Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-163-2007.pdf
PDF · 90.16 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
VK-2C/163/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Elenou Petrusovou v právnej veci navrhovateľa C. P. - L., s miestom podnikania S. č. XXX,. IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpeného JUDr. J. K., advokátom so sídlom vo Z., N.. S. XX/XX,. proti odporcovi Ú. V. K., so sídlom V. K., M. č. X,. o zaplatenie sumy 11.386,74 Eur istiny s prísl., o vydaní medzitýmneho rozsudku takto
rozhodol:
Nárok navrhovateľa na zaplatenie nenávratného finančného príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne za rok 2004 je d a n ý .
odôvodnenie:
Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 343.037,-Sk s 13 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 343.037,-Sk od 01. 04. 2005 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal súd, aby uložil odporcovi povinnosť nahradiť mu trovy konania tak ako budú špecifikované a vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku, a to do 3 dní od jeho právoplatnosti.
V návrhu navrhovateľ uviedol, že právny predchodca odporcu N., O. Ú. V. K. mu priznal postavenie chránenej dielne ako zamestnávateľa P. C. - L., zriadeného na základe žiadosti zo dňa 15. 10. 1996 pre 16 osôb, z toho 16 občanov so ZPS s účinnosťou od 24. 10. 1996. Ďalej navrhovateľ uviedol, že za rok 2003 mu odporca na základe jeho žiadosti z 31. 03. 2004 poskytol nenávratný finančný príspevok vo výške 251.611,-Sk na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska podľa Zákona č. 387/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov, o čom odporca vydal oznámenie z 26. 05. 2004. Žiadosťou zo dňa 30. 03. 2005 požiadal odporcu v zmysle § 110 Zákona č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska za rok 2004. Pre rok 2004 určil interný predpis Ú. sumu 56.390,-Sk ako maximálne možnú výšku príspevku na prevádzkové náklady na jedného zamestnanca chránenej dielne, čo na jeden mesiac predstavovalo sumu 4.699,- Sk. Prevádzkové náklady na jedného zamestnanca za rok 2004 uňho predstavovali najmenej uvedenú sumu, preto si vyčíslil a uplatnil označenú čiastku, ktorú u každého zamestnanca vynásobil počtom ním odpracovaných mesiacov v roku 2004. Zdôraznil tú skutočnosť, že odporca mu ním riadne uplatnený označený príspevok za rok 2004 neposkytol, pričom sa mu dostalo niekoľko protichodných zdôvodnení a odporca sa snažil poskytnutiu príspevku vyhnúť rôznymi špekulatívnymi a zavádzajúcimi krokmi vrátane podania návrhu, ktorým sa domáhal zrušenia vlastného predchádzajúceho rozhodnutia o priznaní postavenia chránenej dielne, pracoviska pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Tento návrh odporcu bol rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 08. 06. 2007 sp. zn. 3C 144/06 zamietnutý.
Uznesením zo dňa 07. 03. 2008 súd pripustil zmenu návrhu na znenie, že súd ukladá odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 356.268,-Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 356.268,-Sk od 01. 04. 2005 až do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi všetky trovy konania tak ako budú špecifikované a vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku, a to do 3 dní od jeho právoplatnosti.
Na pojednávaní dňa 09. 12. 2008 právny zástupca navrhovateľa navrhol súdu, aby vydal medzitýmny rozsudok, v ktorom by určil, že nárok navrhovateľa na zaplatenie nenávratného finančného príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne za rok 2004 je daný. Na pojednávaní dňa 10. 02. 2009 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že on považuje za priznanie nároku aj to, že navrhovateľovi boli vyplatené prevádzkové náklady v roku 2004 za rok 2003, čím sa vlastne uznal právny základ nároku navrhovateľa a za takéto uznanie považuje aj písomnosť z K. Ú. P. v B. B. zo dňa 12. 09. 2002. Zdôraznil tú skutočnosť, že pokiaľ došlo k odňatiu štatútu chránenej dielne, nemôže sa toto uskutočniť retroaktívne a ako bolo uvedené aj svedkyňou A., nemá povahu správneho rozhodnutia. Zároveň poukázal na výpoveď povereného pracovníka odporcu v konaní vedenom na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši pod sp. zn. 3C 144/2006, a to z pojednávania zo dňa 07. 11. 2004, kde poverený pracovník odporcu tvrdil niečo iné ako v tomto konaní.
Poverený pracovník odporcu na pojednávaní uviedol, že nárok požadovaný navrhovateľom nie je v súlade so Zákonom č. 387/1996 Z.z. a Zákonom č. 5/2004 Z.z. Je zrejmé, že predmetné náklady na prevádzku chránenej dielne úrad môže preplatiť, len keď je priznaný štatút chránenej dielne. Poukázal na priebeh konania, ktoré sa viedlo na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši pod sp. zn. 3C 144/2006. Okrem toho poukázal na to, že sú žalované náklady za rok 2004, pričom v skutočnosti prevádzka navrhovateľa bola premiestnená na inom mieste než aké je uvedené v štatúte, pričom mal byť vydaný iný štatút na iné miesto prevádzky. Ďalej zdôraznil tú skutočnosť, že štatút bol navrhovateľovi odňatý v roku 2005. Ďalej uviedol, že navrhovateľovi nemal byť priznaný štatút, nakoľko chýbal základný predpoklad, a to nebolo pripojené rozhodnutie z príslušného orgánu zdravotníctva. Priznanie prevádzkových nákladov je viazané výlučne na priznaný štatút chráneného pracoviska a nie na dohodu o poskytnutí finančného príspevku na zriadenie chráneného pracoviska pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Poverený pracovník odporcu nesúhlasil s vydaním medzitýmneho rozsudku.
V priebehu konania boli vypočuté ako svedkyne Ing. M. B., M. P. a Bc. D. A..
Svedkyňa Ing. M. B., ktorá pracovala u právneho predchodcu odporcu pri svojom výsluchu uviedla, že ona vykonávala funkciu riaditeľky Okresného úradu práce vo V. K. od 15. 08. 1995 asi do 12. 09. 1999. V tom období pre priznanie chránenej dielne museli byť splnené určité podmienky. Muselo byť doložené rozhodnutie z hygieny. Pokiaľ žiadateľ obdržal dotáciu, musel predložiť štatút. Tieto záležitosti mala v tom čase na starosti pani A.. Ona ako riaditeľka prekontrolovala, či sú tam pripojené všetky potrebné listinné doklady a následne ich podpísala. Zdôraznila, že tam museli byť predložené všetky doklady, ktoré boli k tomu potrebné, pretože v rokoch 1997 až 1998 bola vykonaná kontrola na tieto chránené dielne. Ďalej uviedla, že si spomína, že u navrhovateľa boli nejaké problémy s obsadzovaním pracovných miest, preto sa mu tam aj presúvali termíny. Svedkyňa poprela, že by sa v spisovom materiáli týkajúcom sa navrhovateľa nenachádzalo rozhodnutie z hygieny, pretože takýto nedostatok by bol vytknutý.
Svedkyňa M. P., manželka navrhovateľa pri svojom výsluchu uviedla, že potom ako navrhovateľ podpísal dohodu, mu bolo povedané, že je treba vypracovať štatút chránenej dielne. Ona povybavovala všetky potrebné náležitosti, pretože bola znalá tejto problematiky. Následne na oddelení aktívnej politiky trhu práce predložila rozhodnutie z hygieny. Ona si toto rozhodnutie nedala podpísať na protipodpis, pretože v tom čase pracovala u odporcu a jednalo sa o kolegyne, s ktorými mala korektné vzťahy. Ďalej uviedla, že v septembri alebo októbri 1998 zistila, že navrhovateľovi nebolo doručené priznanie postavenia chránenej dielne, preto jej ho v septembri alebo v októbri 1998 doručila pani A. s tým, že ona ho následne odovzdala navrhovateľovi. Podľa jej názoru Ing. B. by nebola podpísala priznanie postavenia chránenej dielne v prípade, že by tam nejaké doklady chýbali. Ako ona poznala Ing. B., tejto by nestačilo predložiť rozhodnutie na podpis, ale táto požadovala vždy celý spisový materiál, aby si ho mohla prekontrolovať. Tvrdila, že spoločne s navrhovateľom požiadali o vydanie nového rozhodnutia z hygieny, pretože v roku
2002 sa menil zákon. Ďalej svedkyňa uviedla, že odporcovi bolo známe, že navrhovateľ presťahoval prevádzku, pričom zo strany úradu im nebolo oznámené, že v tomto smere je potrebné podniknúť nejaké kroky.
Svedkyňa Bc. D. A. pri svojom výsluchu uviedla, že ona pracuje u odporcu od januára 1994, pričom má na starosti žiadosti pokiaľ ide o dohody o poskytnutí príspevkov v zmysle príslušných právnych predpisov. Ďalej uviedla, že navrhovateľ si podal žiadosť o poskytnutie prevádzkových nákladov za rok 2004, avšak žiadosť nebola predložená kompletná, chýbal tam štatút chránenej dielne. Navrhovateľ sa obrátil aj na ústredie, keďže mu tieto prevádzkové náklady priznané neboli. Stanovisko ústredia bolo také, že žiadosť navrhovateľa nie je kompletne vyplnená, chýba postavenie chránenej dielne alebo pracoviska v zmysle Zákona č. 387/1996 Z.z., nakoľko navrhovateľ do 31. 10. 1997 nepredložil rozhodnutie z hygieny. Svedkyňa uviedla, že ona nevie uviesť, prečo bol navrhovateľovi vydaný štatút, keďže predmetné rozhodnutie z hygieny chýbalo, pretože od 19. 05. 1997 do 31. 05. 1998 ona bola na materskej dovolenke. Ďalej uviedla, že v roku 1998 bol spis týkajúci sa navrhovateľa postúpený na právne oddelenie, nakoľko dňom 30. 11. 1998 bolo odstúpené od dohody uzavretej s navrhovateľom. Ďalej uviedla, že v apríli 2005 sa oni obrátili na Regionálny úrad verejného zdravotníctva vo Veľkom Krtíši ohľadom informácie, či bolo navrhovateľovi vydané rozhodnutie. Svedkyňa ďalej uviedla, že navrhovateľ v minulom roku doručil ich oddeleniu faktúry v súvislosti s nákladmi za rok 2004, avšak tieto doklady mu boli vrátené. Potom opätovne navrhovateľ tieto doklady doručil, avšak oni ich považovali za bezpredmetné, pretože žiadosť kompletnú bolo treba podať za rok 2004 do 31. 03. 2005.
Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že dňa 24. 10. 1996 bola medzi právnym predchodcom odporcu a navrhovateľom uzavretá dohoda č. 3/96-CHP o poskytnutí finančného príspevku na zriadenie chráneného pracoviska pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Na tunajšom súde sa pod sp. zn. 6C 30/2005 viedlo konanie, v ktorom sa odporca dožadoval od navrhovateľa zaplatenia sumy 2.560.000,-Sk istiny. Okresný súd vo Veľkom Krtíši rozsudkom zo dňa 26. 01. 2007 č. k. 6C 30/2005-290 návrh navrhovateľa zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Návrh bol zamietnutý z dôvodu, že súd mal za to, že nárok navrhovateľa je premlčaný. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 25. 04. 2007 č. k. 15Co 62/07-330 rozsudok Okresného súdu potvrdil. Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej nesporne preukázané, že právny predchodca navrhovateľa N. vo V. K. listom zo dňa 31. 10. 1997 priznal odporcovi postavenie chránenej dielne (pracoviska pre občanov so ZPS) na základe jeho žiadosti zo dňa 15. 10. 1996 pre 16 osôb, z toho 16 občanov so ZPS s účinnosťou od 24. 10. 1996. Rozhodnutím Okresného úradu, Štátneho okresného hygienika vo Veľkom Krtíši č. 97/00184-006 zo dňa 21. 11. 2006 bol odporcovi vydaný posudok, ktorým Štátny okresný hygienik súhlasil s návrhom firmy L. - C. P., bytom S. č. XXX. zo dňa 24. 11. 1997 na povolenie V. T. P. vo V. K., Z. P.. Listom zo dňa 14. 09. 2005 odporca odňal navrhovateľovi postavenie chránenej dielne (chráneného pracoviska), ktoré mu bolo priznané N. Ú. P., O. Ú. P. vo Veľkom Krtíši dňa 31. 10. 1997 s účinnosťou od 24. 10. 1996 v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 Zákona NR SR č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti, pretože nebolo vydané v súlade so zákonom a je nezákonné. Na tunajšom súde sa pod sp. zn. 3C 144/2006 viedlo konanie, v ktorom sa Ú. V. M. č. 2 vo V. K. voči odporcovi C. P. domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu, a to vykonaného N. Ú. vo V. K. dňa 31. 10. 1997 podpísaného riaditeľkou N. - O. Ing. M. B., priznania postavenia chránenej dielne. Okresný súd vo Veľkom Krtíši rozsudkom zo dňa 08. 06. 2007 č. k. 3C 144/06-99 návrh navrhovateľa zamietol a uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že súd návrh zamietol z dôvodu, že bol toho názoru, že sa nejedná o právny úkon a nie je možné, aby o prípadnej platnosti, či neplatnosti sa mohol domáhať určenia súdom. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 26. 07. 2007. Z podania K. Ú. P. v B. B. zo dňa 12. 09. 2002 adresovanom N. Ú. P., O. Ú. P. vo V. K. vyplýva, že K. Ú. P. v B. B. v tomto podaní uviedol, že O. Ú. P. je povinný poskytnúť príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chráneného pracoviska (chránenej dielne) za príslušný kalendárny rok, ak zamestnávateľ (ktorému nebol poskytnutý príspevok na zriadenie CHP,CHD) o to požiada v lehote určenej v § 107 ods. 1 zákona. Ďalej sa v tomto stanovisku uvádza, že nakoľko O. nezrušil uvedenému zamestnávateľovi štatút chránenej dielne pre pracovisko, na ktorom pracujú občania so zmenenou pracovnou schopnosťou, je zrejmé, že prevádzkové náklady takéhoto pracoviska vzniknuté v príslušnom kalendárnom roku sú prevádzkovými nákladmi chránenej dielne. V stanovisku sa ďalej uvádza, že ak pán C. P. preukáže prevádzkové náklady za CHD, spĺňa zákonné podmienky pre poskytnutie príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne.
Podľa ustanovenia § 152 ods. 2 O. s. p., rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaného ustanovenia zákona. V predmetnej veci mal súd za to, že je účelné, aby bol vydaný medzitýmny rozsudok, pretože odporca popiera tú skutočnosť, že by mal navrhovateľ nárok na zaplatenie nenávratného finančného príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska za rok 2004. Po vykonanom dokazovaní mal súd za to, že navrhovateľ dňa 30. 03. 2005 podal riadnu žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska za január 2004. Túto skutočnosť potvrdila aj vypočutá svedkyňa Bc. D. A.. Pokiaľ žiadosť nebola kompletná, podľa názoru súdu, mal byť navrhovateľ vyzvaný na skompletizovanie tejto žiadosti. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že navrhovateľovi bolo priznané postavenie chránenej dielne / pracoviska pre občanov so ZPS dňa 31. 10. 1997, a to na základe jeho žiadosti zo dňa 15. 10. 1996. Postavenie chránenej dielne bolo navrhovateľovi odňaté až 14. 09. 2005, pričom súd sa stotožňuje s právnym názorom právneho zástupcu navrhovateľa v tom smere, že odňať postavenie chránenej dielne nemožno spätne. Súd sa stotožňuje aj s tým, že právny základ nároku navrhovateľa bol priznaný odporcom aj tým, že mu bol vyplatený predmetný príspevok v roku 2004 za rok 2003. Súd prihliadol aj na stanovisko K. Ú. P. v B. B. zo dňa 12. 09. 2002 vypracované JUDr. Č. pod č. 1241/2002-PO. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že nárok navrhovateľa na zaplatenie nenávratného finančného príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne za rok 2004 je daný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice, a to písomne v 4 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie.