Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-7C/52/2003

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie samosudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v právnej veci navrhovateľa S. a.s. M. N. XX/a,. XXX. XX. B., zast. JUDr. B. S., pracovníčkou navrhovateľa, proti odporcom: Ing. D. S., K., D. 1 a Ing. H. S., K., D. XX,. obaja zastúpení JUDr. M. K., M. X,. K. v konaní o vypratanie nehnuteľnosti

rozhodol:

O. v 1. a v 2. rade sú p o v i n n í spoločne vypratať a odovzdať navrhovateľovi:

- stavba - rodinný dom, číslo súpisné 362, parcelu č. 1007 k.ú. M. I., orientačné číslo XX,. na S. ulici v obci M. I.,

- nebytový priestor - garáž o výmere 17,70 m2, prislúchajúca k stavbe číslo súpisné 362, parcela č. 1007 k.ú. M. I., orientačné číslo XX,

- pozemok, parcela č. 1007 o výmere 1139 m2, zastavaná plocha v k.ú. M. I., evidovaná na LV č. 462 k.ú. M. I. do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Protinávrh odporcov sa z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby súd rozhodol o vyprataní nehnuteľností tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Svoj návrh odôvodnil tým, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré sú evidované na č. 462, k.ú. M. I..

Dňa 9.3.2001 uzavrel navrhovateľ s odporcom zmluvu o nájme bytu v uvedenom rodinnom dome č. 3/2001/OS-B, zmluvu o nájme uvedeného nebytového priestoru- garáže č. 3/2001/ OS-N a dňa 12.3.2001 zmluvu o nájme uvedeného pozemku č. 3/2001/OS-P. Doba trvania nájmu bola zmluvnými stranami dohodnutá na dobu určitú od 1.4.2001 do 31.1.2003, t.j. na 22 mesiacov. Po uplynutí dojednanej doby nájmu, odporca prenajaté nehnuteľnosti neuvoľnil a to ani na písomnú výzvu.

Ďalej uviedol, že zmluva bola medzi účastníkmi konania uzavretá po vzájomnom prejednaní podľa ich vôle, určitosti vážne a zrozumiteľne, i keď je pravdou, že zmluva bola podpísaná až 12.3.2003, nemá to žiaden význam k jej účinnosti a záväznosti. Doba nájmu bola presne uvedená v zmluve, pričom zo zmluvy vôbec nevyplýva žiadna povinnosť uzavrieť nájomnú zmluvu na dobu dlhšiu, ako bola táto uvedená.

Dom bol spôsobilý k užívaniu a netrpel žiadnymi vadami, ktoré by odporcom bránili riadnemu užívaniu. Rozhodnutím Okresného úradu Košice-okolie, bola povolená stavba rodinného domu na účely bývania. Navrhovateľ riadne umožnil odporcovi užívanie predmetu nájmu, bol spôsobilý tento dom na bývanie, bolo povolené užívanie stavby rodinného domu na účely bývania, a ak by predmet nájmu trpel určitými vadami, tak by to boli vady, ktoré by nebránili riadnemu užívaniu.

Odporca v podanom vyjadrení uviedol, že žiada, aby mu navrhovateľ zaplatil úhradu nájomného vo výške 61.160,- Sk, nakoľko dom nemohol užívať v stave spôsobilom na účel nájmu, aj v období, kedy dom neužíval, riadne platil nájom. Mal zato, že navrhovateľ porušil svoju povinnosť, ktorá vyplýva z ustanovení zákona a zároveň žiadal, aby súd určil, že predlžuje dobu nájmu. Vzniesol aj protinávrh, ktorým žiadal, aby súd určil, že zmluva o nájme bytu v rodinnom dome, uzavretá medzi navrhovateľom ako prenajímateľom a odporcom ako nájomcom sa uzatvára na dobu od 9.3.2001 do 30.9.2006 a na takú istú dobu sa predlžuje aj zmluva o nájme nebytového priestoru a zmluva o nájme pozemku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listom vlastníctva č. 462 k.ú. M. I., zmluvou o nájme bytu v rodinnom dome, zmluvou o nájme nebytového priestoru, zmluvou o nájme pozemku, rozhodnutím o pridelení bytu, zmluvou o uzavretí budúcej zmluve, protokolom o prevzatí a odovzdaní rodinného domu, výzvami k vyprataniu, rozsudkom , znaleckým posudkom, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Zástupca navrhovateľa uviedol, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená nájomná zmluva na obdobie od 1.4.2001 do 31.3.2003 t.j. na dobu 22 mesiacov s tým, že odporca nespĺňal ďalšie predpoklady na predlženie tejto nájomnej zmluvy, vlastník nehnuteľnosti mal teda možnosť uzavrieť nájomnú zmluvu, avšak z dôvodu, že odporca nespĺňal podmienky, za ktorých mala byť uzatvorená nájomná zmluva, tak trval na tom, aby vypratal nehnuteľnosť a odovzdal s tým, že odporca tento do dnešného dňa nielenže neodovzdal, ale ani neuvoľnil. Zároveň súbežne bola uzavretá aj zmluva o budúcej zmluve s tým, že bolo v nej dohodnuté, že po istej dobe mal právo odporca odkúpiť túto nehnuteľnosť po splnení podmienok, cena nehnuteľnosti bola v tejto zmluve stanovená tak, že sa dohodne na základe znaleckého posudku. Následne bol vyhotovený znalecký posudok, odporcovi bol predložený k podpisu, aj dodatok o budúcej zmluve s tým, že cena bola určená znalcom. Odporca však tento dodatok nepodpísal. Navrhovateľ ako vlastník má právo žiadať, aby bol tento dom vyprataný.

Odporca v 1. rade vo svojej výpovedi ako účastník konania uviedol, že je pravdou, že podpísal zmluvu s S., domy boli postavené pre zamestnancov S., vnútornými riadiacimi aktmi boli vymedzené podmienky, kto každý môže tieto domy v budúcnosti na základe zmluvy o budúcej zmluve odkúpiť a keď sa započalo s výstavbou rodinných domov, tak ako ekonóm v tom čase odporca pracoval tejto spoločnosti, zistil vážne nedostatky, počas výstavby boli fakturované veci, ktoré neboli v skutočnosti urobené a preto zavolal vnútornú kontrolu a aj podľa interných predpisov dal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Tieto domy mali byť odpredané za skutočné ceny s tým, že si ich budú môcť odkúpiť. Následne na to, bola uzavretá zmluva o budúcej zmluve, ku ktorej pristúpil odporca v 1. rade spoločne aj s manželkou. Na základe toho si vybrali skromný rodinný dom, ktorý predpokladali, že pokiaľ bude odporca pracovať v S., tak ho dokážu aj splatiť. Nesúhlasil s cenou nehnuteľnosti, na odkúpenie, ktorá bola podľa jeho názoru, neporovnateľne vyššia ako reálna hodnota.

V januári 2001 nastúpil najvyšší kontrolný úrad na kontrolu do S., predtým predložil zamestnávateľ nájomnú zmluvu na podpis odporcovi s tým, že treba rýchlo podpísať, lebo že to treba dokladovať pri kontrole, že sú podpísané nájomné zmluvy. Nájomnú zmluvu odporca podpísal v inom termíne, ako ostatní. Povinnosťou organizácie podľa zmluvy o budúcej zmluve bolo, že pri podpise nájomnej zmluvy bude predložená aj cena, ktorá potom bude v dodatku č. 1 a bude predajnou cenou rodinného domu. S. tento dom, keď odporca podpísal nájomnú zmluvu neskôr, keď mu predložili dodatok zistil, že cena je podstatne vyššia, ako bola dohodnutá a ako si vybral projekt a pretože existoval rozpočet na tento dom a odporca o ňom vedel, z toho dôvodu nepodpísal dodatok, pričom viackrát upozorňoval vedenie spoločnosti na skutočnosť, že cena, ktorú uviedli v dodatku nie je podľa zákona o ocenení nehnuteľnosti, pretože organizácia mu nikdy nepredložila znalecký posudok. Najvyšší kontrolný úrad, keď bol v S., umožnil odporcovi pozrieť sa do znaleckého posudku a dokonca si opísal aj poslednú stranu znaleckého posudku, kde bola úplne iná cena. Keď už ale podpísal nájomnú zmluvu tak hneď dostal od organizácie list, že keď skončí nájomná zmluva, tak musí dom vypratať a musí ho odovzdať. Keď organizácia odporcovi neodovzdala na jeho žiadosť od 1.4.2001 dom do užívania, tak ju viackrát požiadal , aby

mu odovzdali dom, pretože má podpísanú nájomnú zmluvu. Vymenil zámky, zamkol dom, aby nemohli odstrániť vady, pričom dom pri zaradení do nehnuteľnosti v S. uviedli cenu 4,5 mil. Sk, odporcovi však v dohode predložili v znaleckom posudku sumu 3,7 mil. Sk, avšak znalecký posudok znel na 1,3 mil. Sk, keďže to bol štátny podnik, odporca nechápal, prečo je taká cena. Na základe týchto skutočností teda ani nepodpísal zmluvu a zároveň ani cenu, ktorá bola stanovená k domu. Následne nato teda dostal výpoveď od S. pred vypršaním tejto doby, pričom výpoveď bola z dôvodu organizačných zmien, ale to je tiež predmetom žaloby. V skutočnosti mal odporca záujem tento dom odkúpiť v prípade, ak sa dohodnú na tejto cene. Aj naďalej sa staral o dom, robil údržbu a veril, že tento dom bude raz jeho. Je pravdou skutočnosť, že niektorí už mali odkúpené domy a v tom čase ostali už len tri domy, ktoré boli nevyužité. Jeden bol odporcu, ktorý odmietol podpísať teda ten dodatok, ďalší dom bol postavený pre námestníka, ktorého tiež potom z organizačných dôvodov preložili do iného odštepného závodu a ten dom mu nepredali, nakoľko nebol zamestnancom odštepného závodu K. a tretí dom stojí ako nevyužitý, avšak ako sa dozvedel bol odkúpený v lete.

Na to, že sa ten dom nedá využívať, prišiel až po podpise nájomnej zmluvy, keď pri preberaní spísal všetky tieto závady, aby mohli byť odstránené, pretože mal odporca inú predstavu. Pred 5-timi rokmi predložil generálnemu riaditeľovi návrh na mimosúdne dojednanie s tým, že mal záujem tento dom odkúpiť, avšak odpísal odporcovi s tým, že je potrebné sa dohodnúť na tejto cene, avšak na cene nehnuteľnosti sa dohodnúť nevedeli.

Odporkyňa v 2. rade vo svojej výpovedi ako účastníčka konania sa pripojila k výpovedi odporcu v 1. rade - jej manžela. Ďalej uviedla, že má zato, že i naďalej sú nájomcami tohto domu, pričom suma, ktorá je uvedená ako kúpna cena tohto domu, nemôže byť platná, odporkyňa je ochotná tento domu odkúpiť, avšak nie za cenu, ktorá bola uvedená navrhovateľom.

Podľa ust. § 676 ods. 1 O.Z., nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

Podľa ust. § 676 ods. 2 O.Z., ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci, alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dlhšiu dobu ako rok, sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.

Podľa ust. § 710 ods. 2, prvá veta O.Z., ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času.

Podľa ust. § 711 ods. 9 O.Z., pri zániku nájmu dohodnutom na určitý čas, nemá nájomca právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo na bytovú náhradu.

V prejednávanej veci je nepochybné, že navrhovateľ je vlastníkom domu, zapísaného na LV č. 462, M. I., na parcele č. 1007 o výmere 1139 m2, a to zastavané plochy a domu číslo súpisné 362 na parcele č. 1007 a to v celosti. Taktiež je nepochybné, že medzi účastníkmi konania bola dňa 9.3.2001 podpísaná zmluva o nájme bytu č. 3/2001/OS-B, zmluva o nájme nebytového priestoru č. 3/2001/OS-N a zmluva o nájme pozemku č. 3/2001/OS-B zo dňa 12.3.2001.

V zmysle zákona, teda nájom vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenechal nájomcovi tento byt v rodinnom dome do užívania a to na dobu určitú t.j. do 31.1.2003 na dobu 22 mesiacov. V článku 2, zmluvy o nájme bytu č. 3/2001/OS-B je uvedené, že prenajímateľ zachová pre doterajšieho nájomcu prednostné právo na prípadné dojednanie ďalšieho nájmu, pokiaľ nie je nájom viazaný na výkon určitej funkcie, ktorú nájomca prestal vykonávať.

V nájomnej zmluve je presne vymedzený predmet, rozsah užívania, výška nájomného a výška úhrady za plnenie spojené s užívaním tohto bytu, ako i spôsob ich výpočtu, v zmluve sú uvedené aj práva a povinnosti, ktoré vyplývajú z nájmu bytu.

Aj zmluva o nájme nebytového priestoru bola uzavretá pod číslom 3/2001/OS-P v zmysle ustanovenia z. o nájme a podnájme nebytových priestorov, kde je taktiež uvedený a opísaný predmet tohto nájmu a síce garáž v rodinnom dome, kde doba nájmu je taktiež určená na dobu určitú. Zmluva o nájme pozemku bola uzavretá v súlade s ust. O.Z., kde je pozemok taktiež presne identifikovaný a bola uzavretá taktiež na dobu určitú. Jedná sa o zmluvu č. 3/2001/OS-P. V súlade s týmito nájomnými zmluvami, boli teda prenechané odporcom za odplatu nehnuteľnosti - garáž a pozemok , aby ju v dojednanej dobe užíval.

Odporca nesplnil podmienku pre možnosť predlženia nájomného vzťahu a za tým účelom bol informovaný prípisom navrhovateľa zo dňa 22.1.2003. Jednou z podmienok bolo i pristúpenie k zmluve o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva rodinného domu.

Čo sa týka námietok navrhovateľa, že nebolo mu umožnené rodinný dom užívať, súd dáva do pozornosti skutočnosť, že byt v rodinnom dome netrpel žiadnymi vadami, ktoré by bránili riadnemu užívaniu, nakoľko jeho tvrdenia o nespôsobilosti užívania sú aj v rozpore s rozhodnutím Okresného úradu Košice

- okolie, č. 2000/27519/OŽ/Ve, ktorým povolil užívanie stavby rodinného domu na účely bývania, ako aj s príslušnými ustanoveniami zmluvy, ktorú odporca podpísal. Jedná sa o článok I a článok IV, v ktorých je citované, že nájomca sa oboznámil so stavom prenajímaného bytu, byt preberá bez závad, spôsobilý k okamžitému nasťahovaniu a bývaniu, čo potvrdzuje podpisom tejto zmluvy a článok VI, záverečné ustanovenia - 3, kedy účastníci zmluvy prehlásili „ že túto zmluvu pred jej podpisom si prečítali, že bola uzavretá po vzájomnom prejednaní, podľa ich slobodnej vôle, určite vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni“ ....., čo potvrdzujú svojím podpisom.

Čo sa týka v súlade s ust. čl. IV - predajná cena, zmluvné strany sa teda dohodli tak, že predajná cena nehnuteľnosti bude cena, ktorá je dojednaná vo výške určenej znaleckým posudkom, vypracovaným znalcom z odboru stavebníctva a oceňovania nehnuteľnosti v lehote do jedného mesiaca. Po kolaudácii znalecký posudok vypracoval znalec z odboru stavebníctva Ing. J. H.. Táto otázka bola už vyriešená v konaní č. a to rozsudkom zo dňa 7.9.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.11.2007, v ktorom je konštatované, že vo veci, týkajúcej sa zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva rodinného domu zo dňa 5.2.1998 sa účastníci písomne zaviazali, že do dohodnutej doby uzavrú kúpnu zmluvu, pričom podstatné náležitosti kúpnej zmluvy boli v tejto zmluve vyjadrené a v citovanej zmluve je aj označený predmet kúpy, zmluva obsahuje dohodu účastníkov o cene predmetu kúpy, aj keď kúpna cena nie je číselne vyjadrená, ale podľa dohody účastníkov mala byť určená znaleckým posudkom podľa oceňovacieho predpisu, platného v čase oceňovania, t.j. do jedného mesiaca po kolaudácii rodinného domu. Z toho vyplýva záver, že dohoda o kúpnej cene, ako opodstatnené náležitosti kúpnej zmluvy bola v zmluve o budúcej zmluve dostatočne určitá a zrozumiteľná a preto bola platne uzavretá.

Súd má taktiež zato, že v prípade, ak by predmet nájmu trpel určitými vadami, a teda, ak by skutočne podľa vyjadrenia navrhovateľa, dom bol v čase odovzdávania do nájmu neobývateľný a predmet nájmu bol aj naďalej po odovzdaní, v stave nespôsobilom na dohodnuté, alebo obvyklé užívanie, nič nebránilo odporcovi využiť ust. § 679 ods. 1 O.Z. a od zmluvy odstúpiť, alebo požadovať zľavu na nájomnom.

Samotný zánik nájmu, užívania nehnuteľnosti a to rodinného domu, garáže a pozemku, bol dohodnutý na dobu určitú, v prípade ak sa strany dohodnú, ešte pred uplynutím nájmu, môže dôjsť k predlženiu tohto nájmu. Medzi účastníkmi konania však k žiadnej dohode nedošlo a preto nájom zanikol uplynutím doby dňa 31.1.2003 k rodinnému domu a rovnako tak uplynutím doby nájmu, skončil aj nájomný vzťah o nájme nebytového priestoru a taktiež aj nájomný vzťah zo zmluvy o nájme pozemku. V danom prípade platí zmluvná voľnosť prenajímateľa, t.z. nie je možné ho nútiť uzavrieť nájomný vzťah na ďalšiu dobu.

Na základe takto zistených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd návrh navrhovateľa zamietol a rozhodol o vyprataní nehnuteľností.

Odporca svojím podaním v protinávrhu si uplatnil náhradu škody z dôvodu, že ako prenajímateľ mu neodovzdal predmet nájmu v spôsobilom stave na účel nájmu a tento nemohol užívať. Ako už bolo vyššie citované, tento v prípade, ak by skutočne stav tohto domu resp. bytu trpel vadami, tak mohol využiť ust. § 679 ods.1 O.Z., ako už bolo vyššie citované.

Odporca zároveň poukazoval na skutočnosti, že počas celej doby riadne platil nájom tohto domu a preto súd konštatuje, že platenie nájomného podľa zmluvy je jedna zo základných zákonných povinností nájomcu, preto platenie nájomného, ak by odporca náhradu škody stotožňoval týmto titulom, nie je možné považovať za škodu, ktorá by vznikla zavinením navrhovateľa. V tejto časti vzniesol zástupca za navrhovateľa i námietku premlčania, na ktorú súd prihliadol v súlade s ust. § 106 ods. 1 O.Z., kedy sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, v súlade s týmto ustanovením, súd dáva do pozornosti skutočnosť, že ak aj odporcovi vznikla počas nájomného vzťahu od 1.4.2001 do 31.3.2003 škoda, táto je premlčaná v lehote dvoch rokov a teda nárok, ktorý bol uplatnený odporcom na náhradu škody podaním na súd dňa 21.2.2005, sa premlčal dňa 31.1.2005.

Odporca bol zároveň o skončení nájmu a o povinnosti odovzdať nehnuteľnosť, vyzvaný listom zo dňa 27.12.2002 a zároveň bol vyzvaný na zápisničné odovzdanie rodinného domu a priľahlých priestorov, ktoré doposiaľ neodovzdal. Súd má zato, že protiprávne zabraňuje vlastníkovi vykonávať jeho vlastnícke práva.

Na základe uvedených skutočností, súd vzájomný návrh odporcu v plnom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu s napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na výkon súdneho rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.