Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-167-2007.pdf
PDF · 90.55 KB
No categories available
19C/167/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu S. Ď., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom D. N. V., P. H. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. J. K., advokátom so sídlom v T., J. Z. XXXX/XXX. proti žalovanej E. Š., štátnej občianke Slovenskej republiky, bytom T., M. R. XXXX/ XX. o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy takto
rozhodol:
U r č u j e sa, že kúpna zmluva zo dňa 6.7.2007, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností T., S. K. T., k.ú. T. v LV č. 5973 ako byt č. X na prvom poschodí, vchod číslo X,. v obytnom dome č. 786 v T. na parc.č. 988 vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo výške 52/2494 a ktorá je evidovaná na správe katastra pod sp.zn. V 2943/07 je n e p l a t n á.
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 448 Eur, JUDr. J. K., advokátovi, všetko do 15 dní od jeho právoplatnosti.
odôvodnenie:
Žalobca uviedol, že neuzatvoril kúpnu zmluvu na odpredaj bytu, ktorý má vo vlastníctve. Napriek tomu bola takáto kúpna zmluva daná na vklad vlastníctva do katastra nehnuteľností. Poukázal na to, že byt č. X v dome súp. č. 786 v T., ktorý je zapísaný v liste vlastníctva č. 5973 prenajal M. P., ktorý ho užíval. Počas pobytu na dovolenke v zahraničí ho telefonickou správou oslovila žalovaná, ktorá sa domáhala toho, aby sa vysťahoval z predmetného bytu. Po predčasnom návrate z dovolenky a stretnutí so žalovanou zistil, že došlo k jeho predaju bez jeho súhlasu, a to neznámou osobou. Preto uvedenú skutočnosť oznámil na polícii a požiadal katastrálny úrad, aby nepovolil vklad vlastníctva v prospech žalovanej.
Žalovaná uviedla, že mala záujem o kúpu dvojizbového bytu. Preto si dala do novín inzerát a keď sa jej ohlásil predávajúci, išla si pozrieť byt na P. ulici v T., ktorý bol na predaj. Majiteľ tohto bytu sa jej predstavil ako pán Ď., byt jej ukázal ako jeho vlastník. S nim uzavrela kúpnu zmluvu a odovzdala mu peniaze. Asi po mesiaci potom ako byt kúpila, chcela od vlastníka bytu, aby si odniesol nábytok, ktorý tam nechal. Telefónne číslo, ktoré jej dal však bolo nedostupné, preto sa obrátila na správcu bytového domu, ktorý jej dal kontakt na žalobcu. Tomu poslala „sms“ správu. Zareagoval na ňu telefonátom a keď zistil čo sa stalo povedal jej, že má zavolať políciu. Keď sa s nim osobne stretla tvrdil jej , že nič nepredal a žiadal ju, aby sa z bytu vysťahovala.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením kúpnej zmluvy zo dňa 6.7.2007, oboznámením fotokópie spisu S. K. sp. zn. V 2943/07, oboznámením vyšetrovacieho spisu Č.:O. XXXX/O.-T.-XXXX. a zistil tento skutkový stav:
Z výsluchu žalobcu súd zistil, že do kontaktu so žalovanou sa dostal po prvý krát potom, ako mu táto poslala „sms“ z ktorej sa dozvedel o predaji svojho bytu.
Žalovaná vo svojej výpovedi doznala, že so žalobcom sa stretla po prvýkrát až po „sms“- ke ,ktorú mu poslala na telefónne číslo získané od správcu domu, kde sa byt nachádza.
Zo spisu S. K. sp. zn. V 2943/07 mal súd za preukázané, že dňa 6.7.2007 bol podaný na S. K. návrh na vklad vlastníckeho práva z titulu uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 6.7.2007. Predmetom tejto kúpnej zmluvy bol prevod vlastníctva bytu č. X na prvom poschodí vo vchode č. X obytného domu č. 786 na S. ulici č. X v T., ktorý bol zapísaný v liste vlastníctva č. 5973 K. Ú. T.. Predávajúcim bol S. Ď. a kupujúcou žalovaná. Dňa 13.8.2007 podal žalobca návrh na prerušenie konania týkajúceho sa vkladu vlastníckeho práva k uvedenému bytu s odôvodnením, že kúpnu zmluvu nepodpísal. Dňa 16.8.2007 S. K. vydala rozhodnutie, ktorým predmetné vkladové konanie prerušila s tým, že bude v konaní pokračovať po právoplatnom skončení súdneho sporu týkajúceho sa neplatnosti kúpnej zmluvy.
Z vyšetrovacieho spisu O. R. P. v T. sp.zn. Č.:O.- XXXX/O.. - T.-XXXX. súd zistil, že žalobca dňa 30.7.2007 podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ktorý sa podvodným spôsobom snažil pripraviť ho o byt nachádzajúci sa v T. na P. ulici, ktorý má vo vlastníctve. Uznesením zo dňa 1.10.2008 bolo začaté trestné stíhanie pokusu o zločin podvodu prerušené z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Z tohto vyšetrujúceho spisu mal súd za preukázané, že vo veci boli vykonané výsluchy svedkov, oboznámený videozáznam s čiastočným vzhľadom páchateľa, ktorý kúpnu zmluvu podpisoval, bola vykonaná rekognícia, expertné skúmanie daktyloskopických stôp, skúmanie telefonických hovorov medzi žalovanou a možným páchateľom. Napriek tomu sa nepodarilo páchateľa podvodu zločinu identifikovať.
Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci vyplynulo, že dňa 6.7.2007 bola uzatvorená kúpna zmluva, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť, a to byt č. X na prvom poschodí vo vchode č. X obytného domu č. 786 na S. ulici č. X v T.. Podľa listu vlastníctva č. 5973 pre katastrálne územie T. patril vlastnícky tento byt žalobcovi, ktorý popieral, že by takúto kúpnu zmluvu podpísal, a preto napadol jej platnosť žalobou.
Podľa § 79 ods. 1 OSP konanie sa začína na návrh. Žalobným petitom (návrhom) vymedzuje žalobca pre súd rámec jeho rozhodovania, ktorým je v platnom a účinnom civilnom procese viazaný. Táto skutočnosť vyplýva priamo z jeho podstaty ako nástroja ochrany subjektívnych občianskych práv. Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem [§ 80 písm. c) OSP].
Vzhľadom na uvedené právne zdôvodnenie, základnou otázkou, ktorú bolo nevyhnutné v tomto konaní vyriešiť, je otázka či žalobca má na určovacej žalobe, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy naliehavý právny záujem v zmysle ustanovenia § 80
písm. c) OSP.
Súd bol toho názoru, že žalobca v tomto smere uniesol dôkazné bremeno a preukázal naliehavosť na konkrétnom určovacom petite, ktorý v konaní uplatnil. Vzhľadom k tomu, že bolo prerušené vkladové konanie týkajúce sa zmeny vlastníctva v dôsledku kúpnej zmluvy, ktorej neplatnosť žalobca napadol, treba mať za to, že existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovanou, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý možno týmto konaním odstrániť.
Po právnej stránke je potrebné tiež uviesť, že kúpnou zmluvou sa vo všeobecnosti zakladá medzi zmluvnými stranami záväzkový právny vzťah, ktorého účelom je prevod vlastníctva z predávajúceho na kupujúceho. Kúpna zmluva je teda dvojstranný právny úkon, ktorý musí mať náležitosti vymienené zákonom na to, aby mal žiadané právne následky, teda spĺňal podmienku platnosti.
Náležitosti právneho úkonu ako prejavu vôle sú upravené v štvrtej hlave Občianskeho zákonníka, a to v § 34 a nasledujúce. Jednou z takýchto náležitosti (a tým aj podmienkou platnosti) je aj podmienka, že je urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon (§ 40 Občianskeho zákonníka). Neplatný je teda taký právny úkon, ktorému chýba niektorá náležitosť vyžadovaná pod sankciou neplatnosti. Pritom absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí voči každému, takže každý sa jej môže dovolať. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd aj bez návrhu (ex offcio).
V zmysle § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvy o prevodoch nehnuteľností musia mať písomnú formu.
Písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitosti, a to písomnosti ako formy prejavu a podpisu osoby, ktorá prejav realizovala, pretože až od tohto momentu je takýto písomný prejav platný.
Keďže v predmetnej právnej veci žalobca namietal predovšetkým skutočnosť, že kúpna zmluva nie je podpísaná ním ako vlastníkom nehnuteľnosti, ale inou osobou, zaoberal sa súd touto náležitosťou kúpnej zmluvy ako právneho úkonu.
Z vyšetrovacieho spisu, kde bola žalovaná vypočutá dňa 24.10.2007 ako svedkyňa, jednoznačne vyplýva, že osoba (podľa popisu žalovanej), ktorá podpísala kúpnu zmluvu o prevode bytu nie je totožná s osobou žalobcu. Tomu, že išlo o inú osobu ako žalobca nasvedčuje aj fotografia (nachádzajúca sa vo vyšetrovacom spise) osoby zachytenej monitorovacím kamerovým systémom notárky overujúcej podpis na kúpnej zmluve. Aj z výsluchu žalovanej mal súd za preukázané, že táto neoznačila žalobcu ako osobu s ktorou kúpnu zmluvu uzavrela.
Na základe dôkazov vykonaných v predmetnej veci mal súd za preukázané, že kúpnu zmluvu o predaji bytu nepodpísal žalobca ako vlastník predávajúcej nehnuteľnosti. Žalovaná v tomto smere nepredložila žiaden dôkaz, ktorým by vyvrátila okolnosti uvádzané žalobcom a z ktorých by vyplynulo, že žalobca ako vlastník bytu mal záujem ho odpredať. Keďže na kúpnej zmluve zo dňa 6.7.2007 chýba skutočný podpis toho, kto je vlastníkom predávanej nehnuteľnosti, treba mať za to, že nebola splnená podstatná náležitosť písomného prejavu vôle, a preto tento právny úkon (kúpna zmluva) nemohol v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka nadobudnúť platnosť. Z toho dôvodu súd žalobe vyhovel a určil, že kúpna zmluva zo dňa 6.7.2007 je neplatná.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov konania, je ten, komu bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.
Žalobca bol v konaní úspešný, a preto mu patrí náhrada trov konania. Požiadal o ich náhradu. Uplatnil si trovy právneho zastúpenia vo výške 499,40 Eur. Zo spisu vyplynulo, že zaplatil súdny poplatok vo výške 99,58 Eur. V zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. predstavovala hodnota jedného úkonu podľa § 11 ods. 1 tejto vyhlášky sumu 1.371,- Sk + režijný paušál 178 Sk (v roku 2007) a sumu 1.654,- + režijný paušál 190 Sk v roku 2008 a od roku 2009 je hodnota tohto úkonu 53,49 Eur + režijný paušál 6,95 Eur. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 448 Eur, a to za zaplatený súdny poplatok vo výške 99,58 Eur, trovy za právne zastupovanie za prípravu a prevzatie (D.. B.), žalobu, účasť na pojednávaní dňa 15.2008, prípravu prevzatie (D.. K.), účasť na pojednávaní 18.11.2008, účasť na pojednávaní 27.1.2009 (vo výške 1-iny), pojednávanie 17.2.2009. Nepriznal žalobcovi úkon týkajúci sa ďalšej porady s klientom v súvislosti s návrhom na prerušenie konania o návrhu na vklad vo výške 45,50 Eur (1.371,- Sk ) + 5,90 Eur (178 Sk), pretože v tejto súvislosti nešlo o trovy súdneho konania, ale trovy súvisiace s iným právnym poradenstvom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ si žalovaná nesplní povinnosť uloženú jej týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.