Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/340/2001

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnej veci navrhovateľky: D. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom B., Q. XX u J. F. proti odporcom: v 1. rade L. W., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom B., U. X, t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou B. B., zamestnankyňou Okresného súdu Košice I, v 2. rade M. W., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom B., P. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou B. B., zamestnankyňou Okresného súdu Košice I, v 3. rade P. bytové družstvo I, B., F. XX, B., zastúpené JUDr. Ivanom Husárom, advokátom so sídlom v B., F. XX, vo 4. rade D. M., nar. X.XX.XXXX, bytom B., W. XX, v 5. rade V. W., nar. X.X.XXXX, bytom U., F. XX, zastúpená JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou so sídlom v B., F. XX, v 6. rade C. Y., rod. Q., nar. X.X.XXXX, bytom B., F. X, zastúpená JUDr. Alexandrom Fuchsom, advokátom so sídlom v B., F. XX v konaní o určenie neplatnosti zmlúv a vypratanie bytu takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala, aby súd určil, že zmluva o prevode členských a nájomných práv a povinnosti k 1-izbovému bytu č. 53 na 2. poschodí na ul. W. č. 9 v B. uzavretá dňa 21.4.1999 medzi ňou a odporcami v 1. a 2. rade je neplatná, ďalej aby určil, že zmluva o prevode členských a nájomných práv a povinnosti k predmetnému bytu uzavretá dňa 28.4.1999 medzi odporcami v 1. a 2. rade a odporkyňou vo 4. rade je neplatná, určil, že zmluva o prevode členských a nájomných práv a povinnosti k predmetnému bytu uzavretá dňa 7.3.2001 medzi odporkyňou v 4. rade a odporkyňou v 5. rade je neplatná, určil, že zmluva o prevode členských a nájomných práv a povinnosti k predmetnému bytu uzavretá dňa 19.5.2003 medzi odporkyňou v 5. rade a odporkyňou v 6. rade je neplatná, určil, že zmluva o prevode vlastníctva predmetného bytu uzavretá dňa 6.8.2003 medzi odporkyňou v 6. rade a odporcom v 3. rade je neplatná a určil, že členkou P. bytového družstva I, B. a nájomkyňou predmetného bytu je navrhovateľka. Zároveň žiadala, aby súd určil odporkyni v 6. rade povinnosť vypratať predmetný byt a odovzdať jej ho do 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv navrhovateľka opierala o ust. , keďže navrhovateľka urobila tento právny úkon v omyle, ktorý spôsobili odporcovia v 1. a 2. rade a z tohto dôvodu je právny úkon (zmluva o prevode členských a nájomných práv a povinnosti) urobený medzi ňou a odporcami v 1. a 2. rade relatívne neplatný. Naliehavosť videla aj v tom, že iným spôsobom nevie získať stav, aby sa v dôsledku relatívnej neplatnosti stala nájomkyňou vyššie uvedeného bytu. Keďže na základe prvotnej neplatnej zmluvy o prevode členských a nájomných práv a povinnosti boli postupne medzi odporcami uzatvárané ďalšie zmluvy o prevode členských a nájomných práv a povinnosti, je právne nemožné, aby titulom neplatného právneho úkonu, ak ten, ktorý svoje práva nenadobudol, ďalej ich previedol, sú aj všetky následné zmluvy o prevode členských práv a povinnosti neplatné.

Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. -213 zo dňa 25.4.2005 v plnom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľky a určil, že vyššie citované zmluvy o prevode členských a nájomných práv a povinnosti uzatvárané medzi navrhovateľkou a odporcami v 1. a 2. rade a následne medzi jednotlivými odporcami sú neplatné a uložil odporkyni v 6. rade povinnosť vypratať predmetný byt a odovzdať ho navrhovateľke. Voči tomuto rozsudku podali odvolanie odporkyňa v 5. rade, odporca v 3. rade a odporkyňa v 6. rade. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. zo dňa 31.5.2007 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Skonštatoval, že súd prvého stupňa svojim postupom odňal odporcom v 1. a 2. rade možnosť konať pred súdom, keď im ustanovil opatrovníčku a nezisťoval z obsahu trestného spisu, ktorým boli odsúdení odporcovia v 1. a 2. rade, adresy ich pobytu v cudzine. Preto konanie pred súdom prvého stupňa bolo postihnuté vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Uložil súdu prvého stupňa v ďalšom konaní vypočuť odporcov v 1. a 2. rade a to najmä k okolnostiam, či navrhovateľka sa v lehote 3 rokov od urobenia napadnutého právneho úkonu - zmluvy o prevode členských a nájomných práv a povinnosti k predmetnému družstevnému bytu zo dňa 21.4.1999 - dovolala voči ním relatívnej neplatnosti tejto zmluvy a len potom vo veci znovu rozhodnúť.

Po vydaní uznesenia Krajského súdu v Košiciach odporkyňa v 6. rade dňa 21.5.2008 zomrela a jej právnou nástupkyňou sa stala jej dcéra C. Y., rod. Q., nar. X.X.XXXX na základe osvedčenia o dedičstve vydané JUDr. Y. R., notárom ako súdnym komisárom v B. pod č. , dňa 9.7.2008.

Navrhovateľka trvala naďalej na podanom návrhu.

Opatrovníčka odporcov v 1. a 2. rade žiadala návrh zamietnuť a vzniesla námietku premlčania voči dovolaniu sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorej sa domáhala navrhovateľka a to relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode členských a nájomných práv a povinnosti, ktorú uzavrela navrhovateľka s odporcami v 1. a 2. rade dňa 21.4.1999.

Odporcovia v 3. až 6. rade rovnako žiadali návrh zamietnuť. Poukázali na to, že v spore nie sú pasívne legitimovaní, pretože do žiadneho právneho vzťahu s navrhovateľkou nevstúpili. Preto podľa nich si má navrhovateľka vysporiadať svoje záväzky s odporcami v 1. a 2. rade a z tohto dôvodu mali za to, že nemôžu byť dotknuté práva ďalších osôb vyplývajúce z prevodu a nájmu tohto bytu.

Z výpovede navrhovateľky, i z predložených dokladov súd zistil, že navrhovateľka bola členkou Združeného P. bytového družstva B. I a nájomkyňou 1-izbového družstevného bytu v B. na ul. W. č. X, na X. poschodí, číslo bytu XX. Navrhovateľka chcela vymeniť tento svoj byt za menší rodinný dom a preto dala inzerát do časopisu Echo. Následne sa nakontaktovala s odporcami v 1. a 2. rade, ktorí jej uviedli, že vlastnia malý rodinný dom v obci U.-K., okr. B.-okolie. S odporcami v 1. a 2. rade tento dom 1-krát navštívila a pri druhej návšteve sa doň nasťahovala. Žiaden doklad o vlastníctve odporcov v 1. a 2. rade k rodinnému domu od nich nežiadala. Zmluvu o prevode členských a nájomných práv a povinnosti, ktorú uzavrela s odporcami v 1. a 2. rade k predmetnému bytu dňa 21.4.1999, uzavrela ešte pred nasťahovaním sa do rodinného domu. Túto zmluvu uzavrela slobodne, vážne, bez nátlaku a bol jej známy obsah tejto zmluvy. Po 3 dňoch bývania v rodinnom dome ju navštívila skutočná vlastníčka rodinného domu pani L. Y.. Až po tejto návšteve navrhovateľka zistila, že odporcovia v 1. a 2. rade ju pri uzatváraní zmluvy o prevode členských a nájomných práv a povinnosti k predmetnému bytu uviedli do omylu. Túto skutočnosť nahlásila aj na Okresnú prokuratúru v Košiciach.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. súd zistil, že rozsudkom sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.11.2000, boli odporcovia v 1. a 2. rade odsúdení za trestný čin podvodu vo forme spolupáchateľstva z dôvodu, že dňa 21.4.1999 po predchádzajúcej vzájomnej dohode nakontaktovali sa na navrhovateľku, ktorá na nich previedla svoje členské práva a povinnosti k predmetnému bytu za protihodnotu - rodinný dom v obci U.-K., ktorý však odporcovia v 1. a 2. rade nikdy nevlastnili, čím navrhovateľke spôsobili škodu vo výške 370.020,- Sk. Odporcovia v

1. a 2. rade spoločným konaním na škodu cudzieho majetku obohatili seba tým, že uviedli navrhovateľku do omylu a spôsobili jej tak škodu na majetku.

Odporkyňa vo 4. rade potvrdila, že dňa 28.4.1999 uzavrela s odporcami v 1. a 2. rade zmluvu o prevode členských a nájomných práv a povinnosti k predmetnému bytu a navrhovateľke odovzdala sumu 30.000,- Sk ako finančné vysporiadanie medzi odporcami v 1. a 2. rade a navrhovateľkou. Byt v čase prevzatia odporkyňou vo 4. rade bol podľa nej v dezolátnom stave, preto v ňom vykonala úpravy - namontovanie žalúzii, balkónová stena v celkovej sume 50.000,- Sk. Za tento prevod členských práv a povinnosti zaplatila odporcom v 1. a 2. rade sumu 370.000,- Sk.

Odporkyňa v 5. rade vo svojej výpovedi uviedla, že dňa 7.3.2001 nadobudla zmluvou o prevode členských a nájomných práv a povinnosti k predmetnému bytu s odporkyňou vo 4. rade členské práva a povinnosti k vyššie citovanému bytu. Za prevod členských práv zaplatila sumu 370.000,- Sk odporkyni vo 4. rade. V čase uzavretia tejto zmluvy s odporkyňou vo 4. rade nevedela, že ohľadom tohto bytu prebieha súdne konanie.

Odporkyňa v 6. rade vo svojej výpovedi potvrdila, že dňa 19.5.2003 uzavrela s odporkyňou v 5. rade zmluvu o prevode členských a nájomných práv a povinnosti k predmetnému bytu. V čase uzatvorenia tejto zmluvy jej odporca v 3. rade oznámil, že vyššie uvedený byt je predmetom súdneho konania. Dňa 6.8.2003 odporkyňa v 6. rade požiadala o prevod tohto bytu do vlastníctva a následne dňa 12.8.2003 uzavrela s odporcom v 3. rade zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu. Vklad tejto zmluvy bol povolený do katastra nehnuteľnosti dňa 9.9.2003 pod č. V XXXX/XX, na základe čoho sa stala odporkyňa v 6. rade vlastníčkou predmetného bytu. V byte urobila so súhlasom odporcu v 3. rade stavebné úpravy

- kuchynská linka na mieru, plávajúce podlahy, dlažby, vstavané skrine.

Právna nástupkyňa odporkyne v 6. rade C. Y., rod. Q., predložila súdu kúpnu zmluvu zo dňa 4.9.2008, na základe ktorej ako predávajúca previedla predmetný byt do vlastníctva M. U., nar. X.X.XXXX, bytom B., Z. X, pričom vklad tejto kúpnej zmluvy bol povolený do katastra nehnuteľnosti dňa 29.9.2008 pod č. V XXXX/XXXX. Právna nástupkyňa odporkyne v 6. rade v čase uzatvárania tejto kúpnej zmluvy nevedela o prebiehajúcom súdnom spore, pretože nekomunikovala so svojou matkou - právnou predchodkyňou.

V zmysle záverov uznesenia Krajského súdu v Košiciach súd vykonal rozsiahle dokazovanie ohľadom zistenia pobytu odporcov v 1. a 2. rade a to tak prostredníctvom Registra obyvateľov SR v Banskej Bystrici, prostredníctvom Generálneho riaditeľstva ÚZVaJS Bratislava, pripojeným trestným spisom Okresného súdu Košice I sp. zn. . Aj napriek tomuto rozsiahlemu dokazovaniu sa súdu nepodarilo zistiť pobyt odporcov v 1. a 2. rade, preto im ponechal v tomto konaní ustanovenú opatrovníčku.

Opatrovníčka odporcov v 1. a 2. rade písomne dňa 29.4.2009 vzniesla námietku premlčania voči dovolaniu sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorý podala navrhovateľka vo svojej žalobe.

Podľa ust. , právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne.

Podľa ust. , ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení , , , , , a , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ().

Podľa ust. , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ust. , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Ustanovenie ustanovuje tzv. relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Relatívna neplatnosť právneho úkonu je založená na vyvrátiteľnej domnienke platnosti tohto právneho úkonu. Znamená to, že dokiaľ oprávnené osoby neuplatnia svoje právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu, bude sa naň pozerať, ako na platný, hoci bol postihnutý dôvodom relatívnej neplatnosti. V prípade relatívnej neplatnosti právnych úkonov sú taxatívne vypočítané v ust. a to tak, že jedným z dôvodov relatívnej neplatnosti je omyl konajúcej osoby vychádzajúci zo skutočnosti, ktorá je pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca, ak osoba, ktorej bol právny úkon určený, omyl vyvolala, alebo o ňom musela vedieť, prípadne omyl vyvolala úmyselne.

Na dosiahnutí neplatnosti právnych úkonov postihnutých relatívnou neplatnosťou nie je osobitný verejný záujem (na rozdiel od absolútnej neplatnosti § 37), preto zákonodarca ponecháva vyriešenie tejto otázky na vôľu osoby právnym úkonom dotknutej. Relatívna neplatnosť právneho úkonu pôsobí až od okamihu, keď sa jej oprávnený účastník dovolá. Do tej doby sa právny úkon považuje za platný so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Po márnom uplynutí trojročnej doby, v ktorej sa oprávnený nedovolal neplatnosti právneho úkonu, sa jeho právo v dôsledku oprávnenej námietky premlčalo.

Trojročná premlčacia doba na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu začína plynúť dňom, keď došlo k právnemu úkonu, t.j. keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Osobami oprávnenými dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sú dotknutí účastníci zmluvy (tí, ktorí sami neplatnosť zmluvy nespôsobili) a tiež tretie osoby, pokiaľ sú z takého úkonu vo svojich právach a oprávnených záujmov dotknuté (opomenuté).

Oprávnený sa môže v premlčacej dobe dovolať neplatnosti právneho úkonu mimo súdneho konania prejavom vôle adresovaným druhému účastníkovi právneho vzťahu. Oprávnený sa môže dovolať relatívnej neplatnosti i v občianskomsúdnom konaní na návrh (vzájomný návrh), prípadne na námietku ako súčasť svojej obrany proti uplatnenému právu (napr. na plnenie); v takom prípade súd platnosť právneho úkonu posúdi ako prejudiciálnu otázku.

Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že navrhovateľka uzavrela s odporcami v 1. a 2. rade zmluvu o prevode členských a nájomných práv a povinnosti k 1-izbovému bytu č. XX na X. poschodí na ul. W. č. 9 v B. dňa 21.4.1999, pričom v občianskom súdnom konaní sa domáhala relatívnej neplatnosti tejto zmluvy. Opatrovníčka odporcov v 1. a 2. rade prevzala návrh na začatie konania dňa 30.7.2002, z ktorého zistila, že sa voči odporcom v 1. a 2. rade domáha navrhovateľka relatívnej neplatnosti právneho úkonu a to uzavretej zmluvy o prevode členských a nájomných práv a povinnosti zo dňa 21.4.1999. Opatrovníčka odporcov v 1. a 2. rade vzniesla v konaní námietku premlčania nároku navrhovateľky a to určenia relatívnej neplatnosti vyššie citovaného právneho úkonu. Trojročná premlčacia lehota na uplatnenie relatívnej neplatnosti začala navrhovateľke plynúť dňom 21.4.1999, kedy uzavrela s odporcami v 1. a 2. rade zmluvu o prevode členských a nájomných práv a povinnosti k predmetnému bytu, pričom sa táto trojročná premlčacia lehota skončila dňa 21.4.2002. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti predmetného právneho úkonu bolo doručené opatrovníčke odporcov v 1. a 2. rade dňa 30.7.2002, teda po márnom uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. V zmysle vykonaného dokazovania i z vyššie citovaných zákonných ustanovení súd prihliadol na námietku premlčania nároku navrhovateľky, ktorú vzniesla opatrovníčka odporcov v 1. a 2. rade, nevykonával ďalšie dokazovanie vo veci a návrh navrhovateľky z tohto dôvodu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , odporcovia boli úspešní, avšak trovy konania si neuplatňovali, navrhovateľka bola neúspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I v 7 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.