Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/18/2002

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci navrhovateľa: G. C. - C. N., R. XX,. B., zastúpeného JUDr. I. B., advokátkou, R. XX,. B., proti odporcovi: N.I.K. S., spol. s r.o., V. XX,. B., IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpeného Mgr. Ing. V. N., advokátom, L. X,. B., o zaplatenie 17 306,60 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 10 090,63 eura k rukám právneho zástupcu odporcu Mgr. Ing. V. N., advokáta, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť štátu trovy konania vo výške 37,70 eura na účet tunajšieho súdu v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 14. 12. 2001 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 728 489,50 Sk s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne spôsobom šecifikovaným v samotnom návrhu na začatie konania.

Navrhovateľ svoj návrh na začatie konania zo dňa 14. 12. 2001 odôvodnil (a rovnako neskôr v priebehu konania) tak, že dňa 12. 01. 2001 uzavrel s odporcom zmluvu o dodávke zahraničných turistických kapacít, ktorou sa navrhovateľ zaviazal v článku 1 od navrhovateľa prevziať najviac 41 lôžok v termíne od 22. 06. 2001 do 10. 09. 2001. Odporca sa v tejto zmluve tiež zaviazal v tom istom období v uvedených kapacitách obsadiť minimálne 33 osôb a tento počet aj uhradiť za každý turnus i pre prípad, že sa mu tento počet nepodarí obsadiť. Odporca z celkového počtu garantovaných odberov miest v počte 33 za 81 dní pri počte 41 zmluvných miest v priemernej cene 487,- (DEM) za jeden deň bol povinný odobrať miesta v celkovej hodnote za 699 941,- Sk pri použití devízového kurzu koruny 22,044 Sk za 1 DEM. Za celé zmluvné obdobie odobral odporca miesta len v hodnote 157 185,80 Sk a zo strany navrhovateľa mu bola poskytnutá zľava na umiestnené deti vo výške 6 880,50 Sk. Na základe uvedených skutočností hodnota neodobratých miest k odberu miest, na uhradenie ktorých sa odporca zmluvne zaviazal, predstavovala sumu 535 874,70 Sk, ktorú navrhovateľ faktútou č. 21165 odporcovi vyúčtoval. Zároveň navrhovateľ vyúčtoval odporcovi aj sumu 192 613,90 Sk za obsadené kapacity v zmluvných termínoch a miestach na príslušný počet osôb, ktoré odporca do dňa podania návrhu neuhradil tým, že odporca navrhovateľovi nezaplatil uvedené sumy, čím sa dostal s ich platením do omeškania. Označenie dodávateľa aj odberateľa bolo v predmetnej zmluve nepochybne uvedené a bolo nezameniteľné a je z uvedenej zmluvy jasné, kto je dodávateľ a kto je odberateľ. Odporca ani jednu z predmetných faktúr nevrátil z dôvodu zlého označenia navrhovateľa a dokonca aj niektoré faktúry uhradil. Medzi sporovými

stranami existovala takisto aj provízna zmluva. Riaditeľ hotelu M. nedisponoval potrebnou bulharskou štátnou licenciou. Predmetné lôžka boli podľa vyjadrení navrhovateľa zabezpečené na základe zmluvy medzi ním a p. N., ktorý disponoval potrebnou štátnou licenciou. V zmysle garančnej zmluvy si odporca zakúpil celú kapacitu lôžok na čas v zmluve uvedený. Z toho titulu bol povinný zaplatiť predmet zmluvy tak, ako je v zmluve uvedené a zaplňovať si tieto kapacity vo vlastnom režime a preto nemá nárok na provízie z takto zrealizovaných zájazdov.

Odporca v priebehu konania uvádzal, že v predmetnej zmluve boli nesprávne označené obe zmluvné strany a predmet plnenia bol nemožný, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o dodávke zahraničných turistických kapacít. Odporca zároveň vyúčtoval navrhovateľovi na základe jednotlivých faktúr dopravu a provízie v sume 99 600,- Sk za dopravu a náhradu provízie v sume 156 947,- Sk, celkovo v sume 256 547,- Sk, ktorú si odporca uplatnil voči navrhovateľovi a vo zvyšku žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť.

V konaní vypočutá svedkyňa M. C., manželka navrhovateľa, vo svoje svedeckej výpovedi uviedla, že v predmetnej dobe vo firme navrhovateľa len vypomáhala ohľadne účtovníctva a samotného predaja zájazdov. Navrhovateľ mal s odporcom uzavreté 2 zmluvy, prvá bola garančná na oblasť Prímorsko, druhá zmluva bola provízna na oblasť Zlaté piesky. Pri podpise prvej zmluvy garančnej bolo objednaných 42 miest, ale odporca musel zaplatiť len 33 miest a zbytok by nebol účtovaný, aj keby sa tie ostatné miesta nepodarilo zaplniť. O náklady sprievodcu sa účastníci konania delili. Navrhovateľ neúčtoval odporcovi sankcie za zrušenie zájazdu, keďže mal odporca problém s naplnením ubytovania. Navrhla mu zmenu, ale na toto nereagoval. Vypočítala poplatok a cenu za ubytovanie tak, že cenu počtu lôžok na jeden deň vynásobila cenou daného ubytovania, toto následne vypriemerovala a vynásobila počtom dní a počtom 33 postelí, následne odpočítala skutočne odobraté miesta a pripočítal nezaplatené faktúry turistov, ktorí mali byť ubytovaní v Prímorskom. Následne odporcovi vystavila dva dobropisy, pretože prišlo z jej strany k omylu a započítala inú zmenu kurzu, ako si strany v zmluve dohodli. Písomne navrhovateľ odporcu upozorňoval, že turisti môžu byť ubytovaní za tých istých podmienok v inom zariadení, pričom tie podmienky mohli byť rovnaké alebo len lepšie, určite nie horšie. Čo sa týka druhej províznej zmluvy - podľa nej odporcovi predávali iba ubytovanie v ubytovacích kapacitách, ktoré im patrili. Predmetné faktúry vo firme navrhovateľa vystavovala svedkyňa na firmu C. N., R. XX,. B. na základe informácii, ktoré o tomto subjekte mala od jeho majiteľa, ktorý je jej manželom. Nie je pravda, že sa navrhovateľ a odporca ústne dohodli na náhradnom ubytovaní v hotely A. M.. N. T. bolo delegát iba na Z. P., ale nie pre celé územie B.. Svedkyňa nevedela, ako to bolo s hotelom M., pretože ona osobne v B. nebola a neviem čo sa tam stalo. Odporca väčšinou platil faktúry pre zlé označenie navrhovateľa odporca žiadnu faktúru nevrátil.

V konaní vypočutý svedok R. P. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že nikdy nebol zamestnaný ani u navrhovateľa, ani u odporcu. S odporcom uzatváral zmluvu na cestu do Bulharska do oblasti Prímorsko, pričom prišlo k zmene, pretože mali letieť do Burgasu, avšak leteli do Varny a odtiaľ boli prepravovaní transfer autobusom, ale ako problém to nevidí, pretože autobus bol klimatizovaný. Mali byť ubytovaní v hoteli M., ale prišlo k zmene a povedali im, že je tam ubytovaných 200 ruských detí, kde by nemali pokoj a preto boli ubytovaní v penzióne, na meno ktorého sa svedok nepamätal. Tento penzión bol pekný a v zmene miesta ubytovania nevidí problém, pretože hotel M. vyzeral dosť komunisticky.

V konaní vypočutý svedok V. D. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že u žiadneho z účastníkov konania nebol nikdy zamestnaný, mal zajednaný hotel M. na letnú dovolenku, ale keď prišli na miesto, oznámil im delegát, že budú ubytovaní inde. Nevedeli, či tento delegát bol Bulhar, ale hovoril po slovensky aj po bulharsky. Ako náhradné ubytovanie bolo zabezpečené ubytovanie v penzióne na meno ktorého si svedok nevedel spomenúť, kde však videl problém v tom, že v tomto novom ubytovacom zariadení boli ubytovaní domáci turisti, ktorí boli dosť hluční. Ako dôvod presmerovania ubytovania im delegát uviedol, že v hoteli M. sú ubytované ruské deti. V novom hoteli, v ktorom boli ubytovaní mal výhrady k tomu, že na izbe mali pleseň a boli trochu slabšie raňajky, čo signalizovali aj delegátovi.

V konaní vypočutý svedok N. T. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že v roku 1992 pracoval ako predstaviteľ navrhovateľa. Mal oficiálnu plnú moc od navrhovateľa na zastupovanie navrhovateľa, a to do konca roku 2000. Splnomocnenie nebolo vymedzené na určitú oblasť Bulharska, bol splnomocnený

na uzatváranie budúcich zmlúv, výskum trhu atď. Počas letnej sezóny 2001 mal ústnu dohodu s navrhovateľom, že bude delegátom pre oblasť Z. P. a oblasť Prímorsko bude mať na starosti navrhovateľ. Počas letnej sezóny 2001 sa nevyskytoval v oblasti Prímorsko. Riaditeľ hotela M. mu povedal, že s navrhovateľom nemá uzavretú zmluvu na ubytovanie, pretože žiadni Slováci v sezóne 2001 s ním zmluvu nemali a neboli ani v hoteli M. ubytovaní. Pokiaľ nemal bulharský subjekt tak ako svedok splnomocnenie na uzatváranie zmlúv o ubytovaní, nemohol takéto zmluvy s ubytovacím zariadením v Bulharsku podpisovať. Riaditeľ hotela M. svedkovi povedal, že mal v minulosti zlé skúsenosti s navrhovateľom, pretože pred letom 2001 tam nejakí Slováci bývali. Nie je pravda, že zmluva medzi ním a navrhovateľom bola ukončená pred záverom letnej sezóny 2001, pretože posledných turistov platil svedok a transfery tak isto vyplácal svedok z vlastných peňazí a tieto peniaze mu navrhovateľ doteraz nevrátil. Vie o tom, že boli presúvaní turisti z Prímorska do hotela A. M. na Z. P., ale či to bolo dohoda medzi účastníkmi konania, svedok nevedel. Zachytil negatívne reakcie presťahovaných turistov, najmä tých, ktorí prišli do hotela A. M.. Navrhovateľ osobne tvrdil turistom, že musia doplácať za iné luxusnejšie ubytovanie, a že za to môže spoločnosť odporcu. S klientmi odporcu sa zaobchádzalo horšie ako s klientami navrhovateľa.

V konaní vypočutá svedkyňa Ing. J. K. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že pracuje ako tajomníčka Slovenskej asociácie cestovných kancelárií od roku 1992. Podmienky uzatvárania zmluvných vzťahov cestovného ruchu sú jej známe a na základe tohto sa uzatvárajú dva typy zmlúv medzi cestovnou kanceláriou a príslušným hotelom. Najčastejšie používanou je tzv. garančná zmluva, na základe ktorej hotel rezervuje kapacitu lôžok na základe objednávky cestovnej kancelárie s tým, že cestovná kancelária je povinná túto kapacitu do dohodnutého termínu zhruba 2 mesiace vopred obsadiť, pričom ak cestovná kancelária do tohto termínu nepreukáže obsadenie kapacity, môže hotel od rezervácie odstúpiť. Hotel sa zaväzuje, že na dohodnuté obdobie poskytne cestovnej kancelárii kapacitu ubytovacích lôžok a ktorému musí cestovná kancelária zaplatiť bez ohľadu na to, či ju využije alebo nie, pričom hotel nemôže s touto kapacitou inak disponovať. V praxi sa skôr využívajú garantované zmluvy, najmä ak má cestovná kancelária zabezpečenú garantovanú dopravu. Uzatvárať garantovanú zmluvu formou sprostredkovateľa je neobvyklé a pre objednávateľa nastáva problém, že sa dostáva do rizika, nakoľko si nemôže overiť znenie a podmienky ďalšej zmluvy, ktorú uzatvára sprostredkovateľ s hotelom. Ak príde k porušeniu garancie zo strany hotela, od okamihu porušenia zmluvných povinností zo strany hotela nemusí druhá strana tejto zmluvy plniť. Náhradné plnenie v takomto prípade môže byť poskytnuté, ak sa dohodnú obe zmluvné strany napr. zmeny ubytovania. Nemôže sa stať, že hotel, v ktorom sú objednané a garantované lôžka, nemá takto garantované ubytovanie k dispozícii v dohodnutom termíne, pretože inak existuje pochybnosť o tom, či bola garančná zmluva zo strany hotela a sprostredkovateľa cestovnej kancelárie uzavretá, resp. hotelom dodržaná. Keby sa tak stalo, zmluva o garancii padá a cestovná kancelária je povinná platiť iba to, čo bolo zo strany hotela zrealizované a dodržané. V prípade, ak bola uzavretá garančná zmluva na hotel M. v určitom období a v tomto období hotel M. neposkytol a nezabezpečil ubytovanie v rámci svojej kapacity, ale bolo poskytnuté iné, prípadne aj kvalitnejšie ubytovanie v inej ubytovacej lokalite, nejedná sa o plnenie z garančnej zmluvy, ktorá sa nesplnením garancie zo strany hotela nenaplnila, a poskytnutie náhradného ubytovania je novou zmluvou medzi hotelom a príslušnou cestovnou kanceláriou, avšak nie garančnou zmluvou.

Tunajší súd ako súd prvého stupňa dňa 28. 05. 2007 vydal vo veci rozsudok č.k. , ktorým konanie v časti 316 049,50 Sk zastavil a vo zvyšku navrhovateľov nárok zamietol.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ a žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, návrhu vyhovieť v časti 521 406,- Sk s príslušenstvom a konanie v časti o zaplatenie 207 083,60 Sk zastaviť pre späťvzatie návrhu. Namietal v prvom rade zmätočnosť uznesenia prvostupňového súdu zo dňa 14. 05. 2007, ktorým z neznámych príčin pripustil zmenu návrhu tak, že istina má znieť na sumu 108 167,- Sk, pretože výrok uznesenia nezodpovedá žiadnemu z podaní navrhovateľa. Uviedol, že predloženými dôkazmi preukázal opodstatnenosť svojho nároku.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca tak, že listinnými dôkazmi ako i výsluchom svedkov neboli preukázané tvrdenia navrhovateľa, naopak preukázali sa tvrdenia odporcu, ktoré tvorili podstatu jeho obrany počas celého sporu. Okrem toho namietal, že

navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by skutočne uhradil bulharským

hotelom z titulu tzv. garančných zmlúv akúkoľvek čiastku a preto nepreukázal vznik škody.

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil uznesením č.k. zo dňa 05. 06. 2008 a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že prvostupňový súd síce vykonal rozsiahle dokazovanie navrhnuté účastníkmi konania, toto však nevyhodnotil tak, ako mu to ukladá ust. Úlohou súdu prvého stupňa bolo v prvom rade ustáliť, v akej časti navrhovateľ zobral návrh späť a v akej časti zotrval na uplatnenom nároku, vyhodnotiť dokazovanie a opätovne rozhodnúť.

Na základe vyššie uvedeného prvostupňový súd najprv uznesením č.k. zo dňa 01. 10. 2008 vykonal „ustálenie, v akej časti navrhovateľ zobral návrh späť a v akej časti zotrval na uplatnenom nároku“ a rozhodol, že konanie v časti 207 110,60 Sk zastavuje. Nakoľko proti tomuto uzneseniu nepodal žiaden z právnych zástupcov účastníkov konania odvolanie, nadobudlo právoplatnosť čo znamená, že v ďalšom konaní prvostupňový súd rozhodoval o nároku navrhovateľa vo výške 521 378,90 Sk (= 17 306,60 eura).

Prvostupňový súd v ďalšom vykonal „vyhodnotil dokazovanie a opätovne rozhodol“, pričom nakoľko odvolací súd nenariadil prvostupňovému súdu vykonať dokazovanie, súd prvého stupňa nemohol vykonávať ďalšie dokazovanie, pretože bol viazaný uznesením o skončení dokazovania podľa ust. , vyhlásenom na pojednávaní súdu dňa 28. 03. 2007.

Právny zástupca navrhovateľa sa v ďalšom konaní prvostupňového súdu k veci nevyjadril, navyše sa ani navrhovateľ, ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie, konané dňa 20. 04. 2009 nedostavili, i keď doručenie predvolania mali vykázané riadne a včas. Súd preto pojednával v ich neprítomnosti podľa ust. , pretože svoju neúčasť neospravedlnili včas a vážnymi dôvodmi.

Právny zástupca odporcu v ďalšom konaní prvostupňového súdu k veci uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších tvrdení.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania, svedkov M. C., R. P., V. D., N. T., Ing. J. K., a ďalej listinnými dôkazmi, a to: Zmluvou o dodávke zahraničných turistických kapacít medzi navrhovateľom a odporcom, Zmluvou o províznom predaji zájazdov medzi navrhovateľom a odporcom zo dňa 12. 01. 2001, objednávkami navrhovateľa, faktúrami navrhovateľa č. 21118, 21121, 21122, 21125, 21126, 21128, 21129, 21131, 21132, 21134, 21135, 21137, 21140, 21167, 21171, ako aj ďalšími faktúrami, založenými v spise, zmluvou navrhovateľa s P. G. č. 01/6.09.2000, zmluvou navrhovateľa s P. D. P. č. 04/6.09.2000, zmluvou navrhovateľa s I. N. N. zo dňa 12. 08. 2000, faktúrami odporcu č. 0100636, 0100702, 0100462, 0100703, 0100719, listom C. N. zo dňa 24. 08. 2001 (storno zájazdu a zmena termínu zájazdu), zrušením zájazdu cestovnou kanceláriou N. S. zo dňa 04. 09. 2001, odpoveďou C. N. na zrušený zájazd zo dňa 04. 09. 2001, objednávkou a ubytovacím poukazom (Voucher) na ubytovanie v Chorvátsku, zálohovými faktúrami, objednávkami p. B., ktorá mala cestovať s pani B. na zájazd, živnostenským listom navrhovateľa, výpisom z obchodného registra odporcu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise, a zistil v ďalšom uvedený skutkový stav, zistený vykonaním týchto dôkazov.

Podľa ust. (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a/ Obch. Z. podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.

Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b/ Obch. Z. podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.

Podľa ust. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

Podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. Z. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 261 ods. 5 Obch. Z. pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

Podľa ust. § 269 ods. 1 Obch. Z. ustanovenia upravujúce v hlave II tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

Podľa ust. § 272 ods. 1 Obch. Z. zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej podobe.

Podľa ust. § 275 ods. 4 Obch. Z. s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.

Podľa ust. § 324 ods. 1 Obch. Z. záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa ust. § 340 ods. 1 Obch. Z. dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

Podľa ust. § 365 Obch. Z. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku

omeškania veriteľa.

Ako listinný dôkaz, na základe ktorého sa navrhovateľ domáhal svojho nároku, bola súdu predložená zmluva o dodávke zahraničných turistických kapacít zo dňa 12. 01. 2001. Dodávateľom bol subjekt „C. N. B., R. XX, IČO: XX XXX XXX“ a odberateľom bol subjekt „N. S., V. XX, B., IČO: XX XXX XXX“. V článku 1 sa dodávateľ zaviazal odberateľovi dodať za odplatu k dispozícii časť zo svojich turistických kapacít v Bulharsku v termíne od 22. 06. 2001 do 10. 09. 2001. Ide o nasledovné turistické kapacity: „ubytovanie v súkromných vilkách a penziónoch, hoteloch v stredisku Prímorsko celkom 41 lôžok hotel M., prvá kategória Pančo druhá kategória Irka“. V článku 3 predmetnej zmluvy povinnosti dodávateľa sú uvedené tak, že dodávateľ má nasledovné povinnosti:

- zabezpečiť v článku 1 špecifikované ubytovanie a vstup na pláž na obvyklej primeranej profesionálnej úrovni,

- v prípade potreby zabezpečiť možnosť alternatívnej stravy tzv. suchej balíčkovej stravy v hodnote v článku 1,

- poskytnúť informácie a obrázkový materiál o spôsobe ubytovania a stravovania,

- zabezpečiť, aby kvalita ubytovania a stravovania zodpovedala dohodnutým podmienkam podľa kategórie ubytovacieho zariadenia,

- zabezpečiť štandardné zariadenie zodpovedajúce kvalite podľa kategórie ubytovania v súkromnom vilkách - vybavenie izieb podľa počtu ubytovaných osôb.

Ako listinný dôkaz, na základe ktorého sa navrhovateľ domáhal svojho nároku, bola súdu predložená zmluva o províznom predaji zájazdov a ďalších služieb cestovného ruchu bez uvedenia dňa jej uzavretia, podpísanú medzi C. N., R. XX, B., IČO: XX XXX XXX a subjektom N. S., spol. s r.o., V. XX, B., IČO: XX XXX XXX.

Súd v konaní za pomoci citovaných zákonných ustanovení a na základe vykonaného dokazovania riešil nasledovné sporné skutočnosti medzi sporovými stranami:

A. Pôsobnosť právneho predpisu.

V predmetnom čase v lete roku 2001 bol odporca subjektom podnikajúcim na základe zápisu do obchodného registra ako obchodná spoločnosť N. S. spol. s r.o., V. XX, B., IČO: XX XXX XXX. V tomto istom období navrhovateľ podnikal ako fyzická osoba - živnostník pod obchodným menom G. C. - C. N., R. XX, B., IČO: XX XXX XXX. . Na základe vyššie uvedeného a ust. a mal súd za to, že na právny vzťah medzi účastníkmi konania sa vzťahuje so svojimi ustanoveniami, i keď odporca ukončil svoju činnosť a zaniklo mu živnostenské oprávnenie dňa 28. 07. 2008.

B. Platnosť zmluvy o dodávke zahraničných turistických kapacít tzv. garančnej zmluvy.

Odporca síce namietal, že uvedená zmluva je absolútne neplatná, avšak pri posúdení jej platnosti a účinnosti sa súd riadil najmä výpoveďami svedkov Ing. K., M. C. a N. T.. M. C. uviedla, že ona spolu s navrhovateľom upozorňovali odporcu, že turisti môžu byť ubytovaní za tých istých podmienok aj v inom zariadení, pričom podmienky zariadenia musia byť rovnaké alebo lepšie, určite nie horšie. N. T. uviedol, že navrhovateľ osobne tvrdil turistom, ktorí boli presmerovaní z hotela M. do hotela A., že musia doplácať na iné luxusné ubytovanie a že za toto môže spoločnosť odporcu. Ing. J. K. uviedla, že v prípade, ak bola uzatvorená garančná zmluva na hotel M. v určitom období a v tomto období nebola zo strany hotela M. dohodnutá garantovaná ubytovacia kapacita, ale bolo poskytnuté iné, prípadne kvalitnejšie ubytovanie, nejedná sa o plnenie z dohodnutej garančnej zmluvy, ktorá nesplnením garancie zo strany hotela M. a poskytnutím náhradného ubytovania sa neuplatňuje. Poskytnutie tohto náhradného ubytovania je novou zmluvou medzi hotelom M. a príslušnou cestovnou kanceláriou, nie je však garančnou zmluvou, v takom prípade je predmetná cestovná kancelária povinná platiť hotelu M. len to ubytovanie, ktoré skutočne hotel M. zrealizoval. Z týchto svedeckých výpovedí a aj z vyššie uvedených vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že napriek tomu, že mali účastníci konania dohodnutú garančnú zmluvu, kde sa navrhovateľ zaviazal garantovať ubytovanie v hoteli M. v stredisku Prímorskom, k ubytovaniu v tomto hoteli neprišlo nie vinnou odporcu, ale z viny navrhovateľa, ktorý nemal na ubytovanie (ktoré v predmetnej zmluve s odporcom garantoval) uzavretú zmluvu s riaditeľom príslušného hotela M. (svedecká výpoveď T.) a v takomto prípade, najmä z ohľadom na výpovede Ing. J. K., sa predmetná zmluva o dodávke zahraničných kapacít, vzťahujúca sa na ubytovanie v hoteli M. medzi sporovými stranami neuplatnila a tým, že turisti mali byť ubytovaní v hoteli M. (a dali si aj objednávku na ubytovanie v hoteli M.) a v skutočnosti boli ubytovaní v inom zariadení (ktoré mohlo byť aj kvalitnejšie ako dohodnutý hotel M.) - toto nové ubytovanie sa riadi novou zmluvou a nie uvedenou garančnou zmluvou uzavretou medzi stranami.

Z tohto mal súd za preukázané, že predmetná zmluva nie je neplatná, avšak na ubytovanie turistov v predmetnom období, ktoré malo byť v hoteli M., sa táto zmluva nevzťahuje, pričom sa súd pri

vyslovení tohto názoru oprel aj o samotné označenie zmluvných strán, uvedené v predmetnej zmluve o dodávke zahraničných turistických kapacít za použitia zápisu zmluvných strán do príslušných registrov (navrhovateľa do obchodného registra a odporcu do živnostenského registra). Z uvedeného zápisu do príslušných registrov mal súd za to, že označenie zmluvných strán v predmetnej zmluve bolo najmä vzhľadom na uvedenie IČO pri každej zo zmluvných strán dostatočne určité a bolo teda z neho zrejmé, o aký podnikateľský subjekt ide, takže obrane odporcu v časti neplatnosti predmetnej zmluvy súd nevyhovel ako nedôvodnej, na základe čoho predmetnú zmluvu súd považoval za platnú. Rovnako mal súd za to, že danie za odplatu k dispozícii časť z turistických kapacít navrhovateľa odporcovi v Bulharsku v termíne od 22. 06. 2001 do 10. 09. 2001 ako predmet plnenia v predmetnej zmluve bol možný a dostatočne určitý, nakoľko navrhovateľ mal pre odporcu zabezpečiť ubytovanie turistov v predmetných ubytovacích zariadeniach, čo podľa názoru súdu nespôsobuje nemožnosť takéhoto plnenia, takže súd predmetnú zmluvu súd považoval za platnú. Súd navyše nepovažoval uzavretie predmetnej zmluvy s uvedeným obsahom za uvedenie odporcu do omylu, nakoľko omyl odporcu bol vylúčený vzhľadom na skutočnosť, že samotné znenie predmetnej zmluvy vylučuje omyl odporcu, ktorý navyše nikdy počas trvania zmluvného vzťahu nesignalizoval navrhovateľovi svoje uvedenie do omylu.

C. Samotný nárok navrhovateľa.

Navrhovateľ si vystavením citovaných faktúr uplatnil nárok (po jeho čiastočnom späťvzatí) na zaplatenie sumy 17 306,60 eura (= 521 378,90 Sk) s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne, ktorý súd zamietol, pretože podľa názoru súdu navrhovateľ nepreukázal žiadnym hodnoverným dôkazom podľa ust. a , že odporcovi vznikla povinnosti zaplatiť navrhovateľovi za ubytovanie turistov, ktorí mali byť ubytovaní v hoteli M. na základe zmluvy o dodávke zahraničných turistických kapacít. Súd mal v konaní na základe výpovedí svedkov (P., D.) za preukázané, že turisti v zmluvne dohodnutom hoteli M. ubytovaní neboli, ale boli ubytovaní v náhradnom ubytovaní (v hoteli A.), čím vznikla ohľadom tohto náhradného ubytovania nová (nepomenovaná) zmluva v ústnej forme, pričom okamihom jej uzavretia bolo faktické prijatie návrhu na náhradné ubytovanie turistov, pretože písomný originál zmluvné strany (účastníci konania) súdu nepredložili. Jednou zmluvnou stranou tejto novej zmluvy bol dodávateľ turistov

- odporca, ktorého turisti boli v tomto náhradnom ubytovaní (hotel A.) ubytovaní, a na druhej strane samotné náhradné ubytovacie zariadenie, ktorým bol aj podľa výpovede svedka N. T. hotel A..

Z tohto dôvodu súd považoval za preukázané, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaným na zaplatenie ubytovania za zabezpečenie ubytovania turistov odporcu v rekreačnej oblasti Prímorsko v hoteli M., resp. v náhradnom ubytovaní za hotel M., pretože k ubytovaniu týchto turistov v hoteli M. neprišlo nie z viny odporcu, ale z viny navrhovateľa, ktorý s riaditeľom hotelu M. nemal uzavretú zmluvu, i keď sa v predmetnej garančnej zmluve s odporcom zaviazal odporcovi, že v hoteli M. zabezpečí ubytovanie turistov odporcu v určitom časovom období. Týmto sám navrhovateľ z vlastnej viny zmaril možnosť naplnenia predmetu zmluvy o dodávke zahraničných turistických kapacít. Keďže na poskytnutie náhradného ubytovania sa nevzťahovala zmluva o dodávke zahraničných turistických kapacít, uzavretá medzi účastníkmi sporu, ale nová ústna dohoda (zmluva) medzi odporcom a ubytovacím zariadením (hotel A.), ktoré poskytlo náhradné ubytovanie, aktívne legitimovaným na uplatnenie nároku na úhradu poskytnutého náhradného ubytovania nie je navrhovateľ, ale uvedené ubytovacie zariadenie. Z tohto dôvodu súd návrh navrhovateľa na začatie konania z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie v prejednávanej časti zamietol. Keďže súd nevyhovel z uvedených dôvodov návrhu navrhovateľa v prejednávanej časti istiny, takisto mu nevyhovel ani v časti úrokov z omeškania, viažúcich sa na túto prejednávanú časť istiny.

D. Obrana odporcu.

Svojou obranou nazvanou ako vzájomný návrh si odporca uplatnil od navrhovateľa zaplatenie sumy 8 515,80 eura (= 256 547,- Sk). Keďže išlo o sumu nižšiu, ako si vo svojom návrhu na začatia konania žiadal priznať navrhovateľ, a to aj v prejednávanej časti, súd podľa ust. a mal za to, že nejde o vzájomný návrh odporcu, ale iba o jeho obranu. Súd tejto obrane odporcu nevyhovel a uvedenú sumu 8 515,80 eura (= 256 547,- Sk) mu nepriznal, pretože takisto ako pri nároku navrhovateľa nemal preukázané podľa ust. a , že odporcom vystavené faktúry navrhovateľovi sú podložené reálnym plnením zo strany odporcu, ktorý si žiadal týmito faktúrami uhradiť, čo odporca v prospech navrhovateľa údajne vykonal. Odporca teda súdu nepreukázal jediným hodnoverným dôkazom splnenie si svojej zmluvnej povinnosti (ktorou malo byť fakturované plnenie),

ktoré malo predchádzať zmluvnej povinnosti navrhovateľa zaplatiť za takého plnenie odporcu, a tak sa nemohol dôvodne a platne domáhať splnenia si zmluvnej povinnosti navrhovateľa.

Odporca súdu nepredložil okrem predmetných faktúr a províznej zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi konania, žiaden hodnoverný dôkaz o fakturovanom vykonaní predmetného plnenia uvedeného v predmetných faktúrach v prospech navrhovateľa, a tak z tohto dôvodu za použitia ust. a súd obrane odporcu nevyhovel a nárok na zaplatenie sumy 8 515, eura (= 256 547,- Sk) ako neodôvodnený a tým pádom nedôvodný odporcovi nepriznal. Predmetná zmluva o províznom predaji zájazdov osvedčila iba tú skutočnosť, že prišlo k jej uzavretiu, ale nepreukázala súdu splnenie si zmluvnej (predmetnými faktúrami uplatnenej) povinnosti odporcu a predmetné faktúry odporcu neosvedčili a nepreukázali súdu vykonanie fakturovaného plnenia odporcu v prospech navrhovateľa.

Súd mal teda za to, že v súvislosti s ust. veta prvá a , kde účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a súd poučil účastníkov konania, že všetky dôkazy musia predložiť alebo musia označiť skôr, ako vyhlási rozhodnutie vo veci samej (čo sa stalo na pojednávaní dňa 28. 03. 2007), pretože na dôkazy označené a predložené neskôr súd neprihliada, že navrhovateľ a odporca neuniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení, a preto súd žalobe navrhovateľa a obrane odporcu nevyhovel, i keď účastníci konania nezávisle na sebe súdu predložili množstvo listinných dôkazov, ktoré však svojím obsahom neprivodili zmenu rozhodnutia súdu, nakoľko súdom uvedenému zistenému skutkovému stavu a konštatovanému právnemu stavu neodporovali, neprotirečili ani ho nevyvrátili či nespochybnili.

Keďže hlavným listinným dôkazom účastníkov konania boli faktúry, dovoľuje si súd uviesť, že faktúra sama o sebe je síce daňovým dokladom, ale nepreukazuje splnenie si zmluvnej (fakturovanej) povinnosti, a teda nepreukazuje, že predmet fakturácie bol skutočne vykonaný, takže súd nemohol vyhovieť nárokom účastníkov konania iba na základe nimi vystavených faktúr bez hodnoverného preukázania (inými dôkazmi) skutočného vykonania fakturovaného plnenia.

Z týchto dôvodov rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd pojednávanie, konané dňa 20. 04. 2009 odročil za účelom vyhlásenia rozsudku podľa ust. na termín 04. 05. 2009, kde vo veci samej vyhlásil rozsudok.

Podľa ust. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Trovy konania vo veci úspešného účastníka - odporcu - pozostávajú zo sumy 10 090,63 eura, ktorá predstavuje náklady právneho zastúpenia odporcu, vypočítané podľa ust. a nasl. vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a ust. a nasl. vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 11 úkonov právnej pomoci po 396,17 eura (= 11 934,90 Sk), 10 úkonov právnej pomoci po 403,31 eura (= 12 150,- Sk), 9 režijných paušálov po 4,25 eura (= 128,- Sk), 2 režijné paušály po 4,51 eura (= 136,- Sk), 2 režijné paušály po 4,98 eura (= 150,- Sk), 1 režijný paušál po 5,44 eura (= 164,- Sk), 5 režijných paušálov po 5,91 eura (= 178,- Sk), 1 režijný paušál po 6,31 eura (= 190,- Sk), 1 režijný paušál po 6,95 eura a sumy 1 594,27 eura ako náhradu trov DPH (19 %) takto:

- príprava a prevzatie zastúpenia ............................................................................. 396,17 eura,

- písomné podanie na súd dňa 14. 04. 2003 ............................................................ 396,17 eura,

- účasť na pojednávaní dňa 02. 06. 2003 ................................................................ 396,17 eura,

- písomné podanie na súd dňa 06. 06. 2003 ............................................................ 396,17 eura,

- účasť na pojednávaní dňa 29. 09. 2003 ................................................................ 396,17 eura,

- písomné podanie na súd dňa 08. 10. 2003 ........................................................... 396,17 eura,

- písomný súhlas s čiastočným späťvzatím ............................................................ 396,17 eura,

- písomné podanie na súd dňa 24. 11. 2003 ........................................................... 396,17 eura,

- účasť na pojednávaní dňa 24. 11. 2003 ................................................................ 396,17 eura,

- účasť na pojednávaní dňa 09. 02. 2004 ................................................................ 396,17 eura,

- účasť na pojednávaní dňa 19. 04. 2004 ................................................................ 396,17 eura,

- účasť na pojednávaní dňa 06. 04. 2005 ................................................................ 403,31 eura,

- účasť na pojednávaní dňa 23. 11. 2005 ................................................................ 403,31 eura,

- účasť na pojednávaní dňa 22. 05. 2006 ................................................................ 403,31 eura,

- účasť na pojednávaní dňa 05. 02. 2007 ................................................................ 403,31 eura,

- písomné podanie na súd dňa 08. 02. 2007 ........................................................... 403,31 eura,

- písomné podanie na súd dňa 26. 03. 2007 ............................................................ 403,31 eura,

- účasť na pojednávaní dňa 28. 03. 2007 ................................................................ 403,31 eura,

- písomné podanie na súd dňa 10. 08. 2007 ........................................................... 403,31 eura,

- účasť na pojednávaní dňa 05. 06. 2008 ................................................................ 403,31 eura,

- účasť na pojednávaní dňa 20. 04. 2009 ................................................................ 403,31 eura.

Súd zaviazal navrhovateľa na zaplatenie trov konania odporcu k rukám jeho právneho zástupcu s odvolaním sa na ust. , podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Súd priznal právnemu zástupcovi odporcu náhradu nákladov právneho zastúpenia v časti náhrady DPH, pretože tento právny zástupca odporcu súdu predložil v lehote podľa ust. potvrdenie, že je platcom DPH.

Podľa ust. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ust. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Z týchto dôvodov rozhodol súd priznal náhradu trov konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku na základe princípu úspechu odporcu v konaní podľa ust. , pretože právny zástupca v konaní úspešného účastníka si v zákonnej lehote podľa ust. vyčíslil trovy konania.

Podľa ust. veta prvá ak bol podaný znalecký posudok, vzniká právo na náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a na odmenu (znalečné).

Podľa ust. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Podľa ust. o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.

Štát mal právo na náhradu trov konania od navrhovateľa, keďže štátu v konaní vznikli trovy, nakoľko súd uznesením č.k. zo dňa 31. 01. 2005 priznal svedkovi V. D. svedočné vo výške 37,70 eura (= 1 136,- Sk), a teda za navrhovateľa znášal tieto trovy svedočného v celkovej výške 37,70 eura (= 1 136,- Sk). Navrhovateľ bol síce oslobodený od platenia súdnych poplatkov uznesením č.k. zo dňa 21. 08. 2007, avšak iba za odvolanie proti rozsudku prvostupňového súdu, takže jeho oslobodenie sa týkalo iba súdneho poplatku za odvolanie, takže v časti povinnosti náhrady trov štátu za zaplatené svedočné sa oslobodenie od platenia súdnych poplatkov na navrhovateľa nevzťahovalo. Nakoľko bol teda navrhovateľ vo veci neúspešným účastníkom konania, súd štátu náhradu trov konania od navrhovateľa priznal podľa ust. veta prvá, a

Pretože bol navrhovateľ oslobodený od platenia súdnych poplatkov za odvolanie proti rozsudku prvostupňového súdu, nemohol súd podľa ust. priznať štátu podľa výsledkov konania náhradu trov konania za súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku prvostupňového súdu, ktoré platil štát proti navrhovateľovi ako neúspešnému účastníkovi konania, pretože navrhovateľ bol oslobodený od súdnych poplatkov za uvedené odvolanie.

Z týchto dôvodov rozhodol súd o trovách konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, cestou tunajšieho súdu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.