Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-147-2006.pdf
PDF · 105.55 KB
No categories available
15C/147/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci navrhovateľky V. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z., U.. G.. S. č. XX,. občianky SR, zastúpenej J.. Z. V., advokátkou, A. K. Z., S. X,. proti odporcovi V. B., nar. XX.X.XXXX,. trvale bytom Z., U.. G.. S. č. XX,. t.č. bytom Z., Ľ.F. č. XX,. občan SR, o určenie zániku práva na bytovú náhradu, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že právo odporcu na zabezpečenie náhradného bytu podľa rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 16C 206/00-33 zo dňa 28.5.2001, právoplatného dňa 29.6.2001 z a n i k l o .
Odporca je p o v i n n ý uhradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 570,80 €, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Návrhom, ktorý došiel na súd dňa 8.9.2006 žiadala navrhovateľka určiť, že jej zaniklo právo zabezpečiť pre odporcu náhradný byt v zmysle rozhodnutia Okresného súdu Zvolen č.k. 16C 206/00-33 zo dňa 28.5.2001 právoplatného dňa 29.6.2001. Zároveň žiadala uložiť odporcovi povinnosť vypratať 3-izbový byt nachádzajúci sa vo Z., na ulici G. S. XXXX/XX. a uložiť mu povinnosť vydať všetky kľúče od 3- izbového bytu. V priebehu konania zobrala návrh o vypratanie bytu a vydanie kľúčov späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť, nakoľko sa odporca z bytu vysťahoval a tým odpadol dôvod pre takéto rozhodnutie. Uznesením zo dňa 21.3.2007 tunajší súd konanie v časti o vypratanie bytu a vydanie kľúčov zastavil. Ďalej konal len o určení zániku povinnosti zabezpečiť pre odporcu náhradný byt.
Rozhodnutím Okresného súdu Zvolen spisová značka 16C 206/00 súd zrušil právo spoločného nájmu navrhovateľky a odporcu k 3-izbovému bytu na X-poschodí vo Z., na ulici G. S. č. XXXX/XX.. Zároveň určil za nájomkyňu navrhovateľku s povinnosťou zabezpečiť pre odporcu náhradný byt a po zabezpečení náhradného bytu odporcovi uložil povinnosť do 15-tich dní predmetný byt vypratať. Navrhovateľka si svoju povinnosť v zmysle rozhodnutia súdu niekoľkokrát splnila s tým, že v decembri 2001 písomne vyzvala odporcu na uzavretie nájomnej zmluvy na 1-izbový byt vo Z., na ulici L. č. XX. od prenajímateľky R. K.. Text nájomnej zmluvy mu odovzdala s tým, že odporca sa v stanovenej lehote na uvedenú adresu nedostavil a potom čo tam prišiel mu bolo prenajímateľkou oznámené, že byt je už prenajatý. Následne mu zabezpečila navrhovateľka prostredníctvom R. K. A. K., s.r.o. Z. náhradný byt v novembri 2005. Jednalo sa o 2-izbový vo Z., na ulici N. S. č. XX. Takéto vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady mu zaslala 8.11.2005 osobne. Odporca odmietol nájomnú zmluvu uzatvoriť s odôvodnením, že sa jedná o vysoký nájom a bude zariadený starým nábytkom. Navyše v byte nie je zavedený plyn a zmluva má byť len na dobu určitú, pričom popierala, že by sa jednalo o nájomnú zmluvu na dobu určitú a naopak mala byť na dobu neurčitú. Tretí krát zabezpečila náhradný byt prostredníctvom R. K. M. T. I., s.r.o., so sídlom T., jednalo sa o 2-izbový byt vo Z., na ulici Š. č. XX.. Odporca sa do realitnej kancelárie dostavil, tu mu bol odovzdaný návrh nájomnej zmluvy s tým, že si ju zobral na pripomienkovanie a viac
sa v realitnej kancelárii neukázal a nedostavil. Nakoľko odporca bezdôvodne odmietol uzavrieť nájomnú zmluvu na bytovú náhradu, ktorá mu na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 16C 206/00-33 zo dňa 28.5.2001 navrhovateľka vo svojej časovej postupnosti od decembra 2001 do 29.6.2006 zabezpečila jednak sama, jednak prostredníctvom realitnej kancelárii došlo podľa názoru navrhovateľky k zániku nároku na poskytnutie bytovej náhrady s poukazom na ustanovenie § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka. Navyše navrhovateľka poukazovala na zlé vzťahy medzi ňou a odporcom s tým, že aj v čase, keď sa v predmetnom byte zdržiaval neplnil si svoje povinnosti, neprispieval jej na úhradu nákladov spojených s užívaním bytu. Viackrát tu prebiehali konania na umožnenie strpenia užívania predmetného bytu, vyživovacej povinnosti medzi odporcom a deťmi. Navyše poukazovala na zdravotné ťažkosti dcéry, ktorá má psychické problémy práve z dôvodu spolužitia s odporcom.
Odporca s podaným návrhom nesúhlasil. Potvrdil, že prvýkrát sa mu snažila navrhovateľka sprostredkovať uzavretie nájomnej zmluvy prostredníctvom pani R. K.. Poprel však, že by toto bývanie bezdôvodne odmietol. Po dvoch týždňoch ako bol vyzvaný navrhovateľkou sa tam dostavil aj so svojím priateľom, kde mu pani K. oznámila, že byt je už zadaný, nakoľko sa s ňou neskontaktovala pani B. teda navrhovateľka a neinformovala ju ohľadom toho, či to má platiť alebo nemá platiť. Ďalšie dve ponuky boli prostredníctvom realitných kancelárií, tieto odmietol uzavrieť práve z dôvodu vysokých prenájmov. Podľa jeho vyjadrenia by nájom so všetkými službami a poplatkami prenajímateľovi vyšlo okolo 12.000,-
- 13.000,- mesačne, pričom toto on nepovažuje za primeraný byt. Je zamestnaný a jeho príjem sa pohybuje cca 10.000,- Sk, preto si nemôže dovoliť platiť takto vysoké nájomné. Z tohto dôvodu odmietol uzavretie týchto nájomných zmlúv. Poukazoval na konania, ktoré tu prebiehajú a prebiehali s tým, že vedie sa aj trestné stíhanie voči navrhovateľke a jeho synovi, ktorí použili finančné prostriedky určené jemu, prevzali výplatu a neoznámili mu to. Ďalej uviedol, že z bytu ho násilne vysťahovala bývalá manželka, teda navrhovateľka spolu so synom. Taktiež ho okradli na výživnom, pričom si musel zrušiť životnú poistku, aby mohol vyplatiť dlžné výživné deťom. Podľa jeho slov sa mu navrhovateľka vyhráža s tým, že ho dostane do väzenia a pôjde bývať pod mostom s dvomi igelitkami. Tohto času býva v byte po matke, ktorá zomrela a v polovici je spoluvlastníkom bytu vo Z., na ulici Ľ.F. č. XX.
Navrhovateľka k návrhu pripojili výzvu adresovanú odporcovi zo dňa 29.6.2006 spolu s pripojenou doručenkou o prevzatí výzvy dňom 30.6.2006. Jednalo sa o výzvu na uzavretie nájomnej zmluvy prostredníctvom R. K. M. T. I., s.r.o., so sídlom T..
Ďalej navrhovateľka pripojila k návrhu výzvu adresovanú odporcovi dňa 6.2.2004 ohľadom zabezpečenia 1-izbového bytu na prenájom, ktorú osobne prevzal 6.2.2004 o čom svedčí podpis a záznam. Rovnako 29.3.2004 vyzvala odporcu na vysťahovanie sa do 1-izbového bytu na sídlisku S.. Zároveň uviedla kontakt, na ktorom sa dá sprostredkovať uzavrieť nájomná zmluva.
10.12.2001 opätovne vyzvala navrhovateľka odporcu na uzavretie nájomnej zmluvy do 20.12.2001. Pripojila aj čestné prehlásenie prenajímateľky R. K. zo dňa 4.11.2005.
8.11.2005 vyzvala prostredníctvom realitnej kancelárii odporcu na prenájom 2-izbového bytu. Zároveň aj R. K. A. K. 7.11.2005 vyzvala za účelom uzavretia nájomnej zmluvy odporcu.
Dňa 4.9.2006 podal konateľ spoločnosti M. T. I., s.r.o., so sídlom T., R. K. Z. vyjadrenie v danej veci, v ktorom prehlásil, že odporca bol dňa 29.6.2006 vyzvaný na uzavretie zmluvy o nájme 2-izbového bytu vo Z., na ulici Š. č. XX.. Jednalo sa o nájom na dobu neurčitú. Do realitnej kancelárie sa dostavil dňa 24.7.2006, kde bol vyrozumený o tom, že nájomná zmluva je pripravená, táto mu bola v jednom exemplári vytlačená na prípadné pripomienky. Pracovníčka upovedomila odporcu, že ide telefonicky kontaktovať prenajímateľku za účelom podpísania zmluvy. Nakoľko odporca prejavil potrebu konzultácie danej zmluvy so svojim právnym zástupcom túto si v dvoch kusoch zobral s tým, že viac sa do realitnej kancelárie nevrátil. Následne na to súd robil opätovne dopyt na pracovníčku realitnej kancelárie, ktorá s odporcom rokovala ohľadom uzavretia nájomnej zmluvy. B.. A. O. písomne dňa 11.2.2009 doručené súdu 20.2.2009 oznámila, že sa odporca dostavil do realitnej kancelárie za účelom uzatvorenia nájomnej zmluvy, jednalo sa o prenájom 2-izbového bytu od pani B.. Nájomnú zmluvu pre pani B. vyhotovil jej predchodca a táto sa nachádzala v realitnej kancelárii s tým, že už bola pani B. podpísaná na čo bola upozornená. Pán B., teda odporca zmluvu nepodpísal no požiadal o lehotu na jej kontrolu a preštudovanie. Boli mu odovzdané dva exempláre, ktoré si zobral so sebou s tým, že ich viac do realitnej kancelárie nedoniesol.
V konaní sa súd snažil vypočuť pani B., s ktorou mala byť táto nájomná zmluva uzatvorená. Z oznámenia o úmrtí bolo zistené, že M. B., nar. XX.X.XXXX,. zomrela dňa XX.X.XXXX.
Na výzvu súdu doložila navrhovateľka a následne v priebehu konania doplnila právna zástupkyňa navrhovateľky do spisu zmluvu o nájme bytu uzatvorenú dňa 12.7.2006 medzi M. B. a V. B.. Zmluva bola podpísaná len M. B., bez podpisu odporcu.
Navrhovateľka do spisu doložila doklady o platbách v spojení s užívaním predmetného bytu od roku 2001 po rok 2008. Jednalo sa o poplatky v súvislosti s platením elektriky, plynu, vyúčtovania nákladov za služby spojené s užívaním bytu, predpis úhrad a služieb za užívanie bytu a výpis z účtu o platbách. Zároveň doložila aj zmluvu o prevode vlastníctva k predmetnému bytu a výpis z katastra nehnuteľností preukazujúcich vlastníctvo predmetného bytu v celosti na základe kúpnej zmluvy V XXX/XXXX.
Na výzvu súdu doložila navrhovateľka prostredníctvom R. K. M. T. I., s.r.o., so sídlom T. zmluvy o sprostredkovaní uzavreté medzi realitnou kanceláriou a M. B. a medzi realitnou kanceláriou a navrhovateľkou ohľadom poverenia za účelom sprostredkovania a prenájmu 2-izbového bytu vo Z., na ulici Š. č. XX.
V konaní súd vypočul ako svedka J. G.. Jednalo sa o známeho odporcu, ktorý mal byť spolu s odporcom navštíviť R. K. v jej byte za účelom uzavretia nájomnej zmluvy. Svedok potvrdil, že sa s odporcom pozná, sú priatelia, avšak nie sú spolu v stálom kontakte. Spomenul si na to, že raz sedeli na pive a vyzval ho odporca či by s ním nešiel pozrieť byt v smere vo Z. na H.. Keď prišli do tohto bytu otvorila im pani, ktorá povedala, že byt je už zadaný a pani sa jej mala ešte ozvať. Nič viac si k tomu svedok spomenúť nevedel. Uviedol, že je to už dlhý časový odstup a preto si bližšie podrobnosti nepamätá.
V konaní bola vypočutá aj R. K., ktorá mala poskytnúť byt na prenájom. Inzerát si dala do novín, že prenajme byt, ktorého je vlastníčkou a v ktorom momentálne býva a užíva ho. Na inzerát sa jej ozvala navrhovateľka s tým, že jej vysvetlila, že sa snaží byt zabezpečiť pre svojho manžela. Oznámila jej, že príde si jej manžel tento byt obzrieť. Na to ďalej svedkyňa potvrdila, že sa tam odporca dostavil asi štyri dni alebo týždeň potom ako bola v kontakte s navrhovateľkou. Mal vypité a bol tam spolu s nejakým kamarátom. V tom čase už byt bol obsadený a nebol voľný, nakoľko mala viacero záujemcov o prenájom bytu. Viac k veci uviesť nevedela.
Súd si vyžiadal a pripojil spisy Okresného súdu vo Zvolene spisová značka 16C 206/00, z ktorého bolo zistené, že dňa 12.5.2000 došiel na tunajší súd návrh V. B. na zrušenie práva spoločného nájmu bytu manželmi proti V. B.. Okresný súd Zvolen rozhodol dňa 28.5.2001 s tým, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 29.6.2001. V zmysle rozhodnutia bolo zrušené právo spoločného nájmu účastníkov konania k bytu nachádzajúceho sa vo Z. na ulici G. S. č. XXXX/XX,. pozostávajúci z 3-izieb, kuchyne a príslušenstva, na X. poschodí a určené, že nájomníčkou tohto bytu sa stáva navrhovateľka. Odporca bol povinný z predmetného bytu sa vysťahovať a odovzdať ho navrhovateľke do 15-tich dní po zabezpečení náhradného bytu. Zároveň bolo rozhodnuté o trovách konania.
Zo spisu spisová značka 24D 105/08 bolo zistené, že dňa X.X.XXXX. zomrela M. B., rod. K., naposledy bytom Z., Ľ.F. č. XX. Z osvedčenia o dedičstve právoplatnom 3.9.2008 vyplýva, že ako dedičia do úvahy prichádzali deti E. L., rod. B. a V. B. - odporca. Každý z nich nadobudli dedičstvo v polovici s tým, že sa stali vlastníkmi podielovými 2-izbového bytu č. X, nachádzajúceho sa vo Z., na ulici Ľ.F. č. XX.. Zároveň sa stali vlastníkmi aj ďalších nehnuteľností v kat. úz. Z. a L..
V konaní vedenom pred tunajším súdom pod spisovou značkou 16C 47/06 sa domáhal V. B. ako navrhovateľ zrušenia vyživovacej povinnosti voči P. B., nar. XX.XX.XXXX.. Okresný súd Zvolen vo veci rozhodol dňa 9.10.2006 tak, že vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni rozsudkom OS Zvolen č.k. 15C 153/01-18 zo dňa 8.1.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 6.2.2002 od 1.11.2005 zrušil. Proti rozhodnutiu podala odvolanie odporkyňa, o ktorom rozhodoval Krajský súd, ktorý rozsudok okresného súdu potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.1.2007.
V konaní vedenom pred tunajším súdom pod spisovou značkou 14C 14/07 požiadala V. B. - navrhovateľka o uloženie povinnosti odporcovi nevstupovať do bytu nachádzajúceho sa vo Z., na
ulici G. S. č. XX. predbežným opatrením. Okresný súd Zvolen vo veci rozhodol 31.1.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 27.2.2007 tak, že nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil odporcovi, aby dočasne nevstupoval do 3-izbového bytu č. XX,. na X.. poschodí, bytového domu na ulici G. S. č. XXXX/XX,. Z., pozostávajúceho z 3-izieb, kuchyne a príslušenstva odo dňa doručenia tohto uznesenia až do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Zvolen pod spisovou značkou 15C 147/06. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol. Ďalej rozhodol o poplatkovej povinnosti účastníkov konania.
Podľa ustanovenia § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady; ak nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne.
Podľa ustanovenia § 5 ods. 4 zákona č. 189/1992 Zb. v platnom znení zabezpečením bytovej náhrady je pre účely tohto zákona predloženie písomného vyhlásenia osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie, o tom, že uzavrie zmluvu o nájme alebo podnájme bytu s osobou, ktorá má vypratať byt.
Podaným návrhom navrhovateľka žiadala určiť, že jej povinnosť zabezpečiť pre odporcu náhradný byt v zmysle rozhodnutia Okresného súdu Zvolen spisová značka 16C 206/00-33 zo dňa 28.5.2001 právoplatného dňa 29.6.2001 zanikla. Poukazovala na niekoľko snažení sa zabezpečiť pre odporcu vhodný náhradný byt v zmysle rozhodnutia tunajšieho súdu. Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka § 712 bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie. Súdom bolo určené zabezpečiť pre odporcu náhradný byt. Podľa tohto zákonného ustanovenia náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou, vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti. Z uvedeného vyplýva teda, že navrhovateľka mala pre odporcu zabezpečiť náhradný byt. Je predpoklad, že tento náhradný byt mal byť v danej lokalite ako bol byt, ku ktorému bolo zrušené právo spoločného nájmu bytu a taký, ktorý svojim vybavením a veľkosťou zabezpečí pre odporcu ľudsky dôstojné bývanie. To znamená, že kvalitatívne a kvantitatívne znaky náhradného bytu sa odvodzujú od toho čo sa má nahradiť. Je zrejmé, že v snahe zabezpečiť sociálnu istotu odporcu v prospech ktorého sa malo zabezpečovať náhradné bývanie je zabezpečenie náhradného bytu na dobu neurčitú tak, aby mal možnosť uspokojenia základnej potreby bývania. Navrhovateľka doložila do spisu a v priebehu konania prezentovala niekoľko pokusov smerujúcich k tomu, aby zabezpečila a splnila si povinnosť vyplývajúcu z rozhodnutia tunajšieho súdu spisová značka 16C 206/00-33. Prvýkrát sa jednalo o 1-izbový byt vo Z., na ulici L., ktorý bol zabezpečovaný prostredníctvom R. K.. Táto potvrdila, že tento byt dala do ponuky, ale v čase, keď sa oň odporca zaujímal bol už zadaný. Podľa názoru súdu v tomto prípade neboli splnené zákonné dôvody v súlade s ustanovením § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 5 ods. 4 zákona č. 189/1992 Zb. Nebolo tu vyhlásenie akým spôsobom je bytová náhrada zabezpečená to znamená o aký byt sa jedná, v akej lokalite, presné opísanie objektu a akým spôsobom ho odporca môže užívať. Rovnako druhý spôsob zabezpečenia náhradného bytu bol prostredníctvom R. K. A. Z., kde podľa názoru súdu opätovne absentovala podmienka v zmysle ustanovenia § 5 ods. 4 vyššie citovaného zákona a teda vyhlásenie akým spôsobom je bytová náhrada zabezpečená. Okrem toho odporca tu namietal pracovníčky realitnej kancelárie, ktoré podľa jeho vyjadrenia boli v úzkom kontakte s navrhovateľkou a s touto sa poznali. V danej situácii táto poznámka alebo námietka sa súdu javila za nedôvodnú, avšak súd sa ďalej týmto nezaoberal, nakoľko si vyhodnotil aj v druhom prípade, že neboli splnené zákonné podmienky pre zabezpečenie bytovej náhrady. Tretíkrát zabezpečila navrhovateľka odporcovi náhradný byt prostredníctvom R. K. M. T.. Jednalo sa o 2-izbový byt bo Z., na ulici Š. s tým, že nájomná zmluva mala byť uzatvorená na dobu neurčitú. Aj tu súd skúmal, či sú splnené zákonné podmienky a v zmysle ustanovenia § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka to znamená, že či odporca odmietol bezdôvodne uzavretie nájomnej zmluvy v lehote do 30-tich dní. Prostredníctvom realitnej kancelárie, ktorá poslala vyjadrenie v danej veci a zároveň sa na výzvu súdu vyjadrila aj bývalá pracovníčka tejto realitnej kancelárie, ktorá s odporcom komunikovala jednoznačne vyplýva, že kancelária bola splnomocnená na základe zmluvy o sprostredkovaní prenajímateľkou pani M. B. na uzavretie nájomnej zmluvy. Disponovala nájomnou zmluvou podpísanou prenajímateľkou pani M. B.. Rovnako bola uzatvorená zmluva o sprostredkovaní s navrhovateľkou za účelom zabezpečenia bytu pre odporcu. S poukazom na ustanovenie § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka súd skúmal, či bolo doručené písomné vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady v spojení s ustanovením § 5 ods. 4 zákona č. 189/1992 Zb. v platnom znení. Jednalo sa o písomné vyhlásenie osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie o tom, že uzavrie takúto zmluvu o nájme bytu s osobou, ktorá má byť
vypratať. Podľa názoru súdu nemôže ísť o písomné vyhlásenie realitnej kancelárie, ktorá k takémuto úkonu splnomocnená nebola. Jedná sa o vyhlásenie akým spôsobom je bytová náhrada zabezpečená, o aký druh bytovej náhrady sa jedná, presné opísanie obytnej plochy, resp. priestoru, ktorý je poskytovaný na prenájom a ktorý môže odporca užívať. Doklady doložené do spisu ako výzvy adresované odporcovi na dostavenie sa do realitnej kancelárie za účelom podpísania nájomnej zmluvy podľa názoru súdu toto nespĺňajú, avšak je možné vzhľadom k tomu, že došlo k podpísaniu nájomnej zmluvy zo strany M. B., teda prenajímateľky takúto podpísanú nájomnú zmluvu považovať za vyhlásenie osoby o tom, že poskytuje náhradný byt s akými podmienkami, s opísaním predmetu prenájmu pre odporcu, ktorý má byt v zmysle rozhodnutia súdu podpísať. Keďže pracovníčka realitnej kancelárie a realitná kancelária potvrdili, že táto nájomná zmluva M. B. podpísaná bola a doložili do spisu na ostatnom pojednávaní podpísanú nájomnú zmluvu pani M. B. súd mal za to, že táto podmienka v zmysle zákona splnená bola. Aj keď sa súd snažil predvolať a vypočuť M. B., či skutočne táto nájomná zmluva podpísaná bola a teda či boli dodržané zákonné podmienky v zmysle vyššie citovaných ustanovení nebolo to možné, nakoľko táto zomrela. Vzhľadom k tomu, že toto písomné vyhlásenie bolo uskutočnené vo forme nájomnej zmluvy súd mal za to, že bola splnená podmienka v zmysle zákona. Odporca sa po prevzatí nájomnej zmluvy do realitnej kancelárie nedostavil, neoznámil z akých dôvodov odmieta uzavretie nájomnej zmluvy, preto súd mal za to, že túto odmietol bezdôvodne uzavrieť. Vzhľadom k tomu v zmysle ustanovenia § 712c ods. 3 OZ došlo k zániku nároku na bytovú náhradu. Pokiaľ odporca v priebehu konania tvrdil, že cena, ktorú mu určovala realitná kancelária a teda M. B. je neprimerane vysoká, súd musí konštatovať, že z tejto nájomnej zmluvy nevyplýva, že by sa jednalo o neprimerane vysokú cenu nájmu vzhľadom k tomu, že aj samotný odporca potvrdil, že v byte, v ktorom v súčasnosti žije platí nájomné približne 6.000,- Sk. Keďže návrh navrhovateľky považoval v celom rozsahu za dôvodný vyhovel mu.
O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p. V čase, v ktorej súd konanie zastavil pre späťvzatie návrhu súd rozhodoval o trovách konania podľa ustanovenia § 146 ods. 2, veta druhá O.s.p. Navrhovateľka si pôvodný návrh podala o určenie, že jej povinnosť zabezpečiť bytovú náhradu pre odporcu zanikla a zároveň uložiť povinnosť odporcovi z bytu sa vysťahovať a kľúče odovzdať. Keďže v priebehu konania po podaní návrhu odpadli dôvody, pre ktoré žiadala vypratať byt a odovzdať kľúče v tejto časti návrh zobrala späť. O trovách konania súd nerozhodol s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté konečným rozhodnutím vo veci samej. Tu pri rozhodovaní súd aplikoval práve ustanovenie § 146 ods. 2, veta druhá O.s.p. s tým, že pre správanie odporcu sa zobral návrh v tejto časti späť a konanie a zastavilo. Pokiaľ ide o prvý výrok v tejto časti bola navrhovateľka v plnom rozsahu úspešná. Súd priznal navrhovateľke trovy konania, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia a zaplateného súdneho poplatku. Súdny poplatok za návrh bol zaplatený vo výške 99,58 €, trovy právneho zastúpenia boli priznané za 10 úkonov právnej pomoci a to príprava a prevzatie zastúpenia 41,82 €, podanie návrhu vo veci samej, písomné podanie adresované súdu ako nesprávne vyčíslenie súdneho poplatku, odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania, čiastočné späťvzatie návrhu vo veci samej a 4 krát účasť na pojednávaniach v dňoch 10.6.2008, 6.11.2008, 22.1.2009 a 26.2.2009. Spolu trovy právneho zastúpenia boli priznané vo výške 417,03 €. Pokiaľ žiadala právna zástupkyňa navrhovateľky priznať tarifnú odmenu za návrh na vydanie predbežného opatrenia 23.1.2007 takýto návrh na tunajší súd doručený nebol a za toto odmena tarifná priznaná nebola. Tarifná odmena bola priznaná v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. § 10 a 14 tarify. Zároveň bol priznaný režijný paušál k 9 úkonom právnej pomoci spolu vo výške 54,19 €. Trovy právneho zastúpenia boli priznané v sume 471,22 €. So zaplateným súdnym poplatkom vo výške 99,58 €, spolu trovy konania boli priznané vo výške 570,80 €, ktoré je odporca povinný uhradiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Odmena advokáta bola vyčíslená a priznaná v súlade s vyššie citovanou vyhláškou MS SR a bola priznaná vo výške takej v akej si ju uplatnila právna zástupkyňa navrhovateľky s výnimkou úkonu a režijného paušálu za úkon 23.1.2007 označený ako návrh na vydanie predbežného opatrenia z dôvodov vyššie uvedených.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedotastočne zistil skutkový stav 9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, 10) bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).