Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Sd/328/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Urbanovou, v právnej veci navrhovateľky: T. O., nar. XX. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom M. č. XXXX/XX, XXX XX T., zast. JUDr. Ladislavom Sedlákom, nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX J. - M., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, v konaní o opravnom prostriedku podanom navrhovateľkou proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. 11. 2008 označenému ako rozhodnutie 1., takto

rozhodol:

Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. 11. 2008 označené ako rozhodnutie 1. p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. 11. 2008 označeným ako rozhodnutie 1. odporkyňa Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava podľa , , o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa o sociálnom poistení v znení a článkom 19 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach priznala navrhovateľke od 1. januára 2004 starobný dôchodok v sume 1.234,- Sk mesačne. V uvedenej sume je zahrnutá úprava podľa o zvýšení dôchodkov v roku 2002, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých a zvýšenie podľa o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia. V dôvodoch svojho rozhodnutia odporkyňa uviedla, že podľa v znení neskorších predpisov nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 25 rokov doby zamestnania a dosiahnutím dôchodkového veku. Dôchodkový vek navrhovateľka podľa citovaného zákona dosiahla dovŕšením 55 rokov veku, 26. januára 2003. Dôchodkový vek bol určený s prihliadnutím na to, že vychovala dve deti. K 1. januáru 2004, odkedy navrhovateľka žiada priznať starobný dôchodok, získala 4 703 dní doby zamestnania, čo je 12 rokov a 323 dní. Podľa potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia zboru Bratislava č. GR ZVJS-12262/33-2006 z 11. septembra 2006 na nárok a sumu výsluhového príplatku, ktorý bol pretransformovaný na výsluhový dôchodok podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bola navrhovateľke zhodnotená doba služobného pomeru v období od 1. januára 1974 do 31. júla 1999 v počte 9 343 dní, čo je 25 rokov a 218 dní. Pretože profesionálnu službu navrhovateľka vykonávala v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a v období od 1. júla 2002 do 30. júna 2003 jej Sociálna poisťovňa priznala starobný dôchodok, Sociálna poisťovňa je podľa v znení povinná opätovne rozhodnúť o nároku navrhovateľky

na starobný dôchodok podľa právnych predpisov účinných po 30. júni 2003. Podľa v znení účinnom po 30. júni 2003 sa policajtovi, za ktorého sa na tieto účely považuje aj príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže, na nárok na starobný dôchodok neprihliada na dobu profesionálnej služby, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Podľa článku 19 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, starobné dávky však musia byť poskytované po celú dobu sociálnej udalosti, ktorou vo vzťahu k starobnému dôchodku je dovŕšenie dôchodkového veku. Nárok na starobný dôchodok podľa v znení neskorších predpisov navrhovateľke vznikol len s prihliadnutím na dobu profesionálnej služby. S prihliadnutím na túto dobu navrhovateľka splnila aj druhú podmienku nároku na starobný dôchodok podľa v znení neskorších predpisov. Suma starobného dôchodku sa vypočítala len za dobu zamestnania, ktorú navrhovateľka získala podľa v znení neskorších predpisov. Prihliadlo sa tiež len na hrubé zárobky dosiahnuté v tomto zamestnaní a to v súlade s v znení , podľa ktorého hrubým zárobkom nie je príjem dosiahnutý výkonom profesionálnej služby, ak policajt, za ktorého sa na tieto účely považuje aj príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže, vykonával profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Suma starobného dôchodku sa vypočítala ako časť sumy starobného dôchodku určenej aj s prihliadnutím na dobu profesionálnej služby, ktorá zodpovedá pomeru medzi dobou zamestnania získanou podľa v znení neskorších predpisov a súčtom doby zamestnania získanej podľa v znení neskorších predpisov a doby profesionálnej služby zhodnotenej na nárok na výsluhový dôchodok podľa Suma starobného dôchodku určená aj s prihliadnutím na dobu profesionálnej služby sa vypočítala z priemerného mesačného zárobku 2.193,- Sk za roky 2002, 1969, 1973, 1970, 1971. Započítala sa doba zamestnania a profesionálnej služby v rozsahu 35 rokov, na dobu získanú pred 18. rokom veku sa neprihliadlo. Starobný dôchodok určený s prihliadnutím na dobu profesionálnej služby je 60 % priemerného mesačného zárobku, to znamená 1.315,80 Sk mesačne. Táto suma sa v súlade s nezaokrúhlila. Starobný dôchodok v sume 1.315,80 Sk sa ďalej krátil v pomere medzi dobou zamestnania 3 747 dní, čo na účely výpočtu starobného dôchodku predstavuje 10,2658 rokov a úhrnom doby zamestnania a profesionálnej služby 13 090 dní, čo na účely výpočtu starobného dôchodku predstavuje 35,8631 rokov. Na doby zamestnania a profesionálnej služby získané pred 18. rokom veku sa neprihliadlo.

1.315,80 Sk mesačne x 10,2658 rokov doby zamestnania = 377 Sk mesačne. 35,8631 rokov úhrnom Takto učená suma starobného dôchodku sa ďalej podľa v znení upravila o 112,1 % a o sumu 1.270,- Sk upravenú koeficientom 0,2862 na 363,47 Sk na sumu 1.164,- Sk mesačne a podľa o 6 % teda o 70,- Sk mesačne, na sumu 1.234,- Sk mesačne. Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vzniklí pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Týmto Sociálna poisťovňa realizovala rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. z 29. mája 2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. -28 zo 7. júna 2007. Doba zamestnania, doba profesionálnej služby a údaje na výpočet priemerného mesačného zárobku sú uvedené v osobnom liste dôchodkového zabezpečenia, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a jej jeho neoddeliteľnou súčasťou.

Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote navrhovateľka opravný prostriedok zo dňa 23. 12. 2008, ktorý došiel Krajskému súdu v Žiline dňa 30. 12. 2008, v ktorom sa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia a žiadala, aby súd uložil odporkyni, aby do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku vydala nové rozhodnutie o uvoľnení výplaty starobného dôchodku od mesiaca júl 2003 vo výške 7.956,- Sk ako dávky neprávom odopretej rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. 7. 2003. V prípade, že tak odporkyňa nevykoná, je povinná navrhovateľke za každý deň omeškania zaplatiť 0,10 % z dlžnej odopretej sumy. Uviedla, že napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím o priznaní starobného dôchodku od 1. januára 2004, a nie rozhodnutie o uvoľnení starobného dôchodku ako dávky, ktorá bola neprávom odopretá od mesiaca júl 2003, tak ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. zo dňa 29. mája 2008, z ktorého vyplýva povinnosť odporkyne o žiadosti navrhovateľky znova rozhodnúť a uvoľniť starobný dôchodok navrhovateľky ako dávku neprávom odopretú podľa § 95 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení v spojení s § 259 zákona o sociálnom poistení a článkom

19 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR jednoznačne vyplýva, kde sa odporkyňa pri vydaní rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. 7. 2003 dopustila nezákonného, protiústavného, retroaktívneho postupu, ako aj postupu v rozpore s článkom 30 medzinárodného Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Nakoľko navrhovateľka dňom 26. januára 2003 splnila zákonom stanovené podmienky pre priznanie starobného dôchodku, tento jej bol v zmysle o sociálnom zabezpečení priznaný a do mesiaca jún 2003 aj riadne vyplácaný. Protiústavným, protizákonným, diskriminačným a retroaktívnym rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. 7. 2003 bol však navrhovateľke priznaný starobný dôchodok odňatý. Práve preto mala odporkyňa rozhodnúť o uvoľnení starobného dôchodku od mesiaca júl 2003, t. j. od času, kedy bol navrhovateľke dôchodok neprávom odopretý podľa v spojení s a článkom 30 a článkom 19 medzinárodného Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Pri uvoľnení - znova vrátení predmetnej dávky sa jej výška mala odvíjať od sumy 7.956,- Sk, ktorá bola navrhovateľke na základe rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. 7. 2003 nezákonne odňatá. V zmysle právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v jeho rozsudku mala odporkyňa prehodnotiť svoje rozhodnutie zo dňa 11. 7. 2003 a mala ho posúdiť zo všeobecnou zásadou platnou v právnom systéme .... neplatný je ten právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza .... Rozhodnutie odporkyne zo dňa 11. 7. 2003 odporuje nielen zákonu, , ale aj medzinárodnému dohovoru, ktorý má prednosť pred zákonmi. Okrem toho navrhovateľka vyčítala odporkyni, že v napadnutom rozhodnutí neuviedla skutočnosť, že na základe splnenia zákonných podmienok bol navrhovateľke dňa 26. 1. 2003 priznaný a vyplácaný starobný dôchodok podľa , a tento už priznaný starobný dôchodok jej bol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. 7. 2003 odňatý. Odporkyňa teda napadnutým rozhodnutím nerealizovala dôsledne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29. mája 2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. -28 zo dňa 17. júna 2007.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení k opravnému prostriedku zo dňa 5. 3. 2009, ktoré došlo na Krajský súd v Žiline dňa 10. 3. 2009, žiadala napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutiami II. až VII. všetkymi vydanými pod č. XXX XXX XXX X zo dňa 21. novembra 2008 ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že navrhovateľka bola od 26. januára 2003 poberateľkou starobného dôchodku, ktorý jej odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXX X z 11. júla 2003 odňala od 14. augusta 2003 podľa , a v znení neskorších predpisov. Nárok na starobný dôchodok odporkyňa posúdila znova v súlade so zmenou právnych predpisov účinných po 30. júni 2003, t. j. v súlade s ust. v znení Podľa v znení účinnom do 30. júna 2003 sa profesionálnemu vojakovi na určenie výšky starobného dôchodku nezapočítava profesionálna služba, ak ju vykonával v rozsahu zodpovedajúcom na nárok na výsluhový dôchodok. bol rozšírený osobný rozsah účastníkov sociálneho zabezpečenia, na ktorých sa vzťahuje ust. „o policajtov“, ktorými sú aj podľa v znení príslušníci Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície a colníci. Novelizáciou zákona bol s účinnosťou od 1. júla 2003 odstránený právny stav, podľa ktorého „policajtom“ bola tá istá doba výkonu profesionálnej služby hodnotená dvakrát, tak v sociálnom zabezpečení vo všeobecnom systéme podľa zákona, ako aj v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov podľa bolo odstránené neodôvodnené zvýhodnenie „policajtov v sociálnom zabezpečení“. Starobný dôchodok policajtov (alebo pomerný starobný dôchodok), ktorý im bol priznaný od 1. júla 2002 do 30. júna 2003 zo všeobecného zabezpečenia podľa predpisov platných do 30. júna 2003, sa podľa novej právnej úpravy posúdi znova podľa predpisov platných od 1. júla 2003, ak bola vykonávaná profesionálna služba v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Bez uvedenej doby navrhovateľka získala len 12 rokov a 323 dní doby zamestnania vykonávanej v III. pracovnej kategórii. Ku dňu opätovného rozhodnutia o nároku na starobný dôchodok navrhovateľka dosiahla vek potrebný na nárok na starobný dôchodok podľa , ale nebola zamestnaná najmenej 25 rokov, čím nesplnila podmienky pre nárok na tento dôchodok, a preto nárok na starobný dôchodok zanikol. Priamo v znení v ust. je Sociálna poisťovňa jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností splnomocnená nárok na starobný dôchodok policajtov v rozsahu ustanovenom posúdiť a opätovne rozhodnúť o nároku na starobný dôchodok

alebo pomerný starobný dôchodok podľa predpisov účinných po 30. júni 2003. Úmysel zákonodarcu je v v spojení s ust. v znení neskorších predpisov vyjadrený jednoznačne, a to „prehodnotiť“ nároky na starobné dôchodky a pomerné starobné dôchodky po vylúčení doby profesionálnej služby (ak bola vykonávaná v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, alebo ak bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok). Sociálna poisťovňa v zmysle článku 2 je oprávnená konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Rozhodnutie č. XXX XXX XXXX z 11. júla 2003 o odňatí starobného dôchodku od 14. augusta 2003 nebolo napadnuté opravným prostriedkom a nadobudlo právoplatnosť. Navrhovateľka žiadosťou z 8. apríla 2004 požiadala o starobný dôchodok od 1. januára 2004. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX z 18. mája 2004 odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o starobný dôchodok z dôvodu, že navrhovateľka nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa o sociálnom zabezpečení a a , o sociálnom poistení. Uvedené rozhodnutie Krajský súd v Žiline rozsudkom zo 7. októbra 2004 sp. zn. potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 27. apríla 2006 sp. zn. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne z 18. mája 2004 č. XXX XXX XXXX zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Na základe uvedenej skutočnosti odporkyňa opätovne rozhodnutím I. č. XXX XXX XXXX z 3. novembra 2006 zamietla žiadosť navrhovateľky o starobný dôchodok ku dňu 1. januára 2004 z tých istých dôvodov. Krajský súd v Žiline rozsudkom zo 7. júna 2007 sp. zn. -28 rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Uvedené rozhodnutie na základe odvolania odporkyne preskúmal Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom sp. zn. z 29. mája 2008 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Žiline špecifikovaného vyššie. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX z 21. novembra 2008 odporkyňa opätovne rozhodla o nároku navrhovateľky na starobný dôchodok v zmysle právneho názoru vysloveného vo vyššie uvedených rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Krajského súdu v Žiline, t. j. navrhovateľke podľa , , o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, o sociálnom postení v znení a článkom 19 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach priznala od 1. januára 2004 (t. j. od požiadania na základe žiadosti o dôchodok z 8. apríla 2004) starobný dôchodok v sume 1.234,- Sk. V ďalšej časti svojho podania odporkyňa poukázala na totožné argumenty, ako sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

Navrhovateľka sa na pojednávanie konané dňa 11. 3. 2009 nedostavila, doručenie predvolania mala riadne vykázané, lehotu na prípravu pojednávania mala zachovanú. Jej splnomocnený zástupca žiadal ospravedlniť navrhovateľku z neúčasti na pojednávaní z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu. Vzhľadom na to súd v zmysle ust. pri aplikácii ust. pojednával v neprítomnosti navrhovateľky za účasti jej splnomocneného zástupcu.

Krajský súd v súlade s ust. až preskúmal napadnuté rozhodnutie, vypočul prítomných účastníkov konania a ich zástupcov, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne a ostatným spisovým materiálom.

Splnomocnený zástupca navrhovateľky vo svojej výpovedi na pojednávaní žiadal napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. V celom rozsahu poukázal na dôvody opravného prostriedku a jej podania v rámci administratívneho konania, na ktorých zotrval. Zotrval na tvrdení, že odporkyňa odňala navrhovateľke jej starobný dôchodok na základe retroaktívneho právneho predpisu. V ust. o sociálnom zabezpečení účinného od 1. 7. 2003 uložil odporkyni prehodnotiť starobné dôchodky priznané pred účinnosťou tohto zákona, ktoré sa týkali aj príslušníkov všetkých ozbrojených zborov, t.zn. vrátane navrhovateľky. Prehodnotiť dôchodok však neznamená odňať dôchodok. To vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Odporkyňa navrhovateľke však rozhodnutím zo dňa 11. 7. 2003 odňala už priznanú dôchodkovú dávku. Navrhovateľka požiadala o priznanie starobného dôchodku u odporkyne žiadosťou, a to s účinnosťou od 1. 1. 2004. Odporkyňa však napadnutým rozhodnutím zo dňa 21. 11. 2008 priznala navrhovateľke dôchodkovú dávku od 1. 1. 2004, hoci tak môže urobiť len tri roky spätne. Aj to spôsobuje nezákonnosť predmetného rozhodnutia odporkyne. Napadnutým rozhodnutím bolo porušené aj ust. , ako aj článkom 19 medzinárodného Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Tým, že navrhovateľka dovŕšila vek 55 rokov, splnila podmienky pre poberanie starobného dôchodku, ktorý jej mal byť nepretržite vyplácaný odo dňa jeho priznania. Je preto neprípustný postup, ktorým odporkyňa v mesiaci júl 2003 rozhodnutím odňala

navrhovateľke priznaný starobný dôchodok a následne jej ho priznala až od 1. 1. 2004, avšak v zníženej sume. Pokiaľ bol navrhovateľke pôvodne priznaný starobný dôchodok v sume 7.956,- Sk, a tento jej bol nezákonne postupom odporkyne odňatý, v rovnakej výške jej mal byť odo dňa odňatia aj priznaný, resp. uvoľnený. Z ust. o sociálnom zabezpečení vyplýva, že dôchodková dávka musí byť vrátená odo dňa jej odňatia. Súčasne splnomocnený zástupca navrhovateľky poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2006 pod sp. zn. publikovaný aj v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. 60/2007, z ktorého vyplýva, že ak v období od 1. júna do 30. júla 2003 Sociálna poisťovňa priznala starobný dôchodok príslušníkovi ozbrojeného zboru, ktorý vykonával profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, môže postupom podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov vylúčiť zhodnotenie doby služby v ozbrojených zboroch pre nárok na starobný alebo invalidný dôchodok, alebo dôchodok výsluhový v inom systéme dôchodkového poistenia len vtedy, ak účinky započítania na dôchodkové účely zostanú zachované. Súčasne splnomocnený zástupca navrhovateľky žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 11. júla 2003, ktorým odporkyňa podľa , a o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov odňala navrhovateľke starobný dôchodok od 14. augusta 2003 a vec vrátila odporkyni na ďalšie konanie. Tento postup navrhovateľka považuje za nezákonný, a preto žiadala zrušiť aj predmetné rozhodnutie. Uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. -55 zo dňa 11. marca 2009 súd opravný prostriedok navrhovateľky podaný ústne jej splnomocneným zástupcom do súdnej zápisnice o pojednávaní dňa 11. 3. 2009 proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX zo dňa 11. júla 2003 ako oneskorene podaný odmietol v zmysle ust. a súčasne vyslovil, že odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.

Odporkyňa prostredníctvom svojho povereného pracovníka vo svojej výpovedi na pojednávaní žiadala napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na skutkový stav veci, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia na správnom orgáne a so skutočnosťami uvedenými v napadnutom rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení odporkyne k návrhu zo dňa 5. 3. 2009, ktoré došlo na Krajský súd v Žiline dňa 10. 3. 2009, sa v celom rozsahu stotožnila. Žiadala tiež pojednávanie vo veci odročiť na iný termín z dôvodu potreby prepočítania dôchodkovej dávky navrhovateľky v zmysle ust. v znení účinného od 1. 1. 2009.

Súd žiadosti povereného pracovníka odporkyne o odročenie pojednávania nevyhovel, nakoľko ust. o sociálnom poistení ukladá povinnosť prepočítania dôchodkovej dávky odporkyňou do 31. 12. 2009 a pre účely rozhodovania o predmete sporu to nebolo potrebné.

Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľke bol od 1. augusta 1999 priznaný výsluhový príspevok za 25 rokov profesionálnej služby policajta (v období od 1. januára 1974 do 31. júla 1999), teda podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície. Výsluhový príspevok navrhovateľky sa k 1. júlu 2002 považoval za výsluhový dôchodok v zmysle o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhovateľka sa narodila 26. januára 1948 a vychovala dve deti. Žiadosťou z 5. februára 2003 požiadala o priznanie starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení od 26. januára 2003, t. j. odo dňa, ktorým dovŕšila vek 55 rokov. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľka pred 1. júlom 2003 splnila podmienky nároku na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení dovŕšením veku 55 rokov. Odporkyňa jej právoplatným rozhodnutím č. XX XX XX XXXX zo dňa 2. apríla 2003 priznala starobný dôchodok od 26. januára 2003 v sume 7.956,- Sk. Pre výšku starobného dôchodku z celkovej doby 38 rokov zamestnania (vrátane doby od 1. januára 1974 do 30. júna 1999) zhodnotila 35 rokov zamestnania po 18 roku veku. bolo s účinnosťou od 1. júla 2003 do vložené ust. a súčasne ním bolo novelizované aj ust. zákona o sociálnom zabezpečení.

Podľa § 173i ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby, ktorý vykonávali profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok,

alebo ktorým bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, a ktorým v období od 1. júla 2002 do 30. júna 2003 Sociálna poisťovňa priznala starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok, Sociálna poisťovňa rozhodne o nároku na starobný dôchodok alebo o nároku na pomerný starobný dôchodok podľa predpisov účinných po 30. júni 2003. V zmysle ust. profesionálnemu vojakovi sa do doby zamestnania potrebnej na nárok na starobný dôchodok nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom na nárok na výsluhový dôchodok, alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok. Dohovor č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorým je Slovenská republika viazaná (článkami 7 ods. 5 a článkom 154c ) jednoznačne vo svojich článkoch 7 a 19 uvádza, že starobné dávky musia byť poskytované po celú dobu sociálnej udalosti. Krytou sociálnou udalosťou vo vzťahu k starobnému dôchodku je prežitie ustanoveného veku. Podľa článku 30 Dohovoru vnútroštátne zákonodarstvo zabezpečí za predpísaných podmienok zachovanie nadobúdaných práv na príspevkové, invalidné, starobné a pozostalostné dávky. Súčasne z článku 33 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že ak má, alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť, alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti, alebo jej zastavená, nepresahuje druhú dávku. Z uvedeného vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného, ako aj z osobitného systému sociálneho zabezpečenia je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému krátiť, no nemožno ho odňať, pokiaľ starobný dôchodok z osobitného systému svojou výškou neprevyšuje výšku starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. V súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru je preto potrebné aplikovať aj ust. zákona o sociálnom zabezpečení, čo učinila navrhovateľka aj napadnutým rozhodnutím. Z obsahu administratívneho spisu je taktiež nepochybné, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX zo dňa 11. júla 2003 odporkyňa podľa , a o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov odňala navrhovateľke starobný dôchodok s účinnosťou od 14. augusta 2003. Uvedené rozhodnutie navrhovateľka prevzala osobne dňa 18. 7. 2003 a nenapadla ho opravným prostriedkom. V dôsledku toho predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 19. 8. 2003, a preto ho nie je možné preskúmavať v súdnom konaní. Navrhovateľka si podala novú žiadosť o priznanie starobného dôchodku u odporkyne až dňa 8. 4. 2004 s dátumom uplatnenia nároku na dávku od 1. 1. 2004. Odporkyňa priznala navrhovateľke napadnutým rozhodnutím dôchodkovú dávku s účinnosťou od 1. 1. 2004, t.zn. od dátumu uplatnenia nároku v jej žiadosti z 8. 4. 2004, a to v pomernej výške v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ako aj v súlade s ust. zákona o sociálnom zabezpečení suma starobného dôchodku bola vypočítaná ako časť sumy starobného dôchodku určenej aj s prihliadnutím na dobu profesionálnej služby, ktorá zodpovedá pomeru medzi dobou zamestnania získanou podľa v znení neskorších predpisov a súčtom doby zamestnania získanej podľa v znení neskorších predpisov a doby profesionálnej služby zhodnotenej na nárok na výsluhový dôchodok podľa Nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 25 rokov doby zamestnania a dosiahnutím dôchodkového veku ( o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov). Dôchodkový vek navrhovateľka podľa dosiahla dovŕšením 55 rokov veku, . januára 2003. Dôchodkový vek jej bol určený s prihliadnutím na to, že vychovala dve deti. K 1. januáru 2004, odkedy žiadala priznať starobný dôchodok, získala 4 703 dní doby zamestnania, čo je 12 rokov a 323 dní. Postup odporkyne pri priznaní dátumu a výpočte výšky priznaného starobného dôchodku vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia, ktorý vychádza z obsahu dávkového spisu a je v súlade s ustanoveniami o sociálnom poistení s použitím ustanovení uvedených vyššie, ako aj citovanými článkami Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach.

Postup odporkyne pri vydaní napadnutého rozhodnutia bol taktiež v súlade s ust. o sociálnom zabezpečení a v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29. mája 2008. Je nepochybné, že odporkyňa pôvodne rozhodnutím neprávom odoprela navrhovateľke jej starobný dôchodok, ktorý jej prináleží od 1. 1. 2004 (rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX z 18. mája 2004 o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o starobný dôchodok k 25. januáru 2004). Preto pokiaľ odporkyňa napadnutým rozhodnutím priznala navrhovateľke starobný dôchodok s účinnosťou od 1. 1. 2004, postupovala v súlade s zákona o sociálnom zabezpečení pri aplikácii ust. zákona o sociálnom poistení. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie

navrhovateľky o nezákonnosti rozhodnutia odporkyne v tom smere, že rozhodnutím z 21. 11. 2008 rozhodla o priznaní dôchodkovej dávky navrhovateľke od 1. januára 2004. Z ust. § 97 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení vyplýva, že nárok na výplatu dávky, alebo jej časti zaniká, ak nie je ustanovené inak, uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrí. Uvedené lehoty neplynú počas konania od dávky a po dobu, po ktorú občanovi, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený. Z obsahu administratívneho spisu je nepochybné, že navrhovateľka žiadosťou z 8. 4. 2004 požiadala u odporkyne o starobný dôchodok s účinnosťou od 1. 1. 2004 a od toho času odporkyňa konala o jej dávke (do predmetnej doby sa započítava jednak konanie v administratívnom konaní ale aj doba, počas ktorej prebiehal súdny prieskum rozhodnutí odporkyne).

Za takéhoto stavu je dátum priznania starobného dôchodku navrhovateľky, ako aj výpočet výšky starobného dôchodku priznaného navrhovateľke napadnutým rozhodnutím správny s tým, že súd naň poukazuje.

Krajský súd po preskúmaní veci v rozsahu mu danom ust. , vychádzajúc z uvedeného, považoval napadnuté rozhodnutie odporkyne za vecne správne, pre ktoré ho v zmysle ust. p o t v r d i l .

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. v spojení s ust. a nepriznal účastníkom ich náhradu, lebo navrhovateľka v konaní úspech nemala a odporkyňa aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( )

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení tohto rozhodnutia sa poverený pracovník odporkyne vzdal práva podať voči nemu odvolanie, toto právo ostáva zachované len navrhovateľke.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z tohto rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( v platnom znení).

V Žiline, dňa 11. marca 2009

JUDr. Jana Urbanová

samosudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková