Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-160-2004.pdf
PDF · 109.4 KB
No categories available
13C/160/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľa F. K., bytom M. XX. proti odporcovi P. D. "V.", so sídlom P., IČO XX. XXX. XXX,. zast. JUDr. F. M., advokátom so sídlom P. B., S. XXXX,. za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu A. - S. P., a. s., so sídlom B., D. R. X,. IČO XX. XXX. XXX,. o zaplatenie 6.319,16 € s prísl. takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi čiastku 1.063,27 € spolu s 12 % úrokom z omeškania z tejto čiastky ročne od 03.02.2004 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Konanie sa v časti 1.345,68 € zastavuje.
Vo zvyšku sa návrh zamieta.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 842,05 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa náhrada trov konania nepriznáva.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu trovy konania vo výške 91,23 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca a vedľajší účastník na strane odporcu sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu trovy konania vo výške 18,25 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa po čiastočnom späťvzatí podaným návrhom titulom náhrady škody spôsobenej mu dopravnou nehodou domáha od odporcu ako zamestnávateľa vodiča, ktorý dopravnú nehodu zapríčinil zaplatenia čiastky 4.973,48 € spolu s 12 % úrokom z omeškania z tejto čiastky ročne od 03.02.2004 do zaplatenia. Škoda pozostáva z rozdielu medzi skutočnou škodou na vozidle navrhovateľa a tým, čo mu bolo vyplatené zo strany vedľajšieho účastníka 1.783,87 €, z nákladov za prevoz poškodeného vozidla 69,71 €, z nákladov na cestovné do zamestnania, ktoré sa zvýšili tým, že namiesto poškodeného vozidla, ktoré používal na cestu do zamestnania s ostatnými kolegami musel cestovať inak 1.128,59 €, z nákladov na prenájom garáže, v ktorej uskladňoval poškodené vozidlo 497,91 €, z nákladov na
prenájom iného motorového vozidla 879,64 €, z trov právneho zastúpenia 547,37 € a z ušlej mzdy za čas účasti navrhovateľa na pojednávaniach 66,39 €.
Odporca ako i vedľajší účastník na jeho strane žiadali žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť s tým, že vedľajší účastník plnil navrhovateľovi zo zákonnej poistky odporcu za škodu na motorovom vozidle 5.094,57 € ako i za odtiahnutie poškodeného vozidla 59,09 €. Ostatné nároky navrhovateľa ako náhrada za cestu do zamestnania, ďalšia náhrada za prevoz poškodeného vozidla, náhrada za prenajatie garáže, náhrada za prenajatie iného vozidla nie sú v príčinnej súvislosti so samotnou dopravnou nehodou, tieto náklady neboli nevyhnutné, navrhovateľ ich teda nemusel vynaložiť. Rovnako i nárok na náhradu za stratu na zárobku nie je dôvodný, nakoľko ušlá mzda navrhovateľa nie je dôsledkom škody na zdraví, ale jeho účasťou na pojednávaniach. Taktiež i trovy právneho zastúpenia nemôžu byť vyčíslené v rámci istiny, na tieto môže navrhovateľovi vzniknúť nárok až keď bude úspešný vo veci samej a na základe súdneho rozhodnutia. Navrhovateľ nemá doposiaľ ani nárok na úrok z omeškania; tento totiž ako vyplýva i z rozhodnutia NS SR sp. zn. 2 Cdo 122/02 je totiž závislý na okamihu, kedy sa poisťovňa dostane do omeškania a to sa nemôže stať skôr ako bude nárok poškodeného právoplatne uznaný dôvodným čo do základu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa ako účastníka konania, výsluchom znalca z oboru cestná doprava Ing. J. M. ako i oboznámením sa s ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Medi stranami nebolo sporné, že dňa 06.11.2002 o 12,45 hod. na ceste III. triedy medzi obcami T. a M., došlo medzi účastníkmi k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené osobné motorové vozidlo navrhovateľa červenej farby, zn. VW Pollo. Ďalej medzi stranami nebolo sporné, že náklady na opravu motorového vozidla navrhovateľa zn. VW Pollo poškodeného v dôsledku tejto dopravnej nehody zo dňa 06.11.2002 predstavovali úhrnom čiastku 6.659,47 € (vrátane 19 % DPH) pri jeho zhodnotení v dôsledku vykonanej opravy o 501,63 €. Taktiež medzi stranami nebolo sporné, že vedľajší účastník plnil
navrhovateľovi úhrnom vo výške 5.153,66 €, a to za škodu na motorovom vozidle 5.094,57 € ako i za odtiahnutie poškodeného vozidla 59,09 €.
Zo záznamu K. P. K. T. zo dňa 07.11.2003 ako i z oznámenia O. P. O. T., zo dňa 11.12.2003 a z oznámenia zo dňa 29.12.2003 vyplýva, že priestupkové konanie o dopravnej nehode, ktorá sa stala dňa 06.11.2003 o 12,45 hod. na ceste III. triedy medzi obcami T. a M., ktorej účastníkmi boli J. P. ako zamestnanec odporcu a navrhovateľ, bolo dňa 07.11.2003 podľa ust. § 76 ods. 1 písm. f/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch zastavené, nakoľko zanikla zodpovednosť za priestupok.
Z výsluchu navrhovateľa ako i z pripojeného priestupkového spisu O. P. D. T. č. O. - P XXX/DI. - T. - XXXX. a to menovite zo svedeckej výpovede účastníčky dopravnej nehody A. S., rod. M., ktorej svedecká výpoveď je obsiahnutá v tomto priestupkovom spise vyplýva, že dňa 06.11.2002 okolo obeda za slnečného počasia riadil navrhovateľ svoje osobné motorové vozidlo červenej farby zn. VW Pollo z obce M. do T.. Na konci obce M. pribral navrhovateľ stopárku, staršiu pani menom A. S., ktorú poznal z videnia. Táto sa po nastúpení do vozidla na miesto spolujazdca riadne zapásala bezpečnostným pásom. Pri rozbiehaní sa z úpätia mierneho kopca a stúpaní do tohto kopca, ktorý sa nachádza hneď za obcou M., si navrhovateľ ako i spolujazdkyňa všimli, že z druhej strany kopca proti ním jazdí traktor, a to takmer stredom cesty tak, že čiastočne zasahoval i do jazdného pruhu navrhovateľa. Traktor nemal žiadne výstražné znamenie, nemal dokonca ani namontovaný maják. Navrhovateľ spomalil a išiel viac na kraj, pričom sa bez väčších problémov vzájomne vyhli. Následne navrhovateľ ako i spolujazdkyňa spozorovali, že proti nim jazdí ešte ďalší traktor, pričom cez horizont kopca nebolo vidieť, žeby mal za sebou zapojenú sejačku väčších rozmerov. Traktor mal namontovaný oranžový maják, nemal ho však pustený. Navrhovateľ ešte viac spomalil, a išiel ešte viac na kraj. Vodič tohto traktora J. P. zrazu, zrejme kvôli tomu aby obišiel pätník, ešte viac zabočil do jazdného pruhu navrhovateľa tak, že navrhovateľovi nezostávalo nič iné ako vbehnúť autom do mierneho jarku a tam zastaviť. V zlomku sekundy, po tom čo navrhovateľ zastavil, pocítili spolu so spolujazdkyňou, že do nich narazil traktor so sejačkou, o pol metra ich dokonca posunul naspäť. Krájadlo sejačky s držiakom bolo zakliesnené do prednej časti kapoty VW
Pollo. Spolujazdkyňa si udrela hlavu o čelné sklo, utrpela ľahšie zranenia a následne ju niekto odviezol do nemocnice. Šofér tohto traktora J. P. bol veľmi prekvapený, že do navrhovateľa narazil, sám sa vyjadril v tom smere, že si ho vôbec nevšimol.
Z pripojeného priestupkového spisu O. P. D. T. č. O. - P XXX/D.. - T. - 2003 ďalej vyplýva, že iní účastníci dopravnej nehody a to J. P. a I. Š. uviedli, že I. Š. a J. P. ako zamestnanci odporcu uvedeného dňa 06.11.2002 vykonávali sejbu, pričom okolo obeda sa presúvali obaja z T. do M. tak, že I. Š. jazdiaci na traktore s vlečkou s osivom jazdil asi 50 metrov pred traktorom, ktorý viedol J. P.. I. Š. robil J. P. doprovod, nakoľko J. P. mal za sebou zapojenú sejačku o šírke približne 4,5 metrov. I. Š. mal na svojom traktore zapnuté jednak svetlá a jednak oranžový maják. Rovnako mal svetlá aj maják zapnutý aj za ním jazdiaci J. P.. Prvý traktor jazdil asi rýchlosťou 50 km/h, druhý maximálne 20 km/h. Tesne pred M. pod vrcholom stúpania zbadal I. Š. ako oproti nemu jazdí červené auto VW Pollo približne rýchlosťou 80 km/h. V spätnom zrkadle si
ešte všimol, že sa za týmto osobným autom zaprášilo a predpokladal, že toto motorové vozidlo narazilo do sejačky. I. Š. zastavil na okraji cesty a po vystúpení z traktora videl, že VW Pollo sa zrazilo so sejačkou presne na vrchole stúpania. Vo vozidle VW bola okrem šoféra i staršia pani, ktorá bola pri dopravnej nehode zranená a následne odvezená do nemocnice. Vodič druhého traktora J. P. ako náhle spozoroval oproti nemu jazdiace vozidlo prudko zabrzdil, a takmer okamžite zastal, pričom ešte stihol obísť po pravej strane sa nachádzajúci pätník. Následne do jeho pripojenej sejačky vrazilo VW Pollo.
Z výsluchu navrhovateľa ďalej vyplýva, že v dôsledku poškodenia jeho motorového vozidla, nemohol navrhovateľ toto auto používať i s ostatnými kolegami na cestu do zamestnania, naopak až do doby úplnej opravy ho musel garážovať v cudzej garáži. Taktiež bol navrhovateľ donútený si prenajať iné vozidlo po dobu, po ktorú bolo jeho auto nepojazdné, pretože sa musel starať o svojich rodičov, ktorí potrebujú vzhľadom na svoj vek opateru vo väčšom rozsahu, či už ide o ich prevoz k doktorovi alebo o inú formu opatery.
Zo znaleckého posudku Ing. J. M., znalca z oboru cestná doprava zo dňa 27.01.2003, č. 4/03 nachádzajúceho sa v priestupkovom spise O. P. D. T. č. O. - P XXX/D.. - T. - XXXX. vyplýva, že technika jazdy vodiča traktora bola z technického hľadiska nesprávna, keďže jazdil po ceste širokej 5,6 m s traktorom, ktorého sejačka bola široká 4,5 m takým spôsobom, že v čase zrážky pre protiidúce vozidlo VW ostával koridor prejazdu široký len 0,8 m. Vodič traktora svojou jazdou vždy obmedzoval ostatných vodičov, keďže ich nútil meniť rýchlosť, príp. smer jazdy, t.j. obmedzoval aj vodiča vozidla VW. Vodič traktora aj ohrozil vodiča vozidla VW, keďže ho nútil náhle meniť rýchlosť jazdy. Vodič vozidla VW naopak svojou jazdou neobmedzoval, ani neohrozoval vodiča traktora. Čo sa týka možnosti vodiča traktora zabrániť dopravnej nehode, vodič traktora takúto možnosť objektívne mal, mohol zrážke zabrániť, ak by s traktorom zastavil tesne pri pravom okraji cesty pred pätníkom, ktorý sa nachádzal vpravo vedľa cesty. Vzhľadom na rozhľadové pomery mal vodič traktora na tento úkon dostatok času aj priestoru.
Z výpovede Ing. J. M., znalca z oboru cestná doprava ďalej súd zistil, že z technického hľadiska je možné, že priebeh deja prebiehal tak, ako uviedol vo svojej výpovedi navrhovateľ, teda že jeho vozidlo VW Pollo v čase stretu už stálo a traktor do neho narazil. Dôsledkom takéhoto priebehu deja by boli tie isté poškodenia na motorových vozidlách ako v skutočnosti nastali. Taktiež by sa v žiadnom smere nezmenila možnosť vodiča traktora zabrániť zrážke, ktorú vodič traktora jednoznačne objektívne mal, nakoľko je posadený vyššie a má lepší rozhľad.
Podľa § 431 Občianskeho zákonníka, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.
Po právnej stránke súd skúmal, či a v akom rozsahu zodpovedá odporca za škodu spôsobenú navrhovateľovi, a to z hľadiska vyššie cit. ust. § 431 Občianskeho zákonníka. Nakoľko o protiprávnom konaní zamestnanca odporcu (ktorý riadil traktor s nadrozmernou sejačkou a za ktorého konanie v
zmysle ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka zodpovedá odporca) a o vzniku škody týmto konaním vyvolanom nebolo právoplatne rozhodnuté v rámci priestupkového konania, ktoré bolo v konečnom dôsledku zastavené a ktorými závermi by bol
súd viazaný (podľa § 135 ods. 1 O.s.p. je súd v občianskoprávnom konaní viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný priestupok a kto ho spáchal), musel si súd tieto otázky vyriešiť sám, a to v rámci tohto konania ako prejudiciálne otázky. Pri ustálení skutkového deja dopravnej nehody súd vychádzal z výpovedí očitých svedkov tejto dopravnej nehody ako i z výsledkov znaleckého dokazovania. Očitými svedkami dopravnej nehody bol navrhovateľ, A. S. a J. P.. I. Š., i keď sa nachádzal v tesnej blízkosti dopravnej nehody, jej priebeh v detailnosti nevidel, ako sám uviedol, cez spätné zrkadlo videl len prach rozvírený vozidlom VW Pollo a následne, po tom čo vystúpil z traktora videl, že došlo k zrážke medzi vozidlom VW Pollo a nadrozmernou sejačkou. Nakoľko dej dopravnej nehody ako ho uviedol navrhovateľ je podporený i výpoveďou ďalšej účastníčky dopravnej nehody A. S., a takýto priebeh deja je možný podľa znalca i z technického hľadiska, súd ustálil, že v čase dopravnej nehody (zrážky) osobné motorové vozidlo navrhovateľa zn. VW stálo a bol to práve traktor s nadrozmernou sejačkou, ktorý vrazil resp. zachytil svojou sejačkou stojace vozidlo VW Pollo. Vychádzajúc z uvedeného, z hľadiska právneho posúdenia je súd toho názoru, že vodič traktora s nadrozmernou sejačkou naplnil pojmové znaky protiprávneho konania, a to po stránke subjektívnej ako i objektívnej. Svojou nedbanlivosťou pri vedení vozidla spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej bolo poškodené osobné motorové vozidlo navrhovateľa zn. VW Pollo. Vodič traktora so sejačkou porušil ust. § 3 ods. 2 písm. a/, ust. § 13 ods. 1 zák. č. 315/1996 Zb., podľa ktorých ustanovení bol povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky; pritom bol povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému a dopravnotechnickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke a svojim schopnostiam. Ďalej bol povinný ako vodič, ktorý pri obchádzaní vozidla, ktoré zastavilo alebo stojí, alebo pri obchádzaní prekážky cestnej premávky alebo chodca vybočuje zo smeru svojej jazdy, neohroziť a neobmedziť protiidúcich vodičov; nesmel ohroziť ani vodičov jazdiacich za ním, ani iných účastníkov cestnej premávky. Vodič bol pritom povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Porušenie týchto, z právneho hľadiska dôležitých povinností, bolo v priamej príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody a jej následkom, ktorým je okrem iných spravidla i poškodenie motorového vozidla, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Preto súd ustálil, že uvedenú dopravnú nehodu zapríčinil výlučne vodič traktora s nadrozmernou sejačkou. Pokiaľ sú správne závery súdu o 100 % účasti zamestnanca odporcu na spôsobení vzniknutej škody na vozidle navrhovateľa, nemožno ustáliť iný záver ako ten, že je povinnosťou odporcu nahradiť navrhovateľovi škodu vzniknutú na jeho motorovom vozidle. Keďže žiadna zo strán nerozporovala výpočet vedľajšieho účastníka ohľadne nákladov na opravu poškodeného vozidla 6.659,47 €, ani mieru zhodnotenia vozidla po jeho oprave o 501,63 €, v číselnom vyjadrení je potom odporca povinný uhradiť navrhovateľovi čiastku 6.157,84 € (6.659,47 - 501,63). Pokiaľ navrhovateľovi plnil vedľajší účastník odporcu v rozsahu 5.094,57 € (uvedené plnenie taktiež nie je medzi stranami sporné), predstavuje nedoplatok na úhrade za škodu spôsobenú navrhovateľovi na vozidle čiastku 1.063,27 €. V tejto časti vyhodnotil súd žalobný návrh ako dôvodný.
Pokiaľ však ide o ostatné nároky navrhovateľa, t.j. nárok na náhradu nákladov za prevoz poškodeného vozidla, nárok na náhradu za náklady na cestovné do zamestnania, ktoré sa zvýšili tým, že namiesto poškodeného vozidla, ktoré používal na cestu do zamestnania s ostatnými kolegami musel cestovať inak, nárok na náhradu za náklady na prenájom garáže, v ktorej uskladňoval poškodené vozidlo, nárok na náhradu za náklady na prenájom iného motorového vozidla, nárok na trovy právneho zastúpenia a nárok na náhradu ušlej mzdy, tieto
súd vyhodnotil ako nároky nedôvodné. Je potrebné si v tejto súvislosti uvedomiť, že nie všetky náklady vynaložené navrhovateľom, ktorých náhradu požaduje, sú v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou vyššie popísanou, za ktorej následky zodpovedá odporca. Ako vyplýva z konštantnej judikatúry (rozhodnutie Rc 7/79) príčinnú súvislosť medzi konaním škodcu a vzniknutou škodou nemožno dôvodiť zo skutočnosti, ktorá je už sama následkom, za ktorý škodca zodpovedá z iného právneho dôvodu. V príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním škodcu je len tá škoda, ktorá je priamym dôsledkom tohto protiprávneho konania. Dôsledky odvodené, i keď by bez existencie protiprávneho konania škodcu nenastali, nie sú v priamej príčinnej súvislosti s týmto konaním, a ako také nepodliehajú povinnosti škodcu ich nahradiť. V prejednávanej veci sú takýmito odvodenými dôsledkami všetky, okrem nároku navrhovateľa na doplatenie škody na jeho vozidle VW. Z tohto dôvodu súd žalobný návrh, čo do nároku na náhradu za náklady na cestovné do zamestnania, ktoré sa zvýšili tým, že namiesto poškodeného
vozidla, ktoré používal na cestu do zamestnania s ostatnými kolegami musel cestovať inak, nároku na náhradu za náklady na prenájom garáže, v ktorej uskladňoval poškodené vozidlo a nároku na náhradu za náklady na prenájom iného motorového vozidla ako nedôvodný zamietol. Uplatnený nárok navrhovateľa na náhradu nákladov za prevoz poškodeného vozidla súd taktiež zamietol, nakoľko ako vyplynulo zo zhodných výpovedí strán, tieto náklady boli navrhovateľovi preplatené zo strany vedľajšieho účastníka odporcu. Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na úhradu trov právneho zastúpenia ako i úhradu ušlej mzdy, tieto nároky sú podmienené úspechom navrhovateľa v konaní a vysporiadavajú sa v rámci trov súdneho konania.
Pôvodne uplatnený žalobný návrh vo výške 6.319,16 € v priebehu konania navrhovateľ upravil tak, že žalobný návrh vzal čo do čiastky 1.345,68 € späť, s čím odporca ako i vedľajší účastník na jeho strane súhlasili. Išlo o nároky navrhovateľa na náhradu za stratu bonusu na povinnom zmluvnom poistení 183,89 € a na náhradu za amortizáciu vozidla 1.161,79 €. Súd za použitia ust. § 96 ods. 1 O.s.p. v súlade s týmto dispozitívnym prejavom navrhovateľa konanie v tejto časti zastavil.
Odporca navrhovateľom uplatnený nárok nezaplatil a je od 03.02.2004 v omeškaní so zaplatením svojho peňažného záväzku. Navrhovateľovi preto popri práve na zaplatenie istiny vzniklo i právo na úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby stanovenej NBS a platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z.). Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že od 22.12.2003 do 28.03.2004 činila diskontná sadzba 6 %, navrhovateľ má preto právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 12 % ročne od doby, od ktorej úroky požaduje. Súd sa teda nestotožnil s právnym názorom vedľajšieho účastníka odporcu, že navrhovateľovi právo na úrok z omeškania neprináleží. Pokiaľ aj vedľajší účastník odporcu poukazoval na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Cdo 122/02, toto rozhodnutie sa nedá aplikovať na prejednávanú vec, nakoľko nejde o totožný nárok. Uvedené rozhodnutie NS SR sa týka sporu, kde na strane odporcu ako účastník vystupuje priamo poisťovateľ a predmetom sporu je poistné plnenie. V prejednávanej veci je však poisťovateľ len vedľajším účastníkom, predmetom sporu je náhrada škody (ktorá môže, ale nemusí byť krytá poistným plnením) a to je podstatný rozdiel.
Keďže v prejednávanej veci súd priznal navrhovateľovi z celkovo uplatnenej čiastky 6.319,16 € len čiastku 1.063,27 € bol vo väčšej miere úspešný odporca, a to konkrétne v pomere 5/6, keď späťvzatie je takisto potrebné považovať za neúspech navrhovateľa. Preto je navrhovateľ povinný v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., resp. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. nahradiť odporcovi ako i vedľajšiemu účastníkovi odporcu trovy konania, a to v rozsahu 2/3 (5/6 - 1/6). Tarifnou hodnotou sporu do 03.11.2005 kedy došlo k späťvzatiu na začiatku pojednávania bola suma 6.319,16 € a od tohto dátumu suma 4.973,48 €. Vedľajší účastník odporcu si trovy konania nevyčíslil, zo spisu nevyplýva, žeby mu nejaké trovy konania vznikli, preto súd za použitia ust. § 151 ods. 2 O.s.p. náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nepriznal. Odporcovi v prejednávanej veci vznikli trovy v celkovej výške 1.263,08 €, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 1,25 úkonu právnej služby po 220,74 € (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní odročenom bez prejednania veci 17.10.2005), za 3,25 úkonov právnej služby po 170,95 € (účasť na pojednávaní dňa 03.11.2005, 21.11.2005, 12.03.2009, 12.02.2009 na pojednávaní odročenom bez prejednania veci), za stratu času 16 polhod. po 8,30 € (rok 2005) a 10 polhod. po 11,59 € (rok 2009), režijný paušál 3,25 x 4,98 € (rok 2005) a 1,25 x 6,95 € (rok 2009) a za DPH 19 % z odmeny za úkony právnej služby (0,19 x 831,51 €), t.j. 157,99 €. Nepriznanie uplatneného nároku za náhradu nákladov za použitie nepravidelnej neverejnej osobnej cestnej dopravy je odôvodnené tým, že preplatenie výdavkov tohto druhu advokátovi v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. neprináleží. Nakoľko odporca má nárok na náhradu trov konania v pomere 2/3, súd zaviazal navrhovateľa na úhradu trov konania odporcovi vo výške 842,05 €.
V konaní bol pribratý znalec z oboru cestná doprava, ktorému bolo vyplatené znalečné vo výške 109,48 €, a to z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu. V zmysle ust. § 148 ods. 1 O.s.p. má štát podľa výsledku proti účastníkom právo na náhradu trov konania. Preto súd zaviazal navrhovateľa, aby uhradil 5/6 z týchto trov štátu, čomu zodpovedá čiastka 91,23 € a odporcu s vedľajším účastníkom na jeho strane solidárne 1/6 z týchto trov štátu, čomu zodpovedá 18,25 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.