Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_16C-56-2008.pdf
PDF · 72.13 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
B5-16C/56/2008
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava V samosudkyňou Mgr. Martinou Hrušovskou, PhD., v právnej veci navrhovateľa : V.. I. Y., nar. XX.XX.XXXX, H. XX, M., zast. JUDr. Hedviga Gallová, AK - Čučmianská dlhá 2, Rožňava proti odporcovi: Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., IČO: 35 937 874, so sídlom v Bratislave, Mamateyova 17, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto:
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Súd konanie v časti náhrady mzdy z a s t a v u j e.
Odporcovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 17.04.2008, sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, určiť že pracovný pomer trvá a žiadal zaviazať odporcu k náhrade mzdy.
Odporca s návrhom nesúhlasil a tento žiadal v celom rozsahu zamietnuť s poukazom na ust. § 63 ods. 1, písm. b) bod 2 Zákonníka práce (ďalej ZP).
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav :
Navrhovateľka pracovala u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.7.2005 ako riaditeľ pobočky. Na základe poverenia zo dňa 16.10.2006 bola dočasne poverená vvkonávavím funkcie riaditeľa pobočky D. v M.. Dňom 5.1.2007 bola vymenovaná za riaditeľa pobočky D., a.s. v M., na základe predchádzajúceho súhlasu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou s účinnosťou odo dňa 8.1.2007. Následne účastníci uzavreli Dohodu o zmene pracovnej zmluvy dňa 29.6.2007, na základe ktorej sa druh práce zmenil na manager I., funkcie riaditeľ pobočky.
Dňa 17.9.2007odporca odvolal navrhovateľku z Q. a dňa 25.10.2007 dal navrhovateľke výpoveď podľa § 63 ods. 1, písm. d) bod 2 ZP, ktorú si prevzala dňa 7.11.2007. Výpovedná doba končila dňom 29.2.2008.
Podľa § 63 ods. 1, písm. b) bod 2 Zákonníka práce ( ZP ), zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak zamestnanec prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2 ZP.
Podľa ods. 2 vyššie cit. ust., zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak
a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,
b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.
Podľa § 42 ods. 2 ZP, ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že odporca podľa ust. § 63 ods. 1, písm. d) bod 2 ZP dal navrhovateľovi výpoveď, ktorú prerokoval v súlade s § 74 s Podnikovým výborom OZ PPaP pri VšZP a.s. dňa 24.10.2007. Navrhovateľ bol dňom 17.09.2007 odvolaný z funkcie M. D. v M. a tým prestal spĺňať predpoklady pre výkon funkcie riaditeľa ( § 42/2 ZP ). Navrhovateľ v súlade s ust. § 63 ods.2 ZP ponúkol odporcovi iné voľné pracovné miesta. Všetky z ponúknutých voľných pracovných miest boli mimo miesta výkonu práce navrhovateľa. Odporca predložil súdu podklady, z ktorých je zrejmé, že v mieste výkonu práce - v M. nemal žiadne voľné pracovné miesto. Keďže navrhovateľka odmietla ponuku odporcu inej vhodnej práce, bola jej daná výpoveď.
Osobitným výpovedným dôvodom je nespĺňanie požiadaviek podľa ust. § 42 ods. 2 ZP, ktoré zamestnávateľ stanovil vo vnútornom predpise pre vedúcich zamestnancov priamo podriadených štatutárnemu orgánu. Ide o voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku na uzatvorenie pracovnej zmluvy. Nespĺňanie požiadaviek podľa tohto § sa chápe ako objektívny stav, pri ktorom zavinenie zamestnávateľa nemá právny význam.
Odporca v konaní preukázal, že predtým, než dal navrhovateľovi výpoveď, ponúkol mu iné vhodné voľné pracovné miesta mimo miesta výkonu práce navrhovateľa. Nakoľko odporca nedisponoval žiadnym voľným pracovným miestom v mieste, ktoré bolo dohodnuté v pracovnej zmluvy, ako miesto výkonu práce, nemohol navrhovateľovi teda ani takéto miesto ponúknuť. Na odporcom ponúkané miesta na celom území Slovenskej republiky, navrhovateľ nereagoval.
16C 56/2008 - 114
Posudzovanie otázky, kto má za povinnosť tvrdiť a preukazovať určité skutočnosti Zákon ukladá účastníkom, ktorí žiadajú o procesnú ochranu svojich nárokov a stoja proti sebe v postavení vzájomných odporcov, povinnosť tvrdiť, že určitý právny vzťah, o ktorého ochranu žiadajú, skutočne existuje (§ 79 odst. 1 a § 101 odst. 1 o. s. p.). Ukladá účastníkom tiež tzv. dôkaznú povinnosť , t.j. povinnosť označiť dôkazné prostriedky spôsobilé preukázať pravdivosť uplatnených tvrdení (§ 79 odst. 1 a § 120 odst. 2 o. s. p.
Medzi účastníkmi konania ide o vyriešenie sporu o existenciu alebo neexistenciu hmotnoprávneho vzťahu na základe skutočnosti, ktorá je medzi nimi sporná. Preto otázku, ktorý z účastníkov tu má povinnosť tvrdenia a dokazovania, musí súd riešiť v súlade s hmotnoprávnym vzťahom, o ktorý v konaní ide. Z ustanovenia § 79 odst. 1 O.s.p. však jednoznačne plynie, že prvotnú povinnosť tvrdenia a dokazovania má ten, kto podáva návrh na začatie konania.
Navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazne bremeno v súlade s § 120 ods. 1, veta prvá O.s.p. a tým, že nepreukázal svoje tvrdenia, dôvodnosť svojho návrhu - skutočnosť, že odporca disponoval a mal možnosť ponúknuť mu iné vhodné pracovné miesto v mieste výkonu práce, dohodnuté v pracovnej zmluve, nepredložil ani nenavrhol súdu dôkazy, preukazujúce opodstatnenosť svojho nároku, preto návrh ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Náhradu trov konania nepriznal odporcovi i keď v konaní bol úspešný, trovy si neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava V, písomne vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s.. p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ustanovení
§ 205 ods. 2 O. s. p. . Odvolanie, ktoré nebude mať tieto
náležitosti, odvolací súd odmietne.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z..