Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8C-329-2006.pdf
PDF · 74.47 KB
No categories available
8C/329/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobcu: Z.. Z. N., G. H. Č.. XXX, Q. S., zast. JUDr. Jurajom Kusom, advokátom, Nám. osloboditeľov 10, Michalovce proti žalovanému: TV Tip a.s., Jašíková 2, Bratislava, zast. JUDr. Antonom Blahom, advokátom, Mickiewiczova 6, Bratislava o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý v týždenníku Markíza uverejniť ospravedlnenie sudcovi Z.. Z. N. za článok zverejnený v týždenníku Markíza č. 10/2005 pod názvom ". N. M. D. U. K. K. XX-S. Q. do 30 dní od právoplatnosti čiastočného rozsudku.
Vo zvyšku súd konanie v časti žaloby o nepeňažné plnenie z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobca sa svojou satisfakčnou žalobou domáhal rozhodnutia, ktoré by žalovaného zaviazalo na povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi za článok zverejnený v týždenníku Markíza č. 10/2005 pod názvom ". N. M. D. U. K. K. XX-S. Q. a ďalej sa domáha rozhodnutia, ktoré by zaviazalo žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu 199.163,51 Eur (6.000.000,-Sk).
Týmto rozhodnutím súd rozhodoval len o časti uplatnených nárokov, konkrétne v časti žaloby o primerané zadosťučinenie. Preto súd nebude v tomto štádiu konania vyhodnocovať už vykonané dokazovanie presahujúce rámec čiastočne rozhodnutého nároku. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, zástupcov účastníkov a listinnými dôkazmi.
Žalujúca strana uviedla, že žalovaný, ako subjekt zodpovedný za obsah citovaného týždenníka, v spomínanom článku neoprávnene zasiahol do osobnostných práv žalobcu.
Žalovaná strana poprela ako neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu tak aj zásah spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie týchto práv.
Argumentoval slobodou tlače a prejavu a postavením žalobcu ako verejného činiteľa.
Podľa ust. § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa ust. § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Po vyhodnotení vykonaného dokazovania v zmysle cit. ustanovení súd dospel k názoru, že žaloba o primerané zadosťučinenie je v podstatnej časti dôvodná.
Pasívne legitimovaný žalovaný uverejnil vo svojom periodiku článok zaoberajúci sa konkrétnym exekučným konaním na Okresnom súde v Michalovciach. V súvislosti s postupom žalobcu ako zákonného sudcu v tomto konaní bolo proti žalobcovi vedené trestné aj disciplinárne konanie, v oboch bol (po uverejnení článku) spod obžaloby či návrhu oslobodený. Toľko nesporné skutočnosti. V ďalšej časti odôvodnenia sa súd obmedzí na jeho úvahy vedúce k neprijatiu argumentácie neúspešného účastníka.
Vo všeobecnosti, a nie je tomu inak ani v predmetnom spore, v konaniach o ochranu osobnosti dochádza ku konfliktu dvoch základných ľudských práv a slobôd - politické právo na informácie (ich šírenie či prijímanie), sloboda prejavu a osobnostné právo fyzickej osoby na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Nielen ich ochrana, ale aj potreba ich primeranej rovnováhy je premietnutá ako do Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Ústavy SR a ďalších noriem právneho poriadku SR. V prípade ich rozporu je vyslovenie prednosti výslednicou skutkových okolností konkrétneho prípadu vrátane postavenia fyzickej osoby, legitimity cieľa a miery intenzity zásahu, ale najmä verejný záujem - záujem občana, ako ich nositeľa a adresáta. Žalobca je (aj) verejný činiteľ, sudca, a je nepochybne v záujme občana aby profil, práca a tiež excesy sudcu boli pod verejnou kontrolou i prostredníctvom tlačených médií. Napadnutý článok však v čase ešte len prebiehajúcich konaní, už v nadpise, podnadpise a akejsi preambule predznamenáva, že sa bude venovať michalovskému sudcovi, ktorý vo vidine veľkých peňazí neváhal amorálne obísť zákon a spáchať v súčinnosti s účastníkmi konania podvod. Text v tomto duchu pokračuje citáciami konkrétnych osôb, čím personálnou a skutkovou konkretizáciou dodal tomuto záveru punc informovanosti a autenticity. Označenie "podvodníka" na viacerých miestach textu jednoznačne identifikuje žalobcu minimálne v mieste jeho pôsobenia a medzi odbornou verejnosťou. Pre súd nepochybná existencia neoprávneného zásahu do osobnostných práv a jeho spôsobilosť vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených práv. Článok však nielen, že postrádal akýkoľvek odraz dodržania inštitútu prezumpcie neviny, bol vo vzťahu k žalobcovi nepravdivý, s takmer nulovou výpovednou hodnotou a pre občana v danom rozsahu tak úplne zbytočný, ale v istom zmysle naopak aj nebezpečný. Záujmom občana je komfortne a nerušene konzumovať dosiahnutú mieru demokracie v štáte a k tomu slúži aj systém trojdelenia mocí. Konflikt medzi výkonnou a súdnou je pri tom starý ako samo ich inštitucionalizovanie, pričom je to práve súdna moc, ktorá v konečnom dôsledku garantuje ochranu občana pred svojvôľou výkonnej moci. V danom prípade autor článku ako podporné zdroje obvinení predstaviteľa súdnej moci použil výlučne názory predstaviteľov výkonnej moci, čím podľa názoru súdu, pre občana kontraproduktívne rezignoval na jeho právo na prístup k informáciám v zmysle celého rozsahu významu tohto základného práva, ktorý je žalovanému nepochybne známy a v podstate s prihliadnutím na konštatované skutkové okolnosti odignoroval bez potrebnej opatrnosti záujem spoločnosti na od výkonnej moci nezávislom súdnictve. Súd mal teda za preukázané, že v napadnutom článku žalovaný neoprávnene zasiahol do žalobcových osobnostných práv a zásah bol spôsobilý vyvolať ohrozenie a narušenie jeho chránených práv na dôstojnosť, česť, povesť či prezumpciu neviny a zároveň nepreukázal pri uplatnení slobody prejavu a práva na informácie legitimitu cieľa z hľadiska verejného záujmu. Výsledkom je priznaný nárok žalobcu na primerané zadosťučinenie, povinnosť žalovaného uverejniť ospravedlnenie žalobcovi, avšak bez konkrétnych výťahov z napadnutého textu, čo sa súdu javilo ako bezdôvodné a nadbytočné a v tejto časti žalobu zamietol.
Nemajetková ujma a trovy konania budú predmetom ďalšieho konania a rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.