Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/78/1998

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobkyne B. D., C.. X.X.XXXX, S. R. XXX, zastúpenej B. R., S. R.Č. XX, proti žalovaným A. X. U. R. D., C.. XX.X.XXXX, S. R. XXX X. A. X. U. B. D., U.. I., C.. X.XX.XXXX, S. R. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo účastníkov k parcelám KN E 781 o výmere 5.077 m2 - orná pôda KN E 782 o výmere 2.477 m2 - trvalé trávnaté porasty zapísané na LV č. 45 v katastrálnom území Fričovce,

v y p o r i a d a v a spoluvlastníctvo účastníkov konania tak, že do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných v 1. a 2. rade p r i k a z u j e parcely KN 87 - zastavané plochy o výmere 128 m2, KN 88/1 - záhrada o výmere 361 m2 parcela KN 90/2 - záhrada o výmere 770 m2 v katastrálnom území R. podľa geometrického plánu Y.. W. S. Č.. XX/XX,

do výlučného vlastníctva žalobkyne p r i k a z u j e parcely KN 89/1 - orná pôda o výmere 501 m2, KN 90/1 - záhrada o výmere 1.377 m2, KN 91/3 - orná pôda o výmere 723 m2 v katastrálnom území R. podľa geometrického plánu Y.. W. S. Č.. XX/XX,

účastníci konania sú p o v i n n í nahradiť trovy konania štátu každý v 1/6-ine na účet Okresného súdu Prešov,

v prevyšujúcej časti náhradu trov konania štátu n e p r i z n á v a,

účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Pôvodná žalobkyňa D. D.Á., sestra terajšej žalobkyne, žiadala svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa X.X.XXXX, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania, a to konkrétne k parcelám KN 781 - orná pôda o výmere 5.077 m2, KN

782 - trvalý trávnatý porast o výmere 2.477 m2 zapísaný na LV 45 v katastrálnom území R.. Podielové spoluvlastníctvo účastníkov by sa vyporiadalo tak, že do výlučného vlastníctva žalovaných v 1. a 2. rade by pripadla parcela KN 88/1 - záhrada o výmere 459 m2, KN 88/2 - záhrada o výmere 30 m2, KN 87

- zastavaná plocha o výmere 128 m2, KN 90/2 - záhrada o výmere 673 m2. Do výlučného vlastníctva

žalovanej v 3. rade, terajšej žalobkyne, by pripadli parcely KN 89/1 - roľa o výmere 552 m2, KN 89/2 - roľa o výmere 160 m2, KN 90/1 - záhrada o výmere 1.379 m2. Do podielového spoluvlastníctva pôvodnej žalobkyne a žalovanej v 3. rade, terajšej žalobkyne, každej v 1-vici by pripadli parcely KN 91 - roľa o výmere 948 m2. Svoj návrh odôvodnila tým, že žalovaní v 1. a 2. rade užívajú viac než ako nadobudli od svojich právnych predchodcov. Odmietajú uznať, že sú oprávnení užívať len časť nehnuteľnosti. Pôvodná žalobkyňa si preto dala vyhotoviť geometrický plán, na základe ktorého chcela, aby došlo k zrušeniu podielového spoluvlastníctva. Žalovaní v 1. a 2. rade však s týmto nesúhlasili.

Žalovaní súhlasili so žalobou len čiastočne, a to so zrušením podielového spoluvlastníctva, ale vyporiadať podielové spoluvlastníctvo žiadali tak, aby do ich vlastníctva pripadla tá časť z vyporiadavaných nehnuteľností, ktorú v skutočnosti užívajú.

V priebehu konania dňa XX.X.XXXX zomrela žalobkyňa D. D.. Na základe osvedčenia o dedičstve O.. H.. XX Q. XXX/XXXX, Q. XXX/XX, ktoré nadobudlo právoplatnosť XX.X.XXXX sa dedičkou nehnuteľností zapísaných na LV č. 45 v katastrálnom území R. stala pôvodne žalovaná v 3. rade B. D.. Dedička, pôvodne žalovaná v 3. rade, teda vstúpila na miesto žalobkyne a žiadala, aby súd vo veci ďalej pokračoval.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ohliadkou na mieste samom, notárskou zápisnicou O.. H.. C. XXX/XX, C. XXX/XX H. Q. X.XX.XXXX, notárskou zápisnicou, kúpnou zmluvou sp. H.. C. XXXX/XX, C. XXX/XX H. Q. XX.X.XXXX, písomnými vyjadreniami žalovaného v 1. rade, znaleckým posudkom Y.. W. S. Č.. X/XX, výsluchom znalca, výsluchom svedkov B. D., R. D., Y.. T. D., geometrickým plánom Y.. S. Č.. XX/XX, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

Účastníci konania sú vedení ako podielový spoluvlastníci nehnuteľnosti zapísaných na LV č. 45, parcely KN E 781 a parcely KN E 782. Tieto nehnuteľnosti boli v pozemkovej knihe zapísané na vložke č. 308 a označené ako parcely mpč. 561 a parcela mpč. 566. Tieto parcely do PK vložky č. 308 boli zapísané v roku 1938 na základe prídelovej listiny pre nových vlastníkov S. X. X. D., rodičov pôvodnej a terajšej žalobkyne. Kúpnou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice dňa XX.X.XXXX O.. H.. C. XXXX/ XX, C. XXX/XX H. Q. X.XX.XXXX, H. XX.X.XXXX, odpredali rodičia pôvodnej aj terajšej žalobkyne, S. D. X. B. X. D., U.. O. svojmu synovi R. D. X. W. B. B. D., U.. O. nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej zápisnici č. 368 v kat. území R., konkrétne parcely mpč. 561 a mpč. 566 v 1/6-tine, spolu 12 á a 60 m2. Prevod vlastníckeho práva k tejto časti nehnuteľnosti sa vykonal formálnym spôsobom. Previedol sa ideálny vlastnícky podiel 1/6-tina k celku bez geometrického plánu, ktorý by jednoznačne definoval predmet kúpnej zmluvy. R.

D. X. B. B. D., U.. O. následne kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX spísaná vo forme notárskej zápisnice O.. H.. C. XXX/XX, C. XXX/XX, odpredali tento svoj pozemok žalovaným v X. X. X. U.. Tento pozemok bol opätovne odpredaný bez presného

definovania hraníc geometrickým plánom. Rozsah bol určený len formálnym ideálnym vlastníckym podielom v 1/6-tine k celku. Pôvodne žalovaná v 3. rade, terajšia žalobkyňa, kúpnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX spísanou vo forme notárskej zápisnice sp. zn. C. XXX/XX, C. XXX/XX, odkúpila od svojich rodičov S. D. X. X. D.Á. stavebný pozemok taktiež v kat. území R., časť mpč. parcely 561, a to 1/6-tinu k celku. Zároveň dedila po svojej matke X. D. na základe dedičského rozhodnutia D 107/88 okrem iného aj nehnuteľnosti zapísané na LV 45 v kat. území R., mpč. 561 a 566 v podiele 28/75-tín. Taktiež pôvodná žalobkyňa a žalovaná v 3. rade nadobudli dedičský podiel po svojom otcovi S. D., z predmetných parciel každá po 14/75-tín.

Žalovaný v 1. rade vo svojich výpovediach ako aj vyjadreniach uvádzal, že časť parcely, ktorá by mala byť predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva nepatrí účastníkom konania ale obci R. a s obcou uzatvoril dohodu o užívaní nehnuteľného majetku, a to vzhľadom na skutočnosť, že obec postavila miestnu komunikáciu na časti jeho nehnuteľnosti, ktorú zdedil po otcovi. Za túto nehnuteľnosť, ktorú užíva obec, on užíva nehnuteľnosti patriace obci, konkrétne parcely č. 87, 88/1 88/2. Tieto svoje tvrdenia

však žiadnym spôsobom nepreukázal a nepotvrdil ich ani svedok D., terajší starosta obce. V súčasnosti majú žalovaní v 1. a 2. rade zapísané na LV 45 podiel 19/75-tín, čo však nezodpovedá podielu , ktorú získali kúpou. Ich podiel je väčší o 13/150-tín, tak ako to konštatuje aj znalec v znaleckom posudku.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že sa cíti byť vlastníkom väčšej časti než tej, ktorú nadobudol na základe kúpnej zmluvy. Mal zato, že túto nehnuteľnosť užíva dlhú dobu dobromyseľne. Žalovaný uviedol, že užíval tú časť nehnuteľnosti ako mu bola vyčlenená pri kúpe a aké mu ukázal predávajúci, teda brat pôvodnej a terajšej žalobkyne.

Svedkyňa B. D. a jej manžel R. D. uviedli, že žalovaným v 1. a 2. rade odpredávali tú časť, ktorú odkúpili od svojich rodičov a ktorú užívali na základe dohody o užívaní medzi spoluvlastníkmi. Bolo to 12 á a 60 m2. Svedok R.K. D. v priamej konfrontácii so žalovaným v 1. rade uviedol, že tú časť nehnuteľnosti, ktorú v súčasnosti užíva žalovaný nad rámec kúpy, on nikdy neužíval a túto mu ani neodpredával keďže nebola jeho. Žalobkyňa, pôvodná ako aj terajšia, ako aj svedkovia potvrdili, že žalovaných upozorňovali na to, že užívajú nehnuteľnosť nad výmeru aká im patrí podľa kúpnej zmluvy. Tieto ich výhrady však žalovaní nebrali do úvahy.

Podľa (ďalej ) spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastní-

kom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa Zz. o katastri nehnuteľnosti údaje katastra uvedené v sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania existuje podielové spoluvlastníctvo. Toto podielové spoluvlastníctvo vzniklo tým, že žalovaní v 1. a 2. rade odkúpili 1/6- tinu, teda ideálny podiel z nehnuteľnosti od S. D. a jeho manželky a žalobkyňa získala podiel v nehnuteľnosti titulom dedenia po svojich rodičoch, sestre, a titulom kúpy. Pôvodní spoluvlastníci užívali nehnuteľnosť tak, že každý z nich užíval určitú časť spoločnej nehnuteľnosti. Žalovaný v 1. rade vo svojich vyjadreniach a vo svojej výpovedi uvádzal, že kupoval určitú vyčlenenú časť nehnuteľnosti, ako je ale zrejmé zo zmluvy, ktorú uzatváral z predávajúcimi, kupoval ideálny podiel z nehnuteľnosti, ktorý vlastnili predávajúci, teda 1/6-tinu. Kúpou spoluvlastníckeho podielu však vstúpil na miesto pôvodného spoluvlastníka, a to aj do úpravy spoločného užívania nehnuteľnosti, tak ako si ju určili pôvodní spoluvlastníci, t.j. každý užíval jemu vyčlenené časti nehnuteľnosti. Žalovaní v 1. a 2. rade užívali dom, ktorý bol taktiež predmetom kúpy od ich právnych predchodcov a začali užívať aj časť parcely okolo tohto rodinného domu.

Žalovaní vedeli, že sú len podielovými spoluvlastníkmi v 1/6-tine, a nemajú právny dôvod cítiť sa vlastníkmi resp. dobromyseľnými užívateľmi väčšieho podielu než je ich spoluvlastnícky podiel. Terajšia žalobkyňa, pôvodná žalobkyňa ako aj svedkovia-predávajúci vo svojich výpovediach uvádzali, že na skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2. rade užívajú viac než aký je ich podiel v nehnuteľnosti, týchto od začiatku upozorňovali. Žalovaní nepreukázali žiadny právny dôvod oprávneného užívania väčšej časti nehnuteľnosti než akú odkúpili, nepreukázali teda dobromyseľný a oprávnený vstup do držby. Z tohto dôvodu teda na strane žalovaných, podľa súdu, nemohlo dôjsť k vydržaniu väčšej časti podielu než aký získali kúpou od pôvodných vlastníkov, či dokonca k vydržaniu konkrétnej časti nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve.

S poukazom na všetky tieto skutočnosti, ako aj pretrvávajúce spory medzi účastníkmi konania mal súd zato, že je namieste zrušiť podielové spoluvlastníctvo. Keďže nehnuteľnosť je reálne deliteľná súd vyporiadal spoluvlastníctvo jej rozdelením, podľa geometrického plánu, ktorý je súčasťou tohto rozsudku. Znalec vyhotovil geometrický plán podľa pokynov účastníkov na ohliadke na mieste samom. Časti ktoré sú prikázané do vlastníctva jednotlivých účastníkov sa najviac približujú častiam nehnuteľností, ktoré aj v súčasnosti užívajú a zodpovedajú aj ich zákonným podielom. Hoci sú žalovaní v 1. a 2. rade zapísaní ako spoluvlastníci 19/75-tín, teda 38/150-tín, v priebehu konania, ako je uvedené vyššie, neboli zistené skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že žalovaní sú vlastníci väčšej časti než akú

získali kúpou, teda 1/6-tiny t.j. 25/150-tín. Pri 13/150-tinách sa teda preukázalo, že žalovaní nie sú vlastníci a je potrebné tento údaj v katastri nehnuteľností upraviť.

Podľa štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Podľa o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.

Podľa súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

O presnej výške náhrady trov štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Podľa ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril: to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal vzhľadom na charakter sporu, kde súd nie je viazaný návrhmi účastníkov konania ako aj na skutočnosť, že z obsahu spisu jednoznačne nevyplýva, žeby žalovaní nechceli podielové spoluvlastníctvo vyporiadať mimosúdne ešte pred začatím konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.