvod je daný.
Podľa § 143 Obč. zák. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 149 ods. 1 Obč. zák. ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
Podľa § 149 ods. 2 Obč. zák. ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.
Podľa § 149a Obč. zák. pokiaľ sa dohody medzi manželmi podľa ustanovení § 143 a 149 týkajú nehnuteľností, musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra.
Podľa § 150 Obč. zák. pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Občiansky zákonník uprednostňuje, aby rozvedení manželia vykonali po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) jeho vyporiadanie dohodou a to podľa zásad uvedených v § 150 Obč. zák. Pre platnosť dohody je potrebná písomná forma len v prípade, ak sa dohoda medzi manželmi týka nehnuteľnosti. Vyporiadaním sa určí, ktoré veci zostanú vo výlučnom vlastníctve každého z manželov, prípadne ktoré zostanú v podielovom spoluvlastníctve s určením rozsahu podielu každého zo spoluvlastníkov. Obsah vyporiadania teda predpokladá predovšetkým rozdelenie vecí (hnuteľných a nehnuteľných) tvoriacich predmet BSM. Súdna prax pripúšťa i možnosť platného čiastočného vyporiadania BSM, ak je takáto dohoda (pokiaľ spĺňa predpoklady platnosti právnych úkonov z hľadiska ust. § 37 a nasl. Obč. zák.) ako dvojstranný právny úkon právne relevantná a zakladá práva a povinnosti na nej zúčastnených bezpodielových spoluvlastníkov. Takáto dohoda potom obstojí sama o sebe, je autonómna a pokiaľ neustanovuje niečo iné čo by odkladalo jej účinnosť, môže z nej jeden z účastníkov dohody voči druhému, ktorý ju nerešpektuje, uplatniť práva na súde. Platná čiastková dohoda okrem rozdelenia niektorých z majetkových hodnôt patriacich do zaniknutého BSM medzi bývalých bezpodielových spoluvlastníkov, musí obsahovať aj ustanovenie o vyrovnaní podielov spoluvlastníkov (samozrejme s prihliadnutím na spoločné záväzky a pohľadávky, príp. aj na tzv. zápočty v zmysle § 150 druhá veta Obč. zák., pokiaľ boli tiež čiastočnou dohodou vyporiadané) a to buď v podobe pozitívnej alebo negatívnej. Pozitívnym ustanovením sa v dohode určí, akým spôsobom alebo akou finančnou sumou jeden zo spoluvlastníkov vyrovná hodnotovú nerovnosť svojho, z vyporiadania vyplývajúceho vyššieho podielu druhému spoluvlastníkovi tak, aby hodnota oboch podielov po takomto vyrovnaní zodpovedala predpokladu rovnosti podielov v zmysle § 150 prvá veta Obč. zák., prípadne ich inak dohodnutému pomeru podielov. Negatívnym ustanovením sa potom rozumie ustanovenie dohody, podľa ktorej si bezpodieloví spoluvlastníci nie sú povinní na vyrovnanie podielov nič plniť. Takéto ustanovenie bude dohoda obsahovať len v tých prípadoch, keď bezpodieloví spoluvlastníci majú za to, že rozdelením, či vyporiadaním spoločných vecí medzi nimi k hodnotovej nerovnosti, ktorá by nezodpovedala pomeru ich podielov, nedošlo alebo nie je podstatná. Nemožno vylúčiť ani možnosť vzdania sa práva na vyrovnanie podielov.
Vyporiadanie znamená nielen rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré patrili do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, ale aj vzájomné vyporiadanie všetkých pohľadávok a dlhov, vyplývajúcich z tohto spoluvlastníctva a to podľa zásad uvedených v § 150 Obč. zák. Ide teda o tzv. vyporiadanie v širšom slova zmysle.
Podľa potvrdenia, podpísaného oboma účastníkmi 15.3.2006 (č.l.19) odporca potvrdil, že so svojou bývalou manželkou - navrhovateľkou uzavrel 15.3.2006 verbálnu dohodu o vyporiadaní BSM. Zaviazal sa tiež vydať jej osobné veci, špecifikované v potvrdení (a zrejme netvoriace predmet BSM). Ďalej sa bývalí manželia dohodli, že každému z nich ostane to z vecí patriacich do BSM, čo aktuálne užívali, ako aj na tom, že si ani jeden z nich nebude nárokovať na investície vynaložené do rodinného domu druhého účastníka.
Ak dohoda o zrušení a vyporiadaní BSM nemá písomnú formu, manželia sú povinní navzájom si vydať písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali (§ 149 ods. 2 Obč. Zák.). V takom prípade nestačí iba potvrdenie o tom, že k vyporiadaniu došlo, ale v potvrdení treba uviesť, akým spôsobom sa tak stalo, najmä ak sa rozdelil spoločný majetok. Podľa ustálenej súdnej praxe zákonu nezodpovedá potvrdenie, v ktorom by sa iba uviedlo, že spoločný majetok bol rozdelený medzi manželmi každému jednou polovicou bez výpočtu vecí, ktoré boli v tomto pomere rozdelené.
V ďalšej časti obsiahnutej v potvrdení, ktorej výklad je medzi bývalými manželmi sporný, je uvedené, že účinnosť tejto dohody je podmienená tým, že odporca prevedie vlastnícke právo k jeho rodinnému domu, nachádzajúcemu sa v kat. úz. Jovice, na ul. Mlynskej č. 152 vrátane garáže na deti a to do 15.4.2006 s tým, že sa ho zaväzuje nepreviesť späť na seba.
Predmetom vyporiadania BSM podľa § 150 Obč. zák. je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Vyporiadanie BSM sa vykonáva ako tzv. vyporiadanie v širšom zmysle, teda treba vyporiadať aj pohľadávky a dlhy manželov vzniknuté za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva a v rámci jeho vyporiadania sa musí prihliadnuť aj na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na samostatný majetok niektorého z manželov.
Podľa § 34 Obč. zák. právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom (§ 35 ods. 2 Obč. zák.).
Z ust. § 37 ods. 1 Obč. zák. vyplýva, že právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Sankcia neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. sa viaže k náležitostiam prejavu vôle. Prejav vôle je neurčitý, ak je neurčitý jeho obsah. T. zn. vtedy, ak sa konajúcemu nepodarilo obsah vôle jednoznačným spôsobom stanoviť. Prejav vôle je nezrozumiteľný, ak sa konajúcemu nepodarilo dosiahnuť, či už vadným slovným alebo iným sprostredkovaným spôsobom, jasného vyjadrenia tejto vôle. Záver o neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti právneho úkonu predpokladá, že ani jeho výkladom nemožno dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel účastník občianskoprávneho vzťahu vyjadriť. Účinky právneho úkonu sa posudzujú v čase, kedy došlo k prejavu vôle konajúceho a následné zmeny sú možné len zákonným spôsobom, nie však zmenou výkladu prejavu vôle.
Povinnosťou súdu je z úradnej povinnosti (ex offo), bez ohľadu na tvrdenia účastníkov konania, skúmať splnenie zákonných ustanovení ich prejavu vôle obsiahnutej v dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá obsahuje sporné dojednanie o podmienení jej účinnosti záväzkom odporcu previesť vlastnícke právo k jeho rodinnému domu na deti účastníkov a obsah tohto právneho úkonu interpretovať v zmysle § 35 Obč. zák. Takýto výklad obsahu právneho úkonu súdom nemôže byť považovaný za nahradzovanie už urobených prejavov vôle, ak použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného písmom, ktorý urobili účastníci vo vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom , ktorý existoval v dobe ich zmluvného konania. Len v prípade, ak pojmy použité na jazykové vyjadrenie obsahu právneho úkonu sú až tak nejednoznačné alebo nejasné, že z nich nemožno ani s prihliadnutím na vôľu účastníkov usudzovať o zámere, ktorý sa mal naplniť, môže byť opodstatnený záver o neurčitosti právneho úkonu podľa § 37 Obč. zák.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že nesplnený záväzok odporcu vyplývajúci z dohody účastníkov má podobu vymáhateľného práva a nemá vplyv na jej platnosť. Tento svoj názor súd žiadnym spôsobom neodôvodnil a v tejto časti je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Pokiaľ odôvodnenie napadnutého rozsudku nezodpovedá požiadavke riadneho odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.), čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, ktoré neumožňuje posúdenie jeho vecnej správnosti, má to za následok, že v tomto prípade prichádza do úvahy iba jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, pretože tento súd nerešpektoval zásady uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., musí odvolací súd takéto rozhodnutie zrušiť. Pokiaľ by tak neurobil a rozhodol by vo veci samej, zaťažil by konanie vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávnosť jeho rozhodnutia.
Prvostupňový súd opätovne posúdi povahu záväzku odporcu a jeho vzťah k dohode o vyporiadaní BSM ako celku a uvedie v odôvodnení svojho rozhodnutia, či ide o podmienku odkladaciu či rozväzovaciu podľa § 36 Obč. zák. Ak znovu dospeje k názoru, že záväzok má podobu vymáhateľného práva odôvodní, kto je z tohto práva oprávneným, za akých podmienok a podľa ktorého právneho predpisu.
Úlohou súdu prvého stupňa bude podrobne vypočuť účastníkov konania na zistenie, čo presne bolo predmetom „uzavretej verbálnej dohody o vyporiadaní BSM“, ďalej aká bola ich skutočná vôľa pri vyporiadaní BSM, za akých podmienok sa bývalí manželia vzdali nárokov na investície vynaložené do rodinného domu druhého účastníka a predovšetkým, aká bola vôľa účastníkov pri podmienení účinnosti tejto dohody záväzkom odporcu previesť vlastnícke právo k jeho rodinnému domu na deti účastníkov do 15.4.2006. Treba zdôrazniť, že vyporiadanie spoločných práv a povinností sa týka len vzťahov medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi dohody o vyporiadaní BSM. Až po takto vykonanom dokazovaní bude možné urobiť právny záver, či dohodu o vyporiadaní BSM uzavretú medzi účastníkmi možno považovať za platný právny úkon v zmysle jeho určitosti a vážnosti vôle a či jeho predmetom bol celý majetok patriaci do BSM, vzhľadom na zoznam hnuteľných vecí, obsiahnutý v návrhu na začatie konania a stavebné práce, ktoré podľa navrhovateľky boli zrealizované na dome, vlastnícky patriacom odporcovi. U investícii do rodinného domu odporcu bude podľa ich charakteru nutné zisťovať, či nimi bola zhodnotená už existujúca stavba rodinného domu odporcu, alebo či nešlo o investície, ktorými došlo k vzniku nových vecí, na ktoré by sa vzťahoval právny režim odlišný od hlavnej domovej nehnuteľnosti (garáž, nová ošipáreň, dreváreň atď.). Ak by sa preukázalo, že účastníci počas manželstva nadobudli (postavili) samostatnú nehnuteľnosť a na jej zaplatenie (či výstavbu) použili čo i len sčasti spoločné peniaze, treba ju zaradiť do BSM, pričom dohoda o majetkovom vyporiadaní týkajúca sa nehnuteľností musí mať písomnú formu (§ 149a Obč. zák.).
V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.