Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/3/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce samosudca F.. W. Svoboda v právnej veci žalobcov : 1/ Marek Capík, nar. 1. 9. 1952, bytom Blatné Revištia č. 53, 2/ Ján Capík, nar. 30. 6. 1946, bytom Veľké Slemence č. 20, zastúpených F.. F. Z., advokátom, Z.. S. č. 8 proti žalovaným : 1/ Majetkový Holding a. s., so sídlom Prievozská č. 2/A, Bratislava 821 09, E. : XX XXX XXX, 2/ Prvá prešovská dražobná spoločnosť s. r. o., so sídlom Konštantínova č. 3, Prešov, 080 XX, E. : XX XXX XXX o ochranu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

rozhodol:

I. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade s ú p o v i n n í zdržať sa a upustiť od výkonu záložného práva na nehnuteľnostiach v spoluvlastníctve žalobcu v 1. rade a 2. rade vedených na LV č. 252, kat. úz. Blatné Revištia, vzniknutého na základe záložnej zmluvy č. 78-785131-7 zo dňa 2. 9. 1992, registrovanej Štátnym notárstvom v Michalovciach dňa 3. 9. 1992 pod č. R III. 1163/92 a to vo forme dobrovoľnej dražby v zmysle o dobrovoľných dražbách.

II. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcom v 1. rade a 2. rade trovy konania 755,85 EUR na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobcovia žalobou doručenou súdu dňa 30. 6. 2008 po upresnení na pojednávaní dňa 13. 3. 2009 / č. l. 99 / navrhli, aby súd uložil žalovaným v 1. rade a 2. rade zdržať sa a upustiť od výkonu záložného práva na nehnuteľnostiach v spoluvlastníctve žalobcov v 1. rade a 2. rade vedených na LV č. 252, k. ú. Blatné Revištia vzniknutého na základe záložnej zmluvy č. 78 - 785131-7 zo dňa 2. 9. 1992, registrovanej Štátnym notárstvom v Michalovciach, dňa 3. 9. 1992 pod č. R III. 1163/92 a to vo forme dobrovoľnej dražby v zmysle o dobrovoľných dražbách.

Žalovaní navrhli žalobu zamietnuť, keďže podľa názoru žalovaného v 1. rade sa vzťah žalovaného v 1. rade a žalobcov ako záložcov riadi ustanoveniami v súlade s prechodným ustanovením e/ a toto ustanovenie umožňuje žalovaným realizovať dražbu citovaných nehnuteľností podľa zákona o dobrovoľných dražbách .

Súd vykonaným dokazovaním, oboznámením sa s pripojeným spisom tunajšieho súdu č. k. / č. l. 70 /, v pripojenom spise so zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 3. 9. 1992 uzavretou medzi Slovenskou štátnou sporiteľňou - pobočka Michalovce ako záložným veriteľom a Marekom Capíkom žalobcom v 1. rade / č. l. 6 /, úverovou zmluvou uzavretou medzi Slovenskou štátnou sporiteľňou a Monikou Capíkovou, zo dňa 3. 9. 1992 / č. l. 7 - 8 /, so zápisnicou z pojednávania zo dňa 18. 5. 2001 / č. l. 33 / ohľadom navrhovanej zmeny návrhu, zápisnicou z

pojednávania zo dňa 30. 11. 2001 ktorou súd pripustil zmenu návrhu / č. l. 56 /, s rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 10. 3. 2004 / č. l. 129 - 132 /, a potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č. k. zo dňa 28. 6. 2005 / č. l. 167 - 171 / ako aj s ďalším obsahom pripojeného spisu zistil nasledovný skutkový stav :

Žalobcovia v žalobe poukázali na konanie, ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod č. k. vo veci žalobcu : Slovenskej sporiteľne a. s., proti žalobcom : v tomto konaní ako žalovaným v ktorom sa žalobkyňa domáhala strpenia predaja predmetu záložného práva, nehnuteľnosti - rodinného domu č. súp. 63, postaveného na parcele č. 168/1 v kat. úz. Blatné Revištia, zapísaného na LV č. 252, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcov a to v prospech žalobkyne na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z úverovej zmluvy č. 78-785131/7 s tým, že navrhli aby súd pripojil spis z uvedenej veci.

V uvedenom konaní žalobca : Slovenská sporiteľňa a. s., podaním zo dňa 26. 2. 2001 oznámila postúpenie pohľadávky Slovenskej konsolidačnej a. s., na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22. 12. 1999 / č. l. 17 - pripojeného spisu /. Následne súd pojednával s týmto právnym nástupcom pôvodného žalobcu.

Na pojednávaní dňa 18. 5. 2001 / č. l. 33 / žalobca navrhol zmenu návrhu tak, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť sumu Sk 614 634,70 s 19 % - ným úrokom z omeškania od 17. 3. 1996 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného, avšak žalobca je oprávnený domáhať sa uspokojenia voči žalovaným v 1. rade a 2. rade len z výťažku predaja založenej nehnuteľnosti.

Na pojednávaní dňa 30. 11. 2001 / č. l. 56 - pripojeného spisu / súd pripustil zmenu návrhu v zmysle vyššie uvedeného návrhu.

Po vykonanom dokazovaní súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 3. 6. 2002 / č. l. 72 - 74 pripojeného spisu / tak, že žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku žalobcu. Podľa názoru súdu, ktorý je uvedený v odôvodnení rozsudku v danom prípade došlo k vypovedaniu úverovej zmluvy dňom 17. 3. 1996 s tým, že návrh na súde mal byť uplatnený dňom 17. 3. 1999 v rámci trojročnej premlčacej lehoty, avšak žaloba bola doručená súdu 22. 9. 1999 a keďže inštitút záložného práva nehnuteľností je inštitút občiansko

- právny, kde platí trojročná premlčacia lehota, nárok žalobcu je premlčaný a z tohto dôvodu žalobu zamietol.

Následne Krajský súd v Košiciach ako odvolací uznesením zo dňa 28. 10. 2003 / č. l. 90 - 93 / zrušil rozsudok súdu prvostupňového a vec vrátil prvostupňovému súdu. V uvedenom rozhodnutí uviedol, že v danom prípade zmluva o úvere je obchodno - právnym vzťahom s poukazom na ustanovenie podľa ktorého sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov zo záväzkových vzťahov, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov / úverová zmluva ako absolútny obchod /. Taktiež poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa ktorého vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení z úverovej zmluvy sa spravujú ustanovením a použitie na tieto vzťahy účastníci nemôžu dohodou vylúčiť.

Následne prvostupňový súd rozsudkom zo dňa 10. 3. 2004 / č. l. 129 - 131 / žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku žalobcu. Poukázal na to, že žaloba bola podaná na súd dňa 22. 9. 1999 s tým, že splatnosť úveru nastala dňom 17. 3. 1996 a žalobca rozšíril petit na pojednávaní dňa 18. 5. 2001. Keďže k úprave žalobného návrhu došlo po uplynutí štvorročnej premlčacej lehoty, plynúcej od dňa zročnosti samotného záväzku je návrh žalobcu premlčaný.

Odvolací súd rozsudkom zo dňa 28. 6. 2005 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vyššie citovaný / č. l. 167 - 171 /.

Z daného rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, že k zmene návrhu došlo dňom 18. 5. 2001 na pojednávaní s tým, že táto zmena návrhu má význam pre začiatok plynutia premlčacej doby, ktorá v danom prípade začala plynúť od 18. 5. 2001. V samotnom konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že k vypovedaniu úverovej zmluvy došlo 17. 3. 1996, kedy nastala splatnosť úveru a 4 - ročná premlčacia doba uplynula dňom 17. 3. 2000 /v rozsudku zrejme nedopatrením uvedený dátum 17. 3. 2003 / a keďže návrh bol podaný 18. 5. 2001 je nárok žalobcu premlčaný.

Odvolací súd na strane 4 rozhodnutia udáva, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu došlo k zrušeniu ustanoveniu a č. 526/2002 s účinnosťou od 1. 1. 2003 ako aj s účinnosťou od 1. 3. 1996. V predmetnej veci obe zmluvy tak úverová, ako aj záložná zmluva boli uzavreté v roku 1992. Keďže v uvedených novelách, ktoré vykonali zrušenie úpravy záložného práva v , nebolo obsiahnuté procesné ustanovenie o spätnej účinnosti bolo potrebné vychádzať zo zásady, že na právne vzťahy a záväzky z nich vzniknuté sa vzťahuje doterajšia úprava, teda úprava podľa a preto súd námietku premlčania posudzoval podľa .

V uvedenom rozhodnutí odvolací súd pripustil aj dovolanie v otázke premlčania vzhľadom na tú skutočnosť, že novely ktoré vykonali zrušenie úpravy záložnej zmluvy v neobsahovali ustanovenia o premlčaní.

Rozsudok súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá nadobudol právoplatnosť dňa 12. 8. 2005 / č. l. 129 - pripojeného spisu /. Dovolacie konanie bolo zastavené uznesením tunajšieho súdu zo dňa 12. 6. 2006 z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku žalobcom / č. . 201 - pripojeného spisu /.

Žalobcovia uviedli, že žalovaný v 1. rade listom zo dňa 23. 6. 2006 oznámil, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 9. 2005 postúpila Slovenská konsolidačná a. s. , ako postupca na žalovaného v 1. rade svoju splatnú pohľadávku voči dlžníkovi Monike Capíkovej z úverovej zmluvy a v tejto súvislosti na žalovaného v 1. rade prešlo aj záložné právo, ktoré bolo zriadené záložnou zmluvou č. 78-785131-7 zo dňa 2. 9. 1992 a žalovaný v 1. rade oznámil, že začína výkon záložného práva na založeného nehnuteľnosti vo forme dobrovoľnej dražby / č. l. 14, 15, 16 /. V uvedenom podaní zo dňa 23. 6. 2006 zároveň uviedol, že záložný veriteľ začína výkon práv podľa l/ .

Žalobcovia ako záložní dlžníci podaním zo dňa 27. 6. 2006 / č. l. 21 / oznámili žalovanému v 1. rade, že vo veci bolo rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 10. 3. 2004, sp. zn. právoplatne rozhodnuté a preto nie je možné vo výkone záložného práva pokračovať a vynucovať si vstup do nehnuteľnosti záložných dlžníkov.

Žalovaný v 1. rade podaním zo dňa 14. 7. 2006 / č. l. 22 / oznámil žalobcom, že v súlade s l/ začína výkon záložného práva na založené nehnuteľnosti. Poukázal na to, že uvedená pohľadávka z úverovej zmluvy bola priznaná rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 25. 6. 1997 s tým, že prebieha exekučné konanie pod č. Ex 95/1999. Ďalej poukázal na ustanovenie podľa ktorého záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Žalovaný v 1. rade poukázal na ustanovenie j/ ods. 2 podľa ktorého , ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

Na základe uvedeného poukázal na ustanovenie a oznámil žalobcom, že pokračuje vo výkone záložného práva.

Následne žalobcovia podaním zo dňa 18. 7. 2006 / č. l. 23 /, oznámili záložnému veriteľovi že podľa nie je možné dražiť predmet dražby s ktorým na základe okrem iného vykonateľného rozhodnutia nie je možné nakladať alebo ak konanie dražby vylučuje osobitný

predpis. Taktiež poukázali na skutočnosť, že výkonu záložného práva bráni prekážka litispendícia, keďže k výkonu pohľadávky z úveru prebieha exekučné konanie pod sp. zn. Ex 95/1999 a zrealizovaním záložného práva by u záložného veriteľa došlo k bezdôvodnému obohateniu.

Následne žalovaný v 1. rade podaním zo dňa 4. 8. 2006 a žalovaný v 2. rade, ktorí na základe zmluvy o vykonaní dražby uzavretej zo dňa 13. 2. 2008 so záložným veriteľom oznámili, že trvajú na výkone dražby / č. l. 24 - 25 /.

Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 11. 3. 2009 / č. l. 76 - 80 / uviedol, že Krajský súd v Košiciach vo vyššie citovanom rozsudku vo veci posudzoval premlčanie nároku veriteľa na zaplatenie pohľadávky, nie premlčanie práva záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu. Ak by totiž Krajský súd v Košiciach vo svojom citovanom rozhodnutí posudzoval premlčanie vo vzťahu k nároku záložného veriteľa, domáhať sa uspokojenia zo zálohu musel by zmenu petitu dňa 18. 5. 2001 posúdiť len ako upresnenie pôvodného petitu a nie ako zmenu žaloby podľa § 95 O. p. s. ku ktorej zmene došlo.

Krajský súd v uvedenom konaní potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba záložného veriteľa o zaplatenie s odôvodnením že nárok o zaplatenie pohľadávky bol uplatnený po uplynutí štvorročnej premlčacej lehoty. Na základe uvedeného konajúci súd v tejto veci nemôže vychádzať z vyššie citovaného rozhodnutia odvolacieho súdu ako dôkazu z ktorého je možné vychádzať pri právnom posúdení veci v tomto konaní. Uvedené rozhodnutie Okresného súdu v spojení s rozhodnutím Krajského súdu nemožno považovať ani za rozhodnutie aké ma na mysli ustanovenie o dobrovoľných dražbách.

V článku III. uvedeného vyjadrenia žalovaný v 1. rade poukázal na ustanovenie 879 e/ , t.j. prechodné ustanovenie k účinného od 1. 1. 2003, ktorým boli novelizované ustanovenia upravujúce záložné práva v ktorom je uvedené : ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2003; vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2003 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov ak nie je ustanovené inak.

Vzhľadom na citované ustanovenie sa právny vzťah žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa a žalobcov ako záložcov riadi ustanoveniami .

Podľa právnych predpisov platných do 1. 1. 2003 sa spravuje len vznik tohto právneho vzťahu a nároky z neho vzniknuté pred 1. 1. 2003. Nárokom vzniknutým z predmetného právneho vzťahu pred 1. 1. 2003 je jednoznačne právo veriteľa uspokojiť sa zo založenej veci, čo vyplýva z právnej úpravy v znení platnom do 1. 1. 2003 obsiahnutého v zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam.

Žalovaný v 1. rade poukázal na ustanovenie 299 ods. 2 podľa ktorého záložný veriteľ môže pri výkone svojho záložného práva predať na verejnej dražbe draženú nehnuteľnosť alebo iný záloh, ktorý má u seba alebo s ktorým je oprávnený nakladať ak na tento zamýšľaný výkon záložného práva včas upozorní záložcu a dlžníka.

Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ je oprávnený predať založené nehnuteľnosti na verejnej dražbe v súlade s ustanovením j/ v rámci ktorého môže uspokojiť svoje záložné právo predajom zálohu podľa osobitného predpisu, ktorým je o dobrovoľných dražbách.

Žalovaný v 1. rade v článku V. udáva, že zabezpečovaná pohľadávka z úverovej zmluvy bola uplatnená voči dlžníkovi pred uplynutím premlčacej lehoty, potvrdená právoplatným a vykonateľných rozsudkom

tunajšieho súdu , ktorý rozsudok je predmetom exekučného konania. Z uvedeného dôvodu s poukazom na ustanovenie nemôže byť premlčané ani záložné právo žalovaného v 1. rade voči žalobcom.

Žalobcovia vo svojom stanovisku zo dňa 12. 3. 2009 / č. l. 82 / uviedli, že súd podľa v tomto konaní je viazaný závermi, ktoré boli preukázané a zistené vo vyššie citovanom konaní .

Na základe uvedeného súd musí vychádzať zo záverov predchádzajúceho súdneho konania a musí dbať o to, aby sa s nimi nedostal do rozporu. Ďalej poukázal, že pokiaľ sa týka premlčania nároku záložného veriteľa je potrebné vychádzať iba z , keďže novely ktorými boli zrušené ustanovenia o záložnom práve neobsahujú žiadne procesné ustanovenie o spätných účinkoch.

Podľa ustanovenia inak otázky o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.

Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že súd nie je viazaný rozhodnutím odvolacieho súdu vo vyššie citovanom rozhodnutí pokiaľ sa týka jeho posúdenia o premlčaní nároku na zaplatenie čiastky uplatnenej voči záložným dlžníkom, keďže tieto dôvody sú uvedené iba v odôvodnení rozsudku a súdu v tomto konaní nič nebráni tieto otázky posúdiť samostatne.

Súd sa však stotžňuje s právnym názorom Krajského súdu v Košiciach uvedenom v rozsudku zo dňa 28. 10. 2003 pokiaľ sa týka posúdenia právneho vzťahu medzi účastníkmi zo záložnej zmluvy a taktiež aj právneho názoru pokiaľ sa týka posúdenia námietky premlčania podľa / č. l. 90 - 93 pripojeného spisu /.

Vzťah zo zmluvy o úvere upravený v je absolútnym obchodom v súlade s ustanovením .

Podľa ustanovenia touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení z úverovej zmluvy sa spravujú ustanoveniami . Použitie účastníci nemôžu dohodou vylúčiť.

V zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 78785131 - 7 zo dňa 2. 9. 1992 je uvedené, že účastníci uzatvárajú túto zmluvu o zriadení záložného práva podľa a nasledujúcich , prípadne podľa až na zabezpečenia pohľadávky vzniknutej z úverovej zmluvy č. 78785131 zo dňa 2. 9. 1992 / č. l. 6 /. V článku 3. je uvedené : u všetkých vecí daných do zálohu klient súhlasí s tým, že v prípade nesplnenia svojho záväzku sporiteľna uspokojí svoju pohľadávku zo zálohu aj vtedy, ak bola jej pohľadávka premlčaná. Uspokojenie sporiteľne pri výkone záložného práva sa riadi ustanovenia .

Keďže v danom prípade sa jedná o obchodno - právny vzťah túto zmluvu o zriadení záložného práva je potrebné posudzovať podľa ustanovení až platných a účinných ku dňu uzavretia zmluvy / 2. 9. 1992 /. Pokiaľ sa týka ustanovenia článku 3., uvedenej zmluvy v ktorom je

dohodnuté, že uspokojenie Sporiteľne pri výkone záložného práva sa uspokojí zo zálohu aj vtedy, ak bola jej pohľadávka premlčaná je potrebné uviesť, že v ustanovení sú uvedené kogentné ustanovenia od ktorých sa účastníci nemôžu odchýliť a medzi týmito ustanoveniami je uvedený aj až , ktorý upravuje premlčanie. Z uvedeného dôvodu dohoda ktorou záložný veriteľ dohodol, že je vylúčené premlčanie jeho nároku pokiaľ nárok zo záložnej zmluvy je premlčaný je neplatné a platí ustanovenie , pokiaľ sa týka samotného premlčania.

Pokiaľ sa týka premlčania práva výkonu záložného práva záložného veriteľa, keďže sa jedná o obchodný záväzkový vzťah, je vylúčené použitie ustanovení upravujúcich premlčanie na ktoré sa odvoláva žalovaný v 1. rade. Pre posúdenie premlčania práva na výkon záložného práva zo záložnej zmluvy je rozhodujúca povaha právneho vzťahu účastníkov z ktorého uplatnili svoj nárok. Keďže zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam je obchodným záväzkovým vzťahom, je potrebné premlčanie výkonu záložného práva posudzovať výslovne iba podľa ustanovení upravujúcich premlčanie.

Ustanovenia na ktoré poukazuje žalovaný v 1. rade, konkrétne v danom prípade vôbec nemožno použiť.

Žalovaný v 1. rade na pojednávaní 13. 3. 2009 konštatoval, že rozhodnutie Krajského súdu v predchádzajúcej veci je zmätočné v tom, že predmetom tohto konania bolo zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy a odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia sa zaoberal premlčaním výkonu záložného práva aj keď výkon záložného práva nebol predmetom konania.

K uvedenému názoru je potrebné uviesť, ako už bolo uvedené vyššie, súd nie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v inej veci, v uvedenom odôvodnení rozhodnutia. Pokiaľ v danej veci bol uplatnený nárok záložného veriteľa voči záložným dlžníkom, právnym dôvodom uplatneného nároku mohol byť iba nárok, ktorý je dohodnutý v záložnej zmluve od ktorej záložný veriteľ odvíjal svoj nárok. Je logické, že súd musel v tomto konaní ako predbežnú otázku riešiť aj samotné premlčanie výkonu záložného práva. Pokiaľ by dospel k záveru, že výkon záložného práva nie je premlčaný, tak by zaviazal záložných dlžníkov zaplatiť žalovanú sumu.

Výkon záložného práva záložného veriteľa sa premlčuje ako každé iné právo.

Podľa pri právach vymáhateľných na súde začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa názoru súdu v danom prípade premlčacia doba záložnému veriteľovi začala plynúť márnym uplynutím doby splatnosti zabezpečenej pohľadávky, t. j. od 17. 3. 1996 čo bolo medzi účastníkmi nesporné. Tento názor vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky z rozhodnutia zo dňa 25. 4. 2007, sp. zn. / Právne rozhledy č. 14/2008 /. Z citovaného rozhodnutia je zrejmé, že po márnom uplynutí doby splatnosti zaistenej pohľadávky má záložný veriteľ na výber, či sa bude domáhať plnenia voči obligačnému dlžníkovi zo samotnej úverovej zmluvy, alebo sa uspokojí zo zástavy.

Podľa ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva už v začatom konaní.

Z citovaných ustanovení je zrejmé, že premlčacia doba štvorročná v danom prípade uplynula dňom 17. 3. 2000 záložnému veriteľovi na uspokojenie svojho záložného práva. Do uvedenej lehoty bol záložný veriteľ povinný uplatniť svoj nárok spôsobom podľa .

Vo vyššie citovanom konaní bolo preukázané, že záložný veriteľ v premlčacej dobe do 17. 3. 2000 neuplatnil svoje právo zo záložnej zmluvy postupom podľa ustanovenia , ktoré ustanovenie bolo platné a účinné až do 1. 3. 2003, kedy bolo zrušené . Do uvedenej lehoty neuplatnil svoj nárok ani v rámci súdneho konania podaním žaloby, resp. iným spôsobom, iným právnym úkonom ktorý by sa považoval podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie, alebo za uplatnenie práva. Čo sám žalovaný v 1. rade aj uviedol, keďže vo vyššie citovanom konaní sa domáhal zaplatenia pohľadávky a nie výkonu záložného práva vo vzťahu k záložným dlžníkom.

Podľa premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať, alebo uznať súd, ak povinná osoba namieta premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že po uplynutí premlčacej doby a vznesení námietky premlčania povinnou osobou, v danom prípade záložnými dlžníkmi sa potencionálna možnosť oslabenia práva aktivizuje. Právo síce nezaniká, ale zaniká nárok a súd takéto právo nemôže priznať alebo uznať. Z toho vyplýva, že uplynutím premlčacej doby a vznesením námietky premlčania povinnou osobou zaniká oprávnenej osobe možnosť domáhať sa súdnou cestou nároku. Vzniká tzv. naturálny záväzok, t. j. záväzok pri ktorom zanikla jeho súdna vymáhateľnosť. Ide o právnu povinnosť, ktorá nie je krytá sankciou vymáhateľnosti na súde. Dlžníka, ktorý svoju povinnosť nesplní nemožno brať na zodpovednosť. Môže ju splniť len dobrovoľník. Premlčaním stráca veriteľ možnosť domáhať sa svojho nároku prostredníctvom žaloby, resp. samotného výkonu záložného práva podľa zákona o dobrovoľných dražbách.

Podľa návrhom na začatie konania môže uplatniť aby sa rozhodlo najmä o určení či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je ak je na tom naliehavý právny záujem.

Predpokladom úspešnosti návrhu žalobcov je preukázanie naliehavého právneho záujmu na určenie či tu právo je alebo nie je. Naliehavý právny záujem na určení, že žalovaní sú povinní zdržať sa a upustiť od výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam je daný, keďže je tu aktuálny vzťah objektívnej právnej neistoty medzi žalobcami a žalovanými, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcov a ktorý možno týmto právnym prostriedkom, týmto rozhodnutím súdu odstrániť.

Žalovaní svojím konaním jednoznačne uviedli, že sa mienia domáhať výkonu záložného právo, čo v konaní bolo preukázané podaniami žalovaných ohľadom výkonu záložného práva.

Keďže podľa názoru súdu výkon záložného práva, záložného veriteľa, žalovaného v 1. rade je premlčaný, toto záložné právo nemožno vykonať, súd preto žalobe vyhovel tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia tak, že úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania proti neúspešným žalovaným.

Zástupca žalobcov vyčíslil trovy konania podaním zo dňa 7. 5. 2009 v celkovej výške 785,59 EUR.

Požadoval náhradu trov konania, náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. podľa ustanovenia citovanej vyhlášky podľa ktorého ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch, alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami základná tarifná

odmena za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu s tým, že za úkony vykonané v roku 2008 jedná sa o sumu 48,63 EUR / 1 465,- Sk / a za úkony vykonané v roku 2009 53,49 EUR / 1 611,- Sk /. Požadoval tarifnú odmenu za 7 úkonov právnej pomoci.

Jedná sa o nasledujúce úkony právnej pomoci : prevzatie, príprava zastúpenia, písomné podanie adresované žalovanému v 2. rade zo dňa 9. 4. 2008, spracovanie, podanie žaloby vrátane návrhu na vydanie predbežného opatrenia, písomné podanie na súd, upresnenie petitu zo dňa 26. 5. 2008 / č. l. 31 /, stanovisko zo dňa 12. 3. 2009 / č. l. 82 /, účasť na pojednávaní dňa 13. 3. 2009 / č. l. 97 / a účasť na pojednávaní 6. 5. 2009.

Z požadovaných 7 úkonov právnej pomoci súd nepriznal zástupcovi žalobcov tarifnú odmenu za úkon

- upresnenie petitu zo dňa 26. 5. 2008 / č. l. 31 /, keďže toto upresnenie petitu je zahrnuté v úkone spracovanie a podanie žaloby. Tarifná odmena za jeden úkon právnej pomoci v roku 2008 činí 77,81 EUR, berúc do úvahy zníženie tarifnej odmeny o 20 % pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb podľa § 13 ods. 3 citovanej vyhlášky. Tarifná odmena pri zastupovaní dvoch žalobcov činí 97,26 EUR / 48,63 x 2 /- 20 % = 77,81 /. Za tri úkony vykonané v roku 2008 patrí tarifná odmena 233,43 EUR / 77,81 x 3 /. Za tri úkony vykonané v roku 2009 patrí tarifná odmena za jeden úkon 85,58 EUR / 53,49 x 2 - 20 % = 85,58 /. Za tri úkony v roku 2009 činí tarifná odmena 256,74 EUR / 85,58 x 3 /. Celkove tarifná odmena činí 490,17 EUR / 233,43 x 256,74 /. Keďže zástupca je platcom DPH, táto odmena zvýšená o 19 % /93,13 EUR / činí spolu 583,30 EUR. Režijný paušál za tri úkony vykonané v roku 2008 činí 18,93 EUR / 6,31 x 3 / a za tri úkony v roku 2009 činí 20,85 EUR / 6, 95 x 3 /. Spolu režijný paušál činí 39,78 EUR.

Zástupca žalobcov požadoval za každý úkon 2 x režijný paušál. Súd sa nestotožňuje s týmto návrhom, keďže pokiaľ zástupca zastupuje aj viacerých účastníkov vždy sa jedná o jeden úkon právnej služby v súlade s § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky a súd preto priznal režijný paušál iba za 6 úkonov právnej pomoci.

Súd priznal žalobcovi aj náhradu súdneho poplatku jednak náhradu poplatku za podaný návrh 99,58 EUR a náhradu súdneho poplatku za nariadené predbežné opatrenie 33,19 EUR, spolu 132,77 EUR.

Spolu trovy konania činia 755,85 EUR / súdny poplatok 132,77 EUR + tarifná odmena 583,30 EUR + režijný paušál 39,78 EUR /, ktoré trovy konania sú povinní zaplatiť neúspešní žalovaní na účet právneho zástupcu úspešných žalobcov.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde v 3 vyhotoveniach s prílohami.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa , to znamená musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak účastník dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, môže sa svojho práva domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.