Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/3/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Jarmilou Gulovou v právnej veci navrhovateľa: J. S., bytom R. XXX/X, S. proti odporcovi: 1.Slovenská republika zastúpená Ministerstvom financií SR, Štefanovičova 5, Bratislava v konaní o náhradu škody takto

rozhodol:

Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a.

Súd účastníkom konania náhradu trov nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Krajskému súdu v Žiline dňa 29.12.2004 domáhal, aby súd zaviazal odporcu Slovenskú republiku v zastúpení Ministerstvom financií SR na zaplatenie sumy 940.000,-Sk s príslušenstvom titulom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa

Svoj návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že medzi ním a nebankovým subjektom BMG Invest s.r.o., AGW s.r.o a Sporoinvest a.s. vznikol investovaním peňažných prostriedkov zmluvný vzťah. Navrhovateľ uzatvoril s nebankovými subjektmi zmluvy o pôžičke, zmluvu o ručení a zmluvy o tichom spoločenstve. Dňa 1.2.2004 požiadal Úrad vlády SR a Ministerstvo financií SR o náhradu spôsobenej ujmy preto, že dala súhlas nielen s pôsobením nebankových subjektov BMG Invest s.r.o., AGW s.r.o. a Sporoinvest a.s., ale následne ani nezabezpečila dostatočnú kontrolu nimi vykonávaných finančných operácií, aj keď niekoľko rokov vedela aké dôsledky môže mať ich činnosť na vkladateľov. Nezakročila včas, čo považuje za jej účelové konanie a konečný cieľ rozvrátiť subjekty a dať príučku vkladateľom, aby v budúcnosti vkladali svoje úspory len do bánk a za nízke úroky. Dňa 10.2.2004 dostal zamietavú odpoveď. Vláda SR pripustila rozsiahlu masovokomunikačnú kampaň v prospech nebankových subjektov aj v médiách vo vlastníctve štátu, ako rozhlas, televízia a pod., čím spôsobila stav, že vkladatelia pod vplyvom tejto kampane dôverovali týmto subjektom a samozrejme aj očakávali splnenie a dodržanie svojich uzatvorených zmlúv s nimi. Išlo tak ako u ostatných bankových ústavoch o osobitné podnikanie s financiami občanov a bolo umožnené len so súhlasom vlády a teda vláda aj plne zodpovedá za svoj súhlas aj dôsledky ktoré z toho vyplynuli, teda aj odškodnenie vkladateľov.

Návrh navrhovateľa bol tunajšiemu súdu odstúpený dňa 2.1.2005.

Odporca žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukazoval na to že podľa

výpisu z obchodného registra predmetná obchodná spoločnosť nevykonávala činnosť, ktorú je podľa zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť či fond a navrhovateľ pri nahliadnutí do obchodného registra musel vedieť, že sa nejedná o investičnú spoločnosť. Činnosť spoločnosti B.M.G. INVEST s.r.o., AGW s.r.o nemožno stotožňovať s činnosťou investičných spoločností, podielových fondov či správcovských spoločností, ktoré vykonávajú svoju činnosti na základe vydávania cenných papierov (akcie, podielové listy). Uvedená spoločnosť tiež nespĺňala podmienky pre banky v zmysle a preto nepodliehala dohľadu NBS. V čase uzavretia zmlúv navrhovateľom bol účinný o kolektívnom investovaní (01. 01.2000), kedy už nemožno hovoriť o investičných spoločnostiach a o tom, že navrhovateľ bol v presvedčení, že sa jedná o investičné spoločnosti, keďže zhromažďovať peňažné prostriedky mohli len správcovské spoločnosti a výkon dozoru vykonával Úrad pre finančný trh. Tým, že navrhovateľ uzatvoril zmluvy o tichom spoločenstve a zmluvy o pôžičke, vstupoval do záväzkového vzťahu na základe slobodnej, vážnej, zrozumiteľnej vôle. Štát nemôže zakázať vstup fyzickej či právnickej osoby do záväzkového vzťahu, súčasne škoda, ktorá vznikne zo súkromnoprávneho vzťahu nemôže byť prenášaná na štát z dôvodu, že si účastníci zmluvy neoverili obchodnú spoločnosť, ktorej poskytli svoje peňažné prostriedky. Navrhovateľ sa dobrovoľne rozhodol poskytnúť finančné prostriedky obchodnej spoločnosti a musí znášať aj riziká s tým spojené. Záverom poukázal na legislatívne a iné opatrenia, ktoré vo veci podnikol. Odporca zároveň namietol svoju pasívnu legitimáciu, keď dozor a výkon dohľadu nad správcovskými spoločnosťami zabezpečoval od 1.10.2000 Úrad pre finančný trh.

Súd vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti odporcu s poukazom na ustanovenie , keď odporca na nariadené pojednávanie vo veci neustanovili, doručenie predvolania mal riadne vykázané, a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením so zmluvou o tichom spoločenstve BMG INVEST č. 000172B zo dňa 3.4.2001, zmluvou o tichom spoločenstve BMG INVEST č. 000610B zo dňa 16.7.2001, zmluvou o pôžičke spoločnosti AGW s.r.o. č. XVI/832/2001 zo dňa 16.7.2001, zmluvou o ručení spoločnosti AGW s.r.o. č.PZ-XVI-551-2001 zo dňa 28.1.2002, zmluvou o pôžičke spoločnosti SPOROINVEST a.s. č.06/ P/0000076 zo dňa 31.10.2001, zmluvou o pôžičke spoločnosti SPOROINVEST a.s. č.06/P/0000042 zo dňa 28.9.2001 vyjadrením odporcu, výsluchom navrhovateľa a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ uzatvoril dve zmluvy o tichom spoločenstve so spoločnosťou B.M.G. INVEST s.r.o. podľa a nasl. a vložil do spoločnosti sumu 400.000,-Sk. Ďalej navrhovateľ uzatvoril zmluvu o pôžičke so spoločnosťou AGW s.r.o. podľa a nasl. a zmluvu o ručení podľa a nasl. a vložil do spoločnosti sumu 270.000,-Sk. So spoločnosťou SPOROINVEST a.s. uzatvoril navrhovateľ dve zmluvy o pôžičke podľa a nasl. a vložil do spoločnosti sumu vo výške 270.000,- Sk. Zmluvy boli uzavreté na dobu určitú s dohodnutým ročným úrokom. Navrhovateľ si všetky svoje zmluvné povinnosti splnil, avšak dlžník mu do dnešného dňa jeho vklad spolu s podielom na zisku nevrátil. Navrhovateľ si svoj nárok proti dlžníkovi uplatnil v konkurznom konaní avšak súdny poplatok nezaplatil.

Podľa štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v nesprávnym úradným postupom tých ktorí tieto úlohy plnenia.

Ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to:

1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch

2./ nesprávny úradný postup orgánu štátu a

3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušení pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania.

Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa ,3 SR, štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemôže nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon, každý orgán štátu má totiž alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len za čo mu alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. S princípom právneho štátu je v podobe právnej istoty teda zabezpečená požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci. Imanentnou súčasťou obsahu právneho štátu je aj všeobecná záväznosť práva pre všetkých (orgány štátu, samosprávy, právnické, fyzické osoby) ako aj dostupnosť (publikovateľnosť) ich adresátom.

Podľa ,3 Ods. 1 o investičných spoločnostiach a investičných fondoch, investičná spoločnosť a investičný fond sú právnické osoby, ktoré podnikajú v zhromažďovaní peňažných prostriedkov na základe verejného návrhu na uzavretie zmluvy a v prípadoch ustanoveným týmto zákonom aj bez verejného návrhu na uzavretie zmluvy s cieľom ich investovania do majetku na základe obmedzenia rozloženia rizika (ďalej len " " ) spôsobmi ustanovenými týmto zákonom.

Činnosť uvedenú v § 2 ods. 1 nesmú vykonávať iné osoby než investičné spoločnosti a investičné fondy.

Podľa § 5 ods. 1, § 7 ods. 1 veta prvá citovaného zákona, investičná spoločnosť zhromažďuje peňažné prostriedky predajom podielových listov a vytvára z nich podielové fondy. Investičný fond zhromažďuje peňažné prostriedky fyzických osôb a právnických osôb upisovaním alebo vykonávaním akcií.

Podľa § 37 ods. 4 citovaného zákona, ak ministerstvo financií zistí, že neoprávnená osoba vykonáva činnosť, ktorá je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť alebo investičný fond, zakáže jej vykonávanie tejto činnosti a uloží je pokutu až do výšky 25 000 000,- Sk.

Podľa , o kolektívnom investovaní správcovská spoločnosť je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom a z takto zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov. Správcovská spoločnosť sa zapisuje do obchodného registra.

Podľa , písm. a, o kolektívnom investovaní v znení účinnom do 01.11.2000, štátnemu dozoru ministerstva podlieha činnosť vykonávaná správcovskými spoločnosťami, investičnými spoločnosťami a investičnými fondmi vytvorenými podľa doterajších predpisov.

V prejednávanej veci mohol odporca pri výkone štátneho dozoru v rámci svojej kompetencie zakázať ako neoprávnenej osobe vykonávať činnosť, ktorú podľa tohto osobitného zákona môžu vykonávať iba investičné spoločnosti alebo investičné fondy, čo znamená, že by muselo ísť nepochybne o zhromažďovanie peňažných prostriedkov spôsobmi ustanovenými týmto zákonom, a teda predajom podielových listov alebo upisovaním alebo vydávaním akcií. O takýto spôsob činnosti však v tomto prípade nešlo. Z uvedeného vyplýva, že takúto inú činnosť nebolo v právomoci odporcu zakázať. Nemohla preto táto nečinnosť zo strany odporcu založiť z jeho strany nesprávny úradný postup v spojení s uplatňovaním jeho právomoci vymedzenej zákonom. Kompetenciu odporcu v tomto ohľade nemožno zakladať ani rozšírením výkladu príslušných zákonných ustanovení aj na prípady v ňom výslovne neuvedené a tým konštituovať doposiaľ neexistujúcu povinnosť odporcu.

Na druhej strane garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti pôsobnosti, keď im umožňuje konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo, čo im zákon neukladá. Vo svetle týchto ustanovení potom bolo umožnené obchodným spoločnostiam ako podnikateľom vstupovať do právnych vzťahov s občanmi uzatváraním zmlúv o pôžičke či tichom spoločenstve. A v súlade s princípom zmluvnej autonómie rovnakého postavenia účastníkov právnych vzťahov navrhovateľ dobrovoľne vstúpil do záväzkového vzťahu s obchodnou spoločnosťou a teda na základe individuálneho slobodného rozhodnutia prevzali na seba práva a povinnosti vyplývajúce z uzatvorených zmlúv v snahe čo najlepšie realizovať svoje záujmy a potreby v podmienkach trhového hospodárstva, voľnej súťaže a konkurencie. Pre štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do súkromno-právnej oblasti t.j. do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a právnických osôb.

Pokiaľ by odporca zakázal činnosť spočívajúcu v uzatváraní zmlúv o pôžičke a o tichom spoločenstve s občanmi, zasiahol by tým do občiansko-obchodno-právnych vzťahov a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany garantovanej SR, pretože by tým obmedzil resp. zmaril ich možnosť nadobudnúť majetkové hodnoty a realizovať svoje práva a uplatňovať nároky vyplývajúce z uzatvorených zmlúv (na vrátenie vkladu, úrokov a podielu na zisku ).

Obdobne možno konštatovať, že podľa v období od 01. 01. 2000 ( účinnosť zákona ) do 01. 11. 2000 ( účinnosť o Úrade pre finančný trh ) bola daná kompetencia odporcu v 1. rade podľa zák. zakázať vykonávanie činnosti, ktorú je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať len správcovská spoločnosť alebo depozitár, pričom činnosť ako predmet zákona () bola vymedzená v pokiaľ ide o správcovskú spoločnosť ako zhromažďovanie peňažných prostriedkov na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom ( ) a z takto zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať podielové fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov, a teda ani v tomto prípade nezodpovedá činnosť obchodnej spoločnosti B.M.G. Invest s.r.o., AGW s.r.o. a SPOROINVEST a.s. činnosti zverejnenej zákonom správcovskej spoločnosti. Zároveň treba prisvedčiť odporcovi v tom, že už v čase uzavretia väčšiny zmlúv bol kompetentný výkonom štátneho dozoru Úrad pre finančný trh a teda, pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že mu vznikla škoda tým, že uzavrel tieto zmluvy s nebankovými subjektami, resp. tým, že vložené sumy naspäť nevymohol, nie je odporca v konaní pasívne legitimovaným.

Podľa každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa ak bola škoda spôsobená výlučne zavinením poškodeného, znáša ju sám.

Zo skutkových okolností prípadu súd dovodil, že bol to práve samotný navrhovateľ, ktorý svojou hrubou nedbalosťou zanedbal prevenčnú povinnosť uloženú zákonom, a preto musí následky s tým spojené znášať sám. Mohol sa totiž pred uzatvorením zmluvy presvedčiť napr. na základe výpisu z obchodného registra, že obchodná spoločnosť s ktorou vstúpil do záväzkového vzťahu nie je investičnou spoločnosťou ani fondom, keďže nemala formu akciovej spoločnosti, dodatok k označeniu obchodného mena, ani zákonom predpísané základné imanie a na základe predložených zmlúv o pôžičke a o tichom spoločenstve mohol poznať (bez právnych a iných odborných znalostí ) že sa nejedná o dovolenú činnosť kolektívneho investovania predajom podielových listov či formou akcií.

Mal postupovať s priemernou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od neho spravodlivo požadovať a zvážiť možnú mieru rizika. Tiež treba dodať, že neznalosť zákona ho podielu viny nezbavuje.

Nie je daná zodpovednosť odporcu podľa , lebo porušenie prevenčnej povinnosti nie je predpokladom zodpovednosti štátu podľa , pretože tým je jedine nesprávny úradný postup a porušenie zakladá jedine všeobecnú zodpovednosť podľa , ktorá je vylúčená vo vzťahu k štátu práve osobitnou úpravou zákona.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( ). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ustanovenia pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh a prednesov na pojednávaní.

Na základe uvedených právnych záverov súd mal súd za to, že navrhovateľ nepreukázal v konaní zákonné predpoklady zodpovednosti odporcu za škodu titulom nesprávneho úradného postupu, a preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa , teda podľa úspešnosti v konaní avšak úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal nakoľko odporca si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42

ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.