Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/188/1991

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Zuzanou Mališovou v právnej veci navrhovateľa: 1.) N. G., bytom R. 6, R. T., A. republika X.)Viliam T., bytom N. XX, U., obidvaja zastúpení advokátom JUDr. Alfonzom Langerom, Radlinského 28, Bratislava, 4.) G. H., bytom, E. 6, U., zastúpený advokátkou JUDr. Janou Polakovičovou, Mickiewiczova 6, Bratislava X.) D. U., bytom H. XX, W. X.) D. T., bytom S. XXX, A. republika 7.) D. Y., bytom U W. lvú XX, A. U., Česká republika, X.) P. X., bytom R. nám.XXX/X, R. 3, M., A. republika zastúpená advokátom JUDr. Jiřím Cehákem, advokátom so sídlom Advokátska kancelária, Gen. Svobodu 788, Nový Bor, Česká republika 9). Z. G., bytom Y. F. XXX, A. republika proti odporcovi: Centrálna servisná organizácia Ministerstva kultúry SR, Jakubovo nám.12, Bratislava, IČO: 00510017 v zastúpení advokátkou: JUDr. Soňou Pohovejovou, Záhradnícka 37, Bratislava, o vydanie nehnuteľnosti takto

rozhodol:

Odporca je povinný vydať objekt garáží, nachádzajúci sa v Bratislave na N. ulici č. XXX, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislava, okres Bratislava Z., obec Bratislava

- mestská časť Rača, katastrálne územie Rača, ako stavba, na parcele č. XXXXX/X, zastavaná plocha XXX,XX m2 a to navrhovateľovi v 1. rade v podiele XX/XX, navrhovateľovi v X,X,X,X rade každému v podiele 7/84, navrhovateľovi v 8,9 rade každému v podiele 14/84 v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh navrhovateľa v 4.rade zamieta.

Navrhovateľovi v 5,6,7,9 rade sa náhrada trov konania nepriznáva.

Odporca je povinný zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 714,50,-EUR a súdny poplatok vo výške 1.425,-EUR, na účet Okresného súdu Bratislava 1, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľovi v 1, 3, 8 rade sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.2.1991 sa navrhovateľ v 4.rade v tom čase ako jediný navrhovateľ domáhal vydania podielu z nehnuteľnosti - dielni nachádzajúcej sa sa v Bratislave na N. ulici č.XX odporcom v 1.rade - Správa kultúrnych zariadení Ministerstva kultúry SR, v 2.rade - Slovenská filmová tvorba, Bratislava Koliba, v 3.rade - W. G..

Návrh odôvodnil tým, že že dňa 15.9.1948 došlo medzi ním a nebohým W. G. k spísaniu spoločenskej zmluvy, podľa ktorej ako tichý spoločník vložil do podniku neb. W. G. sumu 300.000,-Sk v starej mene, s úmyslom spoločne podnikať. Spoločný podnik mali prevádzkovať v dielňach, ktoré neb. W. G. začal stavať na prenajatom pozemku, navrhovateľ mal vykonávať administratívne práce a neb. Ľ. G. odborné auto-opravárenské práce. Pre finančné problémy stavbu nemohli dať do prevádzky, v r.1949 vznikli ďalšie problémy tým, že odporca v 2.rade začal prejavovať záujem o túto stavbu a vlastníctvo k nej. V dôsledku toho neb.Ľ. G. v roku 1950 náhle zmizol, odvtedy o ňom nepočul a nepodarilo sa mu zistiť ani jeho prípadných dedičov.

V priebehu konania súd uznesením zo dňa 19.2.1992 konanie o návrhu pôvodného navrhovateľa (teraz navrhovateľa v 4.rade) zastavil, ktorý ďalej v konaní pokračoval ako vedľajší účastník na strane navrhovateľov a súd konal s dedičmi po neb. W. G. ako navrhovateľmi, ktorí sa domáhali vydania celej nehnuteľnosti - dielne, ktorú postavil ich otec na výkon svojej živnosti a bola pôvodne v jeho vlastníctve.

Obvodný súd Bratislava 1 rozhodol rozsudkom sp. zn. dňa 28.9.1992 tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovel s tým, že ako povinného zaviazal odporcu v 1.rade a voči odporcovi v 2.rade návrh zamietol. Odporca v 1.rade podal proti rozsudku odvolanie, Mestský súd v Bratislave uznesením sp.zn. zo dňa 11.4.1994 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia konštatoval, že preskúmaním napadnutého rozsudku dospel k názoru zhodnému s názorom súdu prvého stupňa, že navrhovatelia - X.Rudolf G. X.Ludvík G. 3. J. T. sú oprávnenými osobami z hľadiska Podľa tohto zákonného ustanovenia povinnosť vydať vec sa vzťahuje na tie prípady, kedy v rozhodnom období vec prešla na štát na základe odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni. Matka navrhovateľov - manželka nebohého W. G. odmietla dedičstvo po svojom manželovi, a to nielen pre jeho predĺženosť, ale aj pod vplyvom atmosféry 50-tych rokov v súvislosti s perzekúciou živnostníkov a ich rodín. Ďalej konštatoval, že je nesporné, že právny predchodca navrhovateľov bol vlastníkom garáže postavenej na časti parcely XXXXX/X, vlastníkom pozemku nebol, tento mal v prenájme od H. E.. J. neb. W. G. a odporcom v 2.rade došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy v roku 1949, na základe

XXC XXX/XX - 412

ktorej objekt autodielni a garáže bol prenajatý Čsl. štátnemu filmu. Podľa dohody časť nájomného Čsl. štátny film uhradil a časť bola uhradená vloženými investíciami do objektu, následne boli vykonané stavebné úpravy a prestavby. Vzhľadom nato, uložil súdu prvého stupňa zistiť stav autodielni a garáže v čase, keď túto prevzal do nájmu odporca v 2.rade, ako aj to, či tieto prešli zásadnou prestavbou a či stratili svoj pôvodný stavebno-technický charakter.

Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva, vypracovaním znaleckého posudku poveril znalca Z.. D. F., ktorý v znaleckom posudku číslo XXX/XX zo dňa 28.11.1998 určil zastavanú plochu pôvodnej stavby garáží o celkovej rozlohe XXX,XX m2 a porovnal ju so súčasným stavom - so súčasnou zastavanou plochou ktorá predstavuje XXX,XX m2. Ďalej zo znaleckého posudku vyplynulo, že tento rozdiel v metroch štvorcových neznamená rozdiel cenový, pretože cena objektu garáží ku dňu jeho prevzatia - 31.12.1950 odporcom v II. rade bola určená na sumu 493.359,66 Sk a cena ku dňu 8.5.1991 - v čase užívania objektu odporcom v I. rade bola určená na sumu 358.076,39 Sk. Znalec vo svojom posudku ďalej konštatoval, že predmetná stavba v čase odňatia ako aj v súčasnosti sa používa pre opravu a garážovanie vozidiel a patrí do základnej skupiny stavieb občianskych.

Po doplnení dokazovania Okresný súd Bratislava 1 dňa 27.3.2002 rozsudkom č.k.10C 188/91 - 234 rozhodol, tak že odporcovi v I. rade uložil povinnosť vydať navrhovateľom v 1,2,3 rade objekt garáží a návrh voči odporcovi v II. rade zamietol.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie vedľajší účastník a odporca v I. rade. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. - 265 zo dňa 31.7.2003 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia konštatoval procesné nedostatky vo veci, uložil súdu zisťovať právnu subjektivitu odporcu v I. rade a zaoberať sa otázkou týkajúcou sa straty pôvodného stavebno- technického charakteru vydávaného objektu, keďže boli súdu predložené dva protichodné závery. Rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa odporcu v II. rade, voči ktorému návrh zamietol, nadobudol právoplatnosť.

Z rozhodnutia Ministerstva kultúry SR zo dňa 16.3.1999 o vydaní Zriaďovacej listiny Správy kultúrnych zariadení Ministerstva kultúry Slovenskej republiky súd mal preukázané, že Správa kultúrnych zariadení Ministerstva kultúry Slovenskej republiky bola štátnou príspevkovou organizáciou a bola zriadená 1.1.1980.

Dňom 1.1.2009 bol zriadený odporca na základe rozhodnutia Ministerstva kultúry SR zo dňa 3.11.2008 o vydaní Zriaďovacej listiny Centrálnej servisnej organizácii Ministerstva kultúry SR, Jakubovo nám.12, Bratislava, ktorý vstúpil do práv a povinností Správy kultúrnych zariadení Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, pričom tento subjekt je príspevkovou organizáciou.

Súd na pojednávaní dňa 15.3.2004 uznesením pripustil, aby vedľajší účastník na strane navrhovateľov vstúpil do konania ako navrhovateľ v 4.rade.

Súd doplnil dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania, z odboru stavebníctva, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, vypracovaním znaleckého posudku poveril znalca Z.. R. F., PhD. ktorý v znaleckom posudku číslo 1/2007 zo dňa 5.1.2007 dospel k záveru, že na stavbe

- objekt garáži na N. ulici XXX, v Bratislave postavený na parcele č.XXXXX/X, zapísaný v LV č.XXXX, k.ú. N., Správa katastra U. X - neboli vykonané stavebno - technické zásahy takého rozsahu, že stavba zásadnou prestavbou stratila svoj pôvodný stavebno - technický charakter. Znalec ďalej konštatoval, že pôvodná zastavaná plocha predmetnej nehnuteľnosti je identická s požiadavkou o stavebné povolenie na novostavbu - provizórna autodielňa o zastavanej ploche XXX,XX m2 podaná dňa 23.7.1948 na Národný výbor, stavebné oddelenie II/4 stavebníkom pánom W. G., zastavaná plocha nehnuteľnosti v súčasnosti je nezmenená u hlavnej montážnej haly, zmena zastavanej plochy nehnuteľnosti nastala v prednej častí objektu. Z pôvodnej stavby - provizórna autodielňa je hlavná montážna hala časťou pôvodnej stavby, zrekonštruovanou časťou pôvodnej stavby sú pôvodné priestory šatne, umyvárky, WC, kuchyne, izby a dvoch kancelárii v prednej časti objektu, ktoré boli dispozične zmenené na dielňu a rozšírené v smere juhozápad - severovýchod. Novopostavenou časťou predmetnej stavby je vykonaná prístavba zastavanej plochy 8,5 x 8,67 = 73,69m2, v prednej časti objektu, kde sú priestory: závetrie, vrátnica, kancelária vedúceho, miestnosť šoférov, táto časť je stavebne a prevádzkovo prepojená s pôvodným objektom.

V priebehu konania zomrela navrhovateľka v 3.rade, v osvedčení o dedičstve sp.zn. D 1268/01,Dnot 62/01 vydanom dňa 6.3.2002 ako dedičia po poručiteľke boli uvedení pozostalý manžel, T. T. a deti poručiteľky, D. U., D. T., D. Y., každý z nich rovnakým dielom, s ktorými súd ďalej pokračoval v konaní.

Dňa 23.7.2007 zomrel navrhovateľ v 2.rade a v zmysle uznesenia Okresného súdu v Českej Lípe, č.k. -18 zo dňa 17.1.2008 do okruhu dedičov boli zahrnutí pozostalá manželka, P. X. a dcéra poručiteľa, Z. G., s ktorými súd ďalej konal vo veci. Súd z dôvodu prehľadnosti ponechal pôvodné označenie navrhovateľa v 2.rade, s tým že po jeho smrti označenie ako navrhovateľa v 2.rade nepriradil inému účastníkovi.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vo veci boli splnené zákonné podmienky a preto v zmysle ust. o mimosúdnych rehabilitáciách uložil odporcovi povinnosť vydať nehnuteľnosť- objekt garáží, nachádzajúci sa v Bratislave na N. ulici č. XXX, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislava, okres Bratislava Z., obec Bratislava - mestská časť N., katastrálne územie N., ako stavba, na parcele č. XXXXX/X, zastavaná plocha XXX,XX m2 a to navrhovateľovi v 1. rade v podiele XX/XX, navrhovateľovi v 3,5,6,7 rade každému v podiele X/XX ( podiel pôvodnej navrhovateľky v 3.rade rozdelený medzi štyroch dedičov), navrhovateľovi v 8,9 rade každému v podiele XX/XX (podiel navrhovateľa v 2.rade rozdelený medzi dvoch dedičov). Otázka aktívnej legitimácie vyššie uvedených úspešných navrhovateľov ako oprávnených osôb bola s poukazom na právny názor odvolacieho súdu uvedený vyššie, nesporná. Súd doplnil dokazovanie ohľadne otázky, či stavba zásadnou prestavbou stratila svoj pôvodný stavebno

- technický charakter, nakoľko v zmysle o mimosúdnych rehabilitáciách stavby, ktoré zásadnou prestavbou stratili svoj pôvodný stavebno - technický charakter, sa nevydávajú. Z kontrolného znaleckého posudku vyplynul záver, že neboli vykonané stavebno - technické zásahy takého rozsahu, že stavba zásadnou prestavbou stratila svoj pôvodný stavebno - technický charakter. Zo znaleckého posudku ďalej vyplynulo, že novopostavenou časťou predmetnej stavby je vykonaná prístavba zastavanej plochy 8,5 x 8,67 = 73,69m2, v prednej časti objektu, pričom ako bolo už uvedené

vyššie, tento rozdiel v metroch štvorcových neznamená rozdiel cenový, pretože cena objektu garáží ku dňu jeho prevzatia - 31.12.1950 odporcom v II. rade bola určená na sumu 493.359,66 Sk a cena ku dňu

XXC XXX/XX - 413

8.5.1991 - v čase užívania objektu odporcom v I. rade bola určená na sumu 358.076,39 Sk, z čoho vyplýva, že nedošlo k zhodnoteniu vydávanej nehnuteľnosti odporcom. Potrebné je uviesť, že znalec Ing. R. F., PhD v znaleckom posudku konštatoval (str.8), že k všetkým vyššie uvedeným stavebným úpravám od konca roku 1950 až k roku 1991 neexistuje žiadna projektová ani spisová dokumentácia o vykonaných stavebných prácach žiadna spisová agenda medzi stavebným úradom a investorom, to znamená žiadne stavebné povolenia, užívacie resp. kolaudačné rozhodnutia ani iné majetkoprávne zápisy v katastri o druhu stavby, respektíve jej stavebno - technickom stave ku dňu uplatnenia nároku o jej vydanie.

Súd návrh navrhovateľa v 4.rade z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie zamietol. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ v 4.rade uzatvoril s W. G. spoločenskú zmluvu, v ktorej bol uvedený ako tichý spoločník. Zo žiadneho dokumentu nevyplynulo, že by navrhovateľ v 4.rade bol vlastníkom resp. spoluvlastníkom vydávanej nehnuteľnosti a teda oprávnenou osobou v zmysle . o mimosúdnych rehabilitáciách. Sám navrhovateľ v 4.rade si bol tejto skutočnosti vedomý, pretože už pri späťvzatí návrhu 19.2.1992 uviedol, že svoje nároky zo spoločenskej zmluvy prerokoval s dedičmi po neb. W. G. s tým, že títo uznávajú jeho pohľadávku a po vydaní nehnuteľnosti sa zaväzujú mu ju uhradiť( zápis zo dňa 11.7.1991).

O trovách konania súd rozhodol v zmysle , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ustanovenia , , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Vzhľadom na tú skutočnosť, že navrhovatelia v 1, 3,8 rade si trovy konania v zákonom stanovenej lehote nevyčíslili, pričom zo spisu iné trovy ako trovy právneho zastúpenia nevyplynuli, súd im náhradu trov konania v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nepriznal, pričom súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania navrhovateľom v 1, 3,8 rade.

Navrhovatelia v 5,6,7,9 rade boli úspešní, ale pretože im v konaní žiadne trovy nevznikli, súd im náhradu trov konania nepriznal.

Súd v zmysle opravil zrejmú nesprávnosť v písaní vo výroku rozsudku v treťom odseku, keď uviedol, že navrhovateľovi v 4, 5,6,7,9 rade sa náhrada trov konania nepriznáva, pričom správne malo byť, že navrhovateľovi v 5,6,7,9 rade sa náhrada trov konania nepriznáva, pretože títo navrhovatelia boli úspešní, pričom navrhovateľ v 4 rade

úspešný nebol a súd o trovách úspešných navrhovateľov rozhodoval v zmysle

Podľa , o súdnych poplatkoch navrhovateľ je oslobodený od poplatku a podľa ) , ak je navrhovateľ konania od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Odporca podľa nie je od poplatkovej povinnosti oslobodený, preto je daná jeho poplatková povinnosť v rozsahu 4 % z hodnoty predmetu sporu, čo predstavuje 14.320,-Sk t.j. 475,- EUR.

Súd zaviazal neúspešného odporcu na náhradu trov konania štátu v zmysle § 148 ods.1 O.s.p, ktoré platil ako odmenu za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 3.086,20-Sk t.j.102,44,-EUR znalcovi Ing. D. F. a sumu 18.439,-Sk t.j. 612,06,-EUR ako odmenu za vypracovanie znaleckého posudku Ing. R. F. t.j. spolu 714,50,-EUR a na zaplatenie poplatku za návrh a za dve odvolacie konania vo veci samej t.j. spolu 1.425,-EUR.

Poučenie:

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v deviatich vyhotoveniach, na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- 414

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V Bratislave, dňa 23. 4. 2009

JUDr. Zuzana Mališová

Sudca

Za správnosť vyhotovenia:

Tvarošková