Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9T/128/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Lečka a prísediacich sudcov Ing. Juraja Englarta a Jaroslava Dubeňa, v trestnej veci obžalovaného P. M., nar. XX. X. XXXX v Ž., pre trestný čin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. 5. 2009 takto

rozhodol:

obž. P. M. P. R. Z. N. C. P., nar. XX. X. XXXX v Ž., trvalé bydlisko Ž., ul. R. č. XXXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Ilave v inej trestnej veci,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

dňa 22. 7. 2007 v čase asi od 18. 49 hod., pod vplyvom alkoholu, v autobuse MHD Žilina, počas jazdy autobusovej linky č. 31, v úseku medzi zastávkami Hyza Žilina a Železničná stanica Žilina, počas kontroly revízorkami DPMŽ, a. s. Žilina, po tom, čo revízorkou F. Ď. bolo zistené, že má neoznačený cestovný lístok, na čo ho revízorka upozornila, začal jej vulgárne nadávať, bol agresívny, následne vstal a päsťou začal udierať do jedného zo strojčekov na označovanie lístkov, po tom, čo bol požiadaný o predloženie osobných dokladov, začal F. Ď. nadávať do kuriev a špín, kričal na ňu, že ju zabije, chytil ju za ľavú ruku a sácal ju do prístroja na označovanie lístkov,

t e d a

- dopustil sa verbálne a fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

t ý m s p á c h a l

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Súd podľa § 44 Tr. zák. u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu obžalovanému P. M., pretože pokladá trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) rokov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, uložený na základe rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 12. 12. 2008, sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. 12. 2008, na ochranu spoločnosti a jeho nápravu za dostatočný.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c), ods. 4 Tr. zák., v spojení s § 74 ods. 1 Tr. zák. súd u k l a d á obžalovanému P. M. aj ochranné opatrenie - ochranné psychiatrické liečenie v ústavnej forme.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie, na základe ktorého boli zistené nasledovné skutočnosti:

Obžalovaný P. M. dňa XX. X. XXXX v čase asi od 18. 49 hod., pod vplyvom alkoholu cestoval v autobuse MHD Žilina. Počas jazdy autobusovej linky č. 31, v úseku medzi zastávkami Hyza Žilina a Železničná stanica Žilina ho kontrolovali revízorky DPMŽ, a. s. Žilina. Revízorka F. Ď. zistila, že P. M. má neoznačený cestovný lístok, na čo ho upozornila. P. M. jej začal vulgárne nadávať a bol agresívny. Následne vstal a päsťou začal udierať do jedného zo strojčekov na označovanie lístkov. Po tom, čo bol požiadaný o predloženie osobných dokladov, začal F. Ď. nadávať do kuriev a špín. Kričal na ňu, že ju zabije. Chytil ju za ľavú ruku a sácal ju do prístroja na označovanie lístkov.

Obhajkyňa obžalovaného P. M. na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby intervenujúcim prokurátorom navrhla, aby súd upustil od uloženia súhrnného trestu za zažalovaný skutok, a to s poukázaním na uložený trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) rokov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, na základe rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 12. 12. 2008, sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. 12. 2008.

Obžalovaný P. M. písomným podaním zo dňa 24. 4. 2004 (č. l. 93) požiadal súd, aby sa hlavné pojednávanie vykonalo v jeho neprítomnosti.

Súd dospel k záveru, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného.

Súd na hlavnom pojednávaní konštatoval, že obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a bol na hlavné pojednávanie riadne a včas predvolaný ( ). Rovnako boli splnené podmienky ustanovené v

Preto podľa , rozhodol, že hlavné pojednávanie sa vykoná v neprítomnosti obžalovaného P. M..

V súlade s ustanovením , keďže súd rozhodol, že sa hlavné pojednávanie vykoná v neprítomnosti obžalovaného P. M., boli za podmienok uvedených v prečítané zápisnice o výsluchu svedkov a znalecký posudok aj bez súhlasu obžalovaného.

Súd podľa ustanovenia na návrh prokurátora prečítal na hlavnom pojednávaní výpoveď obžalovaného P. M. z prípravného konania.

Obžalovaný P. M. vo výpovedi v prípravnom konaní (č. l. 10 až 11) uviedol, že dňa 22. 7. 2007 asi o 18. 49 cestoval mestskou hromadnou dopravou v Žiline (linkou č. 31). Keď nastúpil do autobusu, chcel si označiť cestovný lístok. Prístroje na označovanie cestovných lístkov však boli pokazené. Následne k nemu prišli dve revízorky a pýtali od neho označený cestovný lístok. Keďže nemal označený cestovný lístok, jedna z revízoriek od neho pýtala občiansky preukaz. To sa ho dotklo a začal jej nadávať slovami

„kurva, špina“. Potom ho zaistili policajti. Poprel však, že by niekoho sácal, alebo sa vyhrážal zabitím. V závere výpovede uviedol, že má problémy so správaním a čin oľutoval.

Podľa , na návrh prokurátora bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedkyne - poškodenej F. Ď. z prípravného konania (č. l. 14 až 15).

Svedkyňa F. Ď. vo výpovedi uviedla, že dňa 22. 7. 2007 vykonávala s kolegyňou V. K. kontrolu cestujúcich v autobusovej linke č. 31. Asi o 18. 49 hod. vyzvali jedného cestujúceho, aby predložil cestovný lístok. Cestujúci nemal riadne označený cestovný lístok. Bol agresívny a povedal im, že „Piču robia a má strojčeky dojebané.“ Následne vstal a do jedného prístroja na označovanie cestovných lístkov začal udierať päsťou. Vyzvala ho na predloženie osobných dokladov, ktoré jej nepredložil a začal jej nadávať slovami „kurva, piča“. Vyhrážal sa jej, že ju zabije. Potom ju chytil za ľavú ruku a povedal jej, že ju zaškrtí. Začal ju sácať do prístroja na označovanie cestovných lístkov. Podľa jej názoru bol pod vplyvom alkoholu. Privolala preto políciu.

Podľa , na návrh prokurátora bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedkyne V. K. z prípravného konania (č. l. 17). Svedkyňa V. K. vo výpovedi uviedla, že dňa 22. 7. 2007 vykonávala s kolegyňou F. Ď. kontrolu cestujúcich v autobusovej linke č. 31. Uviedla v podstate rovnaké skutočnosti, ako svedkyňa F. Ď..

Na návrh prokurátora podľa , 268 ods. 2 bol prečítaný znalecký posudok z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie o duševnom stave obžalovaného P. M..

Zo znaleckého posudku z č. l. 23 až 39 vyplýva, že v čase skutku obžalovaný P. M. netrpel duševnou chorobou alebo poruchou. Bola však u neho diagnostikovaná zmiešaná porucha osobnosti- dissociálna, emočne nestabilná, paranoidná. V čase skutku bol v stave jednoduchej opitosti. Ovládacie a rozpoznávacie schopnosti neboli narušené. Znalci nezistili u obžalovaného syndróm závislosti na alkohole alebo iných návykových látkach. Konštatovali však škodlivé užívanie alkoholu najmä v zmysle sociálnych a zdravotných následkov. Podľa znalcov je pobyt obžalovaného na slobode bez medikamentóznej liečby nebezpečný, z hľadiska možného opakovania trestnej činnosti. Výrazná afektívna dráždivosť konfliktogénnosť je potenciovaná požívaním alkoholu. Keďže súdom uložená psychiatrická liečba v ambulantnej forme je nedostačujúca na dosiahnutia účelu, odporučili uložiť obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie v ústavnej forme.

Na hlavnom pojednávaní boli vykonané podľa aj listinné dôkazy, a to najmä:

Zo zápisu o dychovej skúške z č. l. 40 vyplýva, že obžalovaný P. M. mal po skutku 0,50 mg/l alkoholu v dychu.

Zo správy Mestského úradu v Žiline z č. l. 48 vyplýva, že obžalovaný P. M. bol v rokoch 2003 až 2005 postihnutý pre priestupky proti majetku a občianskemu spolunažívaniu

Zo správy Obvodného úradu v Žiline, odboru všeobecnej vnútornej správy a rozhodnutia o priestupku z č. l. 52 až 53 vyplýva, že obžalovaný P. M. bol uznaný v roku 2005 a 2006 zo spáchania priestupkov proti majetku a v roku 2007 zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.

Z odpisu z registra trestov z č. l. 98 až 99 vyplýva, ž obžalovaný P. M. bol doteraz 15 - krát odsúdený (od roku 1984) a to prevažne pre majetkovú trestnú činnosť.

Z trestného spisu vedeného na Okresnom súde Žilina, ktorý je vedený pod sp. zn. vyplýva, že dňa 12. 12. 2008 bol obžalovaný P. M. právoplatne uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. Bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 14 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia a ochranný dohľad.

Podľa súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.

Podľa ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o vine a treste podľa alebo 5 , môže súd pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa súd do základných práv a slobôd v prípadoch dovolených zákonom zasahoval len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania, pričom rešpektoval dôstojnosť osôb a ich súkromie.

Podľa súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní mal súd preukázané, že dňa 22. 7. 2007 v čase asi od 18. 49 hod., pod vplyvom alkoholu, v autobuse MHD Žilina, počas jazdy autobusovej linky č. 31 (na mieste verejnosti prístupnom), v úseku medzi zastávkami Hyza Žilina a Železničná stanica Žilina, počas kontroly revízorkami DPMŽ, a. s. Žilina, po tom, čo revízorkou F. Ď. bolo zistené, že má neoznačený cestovný lístok, na čo ho revízorka upozornila, začal jej vulgárne nadávať, bol agresívny, následne vstal a päsťou začal udierať do jedného z prístrojov na označovanie lístkov, po tom, čo bol požiadaný o predloženie osobných dokladov, začal F. Ď. nadávať do kuriev a špín, kričal na ňu, že ju zabije, chytil ju za ľavú ruku a sácal ju do strojčeka na označovanie lístkov (dopustil sa výtržnosti verbálnym aj fyzickým napadnutím revízorky).

Týmto konaním obžalovaný P. M. naplnil z hľadiska objektívnej stránky skutkovú podstatu prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Výtržnosť je konanie, ktorým sú hrubo (závažne) porušuje verejný pokoj a poriadok a je pre výtržnosť typické zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia (R 44/1990). Výtržnosť na rozdiel od hrubej neslušnosti spočíva spravidla v takom násilnom konaní fyzickom alebo psychickom, ktoré je namierené proti osobám, majetku alebo veciam. Ide spravidla o násilný alebo slovný prejav takého charakteru, ktorý hrubo uráža, vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia, majetku alebo výrazne znižuje vážnosť väčšieho počtu osôb súčasne prítomných. Obžalovaný tým, že fyzicky aj verbálne napadol poškodenú F. Ď., naplnil tento kvalifikačný znak.

Miesto verejnosti prístupné je každé miesto (bez ohľadu na to, či ide o miesto prístupné len v určitú prevádzkovú dobu alebo prístupné s celodennou prevádzkovou dobou), kam má prístup širší okruh osôb individuálne neurčených a kde sa viac osôb spravidla zdržuje, takže hrubú neslušnosť môže viac ľudí postrehnúť. Prístupnosťou sa rozumie možnosť vidieť, počuť prejav páchateľa, i keď miesto činu nie je priamo prístupné verejnosti, pričom verejnosť v dobe činu nemusí byť prítomná, postačí, že môže pozorovať následky činu. Miesto, kde ku skutku došlo (autobus, ktorým sa v čase skutku môžu prepravovať cestujúci), je teda podľa uvedených kritérií jednoznačne miesto, ktoré je verejnosti prístupné.

Súd oproti návrhu prokurátora nekonštatoval, že by obžalovaný svojim konaní naplnil aj zákonný znak trestného činu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. „verejne“, pretože nebolo preukázané, že by sa protiprávneho konania dopustil pred viac ako dvomi súčasne prítomnými osobami (§ 122 ods. 2 písm. b) Tr. zák.). Aby bol naplnený aj uvedený kvalifikačný znak, musí ísť o osoby odlišné od páchateľa a poškodeného.

Objektom trestného činu výtržníctva je záujem spoločnosti na ochrane riadneho občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi, narušujúcimi verejný pokoj a poriadok.

Obžalovaný P. M. tento záujem spoločnosti svojím protiprávnym správaním porušil.

Súd posúdil skutok aj z hľadiska jeho závažnosti podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. a konštatoval, že jeho závažnosť je väčšia ako nepatrná, a to najmä so zreteľom na následky činu a mieru zavinenia (útok nielen verbálny, ale aj fyzický, priamy úmysel).

Z hľadiska formy zavinenia, pri trestnom čine výtržníctva podľa Tr. zák. vyžaduje pre vznik trestnoprávnej zodpovednosti úmyselné zavinenie.

Zavinenie je podľa vnútorný, psychický vzťah páchateľa k podstatným zložkám trestného činu. Zavinenie je ako podstatná zložka subjektívnej stránky trestného činu vybudované na zložke vedomostnej (intelektuálnej) a zložke vôľovej. Vôľovou zložkou sa rozumie predovšetkým chcenie, ale aj uzrozumenie.

Z hľadiska subjektívnej stránky súd dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že obžalovaný P. M. konal v priamom úmysle ( Tr. zák.), pretože vedel, že takýmto konaním poruší záujem chránený (ničím nerušené občianske spolužitie, vážnosť osoby plniacej si pracovné povinnosti) a tento záujem aj porušiť chcel - konal cielene v úmysle pomstiť sa poškodenej za to, že od neho žiadala doklady preukazujúce totožnosť.

Súd posúdil obžalovaného P. M. ako trestne zodpovedný subjekt, tak z hľadiska veku aj príčetnosti. V priebehu dokazovania neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by vzbudzovali pochybnosti o tom, že v čase spáchaniu činu trpel duševnou poruchou, pre ktorú by nemohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie. Znalci v znaleckom posudku o jeho duševnom stave konštatovali, že v čase skutku netrpel duševnou chorobou alebo poruchou. Ovládacie a rozpoznávacie schopnosti neboli narušené.

V procese dokazovania súd nezistil okolnosti, ktoré by vylučovali trestnú zodpovednosť obžalovaného.

Aj preukazovanie motívu konania páchateľa je v podstate tak obťažné ako preukazovanie zavinenia, a to najmä v prípadoch, keď chýba priznanie páchateľa, lebo motív konania je súčasťou subjektívnej stránky trestného činu a nemožno ho priamo pozorovať. V dôsledku toho sa motív trestného činu môže zisťovať len z nepriamych dôkazov. Na motív - rovnako ako na myšlienky a ciele - možno dobre usudzovať napr. zo správania sa páchateľa za danej situácie a jeho výrokov. Je však nevyhnutné vziať do úvahy všetky okolnosti v súhrne, najmä osobnosť páchateľa, jeho život pred spáchaním činu, výchovu, názory, aj spôsob vystupovania na verejnosti prípadne aj v súkromí.

Súd dospel k záveru, že motívom konania u obžalovaného P. M. bola reakcia na vykonávanú kontrolu revízorkou, keďže mu hrozilo uloženie pokuty za riadne neoznačenie cestovného lístka.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby sa stal, a to sčasti výpoveďou obžalovaného, ktorý vo výpovedi potvrdil konflikt s poškodenou, ako aj skutočnosť, že jej vulgárne nadával. Táto skutočnosť je preukázaná priamymi dôkazmi, a to výpoveďou svedkýň F. Ď. a V. K., ktoré popísali vo výpovedi verbálny aj fyzický útok na poškodenú F. Ď., vrátane vyhrážky usmrtením.

Rovnako bolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný Alexander Valenta. Obžalovaný sa sčasti ku skutku priznal (pripustil verbálny útok na poškodenú). Priamo je usvedčovaný výpoveďou svedkýň F. Ď. a V. K.. Jeho sklony k agresívnemu správaniu vyplývajú aj zo znaleckého posudku o duševnom stave.

Obrana obžalovaného spočívala v popretí fyzického útoku na F. Ď., ako aj vyhrážok jej zabitím. Táto obrana je vyvrátená výpoveďou poškodenej, ako aj výpoveďou svedkyne V. K.. Na hlavnom pojednávaní neboli vykonané (ani navrhnuté) dôkazy, ktoré by obžalovaného viny zbavovali, alebo jeho vinu zmierňovali. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je účelová, motivovaná zbaviť sa trestnej zodpovednosti.

účinný 1. 1. 2006 upravuje kontradiktórne konanie, kde aktivita pri dokazovaní je v súdnom konaní na stranách.

Zo zásady prezumpcie upravenej v vyplýva, že obžalovaný nie je povinný svoju nevinu dokazovať. Ak obvinený k svojmu tvrdeniu nepredloží dôkazy, nemožno z toho vyvodiť záver, že také

tvrdenie je nepravdivé. Práve prokurátor, ako orgán činný v trestnom konaní je povinný navrhnúť vykonať na hlavnom pojednávaní také dôkazy, ktoré, ktoré budú postačovať na uznanie viny obžalovaného (nesie teda dôkazné bremeno).

Vina obžalovaného musí byť preukázaná nespochybniteľne a musí sa opierať o dôveryhodné dôkazy.

Zistenie skutkového stavu vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťou tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Zistenie skutočného stavu veci nemožno preto považovať zistenie len púhej pravdepodobnosti dokazovanej skutočnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo opačného záveru (Rt 40/1969).

Za rozumnú pochybnosť súd považoval takú pochybnosť, ktorá spôsobí, že člen senátu po starostlivom, objektívnom a nestrannom zhodnotení všetkých dôkazov je taký nerozhodný, že nemôže povedať, že získal ustálené presvedčenie o vine obžalovaného. V konkrétnej trestnej veci súd pri posudzovaní viny k takýmto pochybnostiam dospel.

V konkrétnej trestnej veci súd pri posudzovaní viny obžalovaného P. M. na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že prokurátor uniesol dôkazné bremeno.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd postupoval podľa § 38 Tr. zák.

V súlade s ustanovením § 38 ods. 1 Tr. zák. súd na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, neprihliadal ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.

Rovnako prihliadal na účel trestu ustanoveného v § 34 ods. 1 Tr. zák.

Pri ukladaní druhu a výmery trestu súd postupoval v súlade s ustanovením § 34 Tr. zák. (základnými zásadami pri ukladaní trestov).

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy (§ 34 ods. 4 Tr. zák.).

Obžalovaný sa dopustil činu v autobuse - teda na mieste verejnosti prístupnom. Fyzicky aj verbálne napadol revízorku, ktorá si plnila svoje povinnosti. Konal v priamom úmysle. Pohnútkou bola reakcia na výkon kontroly platného cestovného lístka a následne osobných dokladov. Následkom činu bolo najmä narušenie cti a vážnosti poškodenej, jej telesnej integrity a verejného poriadku.

Obžalovaný P. M. (z hľadiska osoby páchateľa jeho pomery, ktoré priamo nesúvisia so spáchaním trestného činu) je bez pracovného pomeru. Pred spáchaním trestného činu sa liečil u psychiatra. V minulosti bol 15- krát odsúdený, najmä pre majetkovú a násilnú trestnú činnosť. Jeho kriminálna kariéra sa začala v roku 1984. Opakovane bol vo výkone trestu odňatia slobody. V súčasnosti je vo výkone trestu odňatia slobody vo výmere 14 rokov. V minulosti bol opakovane postihnutý v priestupkovom konaní (pre priestupky proti majetku a proti občianskemu spolunažívaniu).

Súd v priebehu dokazovania nezistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zák.

Ako priťažujúcu okolnosť zobral súd do úvahy to, že bol už za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m) Tr. zák.).

Keďže prevažoval pomer priťažujúcich okolností, súd bol povinný uložiť trest podľa , Tr. zák. a zvýšiť dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. v osobitnej časti ustanovuje pri trestnom čine výtržníctva podľa Tr. zák. trest odňatia slobody

až 2 roky. Po aplikácii ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zák. preto súd bol povinný uložiť obžalovanému trest odňatia slobody v sadzbe 8 mesiacov až 24 mesiacov.

Vzhľadom k tomu, že súd odsudzoval obžalovaného P. M. pre trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin (rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 12.12.2008, sp. zn. XXT/X/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.12.2008), prichádzalo do úvahy uloženie trest súhrnného podľa § 42 ods. 1 Tr. zák.

Rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 12.12.2008, sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.12.2008 bol obžalovanému P. M. uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 14 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 44 Tr. zák. súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zák. ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Účelom trestu nie je odplata za spáchaný trestný čin, ale ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Táto základná funkcia sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy.

Trestná represia musí byť účelná a rozumná a teda musí spôsobovať ujmu len v tom rozsahu, aký je nevyhnutný pre dosiahnutie účelu trestu (zásada proporcionálnosti trestu). Príliš prísny trest nepôsobí výchovne, ale skôr demoralizuje.

Súd na základe vykonaného dokazovania, berúc do úvahy pomocnú úlohu represie, dospel k názoru, že represívne pôsobenie je dostatočne zabezpečené aj trestom odňatia slobody vo výmere 14 rokov, teda že tento trest je celkom primeraný vo vzťahu k celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti (druh trestu aj jeho výmera, vrátane spôsobu jeho výkonu).

Trest je len jedným z prostriedkov výchovného pôsobenia na páchateľa trestného činu. Výchovný účinok trestu nie je priamoúmerný intenzite represie.

Kriminogénne defekty obžalovaného P. M. môžu byť odstránené iba rozvojom pozitívnych prvkov jeho osobnosti. Tento cieľ je možné dosiahnuť nielen dĺžkou trestu, ale aj vnútornou diferenciáciou v ústave na výkon trestu odňatia slobody a zvolenie efektívneho programu ďalšieho resocializačného zaobchádzania s ním. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uložené ochranné opatrenie obžalovanému.

So zreteľom na uvedené skutočnosti preto súd podľa § 44 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu obžalovanému P. M., pretože pokladá trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) rokov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, uložený na základe rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 12. 12. 2008, sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. 12. 2008, na ochranu spoločnosti a jeho nápravu za dostatočný.

Možnosti nápravy obžalovaného P. M. - prognóza jeho budúceho vývoja je nepriaznivá (možná recidíva, vychádzajúc z jeho doterajšieho správania), avšak podľa názoru súdu prejednanie veci pred súdom a uložený trest a ochranné opatrenie môžu viesť k naplneniu účelu trestného konania.

Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný Alexander Valenta sa dopustil trestného činu pod vplyvom návykovej látky (zápis o dychovej skúške z č. l. 40). Svedkyňa F. Ď. vo výpovedi uviedla, že podľa jej názoru bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu. Znalci v znaleckom posudku konštatovali, že obžalovaný požíva alkohol, ktorý potenciuje afektívnu dráždivosť a konfliktovosť.

Súd preto dospel k záveru, že obžalovaný P. M. sa oddáva zneužívaniu alkoholu a trestný čin spáchal pod jeho vplyvom (príčinná súvislosť).

Podľa záverov znalcov, ochranná ambulantná psychiatrická liečba neplní svoj účel. Obžalovaný nespolupracuje pri liečbe a taktiež indikované lieky užíva nepravidelne. Odporučili preto zmeniť ochranné psychiatrické liečenie z ambulantnej formy na formu ústavnú (lepšie nastavenie medikácie).

So zreteľom na uvedené skutočnosti preto súd podľa § 73 ods. 2 písm. c), ods. 4 Tr. zák., v spojení s § 74 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanému P. M. aj ochranné opatrenie - ochranné psychiatrické liečenie v ústavnej forme.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Žilina do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.