Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/143/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Nových Zámkoch samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci navrhovateľov: I.) I. K., bytom P. X,. M. XXX/XX,. II.) P. K., bytom B.-P., R. XX. a III.) V. K., bytom R. XXX,. proti odporcom: I.) M. V., bytom R. XXX. a II.) M. P., bytom R. XXX,. obe zast. JUDr. E. C., advokát, N. Z., M.R. Š. X,. určenie neplatnosti závetu, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovatelia v I. - III. rade sú p o v i n n í zaplatiť odporkyniam v I. a II. rade spoločne a nerozdielne 1.039,30 € z titulu náhrady trov konania do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovatelia v I. - III. rade sa svojím návrhom voči odporcovi domáhali určenia neplatnosti závetu zo dňa 11.1.1999 poručiteľky T. K., zomr. 6.7.1999, ktorým závetom poručiteľka odkázala svoj spoluvlastnícky podiel nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území R., parc. č. 364/9 a 364/10 odporkyni v I. rade a svoj návrh zdôvodnili tým, že závet bol na ich matke vynútený zavrhnutiahodným správaním sa odporkýň a tiež preto, že závet nebol podpísaný v deň, ktorý je tam ako dátum jeho spísania uvedený, ale až niekedy 18.1.1999, sú tu nezrovnalosti o tom, kto závet do R. priniesol a tiež o tom, či, ako, kedy a či vôbec JUDr. B., ktorá závet vyhotovila, do R. kvôli závetu prišla, pri spisovaní závetu bol prítomný ako tlmočník manžel odporkyne v I. rade, čo je vylúčené, ten navyše aj závet predčítaval, načo bol potrebný tlmočník, keď poručiteľka podľa tvrdení odporkýň vedela po slovensky, pričom podľa nich nielen svedkovia tam prítomní, ale ani poručiteľka sama po slovensky nevedela.

Odporkyne s návrhom nesúhlasili a uviedli, že poručiteľka závet s takýmto obsahom chcela a to preto, že sa o ňu odporkyňa v I. rade starala a námietky navrhovateľov voči závetu považovali za nedôvodné.

Súd prvého stupňa rozsudkom -130 zo dňa 8.2.2008 návrh navrhovateľom zamietol ako nedôvodný, pretože nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mali spôsobiť neplatnosť napadnutého závetu.

Krajský súd v Nitre svojím uznesením -161 zo dňa 7.10.2008 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a okrem iného uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo predčasné, pretože nebolo náležite zistené kedy bol napadnutý závet podpísaný a že bude potrebné odstrániť rozpory vo výpovediach odporkýň ohľadne tejto otázky, pričom zároveň uviedol, že ďalšie námietky navrhovateľov voči tomuto závetu, ktoré sa týkajú účasti svedkov, resp. G. V. pri jeho podpisovaní, nie sú dôvodmi pre neplatnosť závetu. Taktiež súd uviedol, že v prípade, že súd zistí, že závet nebol podpísaný 11.1.2009, bude tento závet neplatný.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a po zrušení prvotného rozsudku v tejto veci doplnil dokazovanie v smere naznačenom odvolacím súdom a vypočul opakovane odporkyne i svedkov V., JUDr. B., G. a S. a zistil tento skutkový a právny stav:

Zo závetu zo dňa 11.1.1999 poručiteľky T. K., nar. XX.X.XXXX,. zomrelej dňa 6.7.1999 súd zistil, že ním poručiteľka odkázala odporkyni v I. rade svoj spoluvlastnícky podiel nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území R., parc. č. 364/9 a 364/10.

Navrhovateľ v I. rade vo svojej výpovedi uviedol, že už veľakrát uviedol, že matka ho pred smrťou prosila, aby nedovolil, aby po nej dedil niekto z druhého pokolenia, pýtal sa jej, či niečo podpísala, iba otočila hlavou a povedala, že s odporkyňou v II. rade sa pred smrťou nechce hádať, bolo to niekedy vo februári 1999, on nebol so sestrou ( odporkyňou v II. rade ) v takom vzťahu, aby sa s ňou o tom rozprával. Uviedol, že na dňa 23.11.1998 bolo dedičské konanie po starej mame, vtedy mu sestra povedala, že sa o matku starať nemôže, pretože nastupuje do práce a že sa o ňu postará jej dcéra, on s tým súhlasil len pre prípad, že sa o ňu nebude vedieť postarať on alebo jeho manželka, napriek tomu jeho sestra matku násilne presťahovala k svojej dcére, s tým, že ju môže presťahovať súhlasili až vo februári 1999, ale to už mali závet v ruke a matka navyše povedala, že odtiaľ ísť nechce, pretože ju už o všetko obrali a že je špinavá. Ďalej uviedol, že v čase, kedy bola matka u nich, bol spísaný závet, on ho považuje za neplatný, pretože ho matka nepodpísala dobrovoľne, navyše tlmočníkom pri ňom bol manžel odporkyne v I. rade, pretože matka neovládala slovenský jazyk, rovnako ho neovládali ani svedkovia pri spisovaní závetu prítomní - S. a G., okrem toho z výpovedí svedkov v iných konaniach je zrejmé, že títo svedkovia tam ani neboli, sporný je aj dátum spísania závetu.

Navrhovateľ v II. rade vo svojej výpovedi uviedol, že súhlasí s výpoveďou navrhovateľa v I. rade, považuje ju za pravdivú, pretože sa mu matka najmenej 3 razy sťažovala, že ju dcéra sekíruje, aby nechala závet, zobrala jej tiež obrúčku a všetko zlato a keď sa na to sestry pýtal, nechcela sa o tom baviť. Uviedol, že jeho matka vôbec nevedela po slovensky, podľa neho ten závet vôbec nevidela a dodal, že jeho matka bola ľahko ovplyvniteľná.

Navrhovateľ v III. rade ( ktorý pre trvalé zdravotné problémy nie je schopný rozprávať ) sa k veci vyjadril písomne a uviedol, že matka s ním vychádzala dobre, najhoršie vychádzala so sestrou, tá k nej chodila iba málo a varila jej tiež iba v nedeľu. Uviedol, že matka vedela po slovensky iba strašne málo, po slovensky vedela prečítať, ale nevedela čo to znamená, on mal vtedy 2 mesiace výpadok pamäte, o závete sa dozvedel až koncom marca, podľa neho bol závet vynútený nejakou hrozbou, jeden zo svedkov sa mu priznal, že závet nečítal, iba podpísal.

Odporkyňa v I. rade vo svojej výpovedi uviedla, že závet je podľa nej platný, chcela ho babka, pretože ju opatrovali, chcela im odkázať nejaký majetok, povedala, že chce závet, aby sme zavolali notárku, preto zavolali JUDr. B., tá sa s ňou dohodla, že spíše závet a čo tam chce, spísali ho 11.1.1999, ona pritom nebola, boli tam svedkovia G. a S. a jej manžel G. V. ako tlmočník. Vo svojej opakovanej výpovedi uviedla, že závet bol podpísaný v deň, kedy ho jej manžel priniesol od JUDr. B., vie, že závet bol podpísaný dňa 11.1.1999.

Odporkyňa v II. rade vo svojej výpovedi uviedla, že matka po tom ako v auguste 1998 došla z nemocnice, bola na tom veľmi zle, potrebovala aj plienky, taktiež navrhovateľ v III. rade bol po úraze, preto sa pýtala navrhovateľov v I. a II. rade čo bude, pretože o oboch sa postarať nevedela, navrhovateľ v I. rade povedal, že pomôcť nevie a aj navrhovateľ to odmietol, preto sa pýtala svojej dcéry, či pomôže a dohodli sa, že ona si matku zoberie k sebe a tak sa aj stalo, matka išla k jej dcére a ona si zase zobrala k sebe v decembri 1998 navrhovateľa v III. rade. Uviedla, že mama jej viackrát povedala, že keď si ju dcéra k sebe zoberie, nechá jej svoju časť domu, chcela spraviť závet, nevedeli ako na to, preto požiadala JUDr. B., dohodli sa s ňou, tá prišla, bola u nich iba raz, vybavila s matkou čo bolo treba, zobrala si doklady, bolo to deň alebo dva pred podpisom závetu a potom 11.1.1999 išla ona a manžel jej dcéry pre tento závet , zobrali ho, manžel odporkyne v I. rade ju vysadil doma, išiel pre svedkov, tí prišli a

vtedy sa závet podpísal. Uviedla, že matka po slovensky rozumela, nebol potrebný tlmočník, až potom v januári 1999 prišiel navrhovateľ v I. rade, že si chce matku zobrať k sebe, tá však nechcela ísť, lebo jej bolo u vnučky dobre. Ďalej uviedla, že jej vzťah k matke i jej dcéry k matke bol veľmi dobrý, už roky predtým sa o ňu starali. Vo svojej opakovanej výpovedi uviedla, že nedorozumenie v dátumoch medzi jej výpoveďou v konaní z a v tomto vzniklo preto, že navrhovateľ tam robil cirkus, všetci rozprávali, nerozumeli sa a aj vtedy ona hovorila, že závet bol podpísaný v deň, kedy ho priniesli, dátum si však nepamätala a keď uviedla, že to bolo 17. alebo 18.1., chcela tým povedať, že nevie kedy to bolo.

Svedok G. V., manžel odporkyne v I. rade, vo svojej výpovedi uviedol, že vie toľko, že T. K. svojím závetom nechávala domovú nehnuteľnosť jeho manželke, on tam vystupoval ako tlmočník, pamätá si, že za babkou bola v R. JUDr. B., on potom bol s odporkyňou v II. rade v S. pre závet, pri jeho podpisovaní bola poručiteľka, on a svedkovia G. a S., odohralo sa to tak, že on závet prečítal v slovenčine a potom po maďarsky, podal ho babke, tá si ho pozrela a po maďarsky povedala, že jej to jej posledná vôľa, potom ho podpísala a podpísali ho aj obaja svedkovia a že z toho, čo sa tam odohralo bolo jasné čo babka chcela, že chcela to, čo bolo v závete.

Svedok Š. G. vo svojej výpovedi uviedol, že bol za ním G. V., aby išiel za svedka pri závete, to aj spravil, bol tam spolu s ďalším svedkom S., T. K. a G. V., ktorý závet prečítal v slovenčine, potom v maďarčine, dal ho podpísať poručiteľke, ktorá ho mala v ruke, nevie, či ho aj čítala, ale podpísala to a po maďarsky povedala, že je to jej vôľa. Uviedol, že to potom podpísal S. a potom on, pričom spolu hovorili po maďarsky, iba na úvod bol závet prečítaný po slovensky a že z toho, ako poručiteľka vystupovala mu bolo jasné, že vie o čo ide, vedela čo chce a on nemal žiadnu pochybnosť. Vo svojej opakovanej výpovedi uviedol, že nevie v aký deň a v aký dátum závet podpisovali, dokonca nevie ani či tam bol vôbec nejaký dátum, myslí si však, že to bol deň, keď závet priniesli, pretože vtedy ich zavolali ako svedkov, ale napamätá sa na to.

Svedok J. S. vo svojej výpovedi uviedol, že ho niekto poprosil, aby bol svedkom pri závete, súhlasil, išiel k susede, kde v jednej miestnosti bol spolu s G., poručiteľkou a G. V. a myslí, že tam bola aj odporkyňa v I. rade, G. V. závet prečítal po slovensky, potom to isté po maďarsky, dal ho babke, ktorá si ho pozrela, nevie, či to čítala, ale po maďarsky povedala, že to, čo chcela, že je to jej posledná vôľa, potom závet podpísala, potom podpísal on a potom G. a tým to skončilo. Dodal, že z toho, čo sa tam odohralo, mu bolo jasné, že poručiteľka chce to, čo sa tam deje, že je to jej vôľa a nemal žiadnu pochybnosť. Vo svojej opakovanej výpovedi uviedol, že sa nepamätá na deň a ani na dátum podpisu závetu, vie, že tam dátum bol, ale nevie aký a nevie, či tam bol uvedený dátum dňa, kedy závet podpisovali.

Svedkyňa JUDr. G. B. vo svojej výpovedi uviedla, že si pre odstup času na túto vec presne nespomína, ale asi to bola odporkyňa v II. rade, kto ju požiadal, aby pre jej matku spísala závet, dohodla sa kedy poručiteľku navštívi, odkázala, že bude potrebné, aby pri podpisovaní závetu boli prítomní dvaja svedkovia, aby si nachystali občianske preukazy, pričom má ísť o ľudí, ktorí ovládajú slovenský jazyk, išla do R., poručiteľka ležala v posteli, hovorila s ňou, tá jej povedala to, čo najskôr zapísala do konceptu a neskôr do závetu, že teda celý svoj majetok zanechá vnučke, občianske preukazy boli nachystané, hovorili spolu po maďarsky, prebrali spolu celý obsah závetu, poučila ju o tom, že závet bude v slovenčine, v slovenčine vyhotovila aj koncept závetu, prečítala jej ho a poručiteľka povedala, že porozumela. uviedla, že to čo sa neskôr v závete objavilo, bola vôľa poručiteľky, ktorá tvrdila, že rozumie tomu čo tam bolo napísané, pri ich rozhovore nebol prítomný nikto iný, opísala si údaje svedkov, neprišla síce s nimi do kontaktu, ale pozná ich a vie z osobnej skúsenosti, že tieto osoby vedia po slovensky, aj keď nie dokonale, určite však dostatočne na to, aby potvrdili vôľu závetcu. Ďalej uviedla, že sa dohodli kedy si pre závet prídu a s tým dátumom ho aj pripravila, nevie presne kedy a kto preň prišiel. Vo svojej opakovanej výpovedi uviedla, že si nepamätá na dátum, ale na závet uviedla dátum, kedy im závet odovzdala a upozornila ich, že ešte v tento deň je treba závet podpísať.

Svedok V. P. vo svojej výpovedi uviedol, že s navrhovateľom v III. rade zvykne v nedeľu hrávať karty, hráva s nimi aj Š. G., ale hovoria spolu pritom málo a on o žiadnom závete nič nepočul a nič nevie o tom, či a za akých okolností G. mal nejaký závet podpísať.

Svedok R. R. vo svojej výpovedi uviedol, že G. a P. mu spomínali nejaký závet, ale on si myslel, že si z neho strieľajú, pretože síce vie, že účastníci medzi sebou už roky niečo majú, ale o závete T. K. nevie nič a nepočul nič také, že by sa Š. G. bol nejako vyjadril ohľadne závetu.

Podľa , poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

Podľa § 476b závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.

Pri dodržaní podmienok uvedených v tomto ustanovení poručiteľ má možnosť jednostranným prejavom vôle pre prípad svojej smrti ľubovoľne naložiť so svojím majetkom, pričom na platnosť tohto jeho prejavu sa vzťahujú aj ustanovenia § 35, § 37 až 40. Ide o poručiteľov prejav vôle, pri ktorom sa nemôže dať zastúpiť, a to ani zástupcom na základe udeleného plnomocenstva, ani zákonným zástupcom (v prípade osoby staršej ako 15 rokov). Pri zriaďovaní závetu sa vždy musí dbať na dodržanie všetkých náležitostí, ktoré zákon vyžaduje na platnosť akéhokoľvek právneho úkonu, a okrem toho aj na dodržanie náležitostí vzťahujúcich sa na prejav poručiteľovej vôle pre prípad jeho smrti (§ 476 až 479). Odôvodňuje to skutočnosť, že poručiteľov závet sa uplatní až v čase, keď on už nežije, a preto už nebude možné prostredníctvom neho zistiť, či vôbec zamýšľal závet zriadiť, prípadne čo jeho zriadením sledoval (čo chcel ním dosiahnuť). Zákon pri všetkých druhoch závetu vyžaduje písomnú formu a uvedenie dňa, mesiaca a roka, keď bol podpísaný. Závet môže platne zriadiť iba ten poručiteľ, ktorý má plnú spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (§ 8 ods. 1). Môže ho vyhotoviť vlastnoručne alebo v inej písomnej forme (§ 476b, § 476c, § 476d ods. 3 a 4), alebo ho môže zriadiť vo forme notárskej zápisnice. Ak poručiteľ nenapísal závet vlastnou rukou, ale ho napísal napríklad písacím strojom alebo ho napísal niekto iný, musí ho vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, pričom takisto svedkovia musia závet podpísať. Treba postupovať podľa § 476 ods. 2, lebo inak by bol závet neplatný.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že poručiteľka T. K. zriadila závet, ktorým odkázala svoj spoluvlastnícky podiel nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území R., parc. č. 364/9 a 364/10 odporkyni v I. rade, pričom ako dátum podpísania závetu je na ňom uvedený deň 11.1.1999. Taktiež bolo z výpovedí svedkov pri podpise tohto závetu prítomných a aj z výpovede JUDr. B. preukázané, že poručiteľka tento závet, resp. jeho obsah poznala, bola s ním vopred oboznámená, pred podpisom závetu si tento prehliadla a zistila jeho obsah ( okrem toho, že jej jeho obsah ešte nad rámec zákona bol prečítaný a to v jazyku slovenskom i maďarskom ) a vyhlásila, že závet obsahuje jej vôľu, pričom ona i svedkovia tam prítomní tento závet podpísali a taktiež súd zistil, že tento závet obsahuje všetky zákonné znaky, je určitý, zrozumiteľný, datovaný a podpísaný a preto platný, neboli totiž zistené žiadne skutočnosti odôvodňujúce jeho vyslovenie za neplatný a súd konštatuje, že pri jeho spísaní nebol porušený zákon.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd konštatuje, že navrhovatelia neuniesli svoje dôkazné bremeno a nepreukázali svoje nižšie uvedené tvrdenia o porušení zákona, ktoré podľa nich spôsobujú neplatnosť napadnutého závetu.

Taktiež nie sú dôvodné, resp. sa nepreukázali tvrdenia navrhovateľov a ich námietky v tom smere, že závet na poručiteľke vynútili odporkyne, nepredložili navrhovatelia a ani nenavrhli žiaden dôkaz ( okrem výpovedí ich samotných ), ktorý by takúto skutočnosť preukázal, ich výpovede sú v tomto smere príkrom rozpore s výpoveďami odporkýň a tvrdenia navrhovateľov o nátlaku na poručiteľku vyvracajú výpovede svedkov JUDr. B., G. i S., ktorí uviedli, že obsah závetu bol vôľou poručiteľky tak si to poručiteľka želala a preto súd konštatuje, že ani v tejto časti navrhovatelia svoje dôkazné bremeno neuniesli.

Pokiaľ ide o zdravotný stav poručiteľky, navrhovatelia nepreukázali, že by bola v takom zdravotnom či psychickom stave, ktorý by ju robil pre spísanie závetu nespôsobilou, rovnako tak nebolo preukázané, že by závet bol podpísaný v iný deň ako je na ňom uvedené alebo bez prítomnosti svedkov, ktorí ho podpísali. Pokiaľ ide o otázky kedy a ako sa JUDr. B. do R. dostavila a kto následne závet od nej priniesol, ohľadne ktorých v rámci predchádzajúcich konaní o neplatnosti závetu vznikli nezrovnalosti, tieto síce spochybňujú dôveryhodnosť výpovede JUDr. B., resp. G. V., ale pre konečné rozhodnutie vo veci samej nie sú relevantné, pretože nič nemenia na tom, že poručiteľka závet podpísala dobrovoľne pred súčasne prítomnými svedkami a bez porušenia zákona a preto je tento závet platný.

Dôkazné bremeno v súdnom spore takého charakteru, keď je predmetom konania určenie neplatnosti právneho úkonu, leží na strane navrhovateľov. Tí totiž nemajú iba povinnosť tvrdenia ( ), ale i dôkaznú povinnosť podľa Cieľom dôkaznej povinnosti v sporových konaniach je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Z doplnených výpovedí účastníkov i svedkov po zrušení pôvodného rozsudku súdu prvého stupňa vyplynula zhodne rovnaká skutočnosť a to, že napadnutý závet bol podpísaný v deň, kedy bol prinesený od JUDr. B., ktorým dňom bol deň 11.1.1999, ktorý je aj na závete ako dátum jeho podpísania uvedený a táto skutočnosť vyplýva z toho, že tento deň JUDr. B. na závet uviedla a absolútna väčšina dôkazov v tomto konaní vykonaných tomu nasvedčuje, či už sú to jednoznačné výpovede odporkyne v I. rade, svedkov JUDr. B., V., G., či S. a tiež doklad z účtovníctva JUDr. B..

Oproti týmto dôkazom stoja nejednoznačná výpoveď odporkyne v II. rade ( resp. rozpor jej výpovede s výpoveďou z konania ) a skutočnosť, že JUDr. B. v konaní uviedla, že nemá doklad o tom kedy závet vyhotovila a naproti tomu v tomto konaní takýto doklad z účtovníctva predložila. Tu však súd konštatuje, že skutočnosť, že odporkyňa v prvšom konaní ako dátum podpísania napadnutého závetu uvádzala iný dátum, než bol v závete uvedený, nie je celkom jednoznačná, pretože je s prihliadnutím na okolnosti prípadu i jej vysvetlenie možné pripustiť a dokonca súhlasiť s tým, že jej výpoveď nebola jednoznačná a že v skutočnosti ňou chcela povedať, že nevie, kedy dátum bol závet podpísaný. Taktiež nie je vylúčené, aby JUDr. B., hoci aj po tak dlhom čase predložila doklad zo svojho účtovníctva.

Súd po dokazovaní doplnenom opakovanými výsluchmi odporkýň i svedkov, ktoré boli zamerané na dátum podpísania závetu i odstránenie rozporov vo výpovedi odporkyne v II. rade konštatuje, že navrhovatelia neuniesli svoje dôkazné bremeno a nepreukázali skutočnosti, ktoré by mali spôsobiť neplatnosť napadnutého závetu, predovšetkým nepreukázali zásadnú skutočnosť, že by závet bol podpísaný v iný deň, než bol na ňom ako deň podpisu uvedený, t.j. že závet nebol podpísaný 11.1.1999. Z vykonaného dokazovania totiž nie je bez akejkoľvek pochybnosti preukázané, kedy bol závet podpísaný a či to bol deň 11.1.1999, túto skutočnosť však súd v situácii dôkaznej núdze, keď skutkové okolnosti nie je možné podrobnejšie zistiť, musí pričítať navrhovateľom, ktorí majú dôkazné bremeno v tomto spore podľa hmotného práva a to v ich neprospech, pretože pre vyhovenie ich žalobe je nevyhnutné,

aby bez akejkoľvek pochybnosti a jednoznačne preukázali, že došlo ku skutočnostiam, ktoré zakladajú neplatnosť napadnutého úkonu, čo sa však nestalo a súd preto návrh zamietol.

Ďalšie dokazovanie v smere, v ktorom navrhovatelia spochybňovali účasť svedkov, resp. G. V. pri spisovaní závetu, súd nevykonal, pretože i odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení konštatoval, že v tomto smere neboli zistené dôvody pre určenie tohto závetu za neplatný.

O trovách konania súd rozhodol podľa a odporkyniam v konaní plne úspešným priznal právo na zaplatenie trov právneho zastúpenia za konanie pred zrušením pôvodného rozsudku súdu prvého stupňa v sume 19.654,50 Sk ( t.j. 652,41 € ) podľa , veta prvá) a , veta druhá) vyhl. č. 655/04 Zb. za 6 úkonov právnej pomoci ( prevzatie a príprava zastupovania, podanie vyjadrenia z 2.3.2007 a 4 účasti na pojednávaní ) po 2.970,-Sk a 1 úkon a za nemeritórne pojednávanie dňa 9.5.2007 sumu 742,50 Sk a tiež režijný paušál 4 x 178,-Sk a 2 x 190,-Sk. Ako trovy právneho zastúpenia za konanie nasledujúce po zrušení pôvodného rozsudku súd odporkyniam podľa , veta prvá) a , veta druhá) vyhl. č. 655/04 Zb. priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci ( vyjadrenie sa k odvolaniu, účasť na pojednávaní pred KS a 2 účasti na pojednávaní pred Okresným súdom Nové Zámky ) po 53,49 € a 4 x 6,95 € za tieto 4 úkony, spolu sumu 1.039,30 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na KS Nitra.