Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-45-2008.pdf
PDF · 78.71 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
TO-8C/21/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci navrhovateľky: A. M., Č. R., P. X,. C. č. XX,. proti odporcovi: R. M., bytom B., B. XXX, o zaplatenie 112 859,32 € (3 400 000,- Sk) s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zaplatenia 3 400 000,-Sk (112 859,32 €) s príslušenstvom. Návrh zdôvodnila tým, že po uzavretí manželstva s odporcom musela v septembri 1979 vrátiť vtedajšiemu M. B. 1-izbový štátny byt, ktorý mala predtým pridelený. Dňa 19.12.1980 navrhovateľku odporca vyhnal z jeho domu a nezaistil jej ten byt, ktorý pôvodne mala. Za stratu štátneho bytu a nezaistenie nového bytu zo strany odporcu, ako jej vtedajšieho manžela, žiadala navrhovateľka náhradu škody 1 500 000,- Sk. Odporca, ako vtedajší manžel navrhovateľky, vyhnal navrhovateľku z jeho domu, v dôsledku čoho v septembri 1981 navrhovateľka požiadala svoju rodinu, aby jej nábytok z bytu odporcu odsťahovali, avšak odporca rodine navrhovateľky vtedy uviedol, že nábytok je už zlikvidovaný. Náhradu škody za zničenie nábytku žiadala navrhovateľka vo výške 100 000,- Sk. Matka odporcu navrhovateľku 18.12.1980 nazvala "pankhartom" a že navrhovateľka má iného otca a nie toho, ktorý je vedený ako navrhovateľkin otec. Za to, že matka odporcu takto navrhovateľku nazvala, žiadala navrhovateľka náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 100 000,- Sk. Zároveň navrhovateľka žiadala 100%- nú penalizáciu týchto troch súm, teda celkove žiadala zaplatiť 3 400 000,- Sk od odporcu.
Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Ešte predtým, než vypovedal k veci samej, uviedol, že vznáša námietku premlčania všetkých nárokov navrhovateľky vzhľadom na odstup času. Nábytok navrhovateľky si on nenechal a nevie, čo sa s ním stalo, pokiaľ ide o byt navrhovateľky, išlo o byt navrhovateľkiných rodičov, ktorý platil navrhovateľkin brat a tiež nevie, čo sa s bytom stalo. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, uviedol, že on osobne sa nedopustil ničoho, čím by ublížil na cti navrhovateľky.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov T. H., A. Ď. a P. M., obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
Ku skutkom, z ktorých finančné plnenie navrhovateľka žiadala, došlo v čase, keď účastníci boli manželia. Manželstvo účastníkov trvalo od XX.XX.XXXX. do XX.XX.XXXX,. kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok OS v Topoľčanoch č.k. 7C 75/83-51 zo dňa 28.06.1984, ktorým okrem iného bolo manželstvo účastníkov rozvedené.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka mala pridelený štátny 1-izbový byt v B., ktorý po uzavretí manželstva odovzdala M. B., nakoľko takýto bol postup pri štátnych bytoch. Toto navrhovateľka potvrdila jednak vo svojej výpovedi a taktiež toto potvrdila vo svojej výpovedi svedkyňa H.. Pokiaľ ide o nábytok navrhovateľky, ktorý táto vlastnila ešte za slobodna, navrhovateľka poukázala na to, že väčšiu časť nábytku jej zničil odporca a časť nábytku, bielu skriňu, starý gauč a nejaké drobnosti, odviezla svedkyňa T. H., ktorá bola sesternica odporcu. Táto svedkyňa potvrdila, že odviezla asi 2 skrine, kanapu a perinu a trojdielnu bielu skriňu.
Svedok P. M. uviedol, že nevie sa vyjadriť o osude nábytku navrhovateľky, ako ani o jej byte, ktorý mala ešte pred uzavretím manželstva.
K udalostiam majúcim vplyv na nárok na náhradu škody a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch došlo počas manželstva navrhovateľky s odporcom, konkrétne k nezabezpečeniu bytu pre navrhovateľku došlo 19.12.1980, kedy musela navrhovateľka opustiť dom odporcu, ktorý ju vyhnal a nemohla sa vrátiť do svojho 1-izbového bytu, pretože tento v septembri 1979 odovzdala M. B., keďže išlo o štátny byt.
K zničeniu jej nábytku odporcom malo dôjsť v septembri 1981.
"Pankhartom", ktorý má iného otca, ako je úradne zapísaný nazvala matka odporcu navrhovateľku 18.12.1980.
Návrh na náhradu škody spôsobenej zničením nábytku, náhradu škody za stratu bytu a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, podala navrhovateľka na súd 31.01.2005. Odporca pri prvom úkone, ktorý mu patril, vzniesol voči všetkým nárokom navrhovateľky námietku premlčania.
Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 106 ods. 1, 2 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Po zhodnotení výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne.
Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať.
Premlčujú sa teda všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať (uplatniť) po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde, teda keď je actio nata. Preto nie je rozhodujúce, z akého dôvodu, t.j. či subjektívneho alebo objektívneho, tak oprávnený subjekt neurobil.
Subjektívna dvojročná premlčacia doba pri práve na náhradu škody môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť.
Právo na náhradu škody za zničenie nábytku patriaceho navrhovateľke ešte za slobodna sa premlčalo v 10-ročnej lehote odo dňa, keď k zničeniu nábytku došlo, t.j. najneskôr od začiatku októbra 1981, nakoľko v septembri 1981 už bolo navrhovateľke oznámené, že nábytok je zlikvidovaný.
Právo na náhradu škody za byt, ktorý musela navrhovateľka kvôli odporcovi odovzdať, sa premlčalo za 10 rokov od doby, kedy navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť s odporcom, t.j. od 19.12.1980.
Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ako majetkové právo sa premlčalo za tri roky odo dňa kedy došlo k ublíženiu na cti, t.j. od 18.12.1980. Preto takéto premlčané práva súd nemohol navrhovateľke priznať.
Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku s tým, že považoval námietku premlčania za dôvodnú a ostatnými skutkovými okolnosťami danej veci sa bližšie nezaoberal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Vo veci úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože mu trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.