Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13C-124-2003.pdf
PDF · 132.48 KB
No categories available
13C/124/2003
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Frimmelovou v právnej veci navrhovateľky: B. C., H. XX, B., zast. JUDr. P. V., advokátom, V. X/A,. B., proti odporcom: I. Ing. O. Č., J. XX,. B., II. A. Č., J. XX,. B., obaja zastúpení JUDr. T. J., advokátkou, V. XX,. B., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že kúpna zmluva uzavretá dňa 30.08.1999 medzi predávajúcou A. B. rod. Z. a kupujúcimi Ing. O. Č. a jeho manželkou A. Č., rod. B., predmetom ktorej je 3-izbový byt č. 1, nachádzajúci sa na prízemí bytového domu na S. ul. č. X v B., súp. č. II 1360, katastrálne územie 804272- N. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. 9378/1 o výmere 287 m2, druh pozemku zastavaná plocha a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. 9378/2 o výmere 290 m2, druh pozemku zastavaná plocha, zapísané na liste vlastníctva č. 2092 katastrálneho odboru Okresného úradu Bratislava II, j e n e p l a t n á.
Odporcovia sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume 82,98 EUR (2.500,- Sk) ako i náhradu trov právneho zastúpenia v sume 283,91 EUR k rukám advokáta JUDr. P. V., všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporcovia sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 245,50 EUR (7.400,- Sk) na účet Okresného súdu Bratislava II do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Pôvodná navrhovateľka A. B., zastúpená opatrovníčkou, sa návrhom zo dňa 28.08.2003 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že kúpna zmluva, ktorú uzavrela ako predávajúca dňa 30.08.1999 s kupujúcimi Ing. O. Č. a jeho manželkou A. Č., predmetom ktorej je 3-izbový byt č. 1, nachádzajúci sa na prízemí bytového domu na S. ul. č. X v B., súp. č. II 1360, katastrálne územie 804272- N. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. 9378/1 o výmere 287 m2, druh pozemku zastavaná plocha a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. 9378/2 o výmere 290 m2, druh pozemku zastavaná plocha, zapísané na liste vlastníctva č. 2092, je neplatná.
V priebehu konania sa tiež domáhala nariadenia predbežného opatrenia, pričom súd návrhu vyhovel a odporcom zakázal akékoľvek nakladanie s predmetným bytom a spoluvlastníckymi podielmi, najmä také konanie, ktoré by malo za následok zmenu vlastníka nehnuteľnosti, prenájom nehnuteľnosti, zakázal nehnuteľnosť predať, darovať alebo zriadiť k nej vecné bremeno.
Pôvodná navrhovateľka A. B. dňa 14.09.2004 zomrela, súd pokračoval v konaní s jej jedinou dedičkou B. C., ktorá zotrvala na návrhu.
Návrh bol odôvodnený tým, že A. B. konala v čase uzavretia napadnutej kúpnej zmluvy v duševnej poruche, ktorá nebola iba prechodná, ale trvalá a prehlbujúca, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. A. B. bola rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. Nc 821/00-25529/00 zo dňa 03.06.2001 zbavená spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu. Už v predchádzajúcom období sa u nej čoraz frekventovanejšie prejavovali rôzne poruchy správania, ako napr. nevyspytateľné a iracionálne konanie, depresie, sebaľútosť, výpadky pamäti, je teda zrejmé, že už pri uzatváraní kúpnej zmluvy nemohla vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu posúdiť svoje konanie a jeho následky. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že ešte po podpise zmluvy o predaji bytu zo dňa 30.08.1999 tento byt núkala ďalším osobám i to, že cena bytu bola stanovená dohodou na 260 000,- Sk, čo je vzhľadom na vtedajšie ceny pri prevodoch bytov absolútne neadekvátna protihodnota. Kupujúci však ani túto cenu A. B. neuhradili. Hoci bola kúpna zmluva uzatvorená 30.08.1999 a A. B. pozbavená spôsobilosti na právne úkony neskôr, neplatnosť právneho úkonu uzavretia kúpnej zmluvy, vyplýva z charakteru jej ochorenia prejavujúceho sa duševnými poruchami. Potvrdzuje to aj znalecký posudok MUDr. E. D. z roku 2001. Podstatným dôkazom o nespôsobilosti A. B. na právne úkony je aj to, že uzatvorením zmluvy stratila byt bez reálnej možnosti získania adekvátnej náhrady, a tak sa vystavila ohrozeniu možnosti bývania. Ďalšou podstatnou skutočnosťou je to, že A. B. uzavrela zmluvu pod silným vplyvom odporcov v I. a II. rade. Je zrejmé, že tí zneužili jej zdravotný stav a zámerne sa votreli do jej priazne predstierajúc starostlivosť o jej osobu i bez toho, aby ich o to ona žiadala, s úmyslom získať od nej predmetný byt. Kúpna zmluva je teda neplatná aj z dôvodov uvedených v § 39 OZ pretože zo strany odporcov v I. a II. rade sa jednalo aj o konanie v rozpore s dobrými mravmi.
Odporcovia sa k návrhu písomne nevyjadrili.
Súd vykonal dokazovanie výsluchmi účastníkov konania a ich právnych zástupcov, znaleckými posudkami a výsluchom znalca, výsluchmi svedkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú založené v spise: kúpna zmluva zo dňa 30.08.1999, výpis z LV č. 2092 - čiastočný, Listina o ustanovení za opatrovníka, zápisnica o sľube opatrovníka, rozsudok OS Bratislava sp. zn. II Nc 821/00, 529/00, Výpis z Obchodného registra spol. B., vyjadrenie spol. A. k mesačným platbám za byt, lekárske správy, pripojené spisy 7C 221/02, P 124/01 ako i ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledujúci skutkový stav veci:
Pôvodná navrhovateľka A. B. uzavrela ako predávajúca dňa 30.08.1999 kúpnu zmluvu s odporcami v I. a II. rade ako kupujúcimi. Predmetom zmluvy bol 3-izbový byt č. 1, nachádzajúci sa na prízemí bytového domu na S. ul. č. X v B., súp. č. II 1360, katastrálne územie 804272- N. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. 9378/1 o výmere 287 m2, druh pozemku zastavaná plocha a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. 9378/2 o výmere 290 m2, druh pozemku zastavaná plocha, kúpna cena bola stanovená dohodou na 260.000,- Sk. V súčasnosti je zapísané vlastníctvo odporcov k predmetnému bytu na liste vlastníctva č. 2092. A. B. bola rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. Nc 821/00, 25529/00 zo dňa 03.06.2001 zbavená spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu. A. B. zomrela dňa XX.XX.XXXX.
Navrhovateľka B. C. zotrvala na pojednávaní na podanom návrhu i na jeho odôvodnení. Uviedla, že ako dcéra pôvodnej navrhovateľky A. B., odporcov v čase podpísania kúpnej zmluvy nepoznala. S odporcom v I. rade sa stretla až v júli roku 2000, tento jej neoznámil, že dal byt jej matky prepísať na seba. Jej matka žiadala od odporcov, aby jej pomohli vybaviť ústav pre syna, ktorý s ňou v tom čase žil, odovzdala odporcovi všetky papiere na vybavenie takéhoto ústavu, poukázala na to, že matka nebola v poriadku. Poprela, že by odporca dal jej matke za byt nejaké peniaze, uviedla, že sám odporca tvrdil na začiatku jej aj jej synovi, že peniaze žiadne nedal. Taktiež nie je pravdou, že chcel matku umiestniť do nejakého bytu P. S. P., pretože keď ho vyzvala, aby obnovil stav a zápis v KN uviedol, že na KN dal úplatok, a mamu chce umiestniť do domova pre starých občanov na Š. U.. Taktiež nie je pravda, že sa ona o mamu nestarala, celá ulica dosvedčí, že sa o ňu starala, a špinu mala doma preto, lebo vyťahovala odpadky
z kontajnera a nosila ich domov. Nie je pravda, že jej matka hladovala, nakoľko aj potom ako dojedla kričala zo zvyku že je hladná, toto jej správanie súviselo s jej poruchou.
Právny zástupca navrhovateľky v záverečnom prednese uviedol, že považuje za jednoznačne preukázané, že zmluvná voľnosť predávajúcej nielen že bola obmedzená, ale táto vôbec nebola schopná chápať a porozumieť zmyslu konania a síce uzavretia kúpno-predajnej zmluvy. Poukázal tiež na kauzálne skutočnosti, že pôvodná navrhovateľka predávala svoj byt bez toho, aby mala kde bývať, čo tiež nepriamo potvrdzuje výsledky znaleckých dokazovaní o jej duševnom stave.
Odporca v I. rade na pojednávaní uviedol, že s návrhom nesúhlasí, matka navrhovateľky A. B. bola v čase podpísania kúpnej zmluvy úplne normálna, samostatná, vedela sa orientovať v čase, a priestore. Poznal sa s ňou z kostola, neboli v žiadnom príbuzenskom vzťahu, A. B. ich poprosila o pomoc, keďže žila v byte so svojím synom, je pravdou, že jej pomohol vybaviť umiestnenie syna do ústavu, dopomáhal k žiadosti o pridelenie bytu v dome s opatrovateľskou službou pre A. B.. A. B. bola podľa jeho názoru schopná rozpoznať svoje konanie v čase podpísania zmluvy, nemal žiadnu pochybnosť o tom, že by nevedela, čo podpisuje, pri podpise zmluvy bol prítomný on, odporkyňa v II. rade a A. B.. A. B. kade chodila tam ponúkala byt, z čoho je zrejmé, že úmysel predávať byt mala. Sama A. B. mu povedala, že ona ani nemá dcéru, že sa o ňu nestará, a že nech sa pozrie ako tam žije. Žila tam v špine, hlade a opustenosti. Rozhodla sa tento byt predať jemu s manželkou. A. B. sama prejavila záujem mu predať byt, poznali sa z kostola a bol pre ňu bližšia osoba ako vlastná dcéra. Rozhodol sa byt kúpiť. Peniaze A. B. vyplatil v plnej výške, nevie presne kde. Peniaze mal doma v hotovosti. Byt neužívali po jeho zavkladovaní do KN preto, lebo im to prekazila B. C., keďže chceli A. B. predať ich byt P. S. P. a oni chceli ísť bývať do jej bytu, ale k tomuto kvôli žalobe a následnej smrti nedošlo. Za byt neplatil vyúčtovania spojené s užívaním bytu, keďže do bytu nemá prístup a ani od bytu kľúče. Je pevne presvedčený o tom, že suma 240.000,-Sk za 3-izbový byt v B. v roku 1999 bola primeraná.
Odporkyňa v II. rade sa stotožnila s výpoveďou odporcu v I. rade a viac k veci neuviedla.
Právna zástupkyňa odporcov poukázala na to, že byt do osobného vlastníctva kupovala A. B. v roku 1998, a teda ak nebola svojprávna, nemohla byt ani kúpiť. Kúpa a predaj bytu nasledovali rok po sebe. V záverečnom prednese poukázala na to, že podľa rozsudku NS SR č. 2Cdo 103/2004 účinky pozbavenia procesnej spôsobilosti nesmú byť retroaktívne. Z tohto hľadiska aj zrušenie procesnej spôsobilosti pani B. nemôže byť retroaktívne. Jediný dôkaz, znalecký posudok, označila za irelevantný pre konanie, pretože znalecký posudok môže vychádzať len z vyšetrenia posudzovanej osoby a nie ex post zo zdravotných záznamov, vykonaných pred smrťou posudzovanej. Poukázala na nedostatok aktívnej legitimácie na strane B. C. z dôvodu, že po smrti pôvodnej navrhovateľky nebola žaloba procesne upravená s tým, že na strane navrhovateľky má nastúpiť pani B. C.. Z tohto hľadiska namieta nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľky.
Svedkyňa M. S. uviedla, že A. B. bola jej teta a poznala ju celý život. Ako stará osoba už nebola úplne v poriadku, v roku 1999 už aj podľa rečí bolo zjavné, že nie je psychicky v poriadku, už v tom čase nevedela ani vymenovať svojich súrodencov, čo sa týka sporného bytu tento byt sľubovala viacerým osobám, sestrám svedkyne, za výmenu, že ju matka svedkyne prijme k sebe. Stále chcela bývať niekde inde, nechcela bývať vo svojom byte. V roku 2000 jej A. B. spomínala, že ju do kostola a z kostola vozí veľmi dobrý pán, ktorý jej pomôže umiestniť jej syna do domova, potom sa zrazu dozvedeli, že nemá byt. Navštevovala ju aj v spornom byte, nikdy v byte nikoho nevidela, v byte nespozorovala ani žiadne zmeny. Teta jej nikdy nespomínala, že by uzavrela nejakú zmluvu ohľadom bytu.
Svedkyňa Mgr. Ľ. B. uviedla, že A. B. poznala asi 40 rokov, bývala na rovnakej ulici. Už v 90tych rokoch bola táto nemohúca, čo vedela podľa toho, že jej chodil pomáhať vnuk a taktiež dcéra - navrhovateľka, ktorá za ňou chodila aj trikrát denne, neskôr keď už bolo s pani B. asi veľmi zle, tak tam aj bývala. To že bola u nej, vedela vždy podľa bicykla navrhovateľky, opretého o zábradlie. Navrhovateľku som videla vetrať periny, umývať okná a robiť nákupy. Podľa nej A. B. nebola mentálne schopná, ale príliš ju nepoznala. Pamätá si, že v období pred 90tými rokmi chcela vymeniť byt za menší v ich sídlisku, a
keď ona získala záujemcu, pani B. si to rozmyslela. V posledných rokoch sa s ňou moc nestretávala, lebo nevychádzala z domu a dívala sa hlavne z obloka. Len z počutia a rozprávaní susedov vie, že mala niekedy také nápady, ktoré neboli zrealizovateľné. Odporcu v I. rade svedkyňa nikdy nevidela.
Svedkyňa M. L. uviedla, že s A. B. boli na prízemí priame susedy. Nekamarátili sa, A. B. bola staršia, samotárska, skromná, chodila do kostola, občas jej svedkyňa nosila ovocie. P. B. opatrovala navrhovateľka, ktorej ona často pomáhala, dávala počas nákupov navrhovateľky na p. B. pozor, aby náhodou nespadla, pomáhala navrhovateľke vyťahovať p. B. z vane. P. B. na ňu pôsobila ako osemdesiat ročný človek, vyjadrovala sa primerane veku, ako stará pani. Pamätá si, že jej hovorila, že stretla v kostole saleziánov nejakého milého pána, ktorý jej sľúbil, že jej syna, ktorý s ňou býval, ubytuje v nejakom dome dôchodcov, nevie prečo jej to sľuboval a chcel jej pomáhať, ale asi jej nepomohol, lebo za krátko syn zomrel, potom pani B. opatrovala len navrhovateľka, chodila tam denne. Pochybuje, že by A. B. chcela byt predať, myslí si, že v byte bola veľmi spokojná, veď tam bývala 40 rokov a všetkých poznala. Dočasným problémom bolo len to, že sa k nej nasťahoval syn. Odporcu v I. rade svedkyňa nikdy nevidela.
Svedkyňa J. M. uviedla, že poznala pani B., bývala 28 rokov v byte nad ňou. Pani B. nebola veľmi obľúbená, bola škriepna, do všetkého sa starala, pár rokov pred smrťou si mýlila ľudí. Fyzicky bola na tom primerane svojmu veku, horšie chodila, pár rokov pred smrťou však nesúvisle rozprávala, hovorila z cesty, a svedkyňa mala pocit, že nie je kompletná. Ju si mýlila si svojou dcérou. Žiadneho cudzieho človeka, ktorý by jej mal pomáhať s niečím ohľadne bytu, nespomínala. Odporcu v I. rade nikdy nevidela. Pani B. v čase, keď s ňou býval syn, hovorila, že syn by mal ísť niekde do penziónu alebo do jednoizbového bytu, ale poriadne jej nerozumela. Raz prišla za ňou a ukazovala jej nejaké papiere, ktoré sa týkali bytu, čo v nich bolo, svedkyňa nevie, ale A. B. hovorila, že jej tieto papiere prišli, a ona nič takého nepodpisovala, a chcela sa radiť. Povedala jej, nech ide za svojou dcérou, toto sa udialo v čase, keď už syn nežil, niekedy pred jej smrťou. Pamätá si, že A. B. nikdy predaj bytu nespomínala, hovorila, že s ňou príde bývať vnuk a doopatruje ju. O pani B. sa starali B. C. so synom, navštevovali ju často.
Svedkyňa uviedla, že A. B. byt do vlastníctva nekupovala, keďže anuita bola splatená, prešli na ňu vlastnícke práva.
Svedok J. C. vypovedal, že jeho babka, pani B. nikdy nechcela byt predať, a keď jej prišiel list vlastníctva, že predala byt Č. hovorila, že to bol podvod a ten byt nemienila predávať, hovorila, ten byt bude svedka J. C.. Od Č. údajne žiadne peniaze nedostala. Tvrdila, že ten byt nepredala, že patrí stále jej, nepodpisovala žiadnu kúpnopredajnú zmluvu. Svedok videl už len list vlastníctva, kde bol uvedený Č. ako vlastník. Odporcu v I. rade videl dvakrát v živote, raz bol pozrieť babku v Pezinku. Údajne sa poznali z kostola, bol ju pozrieť ako sa má. Druhýkrát videl odporcu v I. rade, keď ho stretol na ulici. Babka nevedela rozoznávať čo podpisuje, mala demenciu. S mamou sa starali o babku. Odporcu v I. rade v byte babky pani B. nikdy nestretol.
Písomným podaním potvrdila M. R., suseda A. B., že sa B. C. o A. B. starala. Uviedla tiež, že A. B. ponúkala svoj byt viacerým obyvateľom ich domu, ešte aj po údajnom podpise predajnej zmluvy, ktorú samozrejme popierala. Pána Č. nikdy u pani B. nevidela.
Súd sa oboznámil so spisom tunajšieho súdu P 124/01 a so znaleckým posudkom MUDr. E. D., ktorá ho vypracovala dňa 03.06.2001 ako znalkyňa z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, po osobnom vyšetrení A. B.. V posudku skonštatovala, že prvé príznaky organických vekových zmien CNS boli u pacientky evidované už v roku 1991, kedy bola vyšetrená geriatrom a bola u nej konštatovaná diagnóza AS cerebri Organický psychosyndróm. Ďalším vývojom sa zdravotný stav pacientky zhoršoval, ťažko sa sústreďovala, bola zábudlivá, popletená, zmätená a začala slabnúť. Točila sa jej hlava, mala poruchy rovnováhy, padala, pričom si opakovane ťažko zranila hlavu. Našli ju v bezvedomí, bola opakovane hospitalizovaná s úrazom hlavy, čo ešte zhoršovalo jej psychické schopnosti. Pri vyšetrení A. B. zistila, že kontakt s ňou bol sťažený pre hypacusis a celkovú psychickú obmedzenosť, nie je orientovaná časom, ani situáciou, čiastočne svojou osobou. Nie je schopná pochopiť účel vyšetrenia, v prejavoch striedanie apatie so psychomotorickým nepokojom, bezúčelnosť, infantilita.
Myslenie obsahovo chudobné, spomalené, nevýpravné, bez prísunu asociácií, logika detinská, úsudok kvalitatívne narušený, emotivita oploštená, zníženie vôľových mechanizmov, pozornosť narušená vo vigilite aj tenacite, neschopnosť dlhodobej koncentrácie. Výrazné sú poruchy pamäti, najmä novopamäti, nepresnosti časových lokalizácií, výrazné je oslabenie až vymiznutie mnestických funkcií. Vo všetkých zložkách osobnosti dominujú vekové organické zmeny s deterioráciou pôvodných schopností do obrazu ťažkej demencie. Osobnosť v séniu, zmenená organicky, alterovaná v schopnostiach - neschopná správneho úsudku, ani hodnotenia reality vo všetkých súvislostiach. V závere posudku znalkyňa uviedla, že u A. B. boli zistené príznaky demencie ťažkého stupňa zmiešanej etiológie /vekovej, cievnej a poúrazovej/. Boli u nej zistené tiež involučné zmeny celej osobnosti so stratou pôvodných schopností, v dôsledku týchto zmien menovaná nie je schopná konať právne úkony v žiadnom rozsahu. Jej stav je nevyliečiteľný, vekom sa zhoršuje. Pacientka nie je schopná pochopiť význam konania, ani zmysel rozhodnutia. Preto ju neodporučila ani vypočuť, ani jej doručiť uznesenie súdu. Je potrebné u nej previesť pozbavenie spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu.
Súd ustanovil v konaní znalca MUDr. R. M., ktorý vypracoval znalecký posudok. Znalec z odboru medicína, odvetvie Psychiatria a Farmakológia, v znaleckom posudku retrospektívne longitudinálne zhodnotil zdravotný stav nebohej A. B. z psychiatrického pohľadu so zreteľom k dátumu 30.08.1999 a skonštatoval, že A. B. nebola schopná vzhľadom na svoj psychický zdravotný stav dňa 30.08.1999 (čas uzatvorenia kúpnej zmluvy) posúdiť následky svojho konania. Taktiež dňa 30.08.1999 nevedela posúdiť a nemohla porozumieť obsahu kúpnej zmluvy.
Znalec bol vypočutý pred súdom, pričom zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku. Uviedol, že znalecký posudok vypracoval na základe kompletnej zdravotnej dokumentácie nebohej A. B. a na základe znaleckého posudku MUDr. E. D.. Už v roku 1991 bola p. B. gerontologicky vyšetrená, pričom bola konštatovaná artérioskleróza mozgu a to univerzálna, čo znamená celotelové zvápenatenia artérii zhluky vápenatých solí v stene ciev mozgu. Uvedené znamená, že B. trpela už v tom čase poruchami pamäte, hlavne novopamäte, t.j. pamätá si na veci spred mnohých rokov, ale na okolnosti a veci spred niekoľkých hodín a dní, prípadne týždňov má masívne poruchy pamäti. Následne poukázal na rok 1992, kedy bola od 06.03. do 09.03.1992 hospitalizovaná s otrasom mozgu s otvoreným úrazom - poranením záhlavia, čo bol spúšťač pre poškodenie pamäte úsudku, schopnosti porozumieť súvislostiam a logického uvažovania. Keďže už pred otrasom mozgu s poranením záhlavia bola psychika p. B. oslabená, tzn. isté veci nerozumela, po ďalšom poškodení mozgu sa základné poškodenie prehĺbilo do takej miery, že jej psychika vykazovala úbytok úsudkových schopností, pamäťových schopností a schopností sústredenia. Uvedené ochorenie sa nemôže zlepšovať ani pri kvalitnej liečbe, môže sa len zhoršovať. Zhoršovanie jej stavu je zrejmé aj z vyšetrenia psychiatrom MUDr. P. v roku 2000, ktorý diagnostikoval chudobné myslenie, narušenie logických úkonov a úsudku a o 9 mesiacov neskôr MUDr. D. konštatovala demenciu ťažkého stupňa zmiešanej etiológie. Vzhľadom na psychický stav v zmysle zdravotnej dokumentácie zotrval znalec na záveroch znaleckého posudku a uviedol, že p. B. nebola vzhľadom na svoj psychický zdravotný stav dňa 30.08.1999 schopná posúdiť následky svojho konania a taktiež v rovnaký deň nevedela posúdiť a nemohla porozumieť obsahu kúpnej zmluvy. Tento duševný stav p. B. v čase uzatvárania kúpnej zmluvy je možné označiť resp. charakterizovať ako duševnú poruchu organický psychosyndróm. Znalec ďalej konštatoval, že p. B. v tom čase trpela vegetatívnou distóniou, poruchou vegetatívneho nervstva. Človek s touto poruchou je v permanentnom diskomforte, je podráždený, nervózny, a nevie sa sústrediť. Čo sa týka právneho úkonu človeka s touto poruchou, ako je v danom prípade kúpna zmluva, znalec uviedol, že i úplne zdravý človek si musí zmluvu opakovane pozorne a sústredene prečítať, aby jej porozumel a je iluzorné domnievať sa, aby človek s uvedenými poruchami mozgu mohol vykonať právny akt tak, ako to vyžaduje zákon.
Súd predvolal viackrát na pojednávanie MUDr. E. D., nakoľko jej výsluch navrhli odporcovia, avšak jej účasť na pojednávaní sa súdu nepodarilo zabezpečiť. Písomne dala súdu na vedomie, že pred 5-timi rokmi odišla do dôchodku. Ukončila zo zdravotných dôvodov aj všetky dovtedajšie pracovné aktivity, aj znaleckú činnosť. Ani navrhovateľa ani odporcu konania nepozná, a po toľkých rokoch si už na kauzy nepamätá. Pridržiava sa faktov, uvedených v niekdajšom jej znaleckom posudku, ktorý má súd k dispozícii. Keď píše znalec posudok, vyjadruje sa k aktuálnemu zdravotnému stavu vyšetrovaného, zisteného v čase vyšetrenia. Súd mal na posúdenie veci dostatok dôkazov, takže od výsluchu menovanej upustil.
Súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy, na ktorých účastníci trvali, účastníci ďalšie dokazovanie nenavrhovali, odporcovia trvali len na výsluchu MUDr. P., ktorý psychiatricky vyšetroval A. B. v roku 2001 a na základe jeho vyšetrenia bolo začaté konanie o pozbavenie spôsobilosti A. B. na právne úkony. Súd však považoval jeho výsluch za nadbytočný, keďže následne bol vypracovaný znalecký posudok MUDr. D., a v tomto konaní vykonané znalecké dokazovanie znalcom MUDr. M.. Argumentácia právnej zástupkyne odporcov v časti, že bez vyšetrenia osoby nie je možné podať znalecký posudok, neobstojí, nakoľko zákon znalcovi túto povinnosť neukladá, znalec bol riadne poučený, a v neposlednom rade, v danom prípade už nebolo možné A. B. vyšetriť. Ak by súd prijal argumentáciu právnej zástupkyne odporcov, v danom prípade by to znamenalo, že smrťou A. B. by o predmete konania nebolo možné ďalej viesť riadne dokazovanie. Súd súhlasí, že pozbavenie procesnej spôsobilosti nesmie byť retroaktívne, avšak táto situácia v konaní nenastala.
Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Navrhovateľka sa návrhom domáhala určenia, že napadnutá kúpna zmluva je neplatná. Na to, aby súd mohol návrhu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy vyhovieť, musia byť splnené základné podmienky, a to musí na tomto určení existovať naliehavý právny záujem, musí byť preukázaná aktívna legitimácia navrhovateľky na podanie návrhu v tomto konaní a musí byť preukázané, že napadnutá kúpna zmluva nebola urobená vo forme, ktorú vyžaduje zákon.
Existencia naliehavého právneho záujmu je v prípade návrhu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, predmetom ktorej je prevod nehnuteľností splnená, lebo rozsudok vyhovujúci návrhu je listinou, na základe ktorej príslušná správa katastra zapíše stav taký, aký bol pred uzavretím napadnutej kúpnej zmluvy, teda vlastnícke právo A. B. k nehnuteľnosti. Navrhovateľka sa následne môže v dedičskom konaní domáhať prejednania novoobjaveného dedičstva.
Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 v platnom znení (katastrálny zákon) Ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.
Aj aktívna legitimácia pôvodnej navrhovateľky na podanie návrhu v tomto konaní je splnená, nakoľko ten, kto je účastníkom právneho úkonu je aktívne legitimovaný v konaní o určenie, či tu právny vzťah je alebo nie je. Po smrti pôvodnej navrhovateľky súd pokračoval v konaní s jej jedinou dedičkou, ktorá smrťou pôvodnej navrhovateľky vstúpila do jej práv, čo je zrejmé zo zákona a nebolo potrebné o tom rozhodovať.
Na základe skutkových zistení a ich právneho vyhodnotenia súd konštatuje, že je splnená aj posledná podmienka na vyhovenie návrhu navrhovateľky, teda preukázanie, že napadnutá kúpna zmluva je neplatná podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd pri skúmaní napadnutého právneho úkonu skúmal, či A. B. trpela v čase uzatvárania kúpnej zmluvy duševnou poruchou, a dospel k záveru, že A. B. trpela duševnou chorobou. Absolútne je neplatný právny úkon, ktorý urobila osoba v duševnej poruche, hoci aj prechodnej, ak šlo o takú duševnú poruchu, ktorá zapríčinila jej, hoci aj dočasnú, nespôsobilosť na urobený právny úkon. Nevyžaduje sa pri tom, aby bola taká osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo aby bola vo svojej spôsobilosti obmedzená.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka je právny úkon prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju urobí na tento právny úkon neschopnou.
Podľa § 127 ods. 1 veta prvá O. s. p., ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež uložiť, aby posudok vypracoval písomne.
Podľa § 132 O. s. p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie, zistený skutkový stav a s poukazom na citované zákonné ustanovenia mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľky je dôvodný, má oporu v zákone, a preto návrhu v celom rozsahu vyhovel. Predpokladom platnosti právneho úkonu je spôsobilosť účastníka konania na právny úkon, ktorý účastník robí. V konaní mal však súd za jednoznačne preukázané, že žalobou napadnutý právny úkon - kúpna zmluva, ktorú podpísala A. B., nie je platný, nakoľko A. B. nebola v čase, keď daný právny úkon urobila, schopná rozpoznať a pochopiť následky svojho konania. Súd za účelom zistenia, či A. B. bola spôsobilá vykonať právny úkon, vykonal nielen rozsiahle dokazovanie, ale vzhľadom na skutočnosť, že na posúdenie danej otázky boli nutné odborné znalosti, ustanovil súdneho znalca na vypracovanie znaleckého posudku a doplnil dokazovanie i výpoveďou ustanoveného súdneho znalca, ktorý jednoznačne nielen v záveroch svojho posudku, ale i vo výpovedi skonštatoval, že A. B. trpela duševnou poruchou - organický psychosyndróm, už v roku 1991 bola u nej konštatovaná artérioskleróza mozgu a to univerzálna, čo znamená celotelové zvápenatenia artérií, zhluky vápenatých solí v stene ciev mozgu. Uvedené znamená, že A. B. trpela už v tom čase poruchami pamäte, hlavne novopamäte, v roku 1992 utrpela otras mozgu s otvoreným úrazom - poranením záhlavia, čo bol spúšťač pre poškodenie pamäte úsudku, schopnosti porozumieť súvislostiam a logického uvažovania. Keďže už pred otrasom mozgu s poranením záhlavia bola psychika A. B. oslabená, tzn. isté veci nerozumela, po ďalšom poškodení mozgu sa základné poškodenie prehĺbilo do takej miery, že jej psychika vykazovala úbytok úsudkových schopností, pamäťových schopností a schopností sústredenia. Uvedené ochorenie sa nemôže zlepšovať ani pri kvalitnej liečbe, môže sa len zhoršovať. Znalec ďalej konštatoval, že A. B. v tom čase trpela vegetatívnou distóniou, poruchou vegetatívneho nervstva. Človek s touto poruchou je v permanentnom diskomforte, je podráždený, nervózny, a nevie sa sústrediť. Vzhľadom na psychický stav v zmysle zdravotnej dokumentácie zotrval znalec na záveroch znaleckého posudku a uviedol, že A. B. nebola vzhľadom na svoj psychický zdravotný stav dňa 30.08.1999 schopná posúdiť následky svojho konania a taktiež v rovnaký deň nevedela posúdiť a nemohla porozumieť obsahu kúpnej zmluvy. Tento duševný stav p. B. v čase uzatvárania kúpnej zmluvy je možné označiť resp. charakterizovať ako duševnú poruchu - organický psychosyndróm.
Z dikcie citovaných zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že absolútne neplatný právny úkon je ten, ktorý urobila osoba v duševnej poruche, hoci i prechodnej, ak išlo o takú duševnú poruchu, ktorá zapríčinila (hoci i dočasnú) nespôsobilosť či neschopnosť takej osoby urobiť právny úkon, pričom sa nevyžaduje, aby taká osoba bola súdom pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo aby bola vo svojej spôsobilosti obmedzená. V danom prípade mal však súd za bezpečne zistené, že účastníčka právneho úkonu A. B. netrpela prechodnou (dočasnou) duševnou poruchou, ale trvalou a progradujúcou, a preto v čase, keď predmetný právny úkon urobila nebola na právne úkony už spôsobilá, i keď v tomto období nebola ešte súdom pozbavená ani obmedzená vo svojej spôsobilosti na právne úkony. Snáď len podporne možno vyhodnotiť výpovede svedkýň, vypočutých v konaní, z ktorých žiadna, hoci boli susedami, resp. blízkymi osobami A. B., odporcov vôbec nepoznali, čím je vyvrátené tvrdenie odporcov, že boli blízkymi známymi A. B., a že sa o ňu starali, lebo jej vlastná dcéra sa o ňu nestarala. Práve naopak, v konaní považuje súd za preukázané, že B. C., dcéra A. B., sa o túto starala denne. Nestálosť myslenia A. B. je možné konštatovať i z toho, že niektoré svedkyne uviedli, že chcela byt vymeniť, ďalšie, že byt nechcela predávať. V konečnom dôsledku súd konštatuje, že A. B. predala napadnutou kúpnou zmluvou byt, v ktorom bývala, bez toho, aby mala kde bývať, pričom trojizbový byt v Bratislave predala odporcom za veľmi nízku kúpnu cenu, čo údajne následne tiež poprela. Následne bola v roku 2001 súdom úplne pozbavená spôsobilosti na právne úkony.
Záverom súd konštatuje, že v danom prípade ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá pôsobí priamo zo zákona (ex lege) a od počiatku (ex tunc). Absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže dovolať ten, kto ako dotknutý má na tom právny záujem. Súd však prihliada na absolútnu neplatnosť právneho úkonu i bez návrhu, t. j. z úradnej povinnosti. Absolútna neplatnosť právneho úkonu totiž nastáva zo zákona a nie na základe konania subjektov občianskoprávneho vzťahu (ako je to pri relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka.). Vzhľadom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia, súd návrhu vyhovel.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnej navrhovateľke v konaní priznal právo na náhradu trov konania, ktoré jej v konaní vznikli. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 1.000, -Sk (33,19 EUR), zaplateného súdneho poplatku za návrh na vydanie predbežného opatrenia v sume 500, -Sk (16,60 EUR), zaplateného preddavku na znalecké dokazovanie v sume 1.000, -Sk (33,19 EUR) a trov právneho zastúpenia advokátom JUDr. P. V. v sume 283,91 EUR za štyri úkony právnej pomoci po 1.465, -Sk (48,63 EUR), prevzatie a príprava, účasť na pojednávaní dňa 31.03.2008, dňa 12.05.2008 a dňa 30.06.2008, z toho odmena za účasť na pojednávaní dňa 12.05.2008 je priznaná v ? (12,15 EUR), keďže pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci. Za ďalší úkon, účasť na pojednávaní dňa 19.01.2009 súd priznal 53,49 EUR. Súd priznal advokátovi, platcovi DPH aj 19% DPH vo výške 40,19 EUR a 4 x režijný paušál po 6,31 EUR (190,- Sk), 1 x režijný paušál 6,95 EUR. Súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia advokátom v zmysle vyúčtovania, pričom znížil odmenu za jeden v plnej hodnote vyúčtovaný úkon na ? odmeny, DPH tiež ustálil z ? odmeny.
O trovách konania štátu rozhodol súd podľa § 148 ods. 1 O. s. p. a uložil odporcom povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II po zaokrúhlení 245,50 EUR (7.400,- Sk), ktoré boli uhradené znalcovi za vypracovanie znaleckého posudku (6.200,- Sk) a za výsluch znalca pred súdom (1.200,- Sk) zo štátnych finančných prostriedkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §
205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu ( prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods. 2 o. s. p.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.