Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/104/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III., v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v právnej veci navrhovateľa: S. P., pobočka B., Z. XX,. B., IČO: XX. XXX. XXX,. proti odporcovi: D., a.s. so sídlom v Š., A. B. E. Č. XXXX,. IČO: XX. XXX. XXX,. v zastúpení J.. L. G., advokátom, Š. XX, B., o zaplatenie 270.437,- Sk, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 7.345,38 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd konanie v časti 1.631,48 eur z a s t a v u j e .

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 07.03.2005 sa navrhovateľ domáhal pôvodne voči spoločnosti I. a.s., N. XX,. B., IČO: XX. XXX. XXX,. právnemu predchodcovi odporcu, zaplatenia sumy 270.437,- Sk, titulom náhrady škody podľa ust. , o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, spočívajúcej vo vyplatených dávkach nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, ktoré boli navrhovateľom vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby.

Návrh odôvodnil tým, že pán D. V., nar. XX.XX.XXXX,. bytom v B., M. N. č.X,. sa dôsledkom choroby z povolania následkom chronickej intoxikácie sírouhlíkom, ktorú získal ako zamestnanec I. a.s., stal invalidným, na základe čoho navrhovateľ vypláca menovanému invalidný dôchodok. Za obdobie do 07.09.2001 navrhovateľ nahradil vyplatené dávky nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, čím si splnil svoje povinnosť. Za obdobie výplaty invalidného dôchodku od 08.09.2001 do 07.04.2004 navrhovateľ vyzýval odporcu na zaplatenie pohľadávok (výzva č. 12/2003 na sumu 143.157,- Sk a výzva č. 4/2004 na sumu 127.280,- Sk.), spolu v sume 270.437,- Sk avšak bezvýsledne. Ďalej uviedol, že poškodený získal chorobu z povolania - chronickú intoxikáciu sírouhlíkom u svojho zamestnávateľa I. a.s., nakoľko sa táto chemická látka uvoľňuje do pracovného prostredia počas zvlákňovania. Pri objektivizácií pracovného prostredia meraním tejto škodliviny sa zistilo, že niekoľkonásobne boli prekračované najvyššie prípustné koncentrácie, priemerné aj hraničné, podľa ZO č. 7/1978 Vest. MZ SSR v znení úpravy č. 7/1985 Vest. MZ SSR. Napriek tomu, že na základe uvedených zistení boli I. a.s.,

uložené a realizované viaceré technické, technologické aj organizačné opatrenia, opakovane sa zisťovalo prekračovanie najvyšších prípustných koncentrácií sírouhlíka v pracovnom prostredí, na základe biologických expozičných testov bola zisťovaná expozícia pracovníkov vyšším koncentráciám sírouhlíka a pretrvával výskyt chorôb z povolania. Na základe negatívnych vplyvov na zdravotný stav zamestnancov predmetnej prevádzky a aj obyvateľov B. bol v roku 1983 podaný návrh na vymiestnenie výroby viskózneho hodvábu, v roku 1985 bol vydaný zákaz používania technológie pri zvlákňovaní viskózneho hodvábu, v roku 1991 malo dôjsť k zrušeniu výroby a výroba sa postupne znižovala a v roku 1998 bola výroba zrušená. Poškodený teda pracoval v podmienkach, ktoré mu zapríčinili vážne poškodenie zdravia a chorobu z povolania, vzhľadom k čomu má navrhovateľ v zmysle ustanovenia , o Sociálnej poisťovni, právo uplatňovať si voči odporcovi náhradu škody vzniknutej výplatou dávok dôsledkom uvedeného zavineného protiprávneho konania odporcu.

Súd vo veci vydal dňa 10.03.2005 platobný rozkaz, ktorým uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi požadovanú istinu vo výške 270.437,- Sk a súdny poplatok z návrhu vo výške 13.520,- Sk.

Odporca dňa 06.04.2005 podal proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom namietal navrhovateľom uplatnené právo na zaplatenie žalovanej sumy, dôvodiac tým, že navrhovateľ nepreukázal protiprávnosť konania a zavinenie odporcu žiadnymi relevantnými dôkazmi a rovnako nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi navrhovateľom tvrdeným zavineným protiprávnym konaním odporcu a poskytnutím dávok sociálneho zabezpečenia, ktorých náhradu si uplatňuje. Odporca ďalej namietal premlčanie časti regresného nároku - dávok invalidného dôchodku vyplatených poškodenému v období od 08.09.2001 do 06.03.2002, s poukazom na ustanovenie a , o sociálnom poistení. Vzhľadom na uvedené žiadal odporca návrh po vykonanom dokazovaní zamietnuť.

Podaním zo dňa 31.01.2006 právny zástupca odporcu oznámil súdu, že pôvodný odporca, spoločnosť I. a.s., bola ku dňu 31.12.2005 zrušená bez likvidácie, zlúčením s obchodnou spoločnosťou D. a.s., a s účinnosťou od 01.01.2006 pôvodný odporca zanikol a bol vymazaný z obchodného registra. Jeho právnym nástupcom sa stal odporca - spoločnosť D. a.s., so sídlom v Š., A. B. E. Č. XXXX,. IČO: XX. XXX. XXX,. s ktorým v zmysle , súd pokračoval v konaní.

Podaním zo dňa 26.07.2007 navrhovateľ v súvislosti s odporcom vznesenou námietkou premlčania časti vyplatených dávok, znížil výšku požadovanej náhrady škody 270.437,- Sk o sumu vyplatených dôchodkových dávok v období od 08.09.2001 do 07.03.2002, vo výške 49.150,- Sk, (čiastočné späťvzatie návrhu) a žiadal, aby súd zaviazal odporcu na náhradu škody vo výške 221.287,- Sk (za obdobie od 08.03.2002 do 07.03.2004).

Súd vec prejednal a vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov a predloženými listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil nasledovné:

V konaní nebolo sporné, že poškodený D. V., nar. XX.XX.XXXX,. bol zamestnaný u právneho predchodcu, ako robotník v chemickej výrobe, pričom od 01.10.1968 do 15.01.1982 pracoval na odd. špeciálnych činností (olovárska, resp. gumárska dielňa) a od 01.03.1983 ako spriadač na prevádzke zvlákňovania viskózových vlákien. Pri výkone práce v prostredí uvedených prevádzok,

bol menovaný vystavený pôsobeniu sírouhlíka a v dôsledku tejto dlhotrvajúcej expozície, sa u neho prejavila choroba z povolania špecifikovaná vyhláškou č. , ako chronická otrava sírouhlíkom (chronická intoxikácia CS2 ), ktorá bola D. V. zistená dňa 14.04.1988, na základe čoho mu bol priznaný od 01.03.1988 najskôr čiastočný invalidný dôchodok a z uvedenej prevádzky bol preradený na prácu manipulačného robotníka - údržbára, kde pracoval do zrušenia prevádzky v roku 2000. Od 23.11.2000 mu bol, pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav následkom choroby z povolania, priznaný

invalidný dôchodok. Rovnako nebola sporná výška dávok nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, ktoré boli poškodenému zamestnancovi právneho predchodcu odporcu navrhovateľom vyplatené za uplatňované obdobie od 08.03.2002 do 07.03.2004 vo výške 221.287,- Sk.

Navrhovateľ v konaní ďalej poukazoval na to, že Štátny zdravotný ústav hl. mesta SR Bratislavy pri objektivizácii pracovného prostredia meraním sírouhlíka zistil, že právny predchodca odporcu niekoľkonásobne prekračoval najvyššie prípustné koncentrácie sírouhlíka priemerné aj hraničné.

Na základe požiadavky navrhovateľa Štátny zdravotný ústav hlavného mesta SR Bratislavy vydal dňa 11.05.2001 k vzniku choroby z povolania u poškodeného D. V. stanovisko, v ktorom uvádza skutočnosti, na základe ktorých vznikla u poškodeného choroba z povolania, najmä, že v jeho prípade ide o chronickú intoxikáciu sírouhlíkom, pričom táto chemická látka sa uvoľňuje do pracovného prostredia počas procesu výroby viskózového vlákna, resp. pri jeho zvlákňovaní a spriadaní. Pri objektivizácií pracovného prostredia meraním tejto škodliviny sa zistilo, že boli niekoľkonásobne prekračované najvyššie prípustné koncentrácie, priemerné aj hraničné, podľa ZO č. 71/1978 Vest. MZ SSR v znení úpravy č. 7/1985 Vest. MZ SSR. Na základe uvedených zistení boli organizácií uložené viaceré opatrenia - technické a technologické (inštalovanie účinnejšej vzduchotechniky, zníženie počtu spriadacích strojov, zmena hrúbky vlákna), organizačné (skrátenie pracovného času, zníženie počtu zamestnancov) a preventívne (zavedenie účinnejších osobných ochranných pracovných prostriedkov na ochranu dýchacích ciest, rekondičné pobyty, monitorovanie pracovného prostredia, opatrenia aby denná expozícia sírouhlíku neprekračovala dávku, ktorá môže viesť k chronickej intoxikácii, vykonávanie biologických expozičných testov u pracovníkov a ich včasné vyradenie z expozície na základe preventívnych lekárskych prehliadok). Štátny zdravotný ústav hlavného mesta SR Bratislavy v stanovisku ďalej konštatoval, že napriek realizovaným uvedených opatreniam sa z dôvodu nevyhovujúceho zastaraného strojnotechnologického zariadenia opakovane zisťovalo prekračovanie najvyšších prípustných koncentrácií sírouhlíka v pracovnom prostredí a bola tiež zisťovaná expozícia pracovníkov vyššej koncentrácií sírouhlíka a pretrvával výskyt chorôb z povolania. Na základe negatívnych vplyvov na zdravotný stav pracovníkov bol v roku 1983 podaný návrh na vymiestnenie výroby viskózového hodvábu z B.. V roku 1985 bol vydaný zákaz používania technológie pri zvlákňovaní viskózového vlákna, voči ktorému sa organizácia odvolala. V roku 1991 malo dôjsť k zrušeniu výroby, uznesením vlády však bolo prevádzkovanie predĺžené, pričom kapacita výroby sa postupne znižovala až do roku 1998, kedy bola výroba zrušená.

Navrhovateľ tiež poukazoval na to, že I. a.s., B., v predchádzajúcom období do 07.09.2001 už navrhovateľovi vyplatené dávky nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia nahradil.

Odporca v konaní ďalej namietal, tvrdenie o protiprávnosti konania s poukazom na to, že ak by aj dochádzalo v pracovnom prostredí u odporcu k prekračovaniu najvyšších prípustných koncentrácií sírouhlíka, takéto konanie odporcu nebolo protiprávne, nakoľko samotná právna úprava (Vest. MZ SSR č. 7/1978 o hygienických požiadavkách na pracovné prostredie v znení neskorších predpisov), ktorá najvyššie prípustné koncentrácie škodlivín v pracovnom prostredí stanovovala s prekračovaním týchto limitov počítala a tieto povoľovala. Rovnako vyhláška Ministerstva zdravotníctva č. , o vytváraní a ochrane zdravých životných podmienok počítala s tým, že v niektorých prípadoch nie je možné úplne vylúčiť škodlivé vplyvy. Dotknutú oblasť upravoval aj ďalší právny predpis - úprava č. 13/1986 Vestníka MZ SSR - Pokyny na vykonávanie hygienického dozoru na pracoviskách a vyhlasovanie rizikových prác, ktorý rozdeľoval podľa úrovne jednotlivých faktorov uvedených v prílohe č. 1 a č. 2 tejto úpravy a zdravotného stavu pracovníkov pracoviská v priemysle do 4 skupín, resp. kategórií. Do kategórie 4 boli pritom zaradené tie pracoviská, kde koncentrácie chemických škodlivín prekračovali stanovené hodnoty uvedené v kategórií 3. Dotknuté pracovisko odporcu bolo zaradené práve do kategórie 4, z čoho vyplýva, že pre neho už žiadne obmedzenia, pokiaľ ide o výšku škodlivín, neplatili. Preto podľa názoru odporcu, ak právny predpis určité konanie povoľuje, nemožno potom uskutočnenie takéhoto konania hodnotiť ako protiprávne konanie. Nakoľko na strane

odporcu k žiadnemu protiprávnemu konaniu nedošlo, nemožno v tejto súvislosti hovoriť ani o nejakom zavinení. Ďalej odporca namietal existenciu príčinnej súvislosti medzi prekračovaním škodlivých látok v prostredí odporcu a vznikom choroby z povolania, dôvodiac tým, že v danom prípade nemožno považovať za príčinu vzniku choroby z povolania u poškodeného skutočnosť, že u odporcu bolo zistené prekročenie určitého obsahu škodlivých látok v pracovnom prostredí, nakoľko chronická intoxikácia sírouhlíkom je choroba z povolania, ktorá vzniká za podmienok dlhodobej expozície, t.j. vystavenia tela vplyvu škodlivej látky, poukazujúc na posudky a stanoviská Kliniky pracovného lekárstva žiadané v konaniach, v ktorých poškodení zamestnanci žiadajú o mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, potvrdzujúce, že uvedená choroba z povolania by mohla vzniknúť aj pri dodržaní zákonných limitov obsahu škodlivín v pracovnom prostredí. Sírouhlík je látkou, ktorá negatívne pôsobí na ľudský organizmus a jeho dlhodobejšie pôsobenie môže privodiť vznik choroby. Podľa odporcu, ak medzi prekračovaním škodlivých látok v prostredí odporcu a vznikom choroby z povolania by mal byť príčinný vzťah, boli by chorobou z povolania postihnutý všetci zamestnanci, avšak v podmienkach odporcu bola zistená choroba z povolania len u časti zamestnancov dotknutej prevádzky. Napokon odporca poukazovala na to, že príslušné orgány štátnej správy len ukladali odporcovi rôzne opatrenia na zlepšenie pracovných podmienok na tomto pracovisku a ich dodržiavanie aj pravidelne kontrolovali, pričom odporca v minulosti vždy konal v súlade s opatreniami uloženými orgánmi štátnej správy a nemožno mu klásť za vinu stav vtedajšej legislatívy a celkovej spoločenskej situácie, ktorá uprednostňovala kolektívne záujmy štátu pred ochranou oprávnených záujmov individuálnych osôb.

Navrhovateľ ďalej na preukázanie zavineného protiprávneho konania právneho predchodcu odporcu predložil rozhodnutia, vydané na základe návrhov Ústavu hygieny a epidemiológie hl. mesta SR Bratislavy, neskôr Štátneho zdravotného ústavu hl. mesta SR Bratislavy, Obvodného národného výboru Bratislava III, obv. Hygienik Bratislava III., neskôr Obvodného a Okresného úradu Bratislava ohľadom vyhlásenia rizikových prác, určujúce práce spojené so zvýšeným ohrozením zdravia. Do kategórie 4 boli zaradení spriadači viskózového vlákna. V týchto rozhodnutiach sa súčasne nariadili opatrenia vyplývajúce z legislatívy - zabezpečiť technické a organizačné opatrenia na zlepšenie úrovne ochrany zdravia pracovníkov pri práci a neprekračovanie určených limitov záťaže pracovného prostredia.

Skutočnosť, že odporca v priebehu viacerých rokov a aj v období, kedy u odporcu pracoval poškodený porušoval zákon tým, že prekračoval dlhodobo stanovené maximálne limity škodlivín v pracovnom prostredí, vyplýva aj zo stanoviska Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava zo dňa 30.06.2008 v ktorom sa uvádza, že hygienickým prieskumom pracoviska bola potvrdená expozícia nadlimitnými koncentráciami CS2 a spriadači pracovali v prostredí s kritickými koncentráciami.

Z výpisov z protokolu ohľadom meraní škodlivín - koncentrácií sírouhlíka u odporcu, ktoré boli vykonané v období rokov 1981 až 1998 (dostupné z archívu Ústavu verejného zdravotníctva) je zrejmé, že odporca dlhodobo prekračoval aj niekoľkonásobne povolené limity škodlivín (CS2). Štátny zdravotný ústav hl. mesta Bratislavy, Ústav hygieny a epidemiológie - odb. PPL konštatujú v protokoloch o meraní koncentrácií sírouhlíka neustále prekračovanie limitov škodlivín v pracovnom prostredí. Národný výbor hl. mesta SSR Bratislavy - hygienik hlavného mesta SSR Bratislavy na podklade toho ukladal odporcovi vykonať „súbor opatrení“, ktoré sa ako to vyplýva z predložených dokladov odporcovi nedarilo zrealizovať.

Z listu Národného výboru hl. mesta SSR Bratislavy - hygienik hl. mesta Bratislavy zo dňa 24.05.1988 (Z/11-30-1559/241/88) adresovanému právnemu predchodcovi odporcu (v tom čase C. n.p.), sa konštatujú nedostatočné riešenia pracovných podmienok pri zvlákňovaní viskózneho hodvábu. Hygienik hl. mesta Bratislavy upozornil odporcu, že opatreniami, ktoré chce vykonať, resp. už vykonal sa neriešia zdravotné dôsledky profesionálnej expozície pracovníkov. Z týchto dokladov vyplýva, že súbor opatrení uložených odporcovi bol realizovaný nedostatočne a len vo veľmi malej miere. Odporca vykonal určité zmeny, avšak v oblastiach, ktoré mali na prekročenie limitov CS2 v pracovnom prostredí len veľmi malý, alebo žiadny vplyv a význam (napr. skrátenie pracovného času, pridanie

dovolenky), ktoré boli kompetentnými orgánmi označené za také, ktoré nemajú vplyv na zlepšenie kvality pracovného prostredia vzhľadom na výšku prekračovania limitov CS2 v ovzduší a preto ich kompetentné orgány zamietali. Odporca nedokázal naplniť súbor opatrení takými opatreniami, ktoré by zamedzili prekračovaniu limitov škodlivín v pracovnom prostredí. Pre zlý stav pracovného prostredia vo výrobe viskózneho vlákna bola na návrh hygienika hl. mesta SSR Bratislavy, Bratislavskou správou nemocenského poistenia uložená prirážka k poistnému vo výške 5 %.

Na základe pretrvávajúcich zdraviu škodlivých podmienok vo výrobe viskózneho vlákna vydal Inšpektorát bezpečnosti práce v Bratislave rozhodnutie č. /Ga z 25.04.1985, ktorým zakázal technológie pri zvlákňovaní viskózneho hodvábu, pretože ohrozuje zdravie pracovníkov, ktoré však, ako sa uvádza v liste Hygienika hl. mesta SSR Ministerstvu zdravotníctva a sociálnych vecí SSR zo dňa 09.11.1988, nebolo realizované. Hygienik hl. mesta SSR odporučil zakázať výrobu viskózneho vlákna terajšou technológiou.

V lekárskej správe D. S. (Ústav národného zdravia mesta Bratislavy - Závodná poliklinika C. n.p.) - Správa z pravidelných kontrol v priadelni zo dňa 13.04.1978 a liste Závodnej polikliniky C. M.. R. - M., liste Bratislavskej správy nemocenského poistenia sa konštatuje, nedostatok pracovných síl, čo má za následok, že spriadači pracujú 16 -20 hodín. Lekárka upozornila v správe aj na to, že spriadacie stroje nemajú sklo, výpary sú po celej priadelni. Odporca týmto protiprávnym konaním vystavoval zamestnancov nadmernej expozícií CS2 navyše v prostredí, kde boli limity CS2 niekoľkonásobne prekračované.

Z listu Slovenského výboru odborového zväzu pracovníkov chemického, papierenského a sklárskeho priemyslu a tlače zo dňa 16.11.1985 vyplýva, že priamo zamestnanci odporcu podali sťažnosť pre nespokojnosť s pracovnými podmienkami.

Inšpektorát bezpečnosti práce v Bratislave v spolupráci s Hygienickou stanicou mesta Bratislavy vykonal u odporcu tematickú previerku zameranú na dodržiavanie predpisov a zaistenie BOZP na pracovisku, zamerané na výskyt chorôb z povolania v prevádzke zvlákňovania v dňoch 26.03. - 16.04.1985. V protokole z previerky sa uvádzajú viaceré nedostatky. Uvádza sa, že pracovné prostredie prevádzky zvlákňovania - priadelňa je natoľko škodlivé, že bezprostredne ohrozuje a poškodzuje zdravie pracovníkov. Organizácia nevykonala žiadne také opatrenia, ktorými by sa pracovné prostredie zlepšilo, čím porušuje , písm. 3/c. 17 pracovníkov prevádzky zvlákňovania prekročilo v roku 1984 povolený limit pre prácu nadčas, čo bolo v rozpore s . Odporca porušoval v spojitosti s tým, že umožňoval pracovníkom vykonávať prácu až na 16 - hodinové zmeny, pričom bolo zistené, že v niektorých prípadoch mali pracovníci medzi zmenami odpočinok menej ako 8 hodín. Za uvedené porušovanie predpisov bolo proti odporcovi začaté správne konanie v zmysle z.č. , IBP v Bratislave rozhodol dňa 25.04.1985, č. /Ga, že C., n.p. sa zakazuje podľa , o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce, používanie technológie zvlákňovanie viskózového vlákna v prevádzke zvlákňovania viskózového vlákna závodu 1, pretože ohrozuje zdravie pracovníkov. Zákaz sa týka 100 ks strojov. V uvedenom rozhodnutí sa konštatuje, že „koncepcia riešenia pracovného prostredia rizikového pracoviska prevádzky zvlákňovania viskózového vlákna nenapomôže v najbližších rokoch skutočne zlepšiť toto pracovné prostredie a tak zamedziť vzniku a výskytu chorôb z povolania. Pracovné prostredie prevádzky nielen ohrozuje ale i priamo poškodzuje zdravie pracovníkov, čo okrem značného počtu chorôb z povolania signalizujú i početné úrazy. Stav ohrozenia zdravia pracovníkov pretrváva už dlhší čas, organizácií sa však zatiaľ nepodarilo realizovať žiadne také opatrenia, ktoré by situáciu zlepšili.“

Odporca v svojom stanovisku k hore uvedenému protokolu z kontroly uvádza, že ekonomické podmienky v ČSSR neumožňujú odstavenie viskózového hodvábu a jeho odstavenie by znamenalo

mimoriadne národohospodárske škody. Napriek tomu, že IBP ako orgán štátneho odborného dozoru vyžadoval od odporcu dôsledné rešpektovanie povinností stanovených najmä v , výroba nebola zastavená.

Odporca ďalej opakovane žiadal o udelenie výnimky z NPK pre sírouhlík u Národného výboru hl. mesta SSR Bratislavy - hygienika hl. mesta SSR Bratislavy, na Ministerstve zdravotníctva, na Ústave národného zdravia hl. mesta SSR Bratislavy - hygienická stanica. Chcel udeliť vyššie povolené limity škodlivín v pracovnom prostredí. Každá zo žiadosti bola zamietnutá.

V stanovisku Úradu verejného zdravotníctva SR zo dňa 10.07.2008, zn. OLP-5644/2008-Ja, k právnej úprave č. 7/1978 Vest. MZ SSR o hygienických požiadavkách na pracovné prostredie sa uvádza, že „dodržiavanie limitov pre akékoľvek faktory pracovného prostredia uvedených v citovanej úprave, (teda aj CS2) bolo záväzné“, a ďalej „citované vety znamenajú, že ak nebolo možné zaistiť neprekračovanie najvyšších prípustných hodnôt škodlivín v pracovnom prostredí technickými alebo technologickými opatreniami, bolo potrebné vykonať ďalšie opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov. Prekračovanie limitov bez vykonania ďalších opatrení na ochranu zamestnancov znamenalo porušenie platnej legislatívy.“ (bod. 1 a 2. v stanovisku ÚVZ). Rovnako sa Úrad verejného

zdravotníctva v uvedenom stanovisku vyjadril k právnej úprave podľa vyhlášky Ministerstva

zdravotníctva č. , o vytváraní a ochrane zdravých životných podmienok v tom zmysle, že citovaná neumožňovala udeľovanie výnimiek pri prekračovaní najvyšších prípustných hodnôt škodlivín v pracovnom prostredí. (viď bod č ). Napokon v bode č. 4 stanoviska ÚVZ sa uvádza, že kategória 4 neznamená zrušenie obmedzení ani limitov, naopak je spojené s najprísnejšími povinnosťami zamestnávateľa pri vykonávaní opatrení na ochranu zdravia zamestnancov, čo je v rozpore s tvrdením odporcu, že pracoviská odporcu boli podľa záťaže pracovného prostredia rozdeľované do kategórií, pričom dotknuté pracovisko bolo zaradené do kategórie 4, z čoho vyplýva, že pre neho už žiadne obmedzenia, pokiaľ ide o výšku škodlivín neplatili.

Podľa , o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že pre vznik zodpovednosti odporcu za škodu ktorá vznikla navrhovateľovi výplatou dávok sociálneho zabezpečenia, musia byť splnené všetky zákonné predpoklady, t.j. zavinený protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. Protiprávny úkon, existencia škody a príčinná súvislosť majú objektívny charakter, zavinenie vyjadruje subjektívny vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Súd dospel k záveru, že všetky tieto predpoklady sú v danom prípade splnené.

Protiprávnosť konania mal súd preukázanú vyššie uvedenými rozhodnutiami a stanoviskami kompetentných orgánov zabezpečujúcich kontrolu a dozor nad dodržiavaním bezpečnostných a zdravotných požiadaviek pri práci, z ktorých vyplývalo, že právny predchodca odporcu opakovane prekračoval maximálne prípustné koncentrácie škodlivín v pracovnom prostredí poškodeného, stanovené v tom čase platnými právnymi predpismi. Naproti tomu odporca v konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktorým by preukázal svoje námietky k uvedeným a preukázaným tvrdeniam navrhovateľa a to, že by výroba - zvlákňovanie viskózového hodvábu za takých podmienok, ako ju vykonával odporca, bola povolená a v súlade s v danom čase platnými právnymi predpismi. Odporca na obhajobu svojho protiprávneho konania (opakovaného prekračovania maximálnych prípustných koncentrácií škodlivín) argumentoval mylným výkladom úpravy č. 7/1978 Vest. MZ SSR o hygienických požiadavkách na pracovné prostredie, podľa ktorého táto úprava s prekračovaním stanovených limitov počítala a tieto povoľovala. Takýto výklad je v rozpore so zmyslom uvedenej úpravy, ktorá predovšetkým upravovala

požiadavky na rizikové pracovné prostredie s ohľadom na ochranu zdravia zamestnancov a aj zo vyššie uvedeného stanoviska Ústavu verejného zdravotníctva SR zo dňa 10.07.2008, zn. OLP-5644/2008- Ja vyplýva záväznosť dodržiavania stanovených limitov škodlivín (tzn. aj pre CS2) a pokiaľ prišlo k prekročeniu najvyšších prípustných hodnôt škodlivín v pracovnom prostredí, bolo potrebné vykonať ďalšie opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov, inak išlo o porušenie platnej legislatívy. Ako mal súd preukázané z predložených dokladov, odporca opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov nevedel zabezpečiť, resp. ich realizoval nedostatočne a len tie, ktoré mali v zásade malý vplyv na zníženie koncentrácie sírouhlíka v prevádzke odporcu kde pracoval poškodený zamestnanec.

Rovnako pri posudzovaní zavinenia súd vychádzal z obsahu predložených dôkazov, z ktorých ako bolo vyššie uvedené vyplývalo, že u odporcu príslušné štátne orgány vykonávali kontrolné merania, pri ktorých bolo zistené opakované prekračovanie limitov, a to niekoľkonásobne, odporcovi boli na základe toho ukladané opatrenia na ich odstránenie, prekračovanie limitov však

pretrvávalo. Nebolo sporným, že choroba z povolania definovaná ako chronická intoxikácia

sírouhlíkom, bola zistená u viacerých zamestnancov, ktorí po zistení choroby boli preraďovaní na inú prácu. Odporca poukazoval na ekonomické a politické podmienky v ČSSR, ktoré neumožňovali zastavenie výroby viskózového hodvábu, ktoré by znamenalo mimoriadne národohospodárske škody, čím sám odporca pred zdravím svojich zamestnancov uprednostnil výrobu i keď preambula i znenie , zdôrazňujú nutnosť zvýšenia účinnosti ochrany pracujúcich v oblasti bezpečnosti práce. Odporca si teda bol, resp. mal byť vedomý toho, že nedodržiavaním predpísaných koncentrácií škodlivín ohrozuje zdravie svojich pracovníkov, napriek tomu vo výrobe pokračoval, v roku 1985 sa dokonca odvolal proti zákazu používania technológie pri zvlákňovaní viskózového vlákna a výrobu zrušil až v roku 1998. Z uvedených skutočností mal súd preukázané zavinenie odporcu (aj keď len z nedbanlivosti), nakoľko opakovane prekračoval stanovené limity škodlivín v pracovnom prostredí.

Súd tiež za preukázané, že je daná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním odporcu a vznikom škody, nakoľko zo všetkých listinných dôkazov vyplynulo, že u poškodeného išlo o chorobu z povolania - chronickú intoxikáciu sírouhlíkom, t.j. chemickej látky uvoľňovanej do pracovného prostredia v procese výroby viskózového vlákna, pričom poškodený v rokoch 1980 - 1988 pracoval v tejto prevádzke ako spriadač. Poškodený teda pracoval v podmienkach, ktoré mu zapríčinili vážne poškodenie zdravia - chorobu z povolania, pričom navrhovateľ si návrhom na začatie konania uplatnil právo na náhradu škody vzniknutej výplatou dávok nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, ktoré boli poškodenému vyplatené v dôsledku uvedeného zavineného protiprávneho konania odporcu osoby za obdobie od 08.03.2002 do 07.03.2004 vo výške 221.287,- Sk.

Zhrnúc uvedené, v danom prípade chronická intoxikácia sírouhlíkom u poškodeného nastala práve z dôvodu prekračovania najvyšších prípustných koncentrácií tejto škodliviny na pracovisku poškodeného, ktoré boli opakovane zisťované, napriek viacerým realizovaným avšak evidentne nedostatočným opatreniam (technickým, technologickým, organizačným a preventívnym). Pokiaľ teda bola na strane poškodeného konštatovaná choroba z povolania ako následok práce v pracovnom prostredí, kde boli opakovane prekračované najvyššie prípustné koncentrácie škodliviny, dôsledkom čoho sa poškodený zamestnanec stal invalidným a je zo zákona poberateľom dávok sociálneho zabezpečenia, je daná príčinná súvislosť medzi vznikom škody spočívajúcej vo vyplatených dávkach sociálneho zabezpečenia a protiprávnym konaním odporcu (resp. jeho právneho predchodcu. Navyše, právny predchodca odporcu v predchádzajúcom období dobrovoľne nahradil navrhovateľovi škodu vzniknutú vyplatením dávok poškodenému.

Súd nevykonal ďalšie odporcom navrhnuté dôkazy - výsluch svedkyne R. V., k okolnostiam dodržiavania všetkých opatrení, ktoré boli štátom odporcovi uložené a k otázke preukázania, že odporca v danom čase postupoval v súlade s platnými predpismi a znalecké dokazovanie Klinikou pracovného lekárstva a toxikológie, na zaujatie stanoviska za akých okolností dochádza k vzniku choroby z povolania,

chronickej intoxikácie CS2 a preukázania, že neexistuje príčinná súvislosť pri eventuálnom prekračovaní najvyšších prípustných koncentrácii sírouhlíka a vznikom uvedenej choroby z povolania, nakoľko súd prípadné vyjadrenia navrhnutej svedkyne vzhľadom na ostatné predložené dôkazy ako aj to, že navrhovaná svedkyňa je zamestnancom odporcu považoval za nadbytočné a právne bezvýznamné, nakoľko opakované niekoľkonásobné prekračovanie najvyššie prípustných koncentrácií bolo v konaní jednoznačne preukázané a výpoveď navrhovanej svedkyne, bez ohľadu na jej obsah, nebola spôsobilá spoľahlivo preukázať opak.

Taktiež navrhnuté znalecké dokazovanie Klinikou pracovného lekárstva a toxikológie súd nevykonal z dôvodu, že pre rozhodnutie sporu nepovažoval za relevantné zodpovedať otázku, či k vzniku choroby z povolania u poškodeného by došlo aj pri nižšom obsahu škodlivín v pracovnom prostredí, ani na ďalšie otázky, ktoré navrhoval odporca znalcovi položiť, keď za rozhodujúce mal súd to, že maximálne predpísané limity boli preukázateľne prekračované a otázka, či by pracovník dostal chorobu aj pri dodržaní predpísaných limitov je v takom prípade pre posúdenie veci a rozhodnutie sporu nepodstatná.

Podľa ust. ods. l, 2 , 3 , navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu skôr než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

V danom prípade prišlo k späťvzatiu žalobného návrhu v časti sumy 49.150,- Sk (1.631,48 eur) pred začatím pojednávania a preto nebol potrebný súhlas odporcu so späťvzatím návrhu a preto súd, v súlade citovanými zákonnými ustanoveniami v tejto časti, konanie zastavil.

Pokiaľ ide o námietku premlčania časti nároku, vzhľadom k tomu, že navrhovateľ vzal návrh späť v tej časti nároku, ktorý sa týkal obdobia (od 08.09.2001 do 07.03.2002), za ktoré odporca namietal premlčanie nároku na náhradu škody za časť vyplatených dávok (od 08.09.2001 do 06.03.2002), odpadol dôvod uplatnenej námietky.

Preto súd na základe uvedených dôvodov, návrhu o náhradu škody vo výške 221.287,- Sk (7.345,38 eur), predstavujúcej vyplatené dávky nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia poškodenému za uplatňované obdobie od 08.03.2002 do 07.03.2004 vyhovel, nakoľko mal preukázanú existenciu podmienok v zmysle ust.

O náhrade trov konania súd rozhodol v časti v ktorej bolo konanie zastavené podľa , a v ostatnej časti podľa zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania v súlade s ust. , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľ výslovne uviedol, že si trovy konania neuplatňuje, vzhľadom k čomu mu súd nemohol priznať ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Bratislava III v 4 vyhotoveniach, o ktorom rozhodne Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha / /

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.