Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-208-1998.pdf
PDF · 126.89 KB
No categories available
5C/208/1998
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Boženou Sukupčákovou v právnej veci navrhovateľky: M. M., nar. X.X.XXXX,. bydlisko S., L. N. XXXX/XX,. proti odporcovi: Ľ. M., nar. X.X.XXXX,. bydlisko S., L. N. XXXX/XX,. právne zastúpený JUDr. S. S. M., advokátkou so sídlom S., P. XX,. vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva /ďalej len BSM /, takto
rozhodol:
Súd určuje, že do BSM účastníkov patrí:
l . zostatková hodnota členského podielu k bytu č. 58,
nachádzajúcemu sa v S. v dome č.1213/70, ulica
L. N., ktorý pozostáva z troch izieb kuchyne
a príslušenstva vo výške 50.056,43 €
2. rekreačná chata / označená pôvodne ako poľnohospodárska
účelová stavba / nachádzajúca sa v obci a k.ú. Č.
postavená na parc. č. 2962/8 vo výmere 53 m2, zastavaná plocha,
pozemok zapísaný v katastri nehnuteľností LV č. 464 k.ú. a obce
Č., okres S. / bez pozemku / v hodnote 8.584,38 €
3. suma za odpredaný osobný automobil továrenskej
značky Vartburg 353 ŠPZ SEC l5-9l 232,36 €
4. majetok z podnikania odporcu ku dňu 27.l0.l995 3.148,91 €
5. váľandy 2 kusy / u odporcu / v celkovej hodnote 16,83 €
6. obývacia stena 4 moduly povrchová úprava prírodné drevo
polomatné v hodnote 55,14 €
7. obrazy 3 kusy / jazero s krajinkou, krajinka a žena / v celkovej hodnote 3,49 €
8. keramika 6 kusov / 3 džbány, 3 vázičky /v celkovej hodnote 6,71 €
9. konferenčný stolík rozmer l00 x l00 cm v hodnote 3,58 €
10. zariadenie spálne / nábytok značky Femina / v hodnote 37,08 €
ll. luster 6 ramenný v hodnote 2,02 €
l2. koberec v obývačke tehlový kovral 6 x 4 m 7,73 €
l3. koberec v chodbe kovral zelený 8 m2 v hodnote 2,59 €
l4. rohová lavica / červená koženka /, stôl 8,86 €
l5. váľanda 2 kusy bez úložného priestoru / u navrhovateľky /v hodno 8,73 €
16. investícia z BSM účastníkov do oddeleného majetku odporcu v sume 1.327,76 €
Súd vyporiadava BSM účastníkov tak, že veci uvedené pod položkou 1 a položkami 6 až 15 výroku tohto rozsudku v celkovej cene 50.192,39 € prikazuje do výlučného vlastníctva navrhovateľky M. M..
Veci uvedené pod položkami 2,3, 4, 5 a 16 výroku tohto rozsudku v celkovej cene 13.310,24 € súd prikazuje do výlučného vlastníctva odporcu Ľ. M..
Na úplné finančné vyrovnanie je navrhovateľka povinná vyplatiť odporcovi sumu 9.959,- € do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd zastavuje konanie o zrušenie práva spoločného nájmu účastníkov bytu č. 58,
nachádzajúcemu sa v S. v dome č.XXXX/XX, ulica L. N., ktorý pozostáva z troch izieb kuchyne a príslušenstva.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Každý z účastníkov je povinný zaplatiť do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku na účet Okresného súdu Senica čiastočnú náhradu trov konania štátu sume 594,58 €.
Účastníci sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku na účet Okresného súdu Senica súdny poplatok za vyporiadanie BSM v sume 1.905 ,- €.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom podaným na Okresnom súde Senica 27.l0.l998 domáhala, aby súd vyporiadal BSM účastníkov ako bývalých manželov po zániku manželstva. V návrhu poukázala na skutočnosť, že manželstvo účastníkov zaniklo rozvodom a to dňom 27.l0.l995, pričom účastníci nemali zrušené BSM za trvania manželstva. Tiež medzi účastníkmi nedošlo k dohode o vyporiadaní BSM, preto navrhuje, aby súd vyporiadal BSM účastníkov tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikáže hnuteľné veci tvoriace bytové zariadenie, uvedené v návrhu na začatie konania, do vlastníctva odporcu prikáže osobný automobil továrenskej značky Varburg ŠPZ SEA l5-9l, hudobnú aparatúru v hodnote l00.000,- Sk a nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k.ú. Č. obce Č. zapísanú v katastri nehnuteľností LV č. 464 k.ú. a obce Č.. Navrhla, aby osobný automobil a nehnuteľnosť v k.ú. Č. boli ocenené znalcom, a aby podľa hodnoty vecí patriacich do BSM a podľa ich rozdelenia bol odporca zaviazaný poskytnúť navrhovateľke primeranú finančnú výplatu na úplné finančné vyrovnanie. Pokiaľ ide o byt, v ktorom zostala navrhovateľka bývať, poukazovala na to, že tento nemá prevedený do svojho vlastníctva. Ide o byt patriaci O. S., v ktorom len býva, preto možno pri vyporiadaní vyporiadať len zostatok členského podielu patriaceho k tomuto bytu. Po vykonanom dokazovaní v záverečnom vyjadrení poukázala na to, že pri rekreačnej chate postavenej v k.ú. Č., treba vychádzať z hodnoty asi 1.000.000,- Sk / 33.194,- € /, pretože za takúto hodnotu sa podobné nehnuteľnosti predávajú.
Odporca taktiež žiadal o vyporiadanie BSM, keďže medzi účastníkmi o vyporiadaní BSM k dohode neprišlo. Poukázal však na to, že čo sa týka hudobnej aparatúry, táto bola používaná len pri výkone jeho činnosti hudobníka a kupoval ju s partiou hudobníkov. Pokiaľ ide o nehnuteľnosť v k.ú. Č., pozemok patrí len do vlastníctva odporcu a počas trvania manželstva účastníci túto stavbu nedokončili. Dokončoval ju sám, pričom počas trvania manželstva nebola napr. urobená pri nehnuteľnosti žumpa a studňa. Poukázal na to, že treba zohľadniť aj to, že navrhovateľka zostala bývať v pôvodnom spoločnom byte účastníkov, ktorý tiež má určitú hodnotu. Po vykonanom dokazovaní vo veci odporca vo svojom záverečnom vyjadrení uviedol, že žiada zohľadniť skutočnosť, že v bývalom spoločnom družstevnom byte účastníkov zostala bývať navrhovateľka a jej teda treba prikázať do výlučného vlastníctva členský podiel v O. S. a to za primeranú náhradu, za ktorú je možné tento členský podiel teraz obstarať. Tiež žiadal prikázať do svojho výlučného vlastníctva stavbu postavenú v k.ú. Č.. Pokiaľ pri takomto rozdelení vecí bude navrhovateľka zaviazaná zaplatiť mu sumu 3.00.000,- Sk / 9.958,18 € /, bude odporca spokojný a nežiada priznať ani náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, spisom OS Senica 6C 39/95, notárskou zápisnicou spísanou notárom JUDr. J. K. pod číslom NZ 365/95, darovacou zmluvou, výpismi z katastra nehnuteľností, stavebnými povoleniami, kolaudačnými rozhodnutiami, výsluchom svedkov J. S., E. M., matky odporcu, Ľ. M., syna účastníkov, J. Š.,družky odporcu, znaleckými posudkami znalcov Ing. J. V., Ing. J. K., Ing. J. B., Ing. A. K., výsluchom znalcov, správami O. Č., Obecného úradu R., Obvodného úradu S., spisom OÚ Senica S-97/3491-S/K, spisom bývalého Štátneho notárstva v Senici spisová značka D 325/90, dokladmi o nákupe hnuteľných vecí, správami S. S., a.s., fotokópiou zmlúv o pôžičke, správou O. S., ohliadkou na mieste samom, správami realitných kancelárií o predajných cenách bytu účastníkov a predajnej cene rekreačnej chaty v k.ú. a obci Č., peňažným denníkom odporcu, a zistil tento stav veci:
Zo spisu Okresného súdu Senica spisová značka 6C 39/95 súd zistil, že v tomto konaní bolo rozvedené manželstvo účastníkov Ľ. M. a M. M., rod. C., uzavreté dňa 20.l.l979. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom OS Senica č.k. 6C 39/95 - l7 zo dňa 6.9.l995, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 27.l0.l995. Počas trvania manželstva BSM účastníkov nebolo zrušené. Z toho vyplýva, že BSM účastníkov trvalo od 20.l.l979 do 27.l0.l995 a len v tomto období mohli účastníci nadobúdať majetok patriaci do BSM.
Výsluchom účastníkov mal súd preukázané, že nemali zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov / ďalej len BSM / počas trvania manželstva a že do BSM účastníkov bez pochybností patria hnuteľné veci uvedené pod položkou 5 až l5 výroku tohto rozsudku, teda hnuteľné veci, ktorých cenu ku dňu zániku BSM účastníkov určil vo svojom znaleckom posudku znalec z odboru ekonomiky odvetvie odhadu hodnoty hnuteľných vecí Ing. J. V.. Ide celkom o hodnotu hnuteľných vecí 4.603,- Sk, t.j. 152,79 €. Z týchto hnuteľných vecí od rozchodu účastníkov užíva odporca 2 váľandy v celkovej cene 507,- Sk, t.j. l6,83 € a navrhovateľka užíva hnuteľné veci v celkovej cene 4.096,- Sk, t.j. 135,96 €. Znalec vo svojom znaleckom posudku poukázal na to, že ďalšie pod klady pre určenie hodnoty vecí sa zistiť nepodarilo a
ďalšie veci už účastníci na ocenenie znalcovi nepredložili. Súd teda vychádzal z toho, že do BSM patria len hnuteľné veci uvedené v znaleckom posudku Ing. V., najmä keď navrhovateľka už predtým v priebehu konania poukazovala na to, že väčšina hnuteľných vecí už bola z užívania vyradená a neexistuje.
Súd tiež z výsluchu účastníkov, kúpnopredajnej zmluvy o predaji osobného automobilu z 9.l2.2002, znaleckého posudku znalca z odboru automobilizmu Ing. J. K. a výsluchu tohto znalca mal preukázané, že počas trvania manželstva účastníci nadobudli automobil továrenskej značky Vartburg 353, ŠPZ SEC l5-9l, ktorý počas manželstva bol odpredaný. Z pripojenej kúpnej zmluvy o predaji tohto motorového vozidla súd zistil, že kúpna cena bola 7.000,- Sk. Keďže znalec Ing. J. K. vo svojom znaleckom posudku uviedol, že všeobecná hodnota tohto motorového vozidla v roku 2002 ( v čase predaja) by bola približne 9.037,- Sk, súd dospel k záveru, že kúpna cena, za ktorú odporca vozidlo predal B. V., teda suma 7.000,- Sk, je primeranou kúpnou cenou za toto vozidlo. Pokiaľ vozidlo opustilo sféru BSM počas trvania BSM, treba do vyporiadania BSM zahrnúť výnos získaný predajom tohto osobného auta, teda sumu 7.000,- Sk v prepočte 232,36 €. Tvrdenie odporcu o jeho investíciách do tohto spoločného automobilu vo výške 30.000,- Sk po zániku manželstva odporca ničím nepreukázal. Preto súd tieto investície pri vyporiadaní BSM nebral do úvahy.
Znaleckým posudkom znalkyne z odboru účtovníctva Ing. A. K. podaným pod č. 2/2005 mal súd preukázané, že ku dňu zániku BSM účastníkov, teda k 27.l0.l995, majetok z podnikania odporcu ako živnostníka predstavoval celkom účtovnú hodnotu 94.864,20 Sk, t.j. v prepočte 3.l48,9l €. / Podľa skutočného zaúčtovania odporcom. / Súd mal teda preukázané, že suma 3.l48,9l € patrí do BSM účastníkov, pričom túto sumu si z BSM účastníkov ku dňu zániku BSM ponechal odporca. Znalkyňa pritom vychádzala z obsahu účtovníctva odporcu, v ktorom je zaevidovaný aj nákup aparatúry za obstarávaciu cenu 90.000,- Sk a aj suma 50.000,- Sk ako pôžička poskytnutá odporcovi matkou odporcu na zakúpenie hudobnej aparatúry. Pokiaľ teda aj z účtovníctva odporcu že existuje k 27.10.1995 nevrátená pôžička od matky odporcu, dospel súd k záveru, že z peňazí patriacich do BSM účastníkov bola potom na kúpu hudobnej aparatúry vynaložená najmenej suma 40.000,- Sk, teda 1327,76 €.
Súd sa zaoberal aj výpoveďou svedkyne E. M., matky odporcu, ktorá uviedla, že nemala nedorozumenie ani s navrhovateľkou, ani s odporcom, pokiaľ ich manželstvo bolo usporiadané. Svedkyňa vo svojej výpovedi okrem iného uviedla, že v roku l992 podarovala len výlučne svojmu synovi, teda odporcovi sumu 20.000,- Sk na zakúpenie hudobnej aparatúry. Nevie sa však vyjadriť k tomu, či o tomto dare vedela aj navrhovateľka. Svedkyňa tento dar odovzdala len odporcovi, navrhovateľka vtedy pritom nebola. Neskôr darovala synovi 2 x l5.000,- Sk z dedičstva po otcovi odporcu. Syn jej povedal, že tieto peniaze investoval do hudby. O pôžičke na aparatúru nehovorila vôbec. Na druhej strane do notárskej zápisnice spísanej 20.11.1995 pod č. NZ 635/95 notárom JUDr. J. K. matka odporcu uviedla že sumu 50.000,- Sk synovi požičala v období od júna 1992 do augusta 1995. Výpoveď svedkyne o dare sumy 50.000,- Sk len odporcovi teda nie je dôveryhodná. Sumu 50.000,- Sk súd považoval za pôžičku E. M. ako veriteľky len odporcovi ako dlžníkovi na jeho podnikanie / aj keď na prevádzkovanie činnosti v oblasti hudby živnosť vybavenú nemal ani navrhovateľka nepoprela, že aj týmto spôsobom odporca získaval určitý príjem a že takúto činnosť počas manželstva účastníkov vykonával /.
Navrhovateľka trvala na tom, že hudobnú aparatúru zakúpil odporca zo spoločných peňazí. O peniazoch z dedičstva po otcovi odporcu navrhovateľka nevedela nič.
Zo spisu bývalého ŠN Senica D 325/90 mal súd preukázané, že otec odporcu zomrel 30.l.l990 a v dedičstve po ňom boli prejednané ako aktíva osobný automobil Trabant 60l, rodinný dom č. ll5 v R. R. s pozemkami a záhrada parc. č. 2962/4 k.ú. Č. v podiele l/4-iny. Čistá hodnota dedičstva bola určená sumou 37.739,- Sk / vtedy Kčs /. Dedičia prevzali dedičstvo bez povinnosti vzájomnej výplaty.
Súd teda dospel k záveru, že hudobná aparatúra nadobudnutá za kúpnu cenu 90.000,- v r. 1992 nepatrí do BSM účastníkov, ale patrí do výlučného majetku odporcu ako vec slúžiaca výlučne jemu na zárobkovú činnosť. Túto aparatúru odporca zakúpil v rozsahu 50.000,- Sk z pôžičky / zaevidovanej podľa ZP Ing. K. v účtovníctve odporcu ako živnostníka /, avšak najmenej sumu 40.000,- Sk t.j. 1.327,76
€ použil na zakúpenie tejto aparatúry z majetku patriaceho do BSM a túto sumu musí v zmysle § 150 OZ do BSM vrátiť. Ide o sumu, ktorá sa zo spoločného majetku použila na získanie majetku patriaceho len odporcovi. / Položka 16 výroku tohto rozsudku. / Pre úplnosť súd poukazuje na to, že aj pokiaľ by vzal do úvahy túto hudobnú aparatúru celú ako súčasť BSM, nebola by výplata odporcovi zo strany navrhovateľky na úplné finančné vyrovnanie nižšia než odporca požaduje a súd určil.
Spor medzi účastníkmi vznikol pokiaľ ide o vyporiadanie zostatkovej hodnoty členského podielu v O. S.. V tomto prípade súd vzhľadom k meniacim sa cenám nehnuteľností a najmä nárastu ceny nehnuteľností za obdobie od roku l990 doteraz dospel k záveru, že za zostatkovú hodnotu členského podielu prislúchajúcu k právu osobného užívania bytu účastníkov nemožno považovať účtovnú zostatkovú hodnotu tohto členského podielu ku dňu zániku BSM účastníkov tak, ako ju eviduje O. S. / 26.120,- Sk, t.j. 867,03 € / Naopak, aj pri vyporiadaní BSM treba v tomto prípade vychádzať z ceny, za ktorú možno získať podiel v B. D. oprávňujúci člena družstva užívať obdobný byt ako je byt účastníkov. Túto cenu súd zisťoval jednak správami realitných kancelárií obsiahnutými v spise a jednak znaleckým posudkom znalca z odboru stavebníctvo Ing. J. B., ktorý tento svoj znalecký posudok doplnil aj výpoveďami na pojednávaní. Ním určená cena, za ktorú sa takýto členský podiel v O. dá získať, je l.508.000,- Sk, teda 5.056,43 €.
Podľa správ realitných kancelárií reálna cena zaobstarania členského podielu v B. D., ktorý člena oprávňuje užívať predmetný 3-izbový byt obdobný k akému mali spoločné právo nájmu bytu účastníci, sa v roku 2007 pohybovala v rozmedzí 850.000,- Sk až l.300.000,- Sk a v priebehu roku 2008 až začiatku 2009 sa pohybovala v rozmedzí 30.000,- € až 53.000,- € / 903.000,- Sk až 1.596.000,- Sk /.
S prihliadnutím na tieto dôkazy súd určil zostatkovú hodnotu členského podielu k bytu č. 58, nachádzajúceho sa v S. v dome č.1213/70, ulica L. N., ktorý pozostáva z troch izieb kuchyne a príslušenstva vo výške l.508.000,- Sk, teda 5.056,43 € podľa ZP Ing. B., ktorý znalec poukázal pri doplnení ZP na pojednávaní konanom 16.1.2009 aj na vývoj cien nehnuteľností vzhľadom k svetovej finančnej kríze.
V tomto prípade neobstojí námietka navrhovateľky M. M. o tom, že tento byt nemá v osobnom vlastníctve, že tento byt je stále vo vlastníctve O. S. a ona má len právo osobného užívania ako členka družstva, preto by mala byť vyporiadaná len zostatková hodnota členského podielu v O. S. patriaca k tomuto bytu tak, ako ju eviduje O. S. vo výške ku dňu zániku manželstva účastníkov / 26.l20,- Sk /. Vzhľadom k terajším trhovým cenám nehnuteľností súdy SR aj Najvyšší súd SR už v minulosti zaujali stanovisko, že pri zisťovaní ceny hodnoty členského podielu v B. D., ktorá tvorí predmet bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov treba vychádzať z tej ceny, ktorú tento členský podiel má v čase vyporiadania. Inak by bol jeden z manželov nepomerne zvýhodnený alebo znevýhodnený oproti druhému, pretože vychádzaním z ceny členského podielu v B. D. v čase zániku BSM by sa v podstate podtieral trhový systém.
Zo spisu OS Senica spisová značka 4C 74/03 súd zistil, že v tomto konaní bolo právoplatne rozhodnuté o zrušení práva spoločného nájmu účastníkov ako bývalých manželov k družstevnému bytu a výlučnou nájomníčkou sa stala navrhovateľka M. M..
Pokiaľ medzi účastníkmi zostali sporné charakter stavby a trhová cena nehnuteľnosti označenej pôvodne ako poľnohospodárska stavba v k.ú. a obci Č., súd mal výsluchom účastníkov, ohliadkou na mieste samom a znaleckým posudkom znalca z odboru stavebníctvo Ing. J. B. preukázané, že v skutočnosti nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k.ú. a obce postavená na parc. č. 2962/8 obce a k.ú. Č. je rekreačnou chatou a nie poľnohospodárskou účelovou stavbou a to aj podľa svojho dispozičného riešenia, aj podľa svojho účelu, aj podľa svojho skutočného užívania. Okrem toho aj svedkyňa E. M., matka odporcu, vo svojej výpovedi na pojednávaní OS Senica 27.6.2002 poukázala na to, že pokiaľ účastníci stavali túto nehnuteľnosť, chceli ju využívať ako chatku, že tam budú chodiť na hríby a pod. Súd preto vychádzal z takéhoto charakteru stavby, teda vzal do úvahy, že ide o rekreačnú chatu a nie o poľnohospodársku stavbu.
Výsluchom svedka J. S., švagra navrhovateľky, mal súd preukázané, že počas manželstva účastníkov bola postavená celá hrubá stavba chaty, avšak nebola dorobená voda /vodovod /, fasáda a žumpa. Svedok však poukázal vo svojej výpovedi na to, že bližšie zmenu vzťahov účastníkov v súvislosti s rozvodovým konaním nesledoval, lebo to bol ich problém a nie jeho.
K cene rekreačnej chaty sa realitné kancelárie vyjadrili veľmi rozdielne, keď na jednej strane realitná kancelária D. s.r.o. so sídlom v H. uviedla, že cena chaty môže byť 29.970,- €, t.j. 902.876,- Sk a na strane druhej Ing. J. V., ktorý prevádzkuje realitnú kanceláriu a okrem iného je aj súdnym znalcom z odboru stavebníctvo - odhad hodnoty nehnuteľností uviedol približnú hodnotu takejto rekreačnej chaty od l3.000,- do l5.000,- €, t.j. od 390.000,- Sk do 450.000,- Sk.
Pri určení ceny rekreačnej chaty súd vychádzal predovšetkým zo znaleckého posudku Ing. J. B. vzhľadom k tomu, že na rozdiel od pracovníkov realitných kancelárií, ktorí podávali správu o možnej trhovej cene tejto stavby, znalec Ing. B. videl túto stavbu, ktorú reálne oceňoval a aj súd vykonal ohliadku tejto nehnuteľnosti spolu so znalcom, aj keď v čase vykonávania ohliadky bol predovšetkým sporný spôsob posudzovania tejto stavby znalcom z hľadiska použitého druhu stavebného materiálu a hrúbky muriva a z hľadiska rozmerov stavby.
Pri porovnaní trhovej ceny rekreačnej chaty určenej znaleckým posudkom Ing. B. a a cien uvedených v správach realitných kancelárií súd určil ako reálnu trhovú cenu tejto stavby, za ktorú by bolo možné stavbu predať, cenu 8.584,38 € podľa ZP Ing. B.. Súd prihliadol predovšetkým na to, že do BSM účastníkov možno započítať len hodnotu stavby bez pozemku, a to takej stavby, ktorá v čase zániku BSM účastníkov nemala vlastnú žumpu a studňu.
Pokiaľ navrhovateľka namietala, že znalec Ing. J. B. postupoval pri určení aktuálnej trhovej ceny rekreačnej chaty nesprávne, súd doplnil dokazovanie jednak ohliadkou nehnuteľnosti, jednak doplnením znaleckého posudku znalcom a to ústnym znaleckým posudkom podaným na pojednávaní OS Senica l6.l.2009, pričom znalec pri podaní tohto ústneho znaleckého posudku účastníkom aj súdu podrobne vysvetlil postup pri určení hodnoty nehnuteľnosti a súd dospel k záveru, že aj znalecký posudok o aktuálnej zostatkovej hodnote členského podielu v O. S., ktorá je predmetom vyporiadania aj znalecký posudok o určení aktuálnej hodnoty rekreačnej chaty sú podané správne a pri určení hodnoty rekreačnej chaty a zostatkovej hodnoty členského podielu v B. D. vychádzal práve z týchto posudkov.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že pozemok parc. č. 2962/8 k.ú. a obce Č. vo výmere 53 m2 zapísaný v katastri nehnuteľností LV č. 464 pre k.ú. a obec Č. nepatrí do BSM účastníkov a je výlučným vlastníctvom odporcu.Túto skutočnosť mal súd preukázanú jednak výpisom z listu vlastníctva, jednak darovacou zmluvou, ktorou odporca tento pozemok nadobudol. Ide o darovaciu zmluvu uzavretú dňa 23.ll.l990 registrovanú bývalým Štátnym notárstvom v Senici 28.ll.l990 pod číslom RI 4090/90, ktorou odporca nadobudol parcelu č. 2962/7 - záhradu vo výmere 4l4 m2. Z tejto parcely bola neskôr vyčlenená parcela č. 2962/8 ako zastavaná plocha o výmere 53 m2 ako to vyplýva zo zápisu v LV č. 464.
Pokiaľ odporca má v súčasnosti postavený rodinný dom v Obci R., okres Senica, na základe stavebného povolenia č. ZN S - 98-BAD zo dňa 3l.7.l998, je celkom nepochybné, že túto stavbu začal odporca stavať až po zániku manželstva a BSM účastníkov a teda do BSM účastníkov nepatrí.
Z takto zisteného stavu veci súd dospel k záveru, že majetok patriaci do BSM účastníkov predstavuje celkom hodnotu 63.502,63 €, pri rovnosti podielov oboch účastníkov podiel je každého z nich je 31.751,315 € a túto hodnotu majetku každý z účastníkov musí prevziať. V skutočnosti preberá navrhovateľka majetok v hodnote 50.192,39 €, teda o 18.441,075 € viac než predstavuje podiel 1 - ice z majetku patriaceho do BSM účastníkov / 50.l92,39 € mínus 3l.75l,3l5 € = l8.44l,075 € / Odporca preberá majetok v hodnote 13.310,24 €, teda o 18.441,075 € menej, než je jeho podiel. / 3l.75l,3l5 € mínus 13.310,24 €| = l8.44l,075 € / preto by mala navrhovateľka vyplatiť odporcovi na úplné finančné vyrovnanie sumu 18.441,075 €. Odporca však výslovne uviedol, že sa uspokojí s výplatou takej sumy
v eurách, ktorá zodpovedá sume 300.000,- Sk, t.j. v eurách 9.958,l8 €, čo súd zaokrúhlil na celé euro nahor, t.j. 9.959,- € a len túto sumu zaviazal navrhovateľku odporcovi vyplatiť.
V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a veci vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
( § 143 Občianskeho zákonníka )
Zánikom manželstva zanikne aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. ( § l48 ods. l Občianskeho zákonníka )
Na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje. ( § l48a ods. l Občianskeho zákonníka )
Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § l50. ( § l49 ods. l Občianskeho zákonníka )
Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. ( § l49 ods. 3 Občianskeho zákonníka )
Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a obstarávanie spoločnej domácnosti. ( § l50 Občianskeho zákonníka )
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že účastníci nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov počas trvania manželstva a trvania BSM len veci a práva uvedené vo výroku tohto rozsudku v celkovej hodnote 63.502,63 €. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, súd zahrnul do vyporiadania len veci, ktoré v čase vyporiadania BSM ešte existovali vo sfére BSM a bolo ich možné oceniť / účastníci ich znalcovi predložili na ocenenie /. Tieto veci súd rozdelil podľa toho, ktorý z účastníkov vec po rozchode účastníkov a zániku manželstva a BSM užíval a užíva.
Pokiaľ ide o nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k.ú. a obci Č. označenú pôvodne ako účelová poľnohospodárska stavba, v skutočnosti rekreačná chata, súd vychádzal z toho, že túto prevažne užíva odporca a navyše do vlastníctva odporcu patrí pozemok pod touto nehnuteľnosťou. Súd preto za najlepšie riešenie považoval prikázať túto nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva odporcu.
Na druhej strane pokiaľ ide o spoločný družstevný byt účastníkov, súd prihliadol pri vyporiadaní hodnôt majetku na to, že na základe predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia súdu vydaného po zániku manželstva účastníkov sa výlučnou nájomníčkou tohto bytu vo vlastníctve O. S. stala navrhovateľka, ktorá byt ako členka družstva bude aj naďalej užívať. V tomto prípade nemožno prisvedčiť tvrdeniu navrhovateľky, že pri vyporiadaní hodnôt patriacich do BSM účastníkov by súd mal vychádzať len zo zostatkovej hodnoty členského podielu patriaceho v bytovom družstve navrhovateľke a umožňujúceho jej užívať predmetný byt. Naopak, v súčasnosti vzhľadom k celkovej ekonomickej situácii a reálnym cenám nehnuteľností treba povedať, že súd musel pri vyporiadaní prihliadnuť na reálnu cenu, za ktorú
možno zaobstarať buď byt obdobný tomuto družstevnému bytu účastníkov do vlastníctva, alebo za ktorú možno nadobudnúť reálne členský podiel v bytovom družstve oprávňujúci užívateľa obdobný byt užívať ako člena družstva. Súd preto pri vyporiadaní vychádzal z hodnôt uvedených vyššie. Pri zisťovaní ceny hodnoty členského podielu v bytovom družstve, ktorá tvorí predmet tohto spoluvlastníctva, treba vychádzať z ceny, ktorú tento členský podiel má v čase vyporiadania. Inak by bol jeden z manželov nepomerne zvýhodnený alebo znevýhodnený oproti druhému, pretože vychádzaním z ceny členského podielu v B. D. v čase zániku BSM by sa v podstate potieral trhový systém / aj rozhodnutie NS SR 2Cbo 8/07 - 28l zo dňa 29.4.2008 /.
Súd preto vychádzal z toho, že majetok patriaci do BSM účastníkov predstavuje celkom hodnotu 63.502,63 €, pri rovnosti podielov oboch účastníkov podiel je každého z nich je 31.751,315 € a túto hodnotu majetku každý z účastníkov musí prevziať. V skutočnosti preberá navrhovateľka majetok v hodnote 50.192,39 €, teda o 18.441,075 € viac než predstavuje podiel 1 - ice z majetku patriaceho do BSM účastníkov / 50.l92,39 € mínus 3l.75l,3l5 € = l8.44l,075 € / Odporca preberá majetok v hodnote 13.310,24 €, teda o 18.441,075 € menej, než je jeho podiel. / 3l.75l,3l5 € mínus 13.310,24 €| = l8.44l,075 € / preto by mala navrhovateľka vyplatiť odporcovi na úplné finančné vyrovnanie sumu 18.441,075 €. Odporca však výslovne uviedol, že sa uspokojí s výplatou takej sumy v eurách, ktorá zodpovedá sume 300.000,- Sk, t.j. v eurách 9.958,l8 €, čo súd zaokrúhlil na celé euro nahor, t.j. 9.959,- € a len túto sumu zaviazal navrhovateľku odporcovi vyplatiť.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd dospel k záveru, že každý z účastníkov bol čiastočne úspešný a v zmysle § l42 ods. 2 O.s.p. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania štátu súd vychádzal z toho, že štát má právo na náhradu trov konania podľa § l48 O.s.p. podľa výsledku konania proti účastníkovi, u ktorého nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. V tomto prípade vzniklo štátu právo na náhradu trov konania proti obom účastníkom. Trovy konania štátu predstavujú náklady vyplateného znalečného, pokiaľ neboli kryté zloženými preddavkami. Vzhľadom k čiastočnému úspechu každého z účastníkov súd dospel k záveru, že je potrebné, aby sa každý z účastníkov podieľal na úhrade trov konania štátu v podiele 1- ice. V danom prípade vznikli trovy štátu celkom v sume 1.189,16 € a súd rozhodol, že každý z účastníkov uhradí polovicu tejto sumy, teda sumu 594,58 €.
Súd tiež zaviazal účastníkov v zmysle ustanovenia § 5 ods. l písm c/ a odsek 3 Zákona č. 7l/92 Zb. na zaplatenie súdneho poplatku za vyporiadanie BSM, ktorý podľa sadzobníka súdnych poplatkov je od 1.1.2009 3% z celkovej hodnoty predmetu BSM. Teda poplatok predstavuje sumu 1.905,- €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205 a ods. 1 O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.( § 251 ods. 1 O.s.p. )