Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-99-2007.pdf
PDF · 155.5 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
CA-7C/99/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Č a d c i samosudkyňou JUDr. Evou Malíkovou v právnej veci navrhovateľa M. C., bytom S. XXX,. bl. X,A,. Č. právne zast. JUDr. M. S., advokátom, P. XXXX/XA,. Č. proti odporkyni Mgr. M. Č., bytom S. XXX/XX,. Č., právne zast. JUDr. S. Z., advokátom, F. K. XXXX,. Č. o zaplatenie 750.000,- Sk s prísl. takto
rozhodol:
Žalobu, aby odporkyňa bola povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 24.895,44 € (750.000,- Sk) s 9,5 % úrokom z omeškania od 1. 10. 2006 do zaplatenia z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu 100% účelne vynaložených trov konania, o ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa v podanom návrhu domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu 750.000,- Sk s 9,5% úrokom z omeškania od 1. 10. 2006 do zaplatenia z titulu pôžičky. Uviedol, že začiatkom septembra 2005 požičal odporkyni sumu 450.000,- Sk na zakúpenie bytu č. 11 na 6. poschodí obytného domu č. XXX na O. ulici v Č.. Odporkyňa mu mala uvedenú sumu vrátiť do 1 roka alebo v tej istej lehote previesť na neho polovicu vyššie uvedeného bytu. Taktiež sa dohodli, že bude za ňu splácať mesačne splátky leasingu, spolu 15 splátok, ktorý si vzala na auto Škoda Octavia CA-350. Spolu jej požičal touto formou sumu 300.000,- Sk s tým, že uvedené peniaze mu vráti do 1 roka od poslednej splátky alebo prevedie na neho 1 bytu. Vyššie uvedené zmluvy nepovažoval za potrebné uzatvárať v písomnej forme, nakoľko žili v spoločnej domácnosti. Napriek viacerým výzvam mu odporkyňa požičanú sumu nevrátila, ani na neho nepreviedla vyššie uvedený byt. Z tohto dôvodu podal aj trestné oznámenie na odporkyňu pre trestný čin podvodu.
Odporkyňa žiadala žalobu zamietnuť. Poprela, že by jej navrhovateľ požičal akúkoľvek finančnú sumu. Pokiaľ ide o sumu 450.000,- Sk, ktoré mal navrhovateľ požičať odporkyni v septembri 2005, odporkyňa poukázala nato, že byt zaplatila predávajúcej už v apríli 2005, v septembri 2005 nebol teda dôvod, aby si požičiavala peniaze na kúpu bytu. Pokiaľ ide o leasing, leasingová zmluva bola uzatvorená 15. 2. 2002 a posledná splátka mala byť zaplatená v júni 2003. Odporkyňa poprela, že by jej navrhovateľ dával z titulu platenie leasingu nejaké peňažné prostriedky ako pôžičku. Ďalej voči tomuto uplatnenému nároku do výšky 300.000,- Sk vzniesla námietku premlčania. Pokiaľ sa aj v návrhu udáva, že peniaze mali byť vrátené do 1 roka, z toho vyplýva, keďže posledná splátka mala byť zaplatená v júni 2003, že mali byť vrátené najneskôr do júna 2004. Žaloba bola podaná 3. 12. 2007, potom, keby aj tento nárok bola oprávnený, uplynula by 3-ročná premlčacia doba. Poukázala aj na výpoveď svedka H., ktorý uviedol, že peniaze na leasing boli jeho, teda navrhovateľ sa nemal z akého dôvodu domáhať vrátenia peňazí. Z hľadiska nepreukázania skutkových nárokov žiadala žalobu zamietnuť.
Na návrh navrhovateľ súd uznesením Okresného súdu v Čadci č. k. 7C/99/2007-12 zo dňa 7. 12. 2007 vydal predbežné opatrenie, ktorým odporkyni zakázal scudziť byt nachádzajúci sa v k. ú. Č. zapísaný na LV č. 4077 ako byt č. 11 na 6. poschodí obytného domu č. XXX postavený na parcele KNC 13472/217 o výmere 734 m2 ako aj jeho príslušenstvo a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu s. č. 152 v podiele 7947/612354. Vo zvyšnej časti, ktorej sa navrhovateľ domáhal uložiť odporkyni zákaz byt prenajať, návrh bol zamietnutý.
Z vykonaného dokazovania, a to z výsluchu účastníkov konania, z výsluchu svedkov, pripojených spisov Okresného súdu v Čadci 1T/79/2007 a vyšetrovacieho spisu pod č.: ČVS:ORP524/OEK-CA-2007, výpisu z LV, kúpnej zmluvy, leasingovej zmluvy, úverovej zmluvy, dokladov o platbách leasingu, exekučných príkazov, odhlášky z poistenia a ďalších listinných dôkazov mal zistený tento skutkový stav.
Z výsluchu navrhovateľa vyplýva, že odporkyni požičal na leasingové splátky za automobil Škoda Octavia CA -350 celkovo sumu 297.300,- Sk a to tak, že každý mesiac jej dával na leasingovú splátku vo výške 19.800,- Sk počnúc od roku 2004, presný mesiac nevie uviesť, až do júna 2005, dokopy 15 splátok. Vtedy pracoval vo firme M. v T. u R. H. a mesačne mal príjem okolo 40.000,- Sk. V tom čase, a to do konca roka 2004 spolu s odporkyňou žili v spoločnej domácnosti. Nemá o tom žiadne písomné doklady, ale vedia o tom svedkovia, ktorý videli, že tieto peniaze dával odporkyni a niekedy tieto peniaze odporkyni odovzdávali. Pokiaľ ide o uplatnenú sumu 450.000,- Sk, túto odporkyni požičal na byt v septembri 2005, presný deň uviesť nevie. Vtedy spolu už nežili, avšak vzťahy mali dobré. Odporkyňa prišla k nemu do bytu. Bol to byt na O. ulici XXX,. tento byt prakticky mala odporkyňa prenajatý od p. K. (vydatej K.) a navrhovateľ v ňom naďalej býval, platil nájomné a všetky poplatky. Pýtala od neho sumu 450.000,- Sk za účelom kúpy predmetného bytu, v ktorom v tom čase býval. Povedala mu, že do jedného roka mu sumu vráti alebo na neho prevedie vlastníctvo bytu. Túto sumu 450.000,- Sk jej požičal, nemá o tom žiadny písomný doklad. Videl to svedok M., ktorý bol prítomný. Takúto sumu peňazí mal doma k dispozícii. Túto sumu si ušetril za roky, čo pracoval.
Z výsluchu odporkyne mal súd zistené, že navrhovateľ jej nepožičal žiadne peniaze, či už v roku 2004 alebo 2005. Poukázala nato, že leasingovú zmluvu na osobné motorové vozidlo Škoda Octavia CA-350 uzatvorila ešte 28. 2. 2002. V tom čase mala finančné prostriedky v hotovosti, pretože predala dom po starých rodičoch p. C.. Ten jej vyplatil peniaze a tieto použila na kúpu vozidla. Bolo to asi 1 mesiac po tom, čo predala tento dom. Prakticky v roku 2004 už žiadny lízing neplatila. V roku 2004 žila s navrhovateľom v spoločnej domácnosti, a to do marca 2004, kedy definitívne spoločnú domácnosť opustila. K zhoršeniu vzťahov medzi navrhovateľom a odporkyňou došlo už koncom roku 2003, kedy ju navrhovateľ fyzicky napadol. Pokiaľ jej dovtedy dával navrhovateľ nejaké peniaze, bolo to z titulu, že jej dával na byt a na spoločnú domácnosť, čo jej tiež dával nepravidelne. Byt, v ktorom bývali mala ona prenajatý od p. K.. Takisto v tomto období robila pre firmu M., kde navrhovateľ pracoval, účtovníctvo a niekedy jej dával peniaze aj za toto účtovníctvo. Z iného titulu jej peniaze nedával. Po tom, čo odišla z bytu, v byte naďalej býval navrhovateľ, neskôr tam býval aj so svojou priateľkou. Do bytu nechodila, nemala od bytu už ani kľúče. Už v zime v roku 2004 dala navrhovateľovi posledné kľúče. V septembri 2005 vôbec v byte nebola. Poukázala nato, že predmetný byt kupovala od p. K. v apríli 2005, dala jej dopredu zálohu, o čom je doklad v policajnom spise, zvyšok doplatila z hypotekárneho úveru, ktorý si zobrala od banky. Následne bývala na R. v byte, ktorý mala prenajatý, neskôr bývala v byte terajšieho manžela, pričom so súčasným manželom bývala od februára, resp. marca 2005. V rokoch 2002-2004 pracovala ako učiteľka základnej školy a jej príjem v čistom sa pohybuje okolo 12.000-13.000,- Sk mesačne. Po obdobie rokov 2002, 2003 až do roku 2004 robila účtovníctvo pre firme M. ako pomocná účtovníčka. Za to dostávala 5.000,- Sk mesačne, zmluvu uzatvorenú nemala. Ďalej pracovala pre firmu A., robila poistky a jej príjem bol individuálny podľa toho, koľko zmlúv uzatvorila od 5.000,- Sk do 20.000,- Sk za mesiac. Leasing financovala z predaja domu, hoci mala peniaze v hotovosti, leasing pre ňu výhodný, pretože to bolo vlastne pokračovanie leasingu. Na akontáciu pri leasingu zložila sumu 90.000,- Sk. Na začiatku zaplatila prvú splátku vo výške 18.360,- Sk plus bol tam ešte nejaký dlh za predchádzajúceho majiteľa. Spolu to bolo okolo 120-130.000,- Sk, ďalej musela zaplatiť ešte 18 splátok po 18.360,- Sk mesačne.
Z výsluchu svedka R. M. mal súd zistené, že je priateľom navrhovateľa, ako aj odporkyne. Pozná ich obidvoch od základnej školy. V roku 2005, bolo asi v septembri sa zúčastnil toho, ako navrhovateľ požičal odporkyni sumu 450.000,-- Sk. Bol vtedy u navrhovateľa v byte na K.. Už predtým sa bavili, že sa bude niečo také robiť, preto navrhovateľ po neho prišiel, aby išiel k nemu na kávu, že tam príde M. za účelom požičania peňazí. Asi po pol až trištvrte hodine, ako tam prišli, prišla odporkyňa, navrhovateľ jej dal peniaze. Najskôr ich prepočítal navrhovateľ, potom si ich prepočítala odporkyňa a povedala mu, že do 1 roka mu ich vráti, alebo na neho prepíše byt. Nevie, za akým účelom tieto peniaze boli poskytnuté. O tom, že išlo o sumu 450.000,- Sk vie preto, že tieto peniaze sa pred ním prepočítavali. Tieto peniaze mal navrhovateľ v byte. Svedok sa nevedel vyjadriť k skutočnosti, aký mali v tomto čase vzťah účastníci konania, nevedel uviesť, či v tomto čase spolu žili alebo nežili.
Z výsluchu svedka P. H. mal súd zistené, že má priateľský vzťah k navrhovateľovi, odporkyňu pozná ako priateľku navrhovateľa. S navrhovateľom pracoval vo firme M. od konca roku 2002 do konca roku 2005. Opakovane bol svedkom, keď navrhovateľ alebo aj on odovzdával odporkyni peniaze, a to v rokoch 2004 - 2005.V tomto období rokoch 2004-2005 pracoval vo firme M. ako pokladník. Navrhovateľ ho opakovane žiadal, aby odložil finančnú hotovosť, ktorú potreboval na nejaké poplatky, bolo to viackrát. Dalo by sa povedať, že to bolo každý mesiac v období rokov 2004 a 2005 a malo to byť na leasing pre odporkyňu. Asi 6-krát videl, keď priamo navrhovateľ odovzdával peniaze odporkyni, 2-krát to bolo u nich doma v ich spoločnej domácnosti, jedenkrát pred I. v B. a ďalej to bolo v K. v škole, kde odporkyňa pracovala. V tom čase, keď vo firme pracoval ako pokladník, navrhovateľ bol jeho nadriadený a peniaze mu odovzdával jednak pre jeho osobnú potrebu, toto bolo okolo 30.000-45.000,- Sk mesačne a jednak mu odovzdával peniaze na tovar. Vedel, že suma 30.000 - 45.000,- Sk mala slúžiť na leasing alebo na poplatky. Rozprávali sa o tom s navrhovateľom, tiež počul pri náhodných stretnutiach, keď navrhovateľ odovzdával peniaze odporkyni, že jej povedal, nezabudli zaplatiť leasing včas.
Z výpovede svedka J. H. mal súd zistené, že navrhovateľ je jeho priateľ a bývalý šéf. Odporkyňu pozná ako priateľku navrhovateľa. Videl, ako navrhovateľ odovzdával odporkyni peniaze. Bolo to, keď bývali na sídlisku III, či už v byte alebo keď išli z práce, keď ho čakala niekde v Č.. Dal jej peniaze, aby mohla splatiť leasing na Octaviu a zaplatiť poplatky za byt. Stalo sa aj, že navrhovateľ mu dal opakovane peniaze, aby ich dal odporkyni. Bolo to, keď pracoval v M.-e, robil vlastne šoféra a vedúceho predajne. Bolo to v roku 2004. Od začiatku tohto roku asi do septembra alebo októbra tohto roku, čiže v rozmedzí nejakých 10 mesiacov. boli to sumy od 20-30.000,- Sk a takto sa stalo 2-3-krát, čo odovzdával odporkyni peniaze, pričom navrhovateľ mu povedal, že je to za leasing za Octaviu, resp. na zaplatenie bytu a elektriny. Tieto peniaze odovzdával odporkyni jednak v byte, kde bývali a jednak si dohodli stretnutie niekde v Č.. Stalo sa aj, že niekoľkokrát jej peniaze posielal na účet, keď mu navrhovateľ zavolal, potom na účet odporkyne v Sporiteľni. Taktiež videl, keď navrhovateľ odovzdával odporkyni peniaze, pričom je povedal, aby zaplatila za auto príp. za byt. Toto videl, keď prichádzali z práce do Č. a navrhovateľ sa niekde s odporkyňou stretol, resp. bol pri takomto stretnutí aj v byte, kde bývali. Z rozprávania od navrhovateľa vie, že splátka za leasing bola okolo 18.500,- Sk, navrhovateľ hovoril, že odporkyňa to s učiteľského platu neutiahne, počul však aj, ako sa navrhovateľ a odporkyňa bavili, aby jej nechal peniaze na byt a na leasing. Navrhovateľ jej nato buď peniaze nechal alebo jej povedal, že jej ich pošle.
Z hromadného oznámenia zamestnávateľa adresovaného C. Z. P. A. a odhlášky vyplýva, že R. H. - M. ohlásil C. Z. P. A. ku dňu 1. 12. 2003 zmenu pokiaľ ide o zamestnanca J. H., a to koniec zdravotného poistenia k 31. 10. 2003, k tomuto dňu skončil medzi nimi pracovný pomer
Z výsluchu svedka P. Č., manžela odporkyne mal súd zistené, že s odporkyňou mal vážnejší vzťah od marca 2004. XX.. X.. XXXX. uzatvorili manželstvo. Spolu žili už pred uzatvorením manželstva, a to od konca marca alebo začiatku apríla 2004, odvtedy viedli spoločnú domácnosť. Nevie, že počas ich spolužitia odporkyňa kupovala 3-izbový byt na K.. Kupovala ho od p. K. v apríli 2005. Kúpna cena bola vyplatená celá v apríli 2005 a to z hypotekárneho úveru od S. sporiteľne. O tejto záležitosti vie, preto, že jej pomáhal so zmluvami, chodil na kataster a pod. Zmluvu o prevode bytu videl a bola uzatvorená v apríli 2005. Vie o tom, že by počas ich vzájomného spolužitia odporkyňa platila leasing. V roku 2005 sa odporkyňa stretávala s navrhovateľom, bolo to sporadicky. Odporkyňa chodila preberať poštu na adresu bytu, kde vtedy býval navrhovateľ, chodili tam platby za byt, upomienky a pod., čiže mu to chodila odovzdávať. Ich vzťahy v tomto období boli neutrálne. Nevie o tom, že by sa stretávali za iným účelom. V byte, ktorý odporkyňa kupovala od p. K. býval v roku 2005 navrhovateľ. Oni s odporkyňou bývali od apríla do decembra 2005 na R., kde mal odporkyňa prenajatý byt a potom sa presťahovali do bytu svedka. V tomto čase nemohli bývať v byte, ktorý mala odporkyňa prenajatý, pretože tam býval p. C. a nerozišli sa dobre.
Z výsluchu svedkyne J. K. mal súd zistené, že s odporkyňou je v priateľskom vzťahu, navrhovateľa pozná od odporkyne. V minulosti sa s odporkyňou dohodla, že od nej odkúpi byt. Tento byt mala predtým prenajatý. V tom čase nepoznala bližšie okolnosti jej vzťahu s navrhovateľom, ani nevie uviesť, dokedy v byte spolu bývali. Toto rozhodnutie predať byt bolo niekedy koncom roka 2004 a odporkyňa si začala vybavovať za účelom kúpy bytu hypotekárny úver. Vie o tom, pretože jej pomáhala vybavovať doklady, ktoré boli potrebné k hypotekárnemu úveru. Prvú časť splátky za byt okolo 250.000,- Sk, presnú sumu si už však nepamätá jej odporkyňa odovzdala v marci roku 2005 a druhú podstatnú časť v druhej polovici apríla 2005. Tým bol byt úplne vyrovnaný tak, ako to bolo dohodnuté v kúpnej zmluve. Pokiaľ ide o druhú platbu v apríli 2005, túto odovzdala odporkyňa v hotovosti. Vie, že to bolo po tom, ako jej bol vyplatený hypotekárny úver. V súvislosti s predajom bytu uzatvárali kúpno-predajnú zmluvu. Táto musela byť uzatvorená na začiatku procesu, pretože to bolo podmienkou, aby jej mohol byť poskytnutý hypotekárny úver. Túto zmluvu robila svedkyňa. Mohlo to byť koncom roku 2004 alebo začiatkom roku 2005. Napísala ju podľa vzoru. Táto však bola nesprávna a kataster ju vrátil. Potom sa zmluva opravovala a robil sa dodatok. Pamätá si však, že tento dodatok nepostačoval a znova sa musela celá prepísať. Má zato, že navrhovateľ vedel o predaji bytu, pretože ju kontaktoval. Chcel od nej informácie o predaji bytu. Bolo to v čase, keď sa vybavoval hypotekárny úver. Ona mu však bližšie informácie neposkytla. Dotazoval sa na to, čo je s bytom. Povedala mu, že sa baví o tom s odporkyňou. Nevie o žiadnej pôžičke medzi navrhovateľom a odporkyňou.
Z výsluchu svedka R. H. mal súd zistené, že k účastníkom má priateľský vzťah. Navrhovateľ u neho pracoval dlhšiu dobu, od roku 2000 alebo 2001 a pracovný pomer sa skončil v roku 2005, myslí, že začiatkom roka. Pokiaľ ide o pracovné zaradenie navrhovateľa, tento sa staral o prevádzky, o zamestnancov. Vlastne prevádzky viedol, nakupoval tovar a pod. Čo sa týka jeho finančného ohodnotenia, vie, že mal dohodnutú minimálnu mzdu. Popri tom mu dával bokom peniaze podľa toho, aký bol obrat. Nevie sa vyjadriť už k sumám, aké boli poskytované, mzda sa mu dávala do ruky. Výplatný termín nebol stanovený, bolo to podľa toho, kedy účtovníčka urobila mzdy. Navrhovateľ mal k dispozícii peniaze, lebo on vyplácal ostatných zamestnancov a tiež chodil na tovar. Mohol si zobrať peniaze aj v prípade potreby s tým, že na konci mesiaca sa to zúčtovalo. Vedel, že odporkyňa a navrhovateľ mali spolu vzťah, že spolu žili, bližšie okolnosti financovania tohto vzťahu mu nie sú známe. Vie, že navrhovateľ dával odporkyni peniaze na leasing, pretože zopárkrát aj jemu telefonoval, aby mu vložil peniaze, vkladal ich v banke za účelom leasingu. Mohlo to byť 2-3-krát. Vie, že to bolo okolo 20.000,- Sk, zrejme necelých 20.000,- Sk a mohlo to byť začiatkom roku 2001, resp. ešte v roku 2002. Nemá vedomosť o tom, či navrhovateľ s odporkyňou uzatváral nejakú zmluvu o pôžičke.
Z výsluchu svedka R. C., brata navrhovateľa mal súd zistené, že navrhovateľ u neho pracoval od apríla 2005 do konca roka 2008. Pracoval v pracovnom pomere u neho v predajni na 1 uväzok a dostával okolo 10.000,- Sk čistej mzdy mesačne, avšak okrem pracovného pomeru mal ešte svoje vlastné obchody a niekedy ho potreboval aj mimo pracovného pomeru, keď bolo treba ísť po tovar do B. alebo na iné miesta. Vtedy mu platil z ruky asi 1.000-1.500,- Sk za takúto cestu. Vie, že navrhovateľ a odporkyňa roky spolu chodili a spolu bývali. Vie, že brat jej mal dať peniaze na byt, v ktorom bývali, okolo 450.000,- Sk. Vie to, pretože brat mu to opakovane hovoril a spomínal. Dožadoval sa, aby byt bol na neho prepísaný. Stále sa to nejaké odkladalo. Jedenkrát bol aj on svedkom, ako telefonoval brat s odporkyňou, mali sa stretnúť pred poštou, aby prepísali byt. Vtedy sa jej ešte pýtal, či chce nejaké veci z bytu, ona povedala, že vysávač a zdáva sa mu, že aj práčku. Nevie presne uviesť, kedy sa navrhovateľ s odporkyňou rozišli, ale má zato, že keď dával navrhovateľ odporkyni peniaze na byt, žili spolu. Myslí si, že navrhovateľ mohol mať toľko peňazí, pretože u neho mal plat, mal svoje obchody a ešte ho zásoboval. Z toho mohol mať tak 25.000-30.000,- Sk mesačne. V tom čase mu bol ako zamestnávateľovi doručený exekučný príkaz. Svedok však zrážky nerobil.
Zo spisu Katastráneho úradu v Žiline, Správa katastra Čadca pod č. 2187/2005 mal súd zistené, že dňa 14. 9. 2005 podali J. K. a Mgr. M. G. návrh na vklad vlastníckeho práva na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy medzi predávajúcou J. K. a kupujúcou Mgr. M. G. zo dňa 8. 9. 2005, ktorej predmetom je predaj bytu č. 11 na 6. poschodí bytového domu č. XXX na O. ulici v Ć. na parcele KN č. 13472/217 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a príslušenstvu, pozemku, ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. 4077 k. ú. Č. za kúpnu cenu 780.000,- Sk, ktorá má byť poukázaná na účet predávajúcej. Vklad vlastníckeho práva bol povolený 24. 1. 2006. Súčasťou zmluvy je dodatok č. 1 k uvedenej zmluve zo dňa 29. 12. 2005, kde je upresnený predmet zmluvy, a to je uvedený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve vo veľkosti 9747/612354 a spoluvlastnícky podiel na pozemku parcele KN 13472/217 - zastavaná plocha o výmere 734 m2 vo výške 9747/612352. Z rozhodnutia Správy katastra Čadca zo dňa 29. 11. 2005 vyplýva, že katastrálne konanie bolo prerušené z dôvodu nedostatkov zmluvy, ktoré bolo potrebné odstrániť. Tieto nedostatky boli odstránené vyššie citovaných dodatkom č. 1.
Z listinných dôkazov predložených na výzvu súdu S. S., a. s. vyplýva, že medzi S. S. ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom bola uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. 0312495153 zo dňa 15. 4. 2005, na základe ktorej uzatvorenej zmluvy vyplatila S. S., a. s. odporkyni spotrebný úver vo výške 525.000,- Sk. Tento úver bol čerpaný dňa 18. 4. 2005 bezhotovostne výplatou na účet odporkyne. Úver bol vyplatený dňa 4. 12. 2007 mimoriadnou hotovostnou splátkou vo výške 546.894,- Sk (listinné dôkazy čl. 233-235 a 166 spisu). V súvislosti s poskytnutím úveru bola uzatvorená aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo záložcom J. K., pričom zálohom je byt, ktorý následne bol J. K. následne odpredaný odporkyni. (čl. 236-239).
Medzi predávajúcou J. K. a kupujúcou Mgr. M. G. bola uzatvorená kúpna zmluva, ktorej predmetom bol byt č. 11 nachádzajúci sa na 6. poschodí bytového domu č. XXX na O. ulici v Č. na parcele KN 13/472/217 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a príslušenstve pozemku parcely KN 13/472/217 zapísaný na LV č. 4077 k. ú. Č. s tým, že kúpna cena bola dohodnutá 780.000,- Sk. Na zmluve sa nenachádza dátum uzatvorenia zmluvy. Podľa osvedčovacej doložky zmluvy podpísali predávajúca aj kupujúca dňa 7. 4. 2005 (čl. 253-255 spisu).
Zo zmluvy uzatvorenej medzi odporkyňou a spoločnosťou V. F. S. (čl. 53, 54 spisu) a dohody o postúpení práv a povinností (čl. 60 spisu) uzatvorenej medzi firmou I., s. r. o., R. X,. B. a odporkyňou mal súd zistené, že odporkyňa pristúpila k uzatvoreniu leasingovej zmluvy, ktorej predmetom bol nájom a poskytnutie finančných služieb na vozidlo Škoda Octavia BA-015DH dňa 18. 2. 2002.
Ako to vyplýva z listinných dôkazov, ktoré sa nachádzajú na čl. 119 -128 spisu výška leasingovej splátky bola dohodnutá vo výške 18.360,40 Sk mesačne. Odporkyňa zaplatila vkladom hotovosti na účet v prospech majiteľa účtu V. F. S. splátky vo výške 19.000,- Sk dňa 17. 4. 2002 a po 18.360,40 Sk dňa 23. 5. 2002, 11. 6. 2002, 22. 7. 2002, 16. 8. 2002, 20. 9. 2002, 31. 10. 2002, 16. 1. 2003, 26. 2. 2003, 26. 3. 2003 a 24. 4. 2003.
Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa na čl. 129 -142 spisu vyplýva, že súdna exekútorka JUDr. M. R. vydala dňa 5. 10. 2005 exekučný príkaz voči povinnému - navrhovateľovi na zaplatenie pohľadávky vo výške 99.103,- Sk s prísl. 60,- Sk a trov konania za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného V. Z. P. na základe exekučného titulu vydaného 13. 9. 1999. Dňa 6. 10. 2005 vydala súdna exekútorka JUDr. E. Š. exekučný príkaz voči povinnému - navrhovateľovi na vymoženie pohľadávky oprávneného Ž. D. vo výške 46.517,- Sk a príslušenstva, a to úrokov z omeškania vo výške 11.306,63 Sk a trov súdneho konania 1.860,- Sk, trov právneho zastúpenia 1.680,- Sk, trov právneho zastúpenia pri exekúcii 970,- Sk a ďalších úrokov z omeškania vo výške 18% ročne od 12. 4. 1999 zo sumy 30.642,- Sk a sumy 15.875,- Sk do zaplatenia, trov exekúcie oprávneného 40,- Sk a predbežných trov exekúcie 16.000,- Sk.
Platobným výmerom C. Z. P. A. zo dňa 21. 1. 2002 bolo navrhovateľovi vyrubené poistné na zdravotné poistenie vo výške 1.562,- Sk a sankčný poplatok vo výške 39.883,- Sk, spolu vo výške 41.445,- Sk.
Kúpnou zmluvou (čl. 27 spisu) zo dňa 28. 1. 2002 zavkladovanou 24. 5. 2002 pod č. 927/2002 odpredala Mgr. M. G. ako predávajúca kupujúcemu M. C. nehnuteľnosti zapísané na LV č. 2805, a to dom s. č. XXX. a nehnuteľnosti parcely KN 67 a KN 68 v k. ú. Č. za kúpnu cenu 400.000,- Sk, ktorá bola vyplatená v hotovosti pri podpise zmluvy.
Zo spisu Okresného súdu v Čadci 1T/79/2007 mal súd zistené, že prokurátor Okresnej prokuratúry v Č. podal obžalobu na Mgr. M. Č., t. j. odporkyňu dňa 21. 5. 2007 na tom skutkovom základe, že v presne nezistený deň koncom roka 2003 oslovila J. P. a A. P. s požiadavkou na pôžičku peňazí v sume cca 500.000,- Sk, kde uvedené finančné prostriedky mali slúžiť na úhradu víz a nákladov spojených s jej cestou do Spojených štátov amerických, na základe čoho dňa 18. 3. 2004 v budove S. sporiteľne, a. s. , pobočka Č. na ul. P. prevzala od J. P. finančnú hotovosť v sume 14.800 USD, kde pri preberaní tejto finančnej hotovosti J. P. sľúbila, že túto vráti najneskôr po návrate z USA, kam mala ísť v letných mesiacoch roka 2004, čo sa však nestalo, nakoľko doposiaľ J. P. a A. P. peniaze nevrátila, do USA vôbec nevycestovala, pričom už v čase, keď od J. P. preberala finančnú hotovosť vedela, že mu túto nevráti a použila ju pre osobnú potrebu, čím J. P. a A. P. spôsobila škodu v sume 499.944,- Sk. Uznesením Okresného súdu v Čadci č. k. 1T/79/2007 zo dňa 10. 10. 2008 bol schválený zmier uzatvorený pred probačným a mediačným úradníkom Okresného súdu v Čadci medzi obžalovanou Mgr. M. Č. a poškodenými J. P. a A. P. toho obsahu, že obžalovaná vzniknutú škodu poškodeným v sume 499.944,- Sk v plnom rozsahu uhradila a do pokladne Okresného súdu v Čadci vložila sumu 4.000,- Sk na všeobecne prospešné účely. Zároveň bolo trestné stíhanie proti obžalovanej na uvedenom skutkovom základe zastavené. Rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť dňom 24. 10. 2008.
Zo spisu Okresného riaditeľstva PZ v Č. Úrad justičnej a kriminálnej polície PZ pod č. ČVS: ORP-524/ OEK-CA-2007 mal súd zistené, že navrhovateľ podal dňa 30. 11. 2007 oznámenie o skutočnostiach nasvädčujúcich spáchanie trestného činu majúc podozrenie, že Mgr. M. Č. sa dopustila trestného činu podvodu, nakoľko sa obohatila na jeho úkor tým, že ho uviedla do omylu a spôsobila mu škodu vo výške 750.000,- Sk. V oznámení uviedol, že začiatkom septembra 2005, kedy žil s Mgr. M. Č. v spoločnej domácnosti požičal jej sumu 450.000,- Sk, aby mohla kúpiť byt č. 11 na 6. poschodí obytného domu č. s. 152 na O. ulici v Č. s tým, že mu ich do 1 roka vráti alebo prevedie na neho 1 bytu. Ešte predtým sa dohodli, že bude splácať leasing, ktorý si zobrala na auto Škoda Octavia CA-350. Na leasingových splátkach jej uhradil 300.000,- Sk, ktorú sumu mu mala zaplatiť do 1 roka od poslednej leasingovej splátky, alebo previesť na neho ďalšiu 1 bytu. Doposiaľ peniaze nevrátila. Na základe tohto trestného oznámenia bolo uznesením vyšetrovateľa zo dňa 14. 12. 2007 začaté trestné stíhanie pre trestný čin podvodu. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ Č. zo dňa 11. 12. 2008 pod č: ČVS: ORP-524/OEK- CA-2007 bolo trestné stíhanie začaté pre trestný čin podvodu na tom skutkovom základe, aký uviedol navrhovateľ v trestnom oznámení zastavené z dôvodu, že tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že vykonaným vyšetrovaním v danej veci bol dostatočne zistené, že nedošlo v danom prípade k naplneniu subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Tým však nijako nie je dotknuté právo poškodeného uplatňovať si náhradu škody v Občianskom súdnom konaní. Z vykonaného vyšetrovania bolo zistené, že v danom prípade nemohlo dôjsť k uvedeniu do omylu navrhovateľa zo strany odporkyne ohľadom pôžičky na leasing predmetného vozidla, a to ani účelu, nakoľko navrhovateľ vedel, že predmetné vozidlo bolo zakúpené v roku 2002 a požičiavať peniaze mal až v roku 2004, kedy vozidlo už bolo splatené a to ani ohľadom okolností prepísania 1 predmetného bytu v prípade nesplatenia pôžičky, nakoľko v tomto čase odporkyňa byt nevlastnila, teda jeho 1 nemohla prepísať na navrhovateľa, o čom navrhovateľ vedel, keďže s ňou žil v spoločnej domácnosti a platil nájomné za byt J. K., rod. K.. Taktiež je z vyšetrovania zrejmé, že navrhovateľ - M. C. nemohol byť uvedený odporkyňou M. Č. do omylu ani v prípade pôžičky na kúpu bytu v septembri 2005,nakoľko už v máji 2005 vedel, že tento byt si odporkyňa kúpila od J. K., teda v prípade, že jej peniaze požičal, toto urobil dobrovoľne a s vedomím si finančných možností odporkyne.
V uvedenom trestnom konaní bol vypočutý ako svedok aj svedok B. S., ktorého výsluchu sa domáhal navrhovateľ v súdnom konaní ( čl. 26 - 28 pripojeného trestného spisu). Z výpovede tohto svedka vyplýva, že asi v roku 2003 alebo 2004 bol zamestnancom M. C., pričom pracoval ako vodič. Zároveň boli s M. C. aj kamaráti. Pamätá si, že sa niekoľkokrát stalo, že M. Č., vtedy ešte G. volala M. C., s ktorým žila ako družka, že potrebuje peniaze na chod domácnosti, platenie nájmu, leasingu vozidla a pod. Pamätá si, že pri týchto telefonátoch M. C. M. Č. peniaze prisľúbil, ktoré jej mal potom dať. Tiež bol asi dvakrát svedkom toho, ako M. C. dáva M. Č. peniaze na chod domácnosti, platenie spoločných poplatkov, platenie leasingu a pod., pričom sa jednalo o sumy nad 10.000,- Sk. Podľa názoru svedka peniaze dával M. C. na chod spoločnej domácnosti a nejednalo sa o pôžičku, ktorú by mala M. Č. niekedy vrátiť, aspoň to nikdy nepočul. Mal zato, že ide o spolužitie 2 ľudí a hospodárenie so spoločnými finančnými prostriedkami, pričom M. C. prispieval podľa svojich možností.
Na čl. 53 pripojeného spisu sa nachádza záznam o vyžiadanom vysvetlení od J. K. a na čl. 54 čestné prehlásenie J. K., z ktorých vyplýva, že v roku 2005 J. K. vlastnila byt na O. ulici č. XXX. na 6. poschodí, ktorý mala v tom čase v prenájme M. Č., vtedy ešte G.. Začiatkom roku, asi v mesiaci február 2005 sa rozhodla, že uvedený byt predá a tento ponúkla na predaj M. Č. za 780.000,- Sk. K predaju skutočne došlo tým, že prvú splátku vyplatila M. Č. v mesiaci marec 2005 v hotovosti v celkovej výške 260.000,- Sk a druhú splátku v mesiaci apríl 2005 v celkovej výške 520.000,- Sk, ktorá je bola vyplatená zo S. S. z hypotekárneho úveru, ktorý si M. Č. brala. Následne nato, asi po 1 mesiaci, niekedy v mesiaci máj 2005 ju doma navštívil M. C., s ktorým v predchádzajúcej dobe chodila M. Č. a obaja spolu bývali v uvedenom byte. Tento navštívil J. K. doma, kde od nej žiadal vysvetlenie, či je pravdou, že M. Č. kúpila uvedený byt na K.. Nato mu J. K. výslovne povedala, že uvedený byt už nie je jej a tento pred mesiacom predala M. Č., vtedy G..
Okrem vyššie uvedených dôkazov navrhovateľ žiadal vykonať dôkaz výsluchom svedkov B. S. a P. P., pričom súd návrh na vykonanie týchto dôkazov zamietol.
Navrhnutý svedok B. S. bol k rovnakému predmetu konania vypočutý v trestnom konaní po riadnom poučení, pričom bol vypočutý k skutočnostiam, ktoré sú dôležité aj pre toto konanie a súd sa s týmito skutočnosťami oboznámil z trestného spisu, preto je ďalší výsluch v tomto konaní už nebol potrebný.
Pokiaľ ide o výsluch P. P., tento mal byť vypočutý na okolnosti konania odporkyne, ku ktorým došlo v roku 2003. Tieto okolnosti nemajú bezprostrednú súvislosť s predmetom konania a s týmito okolnosťami sa súd oboznámil z trestného spisu 1T/79/2007 tak, ako to vyplýva z vyššie uvedeného, preto výsluch tohto svedka taktiež nebol potrebný.
Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že odporkyňa a navrhovateľ mali v minulosti partnerský vzťah, žili v spoločnej domácnosti, pričom toto spolužitie ukončili v marci 2004. Od tohto obdobia mala odporkyňa vážny vzťah so svojim terajším manželom P. Č., s ktorým uzavrela manželstvo XX.. X.. XXXX.. Už od konca marca, resp. začiatka apríla 2004 žila odporkyňa v spoločnej domácnosti so svojim terajším manželom. Naposledy žili navrhovateľ a odporkyňa v spoločnej domácnosti na adrese Č., O. č. XXX. v byte č. 11 na 6. poschodí. Byt v čase tohto ich vzájomného spolužitia patril J. K., rod. K., od ktorej tento byt mala prenajatý odporkyňa.
Počas trvania ich vzájomného vzťahu uzatvorila odporkyňa leasingovú zmluvu, ktorej predmetom bol nájom a leasing motorového vozidla Škoda Octavia BA-015DH. Táto zmluva bola uzatvorená dňa 18. 2. 2002. Na základe tejto uzatvorenej leasingovej zmluvy odporkyňa zaplatila na akontáciu sumu 90.000,-- Sk, dlh za predchádzajúceho majiteľa, spolu okolo 120-130.000,- Sk a ďalej jej vznikla povinnosť zaplatiť 18 splátok po 18.360,- Sk mesačne. Vychádzajúc zo skutočností, že zmluva bola uzatvorená dňa 18. 2. 2002 a odporkyni vznikla povinnosť zaplatiť 18 splátok po 18.360,40 Sk, pričom prvá splátka sa stala splatnou najneskôr posledný kalendárny deň mesiaca marec 2002, posledná 18-ta splátka leasingu sa stala splatnou najneskôr posledný kalendárny deň mesiaca august 2003. Odporkyňa pripojenými listinnými dokladmi preukázala splácanie leasingu viacerými splátkami v čase od 17. 4. 2002 do 24. 4. 2003. Navrhovateľ nepreukázal, že by k splácaniu leasingu dochádzalo po auguste 2003. Ukončenie splácania leasingu v auguste 2003 vyplýva aj zo záverov vyšetrovania Okresného riaditeľstva PZ v Č. Úrad justičnej a kriminálnej polície PZ, ktoré sa viedlo pod č.. ČVS: ORP-524/OEK-CA-2007. Odporkyňa bola v tom čase zamestnaná ako učiteľka s príjmom vo výške 12-13.000,- Sk mesačne. Odporkyňa ďalej preukázala, že v krátkom čase pred uzavretím leasingovej zmluvy, a to dňa 28. 1. 2002 uzatvorila kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti v jej vlastníctve a bola jej vyplatená kúpna cena 400.000,- Sk, ktorú podľa svojho tvrdenia použila na zaplatenie leasingu. Odporkyňa tak preukázala, že mala dostatočné finančné prostriedky na zaplatenie leasingu.
Z vykonaného dokazovania súd došiel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že odovzdal odporkyni sumu 300.000,- Sk na splátky leasingu tak, ako to tvrdil v návrhu. Podľa tvrdenia navrhovateľa sumu 300.000,- Sk mal odporkyni odovzdať v 15-tich splátkach v rokoch 2004 až do júna 2005. Toto jeho tvrdenie sa však súdu javí nevieryhodné a nepreukázané. Navrhovateľ vedel, kedy odporkyňa uzatvorila leasingovú zmluvu, vedel o výške splátky, sám priviezol motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom leasingu, a to vo februári 2002. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ musel vedieť, že v rokoch 2004 a 2005 odporkyňa už leasing neplatila. Účastníci nežili v spoločnej domácnosti od marca 2004, kedy sa ich partnerský vzťah pre nezhody skončil, je teda v rozpore s logikou veci, aby navrhovateľ, ktorý musel vedieť o ukončení leasingu v roku 2003 odovzdával v rokoch 2004 a 2005 odporkyni peniaze na leasingové splátky, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že ich partnerský vzťah sa skončil.
Vypočutý svedkovia P. H. a J. H. vo svojich svedeckých výpovediach potvrdili, že navrhovateľ odovzdával opakovane odporkyni peniaze v rokoch 2004-2005, ktoré peniaze mali okrem iného slúžiť aj na leasing pre odporkyňu. Pokiaľ ide o výpoveď svedka J. H., jeho výpoveď je nevieryhodná a podľa súdu nepravdivá. Svedok H. vo svojej svedeckej výpovedi vypovedal, že v roku 2004 pracoval vo firme M. a asi 2-3-krát videl, ako navrhovateľ odovzdával odporkyni sumy od 20 do 30.000,- Sk, pričom navrhovateľ mu uviedol, že je to za leasing za auto Octavia, resp. na zaplatenie bytu a elektriny, niekoľkokrát posielal odporkyni peniaze aj na účet v S.. Priložením listinných dôkazov však bolo nesporne preukázané, že pracovný pomer J. H. vo firme M. skončil k 31. 10. 2003 a od 31. 10. 2003 už vo firme M. nepracoval. Keďže tvrdené skutočnosti sa vzťahovali práve na trvanie pracovného pomeru vo firme M., kde svedok spolu s navrhovateľom pracoval, jeho výpoveď súd tak vyhodnocuje ako nevieryhodnú a nepravdivú.
Za nevieryhodnú považuje súd aj svedeckú výpoveď P. H., ktorý je v priateľskom vzťahu k navrhovateľovi. Tento svedok mal v období rokov 2004-2005, keď pracoval s navrhovateľom vo firme M. vidieť, ako navrhovateľ opakovane odovzdáva peniaze odporkyni, či už u nich v spoločnej domácnosti, jedenkrát pre I. alebo pred školou, kde odporkyňa pracovala vo výške 30-45.000,- Sk mesačne. Podľa tvrdenia navrhovateľa mala táto platba slúžiť na leasing alebo na poplatky. Keďže navrhovateľ a odporkyňa v marci 2004 ukončili spolužitie v spoločnej domácnosti, odporkyňa v tomto období už leasing na osobné auto Škoda Octavia neplatila, táto výpoveď sa súdu taktiež javí ako nedôveryhodná.
Súd poukazuje aj na výpoveď svedka B. S., ktorý v minulosti, asi v roku 2003 alebo 2004 pracoval spolu s M. C.. Tento bol dvakrát svedkom toho, ako navrhovateľ odovzdáva odporkyni peniaze na chod domácnosti, platenie spoločných poplatkov, platenie leasingu,, pričom sa jednalo o sumy nad 10.000,- Sk. Táto výpoveď sa súdu javí dôveryhodná, pretože v roku 2003 odporkyňa ešte splácala leasing. V tomto období navrhovateľ a odporkyňa ešte žili spolu v spoločnej domácnosti. Svedok vyjadril svoje presvedčenie, že tieto peniaze boli odovzdávané z titulu spolužitia 2 ľudí a hospodárenia so spoločnými finančnými prostriedkami. Nevedel nič o tom, že by tieto finančné prostriedky mali byť vrátené. Táto svedecká výpoveď je zároveň v rozpore s tvrdením navrhovateľa, že z titulu platenie leasingu odovzdával odporkyni hotovosť v 15-tich splátkach vo výške 19.800,- Sk v období od roku 2004 do júna 2005.
Vyhodnotením vyššie uvedených dôkazov teda súd došiel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal odovzdanie odporkyni finančnej hotovosti spolu vo výške 300.000,- Sk v 15-tich splátkach po 19.800,- Sk v období od roku 2004 do júna 2005, ani dohodu o vrátení peňazí zo strany odporkyne.
Ďalšou časťou uplatneného nároku bola pôžička vo výške 450.000,- Sk, ktorá podľa tvrdení navrhovateľa mala byť odporkyni odovzdaná v septembri 2005 za účelom kúpy bytu.
Vo vzťahu k tejto skutočnosti z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že byt č. 11 na 6. poschodí obytného domu č. XXX na O. ulici v Č. odkúpila odporkyňa od predávajúcej J. K., rod. K. kúpnou zmluvou zo dňa 14. 9. 2005 spolu s dodatkom č. 1 z 29. 12. 2005 za kúpnu cenu 780.000,- Sk, pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený 24. 1. 2006, kedy sa odporkyňa stala vlastníčkou predmetného bytu.
Z tvrdení odporkyne a vypočutej svedkyne J. K. nepochybne vyplýva, že k dohode o budúcej kúpe ústnou formou medzi odporkyňou a J. K. došlo už koncom roku 2004, za týmto účelom si odporkyňa začala vybavovať hypotekárny úver. Odporkyňa vyplatila J. K. zálohu na kúpu predmetného bytu v mesiaci marec 2005 v hotovosti v celkovej výške 260.000,- Sk. V mesiaci apríl 2005 odporkyňa s J. K. uzatvorili písomnú kúpnu zmluvu, ktorá bola aj podkladom na vyplatenie úveru a na základe tejto zmluvy bola dohodnutá kúpna cena 780.000,- Sk. Ešte v mesiaci apríl 2005, kedy S. S., a.s. vyplatila odporkyni hypotekárny úver vo výške 780.000,- Sk na jej účet odovzdala odporkyňa predávajúcej J. K. doplatok kúpnej ceny vo výške 520.000,- Sk. Uzatvorená písomná zmluva z apríla 2005, ktorá sa nachádza na čl. 253-255 spisu bola daná na vklad vlastníckeho práva, vykazovala formálne nedostatky a preto vkladu vlastníckeho práva na jej základe nedošlo. Táto skutočnosť bola dôvodom, pre ktorý bola opätovne v septembri 2005 vyhotovená písomná kúpna zmluva, ktorá bola daná spolu s návrhom na vklad Katastrálnemu úradu na zavkladovani. Po vyhotovení dodatku č. 1 bola aj zavkladovaná. Touto písomnou kúpnou zmluvou však jej účastníčky, teda odporkyňa a J. K. deklarovali len v písomnej forme svoju prejavenú vôľu, ktorú v ústnej forme deklarovali už najneskôr v apríli 2005, kedy došlo aj k vyplateniu kúpnej ceny bytu.
Zo zhodného tvrdenia navrhovateľa a vypočutého svedka R. M. zhodne vyplýva, navrhovateľ mal v bližšie neurčený deň v septembri 2005 po predchádzajúcej dohode odovzdať v byte na O. ulici v Č. č. XXX. odporkyni finančnú hotovosť vo výške 450.000,- Sk za prítomnosti R. M., ktorý do predmetného bytu prišiel za týmto účelom (aby bol svedkom požičiavania peňazí) s tým, že odporkyňa finančnú hotovosť navrhovateľovi vráti do 1 roka alebo na neho prevedie predmetný byt. Oproti tomu tu bolo tvrdenie odporkyne, že k odovzdaniu peňazí v septembri 2005 zo strany navrhovateľa nedošlo.
Za účelom zistenia, či tvrdenie navrhovateľa a svedka M. o odovzdaní peňazí v septembri 2005 vo výške 450.000,- Sk odporkyni je pravdivé, súd vyhodnotil všetky vykonané dôkazy vo vzájomných súvislostiach.
Výpoveď navrhovateľa podporuje výpoveď svedka R. M., ktorý mal byť pri odovzdávaní peňazí prítomný. Jeho výpoveď oslabená tým, že je v priateľskom vzťahu k navrhovateľovi, avšak iba vzhľadom na túto skutočnosť nemožno jeho výpoveď hodnotiť ako nevierohodnú. Sú tu však ďalšie skutočnosti a nepriame dôkazy , ktoré spôsobujú, že výpoveď navrhovateľ a svedka R. M. ohľadne odovzdania peňazí je nevierohodná. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ už v septembri 2005 vedel, že k prevodu bytu od pôvodnej vlastníčky p. K. na odporkyňu došlo v apríli roku 2005, je teda nelogické, aby jej požičiaval peniaze za účelom kúpy bytu. Hoci J. K. jednala iba s odporkyňou a v čase, keď sa vybavoval hypotekárny úver ju navrhovateľ telefonicky kontaktoval a chcel od nej informácie o predaji bytu, informácie mu neposkytla. Ako to však vyplýva, z podaného vysvetlenia, ktoré sa nachádza na čl. 53 pripojeného spisu Okresného riaditeľstva PZ v Č. ČVS: ORP-524/OEK-CA-2007, niekedy v mesiaci máj 2005 J. K. doma navštívil M. C., ktorý od nej žiadal vysvetlenie, či je pravdou, že M. Č. kúpila byt na K., v ktorom býval. Nato mu J. K. povedala, že uvedený byt už nie je jej a tento pred mesiacom predala M. Č., vtedy G.. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ o predaji bytu v apríli 2005 vedel preto je nelogické, aby za týmto účelom v septembri 2005 odporkyni poskytol pôžičku.
Ako to vyplýva, z pripojených listinných dôkazov, v roku 2005 boli voči navrhovateľovi vedené dve exekučné konania, čo tiež spochybňuje jeho tvrdenie, že v septembri 2005 disponoval hotovosťou 450.000,- Sk, ktorú mal požičať odporkyni. Zároveň je nelogické, aby po skončení partnerského vzťahu, keď medzi navrhovateľom a odporkyňou už nebol žiadny blízky vzťah, odovzdal neformálne odporkyni sumu 450.000,- Sk.
Navrhovateľ tvrdil a preukazoval, že spolu s odovzdaním sumy 450.000,- Sk sa s odporkyňou dohodol, že tieto peniaze do 1 roka vráti alebo na neho prevedie byt. Tvrdenie navrhovateľa o prevedení bytu, ktorým mal byť byt na ulici O. č. XXX. v Č. sa objavili už pri podaní trestného oznámenia dňa 30. 11. 2007, kedy navrhovateľ v súvislosti s tvrdením o požičaní sumy 450.000,- Sk za účelom kúpny bytu odporkyni v roku 2005 a v súvislosti s pôžičkou na leasingové splátky vo výške 300.000,- Sk tvrdil, že obidve sumy mu má odporkyňa vrátiť do 1 roka alebo previesť na neho pri neuhradí pôžičky 450.000,- Sk 1 bytu a pri neuhradení pôžičky 300.000,- Sk druhú 1 bytu. Tieto tvrdenia sa javia účelové, pretože minimálne v čase, keď odporkyňa platila leasingové splátky, tu ešte nebolo rozhodnutie J. K., rod. K. predať predmetný byt odporkyni. Tvrdenie navrhovateľa sa tak javí ako účelové.
Naproti tomu odporkyňa svoje tvrdenia uvádzané v konaní o kúpe predmetného bytu a vyplatení kúpnej ceny v časti v marci 2005 a v časti v apríli 2005 ako aj pôvodné uzatvorenie kúpnej zmluvy v písomnej forme s formálnymi nedostatkami v apríli 2005 preukázala predložením listinných dôkazov, ako aj svedeckou výpoveďou J. K..
Po vyhodnotení všetkých objektívnych zistených skutočností a priamych a nepriamych dôkazov v ich vzájomnej súvislosti súd došiel k záveru, že k odovzdaniu peňazí zo strany navrhovateľa odporkyni vo výške 450.000,- Sk v septembri 2005 nedošlo.
V zmysle ust. § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičky prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
V zmysle ust. § 100 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101-110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva, tým nie jej dotknuté ust. § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
V zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Navrhovateľ sa v uplatnenom návrhu domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 750.000,- Sk z titulu pôžičky na tom skutkovom základe, že v období bližšie neurčeného obdobia roku 2004 do júna 2005 dokopy požičal odporkyni v 15-tich splátkach po 19.800,- Sk sumu 297.300,- Sk (žalovaná suma však predstavuje 300.000,- Sk) za účelom splátok leasingu a v septembri 2005 mal odporkyni odovzdať sumu 450.000,- Sk za účelom kúpy bytu, ktorú sumu mu odporkyňa mala do 1 roka vrátiť alebo previesť na neho byt, ktorý mal byť predmetom kúpy.
Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je dohoda o prenechaní veci druhovo určených, v tomto prípade peňazí, pričom musí dôjsť k ich reálnemu odovzdaniu a tomu zodpovedajúci záväzok dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu ako aj určenie času vrátenia, pričom čas vrátenia môže byť určený konkrétnym dňom, ale stačí, ak je čas vrátenia dohodnutý tak, že ho možno určiť, prípadne môže byť ponechaný aj na vôli dlžníka. Súd teda zameral dokazovanie na zistenie skutočností, či k odovzdaniu žalovaných peňažných prostriedkov odporkyni, t. j. vo výške 750.000,.-Sk reálne došlo spolu so záväzkom odporkyne tieto finančné prostriedky vrátiť.
Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania po vyhodnotení priamych i nepriamych dôkazov súd dospel k záveru, že k odovzdaniu žalovaných finančných prostriedkov odporkyni, a to v čase od roku 2004 do júna 2005 v 15-tich splátkach spolu vo výške 300.000,- Sk a sumy 450.000,- Sk v septembri 2005 nedošlo. Nebola tak splnená podstatná náležitosť zmluvy o pôžičke - prenechanie peňazí - ich reálne odovzdanie dlžníkovi. Zmluva o pôžičke tak nevznikla. Medzi navrhovateľom a odporkyňou nebola preukázaná existencia záväzkového vzťahu, z ktorého by odporkyni vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 750.000,- Sk. Z tohto dôvodu bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná.
Odporkyňa v priebehu konania vzniesla námietku premlčania v časti o zaplatenie sumy 300.000,- Sk z titulu pôžičky na leasingové splátky. Keďže bolo preukázané, že v období tvrdenom navrhovateľom, a to od roku 2004 do júna 2005 k pôžičke nedošlo, neprichádza do úvahy hodnotenie vznesenej námietky premlčania.
Zároveň súd poukazuje, že pokiaľ aj v období trvania partnerského vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou, ako to vyplýva z výpovedí svedka vypočutého v trestnom konaní S., ako aj zo svedeckých výpovedí svedka P. H. (vzhľadom na absolútnu nevieryhodnosť súd výpoveď svedka J. H. neberie do úvahy) bolo preukázané, že počas vzájomného partnerského spolužitia navrhovateľa a odporkyne, ktoré preukázateľne trvalo do marca 2004, navrhovateľ nepravidelne odovzdával finančnú hotovosť odporkyni v bližšej nezistenej výške podľa výpovede svedkov pohybujúcej sa od 10.000,- Sk do 45.000,- Sk ( podľa výpovede svedka S. prispieval navrhovateľ podľa svojich možností), bolo to z titulu ich partnerského spolužitia, keď spolu finančne hospodárili a uhrádzali poplatky spojené s nájmom bytu a iné náklady. Hoci navrhovateľ podľa tvrdenia svedkov H. a S. medzi iným im uvádzal, že majú slúžiť aj na leasing, v období rokov 2004 a 2005 vzhľadom na preukázanú skutočnosť, že leasing zanikol najneskôr v auguste 2003, už logicky nemohli slúžiť na zaplatenie leasingu. Pokiaľ však aj v predchádzajúcich obdobiach (rok 2003 podľa výpovede svedka S.) mali tieto finančné prostriedky slúžiť na rôzne platby, hoci aj platbu leasingu, nebolo preukázané, že tieto mali byť poskytované odporkyni ako pôžička s jej záväzkom tieto finančné prostriedky vrátiť.
Keďže základ nároku bol nedôvodný, zmluva o pôžičke medzi účastníkmi nevznikla, navrhovateľovi nemohol vzniknúť ani nárok na úrok z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky, preto bola žaloba v celej výške ako nedôvodná zamietnutá.
Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 1 o. s. p., podľa ktorého ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, odporkyňa má teda právo na náhradu 100% účelne vynaložených trov konania, ktoré jej vznikli z titulu právneho zastúpenia. Keďže je právom odporkyne tieto trovy vyčísliť v lehote 3 dni od vyhlásenia rozsudku, súd nemohol rozhodnúť o ich výške, súd preto v zmysle ust. § 151 ods. 7 o. s. p. rozhodol, vzhľadom na 100%-nú úspešnosť odporkyne o náhrade 100% vynaložených trov konania, pričom o ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 vyhotoveniach. Podané odvolanie musí spĺňať náležitosti ustanovenia § 205 O.s.p. - všeobecné náležitosti § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a dátované), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.