Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-122-2008.pdf
PDF · 91.59 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
CA-11C/122/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a , sudkyňou JUDr. Adrianou Pytliakovou, Dr., v právnej veci žalobcu: U.-C. K. spol. s.r.o., sídlo XXX. XX. R. XXX,. IČO: XX. XXX. XXX,. právne zastúpeného JUDr. J. P., advokátom, N. S. XX,. XXX. XX. Č. proti žalovanému: M. di S., nar.XX.XX.XXXX,. bytom P. D. V. XXX. XX. V. la P., Talianska republika, prechodne bytom XXX XX. Č., S. XXXX,. právne zastúpeného Mgr. C. S., advokátom, Advokátska kancelária, F. K. XXXX,. XXX. XX. Č., o zaplatenie 134.762,- Sk s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.493,73 € spolu so 7,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.493,73 € od 19.11.2008 až do zaplatenia, a to do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.
Návrh vo zvyšku s a z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca v podanom návrhu domáhal sa voči žalovanému zaplatenia pohľadávky vo výške 134.762,- Sk spolu so 14,25 % úrokom z omeškania zo sumy 93.000,- Sk od 1.8.2008 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že na základe ústnej dohody prevzal dňa 13.11.2006 od žalovaného na ustajnenie a výcvik koňa na jazdenie plemena Shagya-arab, životné číslo 703 001 31 24 029 03, meno koňa KOHEILAN VI-29 aj s pasom koňa vo farme žalobcu v R.. Žalovaný uhradil náklady za ustajnenie a výcvik koňa do februára 2007. Neuhradil náklady vo výške 98.000,- Sk, ktoré s príslušenstvom - úrokmi z omeškania vo výške 14,25 % predstavujú spolu sumu 134.762,- Sk, ktoré vznikli za ustajnenie a výcvik koňa za obdobie od februára 2007 do 30. júla 2008, ktoré žalobca vyčíslil žalovanému a vyzval ho na ich zaplatenie. Žalovaný odmietol žalobcovi uvedenú pohľadávku zaplatiť a domáhal sa vydania koňa prostredníctvom právneho zástupcu. Žalobca tvrdil, že na základe ústnej dohody, ale aj podľa zákona má právo, aby mu žalovaný zaplatil náklady, ktoré mu vznikli. Žalobca ma podľa zákona tiež zádržné právo, na základe ktorého nie je povinný vydať žalovanému koňa do doby, pokiaľ mu neuhradí jeho peňažnú pohľadávku. Vzhľadom k tejto skutočnosti, že žalovaný neuhradil sumu 134.762,- Sk, domáhal sa zaplatenia pohľadávky súdnou cestou.
Proti platobnému rozkazu Okresného súdu v Čadci 11C 122/2008-19 zo dňa 26.9.2008 podal žalovaný odpor, ktorý dôvodil tým, že skutočnosti uvádzané žalobcom nezakladajú sa na pravde. Dohodol sa so žalobcom na ustajnení koňa na farme, pričom žalobca hrubým spôsobom podmienky dohody porušil a už v novembri 2007 žalovaný chcel koňa zo stajne žalobcu odviesť. Záväzky z jeho strany voči žalobcovi boli vyrovnané. Žalobca odmietol koňa vydať aj napriek opakovaným žiadostiam zo strany žalovaného. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť v celom rozsahu.
Po skutkovej stránke, a to výsluchom účastníkov, vyúčtovaním za ustajnenie, výcvik koňa, vyúčtovaním nákladov spojených s ustajnením koňa adresovaný žalovanému, výsluchom svedkýň T. Š., K. Ž., L. K., A. D. a ďalším spisovým materiálom mal zistený tento skutkový stav:
Účastníci sporu uzatvorili dňa 13.11.2006 ústnu dohodu, na základe ktorej žalobca ustajnil vo svojich podnikateľských priestoroch spoločnosti U.-C. K. s.r.o., so sídlom R. XXX. koňa žalovaného, meno KOHEILAN VI-29 aj s pasom, životné číslo: 703 001 31 24 029 03. Podľa potvrdenia žalobcu predmetom ústnej dohody bolo ustajnenie a výcvik koňa na jazdenie plemena Shagya-arab. Dohoda bola taká, že žalovaný bude hradiť žalobcovi mesačne náklady za ustajnenie vo výške 3.500,- Sk a náklady na výcvik koňa. Bolo preukázané, že sa jednalo o neprejazdeného surového koňa, čo znamená, že je potrebné, aby sa naučil riadne jazdiť. Podľa tvrdenia žalobcu, žalovaný mal uhradené náklady za ustajnenie a výcvik koňa do februára 2007, a to v troch splátkach, dve v roku 2006 a v januári 2007 poslednú. Vzhľadom k týmto okolnostiam žiadal uhradiť náklady od februára 2007. Dohodnutá suma 3.500,- Sk predstavovala náklady na ustajnenie, na stravu a na zdravotnú starostlivosť koňa. Žalobca odôvodnil vyúčtovanie úroku z omeškania za rok 2007, a to z celkovej sumy dlžnej za rok 2007, teda z 38.500,- Sk, čo je 5.486,25 Sk vypočítaný úrok a za rok 2008 za dlžné sumy v tomto období, celkovo 7 x 3.500,- Sk - 24.500,- Sk, úroky za rok 2008 14,25 % zo sumy 68.486,25 Sk je 9.759,29 Sk. Spolu za rok 2008 vyúčtoval dlžnú pohľadávku v sume 34.259,29 Sk. Žalobca tvrdil, že žalovaný dostal sa do omeškania s platením peňažného záväzku vždy k prvému dňu mesiaca nasledujúceho po splatnosti nákladov za ustajnenie a výcvik, ktorá nastala po 30-tich dni toho-ktorého mesiaca. Finančné prostriedky boli uhrádzané prostredníctvom A. D., ktorá bola priateľkou žalovaného.
Súd v konaní ako dôkaz vykonal výsluch svedkyne A. D., žalovanej v konaní 11C 120/2008, ktorá bola priateľkou žalovaného a ktorá spoločne s nim bola účastná všetkých úkonov týkajúcich sa ustajnenia koni. Poprela skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom v tom smere, že dohodnutá suma za ustajnenie koňa je 3.000,- Sk. Jednalo sa o náklady za ustajnenie, stravu a výbeh. Pokiaľ sa týka výcviku, tento dohodnutý nebol. Kôň žalovaného bol žriebä a takýto výcvik nepotreboval, len určitý výbeh. Splatnosť nebola žiadnym spôsobom dohodnutá. Svedkyňa priniesla žalobcovi za dobu šiestich mesiacov, a to 3.000,- Sk za svojho koňa a 3.000,- Sk za koňa žalovaného, pričom finančné prostriedky boli vyplatené celkovo vo výške 36.000,- Sk priamo konateľovi žalobcovi, pričom žiadne potvrdenie o platbe z jeho strany vydané nebolo, žiaden účtovný doklad. Podľa tvrdenia svedkyne k zaplateniu nákladov za ustajnenie koňa došlo až do apríla 2007. Konateľ žalobcu nikdy ju, ani žalovaného nevyzval k tomu, aby bol hradený výcvik za ustajnené koňa. Vždy to bolo s vedomím, že platí náklady za ustajnenie oboch koní. Svedkyňa tvrdila, že mala dohodu ohľadom výcviku dohodnutú s dievčatami, ktoré pracovali na farme žalobcu, s tým, že ona sama dobrovoľne v minulosti vykonávala funkciu opatrovateľky na farme u žalobcu a táto práca bola vykonávaná zdarma, pokiaľ sa týkalo výcviku koňa, ktorý spočíval v tom, že bolo možné na koňovi jazdiť. Podľa tvrdení svedkyne náklady na ustajnenie boli vyplatené do konca apríla 2007, teda za dobu šiestich mesiacov. Posledná platba bola zaplatená v marci 2007, a to 12.000,- Sk za dva mesiace marec a apríl 2007 za dva kone. Žalobca nikdy účtovný doklad a potvrdenie o zaplatení nevystavil. Finančné prostriedky priamo prevzal s úmyslom vyplatenia nákladov za ustajnenie koňa a nie výcvik.
Žalobca v konaní ako dôkaz predložil súdu vyúčtovanie za ustajnenie a výcvik koňa, životné číslo: 703 001 31 24 029 03, plemeno Shagya-arab, chovateľské meno KOHEILAN VI-29, pohlavie: valach, farba: šedý beluš, za obdobie od februára 2007 do júla 2008. Plnenie za rok 2007 predstavovalo 11 x 3.500,- Sk, teda 38.500,- Sk, úroky za rok 2007 14,25 %-ný zo sumy 38.500,- Sk, teda 5.486,25 Sk, spolu za rok 2007 náklady 43.986,25 Sk. Ustajnenie za rok 2008 7 x 3.500,- Sk, teda 24.500,- Sk, úroky za rok 2008 14,25 % zo sumy zo sumy 68.486,25 Sk, teda 9.759,29 Sk, spolu za rok 2008 34.259,29 Sk. Výcvik ustajneného koňa za obdobie od februára 2007 do júla 2008 bol 35.000,- Sk. Celkovo za výcvik a ustajnenie žiadal zaplatiť žalobca 113.245,54 Sk, 19 % DPH - 21.516,65 Sk, celkom 134.762,- Sk. Listom zo dňa 30.7.2008 vyúčtoval žalobca žalovanému vyššie uvedené náklady a vyzval ho na úhradu dlžnej sumy.
Súd v konaní vypočul svedkyňu T. Š., ktorá je manželkou konateľa žalobcu, ktorá uviedla, že pracuje ako zootechnička. Nevedela sa presne vyjadriť, odkedy-dokedy kone sú ustajnené. Boli jej predložené len k dispozícii pasy a prítomná pri dojednaní podmienok, za ktorých kone mali byť ustajnené na farme žalobcu, nebola. Nevedela sa vyjadriť k tomu, akým spôsobom náklady boli hradené a čo bolo ich
predmetom. Tvrdila, že bola prítomná 1-krát pri stretnutí, kedy bolo predložené žalovanému vyúčtovanie nákladov za oba kone a ktoré odmietol prevziať.
Súd v konaní vypočul ako svedkyňu K. Ž., ktorá pracuje u žalobcu ako ošetrovateľka koní. Tvrdila, že kôň žalovaného ako aj žalovanej v konaní 11C 120/2008 boli riadne ustajnené a dostávali stravu, boli bežne ošetrené a prijazďované. Nevedela sa bližšie vyjadriť ku skutočnostiam ako prebiehali platby medzi účastníkmi sporu za ustajnenie koní. Jej povinnosťou bolo o kone sa starať. Kone, ktoré boli ustajnené, boli určené na jazdenie a potrebovali aj výcvik. Svedkyňa bola prítomná v lete v roku 2008, kedy žalovaný spolu s A. D. chceli odviesť kone z farmy žalobcu, ale bolo im v tom zabránené. Súd v konaní vypočul aj svedkyňu L. K., ktorá tvrdila, že má vedomosť o skutočnostiach týkajúcich sa dohody medzi žalobcom a žalovaným, nakoľko bola prítomná stretnutia žalobcu a A. D. na jar 2008, kedy táto chcela si prevziať koňa zo stajne žalobcu. Mala vedomosť o tom, že dohoda ohľadom úhrady nákladov na ustajnenie bola 3.000,- Sk mesačne za každého koňa, pričom výcvik bol dohodnutý s koňmi tak, že tento mali zabezpečovať dievčatá z farmy a mal byť bezplatný. Jazdiť na koňovi mohla len A. D., alebo žalovaný. Vzhľadom k tomu, že žalobca porušoval dohodnuté podmienky, to znamená, že na koňovi jazdili iní, bol pripúšťaný bez vedomia žalovaného, ani starostlivosť nebola dostačujúca, mal záujem žalovaný odviesť si koňa z farmy žalobcu. Potvrdila, že A. D. uhradila náklady za oba kone polročne, pričom neexistovala dohoda s konateľom žalobcu o lehote splatnosti úhrady v tom-ktorom mesiaci. Plnenie bolo poskytnuté bez ohľadu na splatnosť.
Z identifikačného dokladu predloženého v konaní, a to pasu koňa súd zistil, že predmetom zmluvného vzťahu bol kôň so životným číslom: 703 001 31 24 035 04, s menom Shagya XV-35, s dátumom vydania 16.10.2006 Centrálnou evidenciou chovu koni na Slovensku, N. Ž., š.p. T..
V zmysle § 101 ods. 2) Osp., súd rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, nakoľko títo boli riadne predvolaní na termín pojednávania, nežiadali o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, ani neospravedlnili neúčasť na pojednávaní.
Podľa § 747 ods. 1) Občianskeho zákonníka, zmluvou o úschove vznikne zložiteľovi právo, aby uschovávateľ hnuteľnú vec prevzatú od neho do úschovy riadne opatroval. Zmluvu o úschove možno uzavrieť aj tak, že sa odovzdanie aj prevzatie veci zabezpečí mechanickými prostriedkami.
Podľa § 748 Občianskeho zákonníka, zložiteľ je povinný nahradiť uschovávateľovi nevyhnutné náklady, ktoré na vec pri jej opatrovaní vynaložil.
Podľa § 749 ods. 1) Občianskeho zákonníka, uschovávateľ je povinný prevzatú vec opatrovať dohodnutým spôsobom, a ak sa dohoda o spôsobe úschovy neuzavrela, je povinný opatrovať starostlivo, najmä, je povinný dať ju poistiť ak je to obvyklé a po uplynutí doby úschovy prevzatú vec vrátiť spolu s tým, čo k nej pribudlo.
Súd právny vzťah medzi účastníkmi konania kvalifikoval ako občiansko-právny v zmysle § 747 ods. 1) a nasl. Občianskeho zákonníka. Účastníci sporu konkludentne uzatvorili zmluvu o úschove ako dvojstranný právny úkon, kde na jednej strane ako zložiteľ vystupuje žalovaný a na strane druhej ako uschovávateľ žalobca, teda ten, ktorý koňa, ktorý bol predmetom zmluvy o úschove prevzal. V zmysle dohodnutého právneho vzťahu zaviazal sa žalobca poskytovať riadnu starostlivosť spojenú s ustajnením koňa menom KOHEILAN VI-29, predmetom ktorej starostlivosti bolo ustajnenie, to znamená umiestnenie koňa na farme žalobcu, poskytnutie stravy a základného ošetrenia. Podľa tvrdenia žalobcu základom dohody bola aj úhrada nákladov spojených s výcvikom koňa, nakoľko sa jednalo o žriebä, ktoré si vyžadovalo aj výcvik. Pokiaľ sa týkalo nákladov na ustajnenie, žalobca tvrdil, že dohodnutá mesačná čiastka bola 3.500,- Sk. Táto skutočnosť zo strany žalobcu v konaní nebola nijakým spôsobom preukázaná. Naopak svedeckou výpoveďou A. D., žalovanej v konaní 11C 120/2008 boli vyvrátené tvrdenia žalobcu v danom smere. Tvrdila, že dohoda ohľadom nákladov na ustajnenie bola 3.000,- Sk mesačne a ktorú čiastku v skutočnosti aj žalobcovi platila, pričom vyplatila po 3.000,- Sk od 13.11.2006, kedy na základe na ústnej dohody bol kôň umiestnený na farme žalobcu až do apríla 2007. Celkovo sumu 36.000,- Sk, čo predstavovalo plnenie za dobu šiestich mesiacov po 6.000,- Sk za dva ustajnené kone. V konaní mal súd nesporne preukázané výsluchom oboch účastníkov, že finančná čiastka bola odovzdávaná konateľovi žalobcu zo strany A. D. na dva, alebo trikrát, pričom žalobca v konaní nevedel presne vyjadriť, aká v skutočnosti platba zo strany A. D. mu bola poskytnutá. Jeho tvrdenia zostali v
rovine nepreukázaných skutočností, ktoré žalobca nijakým spôsobom nepreukázal. Súd mal za to a ustálil výšku nákladov za ustajnenie koňa 3.000,- Sk mesačne. Finančné prostriedky prevzal priamo žalobca od A. D., pričom jej nevystavil nikdy účtovný doklad. K platbe došlo náhodne pri stretnutí. V konaní žalobca nepreukázal splatnosť mesačného plnenia, na ktorom bol dohodnutý so žalovaným a preto súd v danom smere mal za to, že splatnosť plnenia medzi účastníkmi sporu dohodnutá nebola. Vzhľadom k vykonaným dôkazom mal za to, že A. D. uhradila mesačné plnenia za ustajnenie koňa do apríla 2007 a preto náklady žalovanému za ustajnenie koňa vznikli od mája 2007 do júla 2008, po ktorú dobu zmluva o úschove bola v platnosti. Súd v danom prípade vysporiadal sa aj s odstúpením žalovaného, na ktoré bolo poukazované v konaní. Samotný prejav vôle žalovaného, ktorý chcel koňa odviesť z farmy žalobcu odstúpením od zmluvy v zmysle § 48 ods. 2) Občianskeho zákonníka. Žalovaný mal právo kedykoľvek požiadať o vydanie koňa, ale nepreukázal, že k takémuto vydaniu došlo, resp. že došlo k zrušeniu zmluvy pred uplynutím doby 30. júla 2008. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd je toho právneho názoru, že počas obdobia, po ktoré žalobca domáha zaplatiť náklady za ustajnenie a výcvik, tento návrh čo do nákladov na ustajnenie je dôvodný a priznal žalobcovi náhradu vo výške 3.000,- Sk za obdobie od mája 2007 do júla 2008, teda po 3.000,- Sk za 15 mesiacov 45.000,- Sk, čo v prepočte konverzným kurzom je 1.493,73 €.
Súd návrh žalobcu vo zvyšku o zaplatenie 500,- Sk mesačného plnenia, ktoré predstavovalo 19 % DPH zamietol, pretože žalobca nepreukázal v tomto smere tú skutočnosť, že by dohoda o výške nákladov na ustajnenie so žalovaným bola 3.500,- Sk mesačne.
Vzhľadom k tomu, že účastníci konkludentným spôsobom uzatvorili dohodu, žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ sa týkalo dohody o úhrade nákladov na výcvik koňa, za ktorý si účtoval 35.000,- Sk, a to za obdobie od februára 2007 do júla 2008. Žiadnymi dôkaznými prostriedkami nepreukázal existenciu dohody so žalovaným ohľadom úhrady nákladov na výcvik ustajneného koňa, v čom spočíval tento výcvik, ako bol realizovaný, kto ho zabezpečoval. Skutočnosť, že v konaní boli vypočutí svedkovia, a to najmä K. Ž., ktorá pracuje ako ošetrovateľka koní, nepreukázala existenciu dohody o výške úhrady nákladov na výcvik, iba to, že ustajnené kone boli prijazďované. Svedeckou výpoveďou A. D. boli popreté tvrdenia žalobcu v tom smere, že existovala dohoda ohľadom výcviku koní. Tento mal byť zabezpečovaný prostredníctvom dievčat, ktoré pracovali u žalobcu, aj keď v konečnom dôsledku tieto skutkové tvrdenia A. D. v konaní nepreukázala. Vzhľadom k tomu, že dôkazné bremeno v zmysle § 120 ods. 4) Osp., je na strane žalobcu preukázať dôvodnosť uplatnenej pohľadávky v konaní, súd mal za to, že v tomto smere žalobca dôkazné bremeno neuniesol.
Podľa § 517 ods. 2) Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Súd v danom prípade mal za to, že žalobca nepreukázal dohodu o splatnosti mesačných plnení, a preto nemohol ustáliť splatnosť pohľadávky tak, ako žiadal v žalobnom návrhu priznaním úroku z omeškania za ustajnenie za rok 2007 vo výške 5.486,25 Sk a za rok 2008 vo výške 9.759,29 Sk. Žalobca dostatočným spôsobom neozrejmil skutočnosť, na základe ktorej dospel k takému vyčísleniu úroku za omeškanie v jednotlivých obdobiach. V konečnom dôsledku aj výška úrokovej sadzby, ktorú použil pri výpočte nebola preukázaná. Súd bol toho právneho názoru, že žalovaný dostal sa do omeškania s plnením peňažného záväzku a to odo dňa nasledujúceho po doručení platobného rozkazu, na základe ktorého zistil skutočnosť, že žalobca uplatňuje si voči nemu pohľadávku v zmysle podaného žalobného návrhu. Súd vzhľadom na úrokovú sadzbu stanovenú Národnou bankou Slovenska v čase dňa nasledujúceho po doručení platobného rozkazu, ktorá bola 3,75 %, určil výšku úrokovej sadzby s poukazom na § 3 Vládneho nariadenia č. 87/95 Zb. 7,5 % z dlžnej sumy od 19.11.2008, nakoľko od uvedeného dňa dostal sa žalovaný do omeškania s plnením peňažného záväzku vo výške priznanej žalobcovi v danom spore.
V zmysle § 142 ods. 2) Osp., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V danom prípade súd dospel k názoru, že žalobca i žalovaný mali v konaní čiastočný úspech za podmienok § 142 ods. 2) Osp., súd náhradu trov pomerne rozdelil. Žalobcom uplatnený vyčíslený nárok proti žalovanej bol nárokom na plnenie peňažnej sumy vo výške 134.762,- Sk. Súd priznal žalobcovi časť vo výške 1.493,73 €, ktorá
suma predstavuje 33,39 % po zaokrúhlení 33 % zo sumy uplatneného nároku a v takomto percentuálnom pomere vyjadruje úspech žalobcu v konaní. Zostávajúcich 67 % zodpovedá časti nároku, v ktorej súd návrh zamietol a teda pomer úspechu žalovaného. Podľa zásady pomerného úspechu v konaní v zmysle § 142 ods. 2) Osp., úspešnejšiemu žalovanému patrí náhrada trov konania v rozsahu 34 % preukázaných účelne vynaložených trov. Vzhľadom však k tej skutočnosti, že úspech bol len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelil s vyslovením právneho názoru, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo, s tým, že každý z účastníkov si bude svoje trovy znášať sám.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd do Žiliny. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.