Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-29-2009.pdf
PDF · 78.13 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
TO-4C/29/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci navrhovateľky: Ľ. K., nar.XX.X.XXXX,. bytom T., M.B. XXXX/XX. zastúpená JUDr.M. K., advokátom so sídlom v T., B. XXXX/ XX. proti odporcovi: J. K., nar.XX.X.XXXX,. bytom T., M.B. XXXX/XX. o zrušenie práva spoločného nájmu bytu takto:
rozhodol:
Súd účastníkom z r u š u j e právo spoločného nájmu 2-izbového družstevného bytu č.XX/A na 3.poschodí na ul.M.B. XXXX/XX. v T. a u r č u j e , že navrhovateľka bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu.
Odporca j e p o v i n n ý z bytu sa vysťahovať a byt vypratať do 15 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že bytová náhrada mu nepatrí.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume 49,75 eur na účet JUDr.M. K., advokáta so sídlom v T., B. XXXX/XX. , do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zrušenia práva spoločného nájmu 2-izbového družstevného bytu č.11/A na 3.poschodí na ul.M.B. XXXX/XX. v T. s tým, aby ju súd ako člena družstva určil za nájomcu bytu a odporcu zaviazal vysťahovať sa po zabezpečení náhradného bytu z dôvodu, že po rozvode manželstva sa nedohodli o ďalšom nájme bytu a ona potrebuje riešiť svoju bytovú otázku ako aj ubytovanie dvoch dospelých dcér. Na pojednávaní uviedla, že žiada vypratanie odporcu bez bytovej náhrady, keďže tento je vlastníkom ďalšieho 2-izbového bytu v T..
Odporca s návrhom nesúhlasil a podal vo veci vzájomný návrh , ktorý však vzhľadom na charakter sporu je potrebné považovať za stanovisko odporcu vo veci samej a odporca žiadal, aby ho súd určil za nájomcu bytu a navrhovateľka sa vysťahoval bez bytovej náhrady s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľka odišla z bytu ešte v apríli 2006 a odvtedy býva v byte sám a hradí všetky náklady spojené s užívaním bytu.
Svedkyňa P. K., ktorá je dcérou účastníkov, potvrdila, že v manželstve rodičov boli problémy kvôli požívaniu alkoholu zo strany otca a tento bol agresívny voči matke a buď jej nadával, alebo ju aj fyzicky napádal a k tomuto dochádzalo prakticky každý týždeň. Z uvedeného dôvodu boli u nich dvakrát policajti. Matka odišla z bytu kvôli agresivite otca a už keď bola odsťahovaná, tak jej vyhádzal veci z bytu. Otec má ďalší byt, v ktorom nikto nebýva, nakoľko stará matka sa už vyše roka združuje v Č. R..
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkyne P. K., oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp.zn.8C/104/2006 ako aj s predloženými dokladmi a správami , pričom zistil, že účastníci uzavreli
manželstvo dňa 24.4.1982 a na základe rozhodnutia o pridelení družstevného bytu č.9648 zo dňa 17.8.1983 vydaného O. S. B. D. v T. im bol pridelený 2-izbový byt č.XX/A na 3.poschodí na vtedajšej ul.M. v T. (terajšia ul.M.B. XXXX/XX). . Účastníci sa stali spoločnými nájomcami bytu a vzniklo im aj spoločné členstvo v družstve, pričom ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k.8C/104/2006-13 zo dňa 22.6.2006 právoplatným dňa 12.8.2006. V čase rozvodu dve deti účastníkov boli už plnoleté a dôvodom rozvodu bola skutočnosť, že odporca požíval alkohol a voči navrhovateľke sa správal agresívne , v dôsledku čoho dochádzalo ku konfliktom, hádkam a fyzickým napadnutiam navrhovateľky, vulgárnym nadávkam zo strany odporcu a v jednom prípade musela navrhovateľka vyhľadať lekárske ošetrenie. Dňa 19.6.2006 odporca opätovne nadával navrhovateľke a vyhrážal sa jej do telefónu a následne vyhodil jej osobné veci z okna bytu a navrhovateľka teda odišla zo spoločnej domácnosti ešte pred rozvodom manželstva , pričom v súčasnej dobe spolu s dcérou P. býva v podnájme v 1-izbovom byte.
Po rozvode manželstva sa účastníci nedohodli o ďalšom nájme bytu a preto sa navrhovateľka domáhala súdnou cestou zrušenia práva spoločného nájmu ako aj určenia, aby zostala ďalej nájomcom bytu.
Prenajímateľ doporučil prenechať byt ako výlučnému nájomcovi tomu z účastníkov, ktorému budú zverené do opatery deti a u ktorého je predpoklad, že bude schopný plniť svoje záväzky.
Podľa čiastočného výpisu z LV č.3292 pre katastrálne územie T. je odporca výlučným vlastníkom bytu č.43 na 6.poschodí vo vchode H v bytovom dome súp.č.1645 a to na základe darovacej zmluvy s vecným bremenom V 502/03.
Podľa § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve, z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.
Podľa § 705 ods. 2 veta druhá O. z., v ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu, tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.
Podľa ods. 3, pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.
Podľa § 712 ods. 1 O. z., bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie.
Podľa § 712a/ ods. 8 O. z., ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety, môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva v spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhradu mu nepatrí.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky na zrušenie práva spoločného nájmu bytu je podaný dôvodne , pretože za trvania manželstva vzniklo účastníkom okrem spoločného nájmu bytu aj spoločné členstvo manželov v družstve, keďže odporcovi bol pridelený 2- izbový družstevný byt č.XX/A na 3.poschodí na vtedajšej ul.M. na sídlisku J. v T. a po rozvode manželstva sa účastníci nedohodli o ďalšom nájme bytu a preto súd na návrh navrhovateľky musel rozhodnúť o zrušení práva spoločného nájmu bytu ako aj o určení , ktorý z účastníkov bude byt ďalej užívať ako nájomca a zároveň ako člen družstva. Pri tomto rozhodovaní musí súd podľa zákona zobrať na zreteľ najmä záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa, avšak v tomto prípade nebolo potrebné zohľadňovať záujmy maloletých detí, nakoľko dcéry účastníkov boli plnoleté už v čase rozvodu manželstva a stanovisko prenajímateľa bolo neutrálne s tým, že tento prakticky ponechal rozhodnutie na úvahu súdu. Pri rozhodovaní , kto zostane nájomcom bytu, zobral súd do úvahy skutočnosť, že
navrhovateľka v dôsledku psychického a fyzického napádania zo strany odporcu bola nútená ešte pred rozvodom manželstva opustiť byt a odvtedy býva v podnájme, pričom z obsahu rozvodového spisu vyplýva, že odporca navrhovateľku fyzicky napádal, vulgárne jej nadávala a táto viackrát musela opustiť spoločnú domácnosť a nakoniec jej odporca vyhádzal aj osobné veci z bytu, toto vyplýva aj z výpovede dcére účastníkov P. K., ktorá jednoznačne potvrdila uvedené agresívne správanie sa odporcu a aj samotný odporca nepoprel, že si počas manželstva vypil , pričom v rozvodom konaní sám potvrdil, že má agresívnu povahu a to hlavne pod vplyvom alkoholu a navrhovateľke celý život ubližoval, pričom táto musela viackrát odísť. Okrem toho musel súd zvážiť nielen súčasnú bytovú situáciu oboch účastníkov, ale aj ich dospelých detí , ktoré nemajú vytvorené samostatné domácnosti a sú odkázané na bývanie s rodičmi a v tomto prípade je to bývanie s matkou a ďalšou okolnosťou, ktorú súd zobral do úvahy, je skutočnosť, že odporca je výlučným vlastníkom ďalšieho 2-izbového bytu v T., ktorý sa už vyše roka neužíva , keďže matka odporcu , ktorá má právo bývania v tomto byte, býva u svojej dcéry a podľa vyjadrenia odporcu, chce u nej aj zostať trvalo. Z uvedených dôvodov súd po zrušení práva spoločného nájmu bytu určil, že navrhovateľka ako člen družstva, bude ďalej nájomcom bytu a odporcu zaviazal vysťahovať sa z bytu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že bytová náhrada mu nepatrí.
O bytovej náhrade pre odporcu rozhodol súd v zmysle §-u 712a ods.8 OZ, ktorý v prípade dopúšťania sa fyzického alebo psychického násilia zo strany jedného z manželov či už za trvania manželstva alebo po rozvode, jednoznačne uvádza, že v takomto prípade bytová náhrada nepatrí a keďže súd mal za preukázané, že zo strany odporcu dochádzalo za trvania manželstva voči navrhovateľke k psychickému a fyzickému násiliu, tak zákon nepripúšťa žiadne úvahy o tom, či manželovi, ktorý sa násilia dopúšťal, patrí (a v akej forme) alebo nepatrí bytová náhrada a preto súd nemá inú možnosť, len rozhodnúť tak, že rozvedenému manželovi, ktorý sa dopustil alebo sa dopúšťa takéhoto správania, bytová náhrada nepatrí (Rozsudok NS SR 3Cdo/42/2007). Podľa názoru súdu na preukázanie psychického a fyzického násilia nemusí byť v každom prípade predchádzajúce rozhodnutie súdu v trestnom konaní, ale postačí keď sa toto násilie preukáže inými dôkaznými prostriedkami a v tomto prípade mal súd existenciu psychického a fyzického násilia za manželstva účastníkov preukázanú jednak ich výpoveďami v rozvodovom konaní ako aj výpoveďou dcéry P. K. a túto skutočnosť musel súd zobrať do úvahy, či už pri samotnom rozhodovaní o ďalšom nájme bytu ako aj pri rozhodovaní o bytovej náhrade. Pri tomto rozhodovaní zákon neumožňuje vziať na zreteľ žiadne iné skutkové okolnosti ako je napríklad užívanie bytu v čase po rozvode manželstva iba jedným z bývalých manželov ako aj platenie nájomného iba ním , ale súd musí vychádzať z toho, že pokiaľ sa jeden z manželov dopúšťal fyzického násilia alebo psychického násilia, tak bytová náhrada mu nepatrí.
Z uvedených dôvodov súd určil za nájomcu bytu navrhovateľku a odporcu zaviazal vysťahovať sa z bytu bez zabezpečenia bytovej náhrady.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa §-u 142 ods.1 O.s.p. tak, že navrhovateľke , ktorá mala vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania v sume 49,75 eur , čo predstavuje polovicu zaplateného súdneho poplatku , pretože navrhovateľka požadovala náhradu trov konania iba do tejto výšky a okrem toho rozhodnutie súdu v tejto veci rieši bytovú situáciu oboch účastníkov z dôvodu, že po rozvode manželstva medzi nimi nedošlo k dohode.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre . Podľa §-u 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz- sahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu pova- žuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha .