Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-232-2007.pdf
PDF · 106 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
BR-6C/232/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Brezne sudkyňou JUDr. Renátou Deákovou, v právnej veci navrhovateľov v rade 1/ K. S., nar. XX.XX.XXXX. a v rade 2/ M. S., nar. XX.XX.XXXX,. obaja bytom L., K. M. XX,. zastúpení M.. M. K., advokátkou, so sídlom v B. B., H. ul. XX,. proti odporkyni v rade 1/ M. M., nar. XX.XX.XXXX,. bytom B., X.M.. XX,. zastúpenej J.. F. P., advokátom, so sídlom A. K. v S. N. V., Š. N. X a odporcom v rade 2/ I.. M. N., nar. XX.XX.XXXX,. bytom L., P. P. X,. zast. J.. R. G., advokátom, so sídlom B., K. XX,. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že navrhovatelia v rade 1/,2/ sú v podiele 1 bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, stavby - rekreačnej chaty, súpisné číslo XXX,. postavenej na parcele č. 1700 v kat. úz. H., zapísanej na Katastrálnom úrade v B. B., Správa katastra B., pre katastrálne územie H., na LV č. 821 ako rodinný dom so súpisným číslom XXX.
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovatelia v rade 1/, 2/ sa svojím návrhom domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s tým, že žiadali, aby súd určil, že sú v podiele 1 bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na O. Ú. v B., O. K. na LV č. 821 kat. úz. H. ako parcely č. KN 1700 - zastavané plochy o výmere 56 m2, parcely č. KN 1704/7 - trvale trávnatý porast o výmere 790 m2, stavby rodinný dom, číslo súpisné XXX postavenej na parcele č. KN 1700, a to z dôvodu vydržania. V priebehu konania dňa 20.04.2005 zobrali v časti ohľadom pozemkov návrh späť, a žiadali aby súd určil, že sú v 1 spoluvlastníkmi v režime BSM rekreačnej chaty súpisné číslo XXX, postavenej na parcele č. KN 1770 v kat. úz. H.. Odporkyňa súhlasila s čiastočným zastavením konania. Navrhovatelia svoj návrh zdôvodnili tým, že rekreačnú chatu spoločne zakupovali s právnym predchodcom odporkyne v roku 1979. Bola zbúraná od základov, ktoré sa vybudovali nové. Na nich po odizolovaní sa postavila nová chata z dielcov, ktoré sa potom obíjali polguliačmi. Na všetkých týchto prácach a úhrade nákladov na zakúpenie materiálu sa podieľali rovnakou mierou navrhovatelia aj odporkyňa so svojím nebohým manželom. Právna zástupkyňa navrhovateľov tvrdila, že navrhovatelia v rade 1/, 2/ chatu užívali ako svoju, vykonávali rekonštrukciu a rozhodne častejšie chodili na uvedenú nehnuteľnosť ako odporkyňa. Preto aj s poukazom na § 3 Občianskeho zákonníka nie je spravodlivé, aby chata bola napísaná vlastnícky výlučne na odporkyňu.Bola zakúpená spoločne I. M. a S., spoločne bola užívaná a spoločne s takýmto úmyslom aj rekonštruovaná. Preukazovala, že práve na meno K. S. bolo vydané súpisné číslo. Naliehavý právny záujem právna zástupkyňa navrhovateľov videla v tom, že vlastníctvo k chate bolo prevedené odporkyňou na tretiu osobu a o vlastníctvo tejto nehnuteľnosti majú navrhovatelia dôvodný záujem. Tiež tvrdila, že pokiaľ aj platil I. M. a neskôr odporkyňa dane z nehnuteľností, ako aj poistky, tieto finančné prostriedky boli refundované zo strany navrhovateľov 1/, 2/, pričom pokiaľ M. tieto finančné prostriedky neprijal, vždy povedal, že mu to nahradia iným spôsobom. Dane boli platené takýmto spôsobom z dôvodu, že navrhovatelia neboli obyvateľmi s trvalým bydliskom obce H. a dane ako pre cudzích obyvateľov by boli nepomerne vyššie.
Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. Tvrdila, že vlastnícke právo k stavbe - rekreačnej chate svedčilo len jej a jej nebohému manželovi, s ktorým ju vystavali. Svojim deťom s rodinami umožnili tieto nehnuteľnosti užívať neobmedzene, čo ale neznamená, že títo k nim nadobudli spoluvlastnícky podiel. V čase, keď sa chata kupovala, nebolo možné odkúpiť aj pozemky, pretože boli v užívaní štátneho majetku. Pozemky v okolí chaty udržiavali tým, že kosili trávu a seno odovzdávali štátnemu majetku. Priznala, že skutočne si „vybavila“ vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti. Chatu potom predala za 230.000,- Sk I.. N., z finančných prostriedkov zainvestovala do opravy strechy na rodinnom dome, sumu 130.000,- Sk, dala urobiť elektrické kúrenie za 45.000,- Sk, v byte v B. investovala 30.000,- Sk a ďalších 20.000,- Sk investovala na prepisy domu, ostatné peniaze si ponechala na pohreb. Uviedla, že bola nútená odísť z rodinného domu, pretože jej jednak tieklo cez strechu do izieb, žila tam na samote, kde len cez víkend prišli nejakí chalupári, a v súčasnosti starý človek nemôže žiť takto opustený. Teraz žije v byte v B., stará sa o ňu vnučka aj dcéra M. H., chodia jej poriadiť, nakúpiť. Potvrdila, že daň za predmetnú chatu platila ona po smrti manžela a predtým jej manžel, priznala, že sama 10 rokov hovorila navrhovateľom, aby si dali napísať chatu na seba, nech si ju dajú do poriadku a nič s tým nerobili, keď ona potom potrebovala peniaze na rekonštrukciu domu a tieto nemala, tak sa rozhodla riešiť tak, že chatu dala napísať na seba a potom ju predala, aby získala finančné prostriedky. Uvádzala, že navrhovatelia sa nestarali o chatu, nestarali sa o nikoho, keď ona sama vládala, starala sa o chatu ako mohla. Dcéra z L. chodila chatu len užívať, zabávali sa tam. Odporkyňa za tie peniaze, čo dala do chaty, mohla dom opraviť. Nevidela dôvod, prečo by si nemala dať chatu napísať na seba. Prostredníctvom právneho zástupcu žiadala návrh v plnom rozsahu zamietnuť, pretože navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno, nepreukázali právny titul nadobudnutia vlastníctva, nepreukázali naliehavý právny záujem. Právny zástupca odporkyne považoval takúto žalobu za nedôvodnú. Poukázal na to, že došlo k usporiadaniu vlastníctva k celej nehnuteľnosti na odporkyňu, čo potvrdil aj O. Ú. H.. Tvrdil, že samotný materiál a veci potrebné k prestavbe chaty boli hradené z finančných prostriedkov neb. I. M. a odporkyne s tým, že navrhovatelia nepreukázali relevantnými dokladmi opak. To, že navrhovatelia chodili pomáhať pri prestavbe predmetnej chaty, nemôže im zakladať právo na vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti, pretože pomáhať chodili aj iní príbuzní.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov S. S. nar. XX.XX.XXXX. (56-57), L. S., nar. XX.XX.XXXX (55-56), M. S., nar. XX.XX.XXXX. (217-219), K. K., nar. XX.XX.XXXX. (215-216), E. K., nar. XX.XX.XXXX. (54-55), J. K., nar. XX.XX.XXXX. (216-217), D. P., nar. XX.XX.XXXX. (55), M. M., nar. XX.XX.XXXX. (54), M. M. st., nar. XX.XX.XXXX. ( čl. 53-54, 237 - nepripustený výsluch ), M. M. ml., nar. XX.XX.XXXX. (237- nepripustený výsluch), S. M., nar. XX.XX.XXXX. (212-215), P. G., nar. XX.XX.XXXX. (237-238), M. H., nar. XX.XX.XXXX. (57-60, opakovaný výsluch nepripustený), V. H., nar. XX.XX.XXXX (60-61, opakovaný výsluch nepripustený), V. B., nar. XX.XX.XXXX. (235), V. Ž., nar. XX.XX.XXXX. (226), A. M., nar. XX.XX.XXXX. (212 - odmietol vypovedať), listinnými dokladmi obsiahnutými v spise tunajšieho súdu sp.zn. 5C 294/01 a sp. zn. 6C 232/2007 (pridelené nové číslo konania po rozhodnutí najvyššieho súdu) a zistil, že návrh navrhovateľov je v plnom rozsahu dôvodný.
Okresný súd v Brezne Rozsudkom č.k. 5C 294/2001-83 zo dňa 13.02.2004 vyhovel návrhu v plnom rozsahu, Krajský súd v Banskej Bystrici ho Uznesením č.k. 12 Co 293/2004-133 zo dňa 14.10.2004 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňový súd opätovne rozhodol rozsudkom zo dňa 22.04.2005 (5C 294/01-154), ktorým návrhu navrhovateľov vyhovel, ohľadom pozemkov konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd rozsudok potvrdil. Rozhodnutie tak nadobudlo právoplatnosť dňa 31.10.2005. Na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora SR na podnet odporkyne Najvyšší súd SR zrušil rozsudky krajského aj okresného súdu, pretože obidva súdy nerešpektovali návrh odporkyne na doplnenie dôkazov vypočutím svedkov A. M. a S. M. ohľadom okolností nadobudnutia a užívania sporných nehnuteľností. Preto okresný súd doplnil dokazovanie v naznačenom smere (svedok M. odmietol vypovedať ), ako aj vykonal ďalšie dôkazy, navrhnuté účastníkmi, vyhodnotil všetky dôkazy, vykonané v priebehu celého konania a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutie z nasledovných dôvodov:
V zmysle § 132 ods.1 Občianskeho zákona vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Ods.2. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia. Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že pôvodne návrh smeroval na určenie vlastníckeho práva nielen k stavbe súp. č. XXX, ktorá je v katastri nehnuteľností pre kat .územie H. a Obec H. na LV č. 821 zapísaná ako rodinný dom, ale aj k parcelám KN č.1700 zastavaná plocha o výmere 56 m2 a KN č. 1704/7 trvale trávnatý porast o výmere 790 m2, ktoré predstavujú pozemky pod rekreačnou chatou a pozemok priľahlý. Po zrušení prvého rozsudku okresného súdu navrhovatelia obmedzili svoj návrh na určenie vlastníckeho práva k stavbe a vzali späť návrh o určenie vlastníckeho práva k pozemkom a okresný súd konanie v tejto časti konanie zastavil. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že drevenú kolibu od pani P. v roku 1979 kúpili spoločne navrhovatelia v rade 1/, 2/ ako manželia a odporkyňa s nebohým manželom I. za 6.000,-Sk, bez písomnej zmluvy, pričom navrhovatelia v rade 1/ a 2/ zaplatili 3.000,- Sk a manžel odporkyne 3.000,- Sk. Od základov bola vybudovaná nová stavba, ktorá teraz slúži ako rekreačná chata, ale v katastri nehnuteľností je zapísaná ako rodinný dom. Prvýkrát sa táto nehnuteľnosť zaevidovala do katastra nehnuteľností na základe rozhodnutia starostu O. H. o určení súpisného čísla, podľa ktorého je vlastníkom stavby I. M. a následne na základe osvedčenia o vydržaní notárskou zápisnicou č. N XXX/XX,. NZ XXX/XX. zo dňa 24.08.2000, s ktorého originálom notárskeho spisu sa súd oboznámil, kde odporkyňa tvrdila, že je výlučnou vlastníčkou rekreačnej chaty a parciel KNC č.1700, KNC č. 1704/7 (napriek tomu, že v tomto konaní tvrdí výlučné alebo spoluvlastníctvo I. M.). Súd nemal pochybnosti o tom, že dane platí odporkyňa, pretože to nerozporovali ani navrhovatelia v rade 1/, 2/ a svedčili o tom i listinné dôkazy ( potvrdenie z O. Ú. H., poštové poukážky). Dňa 17.05.1999 bola vydaná listina o určení súpisného čísla obcou H. pre stavbu, postavenú v obci H. v časti Z. S., na parcele č. 1731 a ide o rekreačnú chatu, ktorej vlastníkom je K. S., r.č. XXXXXX,. súpisné číslo bolo určené: XXX.. Na rekreačnú chatu však O. Ú. H. vydal aj súpisné číslo XXX. aj odporkyni. Táto skutočnosť však pre určenie vlastníctva v predmetnej veci nebola smerodajná.
Okrem navrhovateľov a odporkyne skutočnosti ohľadom prestavby chaty a jej užívania potvrdzovali i svedkovia, vypočúvaní v konaní, M. M., nar. XX.XX.XXXX. a M. M., nar. XX.XX.XXXX,. ktorí sú v príbuzenskom vzťahu k navrhovateľom i k odporkyni, a spoločne stavali chatu v chatovej oblasti vedľa navrhovateľov.
Svedkovia L. S., nar. XX.XX.XXXX. a S. S., nar. XX.XX.XXXX. potvrdili, že viackrát pracovali spoločne s navrhovateľom v rade 1/ a s I. M. na rekonštrukcii chaty, pričom nikdy nepočuli na vlastné uši od I. M. zlé vyjadrenia na zaťa (t.j. navrhovateľa v rade 1/), naopak p. M. stále hovoril: „nech nemám K., túto chatu nikdy nepostavím, lebo tento je odborník od dreva“. V tomto čase žiadne prieky neboli.
Svedok E. K., nar. XX.XX.XXXX,. ktorý je zaťom navrhovateľa 1/ a navrhovateľky 2/ hodnotil pomery v rodine od roku 1993. Starkého - I. M. poznal už po porážke, a aj so starkou - odporkyňou vychádzali dobre. Tento svedok uviedol, že starký zvykol spomínať, že starká nevedela, že kupujú túto chatu spolu s jeho zaťom, kupoval to vlastne proti jej vôli. Starký hovoril, že použil peniaze, o ktorých asi starká nevedela. Nevedel posúdiť, z akého dôvodu sa vzťahy v rodine narušili.
Užívanie chaty navrhovateľmi v rade 1/, 2/ potvrdila svedkyňa D. P., nar. XX.XX.XXXX.. Navštevovala predmetnú chatu spolu s navrhovateľmi v rade 1/, 2/, bola svedkom toho, ako chatu opravovali, starali sa o ňu, trávu kosili, natierali chatu zvonku, zvnútra, zasklievali okná, keďže chata bola viackrát vylámaná, chystali drevo a podobne. Okrem toho počula, keď p. I. M. rozprával, že mladšej dcére, p. H. požičali na zakúpenie nábytku do spálne nejaké peniaze, ktoré potom od nej vrátiť nechceli, a p. M. povedal, že tú čiastku, čo dali dcérke do nábytku, to je taká istá suma, čo investovali spolu s p. S. do chaty, preto by mala patriť p. S. a jej manželovi. Z tohto dôvodu svedkyňa si myslela, že chata patrí navrhovateľom v rade 1/, 2/.
Ďalší svedok V. H., nar. XX.XX.XXXX,. švagor navrhovateľov a zať odporkyne potvrdil, že skutočne s navrhovateľom v rade 1/ pracovali na rekonštrukcii chaty, kosili trávu, ale bol tej mienky, že vlastníkom tejto chaty je I. M.. Myslel si, že prestavbu financoval I. M. a následne odporkyňa. Na vlastné oči taktiež videl, ako vybavoval nejaké veci aj navrhovateľ v rade 1/, zabezpečoval náradie, stavebný materiál, ale videl to tak, že po smrti I. M. prešlo vlastníctvo na odporkyňu.
Svedkyňa M. H., nar. XX.XX.XXXX,. dcéra odporkyne a sestra navrhovateľky v rade 2/ uviedla, že vzťahy so sestrou sú výrazne narušené, stalo sa tak po smrti otca. Otec bol výlučným vlastníkom rodinného domu, ktorý po jeho smrti zdedila spolu so sestrou - navrhovateľkou v rade 2/ s tým, že matka sa svojho podielu vzdala jej prospech (svedkyne). Tento dom si vyžadoval opravy a preto sa rozhodla svedkyňa, že ho predá. Súhlasila s tým aj sestra - navrhovateľka v rade 2/, avšak za tých podmienok, že chata sa stane jej vlastníctvom. Vyhotovili kúpnu zmluvu, avšak v deň jej podpisu s kupujúcimi z P. neprišla navrhovateľka v rade 2/ túto podpísať. Keďže mama - odporkyňa potrebovala peniaze na opravu domu, v ktorom bývala, aj keď nebol jej vlastníctvom, predala chatu, ku ktorej vlastníctvo nadobudla na základe notárskeho osvedčenia o vydržaní. Svedkyňa tvrdila, že bývala u rodičov a videla, ako jej rodičia financujú stavbu chaty. Odporkyňa sa hnevala na svojho manžela I. M., že investoval finančné prostriedky do chaty a nestaral sa o rodinný dom. Chata nebola spolu s pozemkami vysporiadaná ku dňu smrti otca, po jeho smrti mama vysporiadala vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam formou notárskeho osvedčenia. Svedkyňa potvrdila, že odporkyňa si pôvodne nechcela „prepísať“ chatu na seba, avšak keďže táto nebola na nikoho vedená a mohlo sa „kadečo stať“, bolo treba opravovať dom, na ktorú opravu nemali finančné prostriedky, rozhodla sa chatu vlastnícky usporiadať a vzápätí ju aj predať. Jej matka sa cítila vlastníčkou, pretože ju financovala od začiatku, platila dane, poistky.
Ďalší svedkovia, vypočutí v konaní na návrh účastníkov, potvrdzovali skutočnosti ohľadom užívania chaty, jej prestavby, zakupovania materiálu a vykonávania prác.
V priebehu konania na návrh navrhovateľov v rade 1/, 2/ súd pripustil, aby do konania na strane odporkyne vstúpil ďalší účastník I.. M. N. ( čl.266 PV). Tento účastník kúpil od odporkyne kúpnou zmluvou zo dňa 11.10.2001 chatu, resp. rodinný dom súp. č. XXX. Keď sa o tomto navrhovatelia v rade 1/, 2/ dozvedeli, požiadali dňa 06.11.2001 súd o vydanie predbežného opatrenia, ktorým by zakázal odporkyni disponovať s týmito nehnuteľnosťami a dňa 19.11.2001 podali aj návrh vo veci samej. Uznesením č.k. Nc 962/01-17 zo dňa 28.02.2002 Okresný súd v Brezne vydal predbežné opatrenie, ktorým uložil odporkyni povinnosť až do právoplatného skončenia sporu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedeného pod č.k. 5C 294/01 (teraz 6C 232/2007), aby nenakladala s nehnuteľnosťami, špecifikovanými vo výroku tohoto rozhodnutia ( viď čl. 29). Súd vo veci rozhodol dňa 22.04.2005, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.10.2005 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom krajského súdu. Správa katastra napriek tomu povolila vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy V XXXX/XX. dňa 28.06.2004 (čl.251) aj za stavu, že na liste vlastníctva bola vyznačená poznámka (na základe predbežného opatrenia), pretože nadobúdateľ súhlasil s prevodom vlastníckeho práva aj za týchto okolností. Následne vznikol právny stav, že na liste vlastníctva sú ako vlastníci zapísaní navrhovatelia v rade 1/,2/ v 1 a odporca I.. M. N. v 1, ktorý medzičasom nadobudol vlastnícke práva aj k pozemkom pod chatou a okolo nej. Z tohoto dôvodu aj potom namietal, že navrhovatelia v rade 1/, 2/ nemajú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, pretože už sú ako vlastníci na katastri nehnuteľností vedení. I.. N. vo svojom vyjadrení tvrdil, že kúpil a zaplatil predmet tohoto sporu v celosti, cíti sa byť vlastníkom v celosti a neporušil žiadne právne predpisy.
V zmysle platnej právnej úpravy vlastníctvo možno nadobudnúť buď odvodeným spôsobom, kedy vlastník veci svoje vlastnícke právo odvodzuje od vlastníckeho práva svojho právneho predchodcu alebo možno nadobudnúť vlastnícke právo originálnym spôsobom, kedy sa nadobúda vlastníctvo k veci novovytvorenej, to znamená zhotovením, vyrobením veci. Ak novovytvorená vec nebola zaevidovaná vo vlastníctve nadobúdateľa, je možné nadobudnutie potvrdiť buď rozhodnutím správneho orgánu alebo výrokom súdu o určení vlastníckeho práva.
Súd skúmal, kto bol stavebníkom nehnuteľností, zaoberal sa otázkou, kto je tou osobou, ktorá mala v úmysle stavbu nadobudnúť do svojho vlastníctva. Rekreačná chata bola postavená bez stavebného povolenia, teda stavebník podľa stavebného práva určený nebol. Za stavebníka súd považoval osoby, ktoré ju stavali s úmyslom v budúcnosti ju vlastniť. Výsluchmi účastníkov aj svedkov bolo preukázané, že stavba rekreačnej chaty mala viacerých stavebníkov, pretože ju stavali spoločne navrhovatelia v rade 1/,2/ ako manželia a odporkyňa v rade 1/ spolu so svojím nebohým manželom. Dohoda viacerých stavebníkov o tom, že novovzniknutá stavba bude predmetom ich spoluvlastníctva, nemusí byť písomná. Budúci spoluvlastníci sa ani nemusia pri začatí stavby dohodnúť o výške budúcich spoluvlastníckych podielov. Pre vlastníctvo novovytvorenej stavby nemá význam ani vlastníctvo stavebného materiálu a pozemku, na ktorom je stavba postavená. Ak sa dohodli účastníci konania, že zbúrajú starú kolibu a vybudujú novú stavbu, pri spoločnom financovaní a spoločnej výstavbe s tým, že v budúcnosti ju budú spoločne užívať, dohodli sa na tom, že nová stavba bude predmetom ich spoluvlastníctva. Ak absentuje dohoda o výške spoluvlastníckych podielov, platí podľa § 137 Obč. zákona, že podiely všetkých spoluvlastníkov sú rovnaké.
Právny zástupca odporkyne v rade 1/ a neskôr aj odporcu v rade 2/ namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva pre navrhovateľov, pretože v priebehu súdneho konania, dňa 28.06.2004, Správa katastra v B. rozhodla o povolení vkladu kúpnej zmluvy zo dňa 18.10.2001, uzavretej medzi odporkyňou v rade 1/ a odporcom v rade 2/, a to pre navrhovateľov v rade 1/, 2/ v 1 a pre odporcu v rade 2/ v 1.. Súd však videl naliehavý právny záujem na rozhodnutí o určení vlastníckeho práva, pretože napriek trvaniu súdneho rozhodnutia - predbežného opatrenia, došlo k nakladaniu so spornými nehnuteľnosťami LV č. 821. Skutočne došlo k prevodu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy V XXXX/XXXX, hoci Uznesením Okresného súdu v Brezne, sp.zn. Nc 962/01 zo dňa 28.02.2002 o predbežnom opatrení bol až do právoplatného skončenia sporu o určenie vlastníckeho práva, vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 5C 294/2001, zakázané odporkyni v rade 1/ nakladať s nehnuteľnosťami, uvedenými vo výroku. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.03.2002 a Správe katastra v B. bolo doručené dňa 31.05.2002. Napriek vyznačeniu „informatívnej poznámky“ na základe predbežného opatrenia, ako uviedla Správa katastra na dotaz súdu (čl. 251), že nadobúdateľ súhlasil s prevodom vlastníckeho práva aj za týchto okolností, zápis uskutočnila, a to v 1/1 na nadobúdateľa. Následne po tom, čo okresný súd ( čl.154) po potvrdení krajským súdom ( čl. 172) dňa 31.10.2005 právoplatne vo veci rozhodol, Správa katastra na list vlastníctva (čl. 265) zapísala vlastníctvo v 1 pre navrhovateľov v rade 1/, 2/ (titul nadobudnutia rozsudok Okresného súdu v Brezne 5C 294/01 zo dňa 22.04.2005 ) a v 1 pre odporcu v rade 2/, ako právneho nástupcu odporkyne v rade 1/ (titul nadobudnutia kúpna zmluva V-XXXX/XX. zo dňa 18.10.2001). Keďže na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora na podnet odporkyne v rade 1/ najvyšší súd zrušil rozhodnutie krajského súdu a krajský súd následne zrušil rozhodnutie okresného súdu, zanikol titul pre nadobudnutie vlastníckeho práva pre navrhovateľov v rade 1/, 2/, ale aj vlastnícke právo pre odporkyňu v rade 1/, resp. odporcu v rade 2/ na LV č. 1010 bolo zapísané predčasne. Preto súd v zm. § 80c/ O.s.p. videl naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva v prospech navrhovateľov a rozhodol v ich prospech, vyhovejúc ich návrhu v plnom rozsahu.
Navrhovatelia v rade 1/, 2/ poskytli súdu dostatočné dôkazy o tom, že ich úmyslom bolo vlastniť časť novovybudovanej rekreačnej chaty, ako manželov v režime bezpodielového spoluvlastníctva, v rozsahu 1. V tomto konaní súd neskúmal otázku, komu náleží druhá ideálna polovica spoluvlastníckeho podielu. Výrokom súdu bolo rozhodnuté len o tom, že navrhovatelia v rade 1/, 2/ sú v podiele 1 spoluvlastníkmi stavby súpisné číslo XXX.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. v časti, kde považoval návrh navrhovateľov za úspešný. V časti pozemkov bola úspešná odporkyňa v rade 1/, konanie bolo rozsudkom zo dňa 22.04.2005 právoplatne zastavené ( čl. 154) a o trovách konania bolo rozhodnuté v zm. § 146 ods. 2 veta 1.O.s.p. Podľa názoru súdu, úspech navrhovateľov v pomere k úspechu odporkyne je rovnaký, a z tohoto dôvodu rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania s tým, že účastníci budú znášať trovy konania, najmä trovy právneho zastúpenia, zo svojho.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici
V odvolaní okrem náležitostí v zmysle § 42 ods. 3 a 79 ods. 1 OSP, musí byť uvedené, proti ktorému súdu a ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a OSP),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).