Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26C-80-2007.pdf
PDF · 82.57 KB
Case nature
Area
Subarea
26C/80/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava 1 sudkyňou JUDr. Annou Kašajovou v právneju veci navrhovateľky: T.. S. C. Q. Q. X Bratislava proti odporcovi: L.. T. C. Q. Q. X Q. zast. JUDr. Ľubomírom Hnátom, Guothova 20 Bratislava v konaní o určenie bezpodielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi sa priznáva náhrada trov konania 100%, o výške ktorých súd rozhodne po nadobudnutí právoplatnsoti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 30.11.2007 sa navrhovateľka domáhala aby súd určil, že navrhovateľka a odporca sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Bratislava 1 obec Bratislava, MČ Staré mesto, katastrálne územie Staré mesto zapísaných na LV č. XXXX vedenom na Katastrálnom úrade v Bratislave, správa katastra pre Hlavné mesto Bratislavu a to stavby postavenej na pozemku par. č. XXXX/XX, súpisné č. XXXX, druh stavby rodinný dom, garáže bez súpisného čísla postavená na pozemku č. XXXX/XX, druh stavby samostatne stojaca garáž, pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 508 m2, druh pozemku záhrady, pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere 148 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere 39 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria. V prípade nemožnosti určenia celých nehnuteľností navrhla navrhovateľka alternatívne určenie, že navrhovateľka a odporca sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Bratislava 1 obec Bratislava, mč Staré mesto, kat. územie Staré mesto zapísaných an LV č. XXXX vedenom na Katastrálnom úrade v Bratislave , správa katastra pre Hlavné mesto Bratislavu a to stavby postavenej na pozemku par. Č. XXXX/XX, súpisné č. XXXX, druh stavby rodinný dom, garáže bez súpisného čísla postavená na pozemku č. XXXX/XX, druh stavby samostatne stojaca garáž, pozemku parc. Č. XXXX/X o výmere 508 m2, druh pozemku záhrady, pozemku parc. Č. XXXX/XX o výmere 148 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a pozemku par. Č. XXXX/XX o výmere 39 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria vo výške ? z celku. Zároveň sa domáhala náhrady trov konania.
Odporca s návrhom nesúhlasil a návrh navrhol zamietnuť s odôvodnením že v prípade, ak niekto investuje do nehnuteľnosti nezakladá sa mu tým vlastníctvo. Poukázal na to, že časť nehnuteľnosti získal dedením a zvyšok vyporiadaním podielového spoluvlastníctva a teda ide výlučne o jeho vlastníctvo.
Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov, oboznámil sa so spisom Okresného súdu Bratislava 1 14C 97/99, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise dal poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a mal preukázaný nasledovný skutkový stav.
Navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo dňa 30.9.1989, ktoré doposiaľ trvá. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov doposiaľ nemali zrušené ani zúžené. Manželstvo účastníkov doposiaľ trvá , avšak v priebehu konania podal odporca na Okresnom súde Bratislava 1 návrh na rozvod manželstva. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava 1 zo dňa 16.10.2006 v konaní 14C 97/99 rozhodol súd o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva U.. J. C. a L.. T. C. k nehnuteľnosti rodinný dom č. súpisné XXXX postavený na pozemku parc. č. XXXX/XX a garáž bez súpisného č. postavená na pozemku parc. č. XXXX/XX zapísaný na Správe katastra pre hlavné mesto SR Bratislvu k.ú. Bratislava Staré Mesto zapísaný na LV č. XXXX a parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 550 m2, parc. č. XXXX ako zastavaná plocha o výmere 101 m2, parc. č. XXXX/XX zastavaná plocha o výmere 44 m2, ktorých zamerania stavby na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX boli upravené geometrickým plánom I.. J. Y. vyhotoveného dňa 2.4.2006, overeného Správou katastra pre hlavné mesto SR zo dňa 24.4.2006, ktorý predstavuje neoddeliteľnú súčasť rozsudku v zmysle ktorého parc. č . XXXX/X záhrada má výmeru 508 m2, parcela č. XXXX/XX zastavaná plocha má výmeru 148 m2, parc. č. XXXX/XX zastavaná plocha má výmeru 39 m2. spoluvlastnícky podiel U.. J. C. predstavujúci ? uvedenej nehnuteľnosti súd prikázal do výlučného vlastníctva L.. T. C.. Zároveň bola L.. T. C. - odporcovi uložená povinnosť zaplatiť U.. J. C. titulom vyrovnania spoluvlastníckeho podielu sumu 3.975.000,- Sk do 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti citovaného rozsudku.
Z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. Bratislava Staré Mesto vyplýva, že v súčasnej dobe je ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností zapísaný R.. L.. T. C. K.., s čím navrhovateľka nesúhlasí. Poukázala na to, že minimálne v časti týkajúcej sa dvojgaráže účastníci konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zrejme neuviedli súdu, že táto časť nehnuteľnosti bola nanovo od základov postavená počas trvania manželstva navrhovateľky a odporcu a stavbu financovali spoločne, navrhovateľka v dobrej viere, že bude taktiež uvedená ako spoluvlastníčka predmetnej nehnuteľnosti. Okrem toho spoločne rekonštruovali celý dom a nádvorie.
Podľa názoru navrhovateľky predmetné nehnuteľnosti boli nadobudnuté odporcom počas manželstva a nebol dôvod, aby boli nadobudnuté do výlučného vlastníctva odporcu a sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Navrhovateľka sa domnieva, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v časti ? predmetných nehnuteľností vzniklo zo zákona na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava 1 14C 97/99, pričom časť nehnuteľnosti bola nadobudnutá za prostriedky patriace do BSM, nakoľko úver z ktorého finančné prostriedky boli použité na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je splácaný za trvania manželstva z prostriedkov BSM.
Navrhovateľka sa zároveň v konaní snažila preukázať svoj naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s odôvodnením, že tento je daný tým, že zápis v Katastri nehnuteľností nezodpovedá stavu podľa práva. Podľa jej názoru je zápis v Katastri nehnuteľností nesprávny a iba súdnym rozhodnutím je možné dosiahnuť nápravu. Naliehavý právny záujem vidí navrhovateľka aj v tom, že bez takéhoto určenia je ohrozené jej právo tým, že odporca sám disponuje predmetnou nehnuteľnosťou bez jej súhlasu.
Odporca sa v konaní snažil preukázať, že navrhovateľka nemá vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti a taktiež poukazoval na to, že nie je splnená podmienka preukázania naliehavého právneho záujmu. Podľa jeho názoru právo navrhovateľky nie je ohrozené ani neisté a v prípade rozvodu manželstva a následného vyporiadania BSM bude súd riešiť čo patrí, resp. nepatrí do BSM. Poukázal ďalej na to, že predmetná nehnuteľnosť bola predmetom dedičského konania, ktoré ho účastníkom bol on a jeho brat a následne nehnuteľnosti boli riešené v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Nehnuteľnosti považuje výlučne za svoje vlastníctvo a úpravy na nich , ktoré boli vykonané počas trvania manželstva považuje za investície do týchto nehnuteľností, ktoré budú predmetom riešenia v prípade konania o vyporiadanie BSM. Nestotožnil sa s názorom navrhovateľky v tom zmysle, že investovaním finančných prostriedkov do nehnuteľnosti jej zároveň vzniklo aj vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti.
Podľa § 80 písm. c O.s.p. návrhom na začatie konania možno upraviť aby so rozhodlo najmä o určení či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je ak je na tom naliehavý právny záujem.
Určovacou žalobou sa navrhovateľ nedomáha prisúdenia nejakého plnenia, nedomáha sa teda exekučného titulu, ale jeho cieľom je aby sa autoritatívne v rozsudku vyrieklo, že určité právo, či právny
vzťah existuje alebo neexistuje (pozitívny určovacia žaloba a negatívna určovacia žaloba). Je potrebné zdôrazniť, že žiadne určenia sa pritom nemôže týkať existencie alebo neexistencie samotnej právnej skutočnosti ale len práva alebo právneho vzťahu.
Určovacie žaloby majú len preventívnu funkciu pretože smerujú k tomu, aby sa k porušeniu práva v budúcnosti predišlo. Z tohto dôvodu žaloba na určenie nie je opodstatnená tam, kde je možné domáhať sa ochrany žalobou na plnenie.
Pri návrhoch na začatie konania s petitom na určenie možno podľa obsahu petitu rozlišovať:
- návrh v ktorom ide o právo
- návrh v ktorom ide o právny vzťah.
Podľa toho či sa žiada o určenie existencie právneho vzťahu alebo práva alebo naopak o určenie ich neexistencie rozlišujeme kladnú určovaciu žalobu a pozitívnu určovaciu žalobu.
Predmetom určenia naopak nemôže byť existencia, či neexistencia samotnej skutočnosti aj keby išlo o skutočnosť právnu, čiže takú s ktorou je spätý vznik, zmena alebo zánik právneho vzťahu.
Základnou podmienkou dôvodnosti ( žalovateľnosti) a teda úspešnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c O.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu. Rozumie sa tým právny záujem žalobcu. Žalobca má právny záujem na požadovanom určení vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo alebo právny vzťah na ktorom bol zúčastnený alebo ak by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým.
Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný t.j. naliehavý.
Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, čo je jednou z potrebných podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť.
Nedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom na zamietnutie žaloby pre nedostatok vecnej opodstatnenosti
Žaloba o určenie v zmysle § 80 písm. c O.s.p. spravidla nemá opodstatnenie vtedy, ak požadované určenie je len povahou predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu či je tu alebo nieje právny vzťah alebo právo a to najmä vtedy, ak takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Stav ohrozenia práva navrhovateľa alebo neistota v jeho právnom postavení sa v takomto prípade neodstráni iba tým, že bude vyriešená predbežná otázka z ktorej bez ďalšieho právny vzťah (právo ) významný pre právny pomer účastníkov ešte nevyplýva, ale až určením či tu právny vzťah alebo právo je alebo nieje.
Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady v ktorých sa určením či tu právny vzťah alebo právo je, či nieje vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Záver súdu o existencii či neexistencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa predpokladá posúdenie či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany práva navrhovateľa a či len zbytočne nevyvoláva konanie po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem a ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod na zamietnutie žaloby. Pokiaľ súd teda dospeje k záveru, že takáto určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.
V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky v danej situácii nie je opodstatnený, nakoľko nerieši celý obsah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi. Požadované určenie má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu či sú predmetné nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Manželstvo účastníkov doposiaľ rozvedené nebolo, avšak bol podaný
návrh na rozvod manželstva a nároky, ktoré si navrhovateľka uplatňuje v tomto konaní si môže uplatniť v konaní o vyporiadanie BSM. Rozhodnutie o návrhu navrhovateľky neodstraňuje spornosť v právnych vzťahoch medzi účastníkmi, nakoľko samotné rozhodnutie by nebolo konečné a v prípade konania o vyporiadanie BSM by v rámci rozhodovania o vyporiadaní BSM opätovne súd musel posudzovať aj predmetné nehnuteľnosti či tvorili obsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je splnená podmienka žalovateľnosti a preto návrh zamietol bez toho, aby sa bližšie zaoberal meritom veci.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania v pomere 100% pričom po právoplatnosti tohto rozhodnutia bude rozhodnuté o ich výške samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.