Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-91-2006.pdf
PDF · 88.53 KB
No categories available
19C/91/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobkyne A. P., štátnej príslušníčky Slovenskej republiky, študentky, bytom B., T. XX, zastúpenej v konaní JUDr. G. A., advokátom so sídlom v B., N. X proti žalovaným 1./ M. H., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, vodičovi, N. M. N. V., T. X zastúpenému v konaní JUDr. I. N., PhD., advokátom so sídlom v N. M. N. V., W. XXa 2./ D. T., spol. s r.o. so sídlom v N. M. N. V., Č. XXXX/X,. IČO XX. XXX. XXX,. za účasti vedľajšieho účastníka K. P., a.s., B., Š. X,. IČO XX. XXX. XXX. na strane žalovaného 1/ o zaplatenie 5.096.520,-Sk (169.173,47 Eur) takto
rozhodol:
Žaloba o zaplatenie 169.173,47 Eur sa z a m i e t a.
O trovách konania bude rozhodnuté samostatných uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.9.2008 pod č.k.17Co/70/2008-136 bol zrušený rozsudok súdu tunajšieho súdu zo dňa 13.11.2007 pod č.k. 19C 91/2006-107 v celom rozsahu. Týmto rozsudkom bola zamietnutá žaloba o zaplatenie 5.096.520 Sk, ktorá sa týkala náhrady škody za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia z dopravnej nehody zo dňa 1.11.2003.
V intenciách rozhodnutia predtým uvedeného odvolacieho súdu bolo doplnené dokazovanie výsluchom svedkov E. M., D. V., dopytom na S. P., dopytom na O. R. P. v T., D. I. N. M. N. V. a bol zistený tento skutkový stav :
Medzi účastníkmi aj naďalej nebolo sporné, že žalobkyňa dňa 1.11.2003 pri dopravnej nehode utrpela zlomeninu jabĺčka ľavého kolena, tržno-rezné rany pravého kolena, pomliaždenie hrudníka. Tieto zranenia si vyžiadali hospitalizáciu od 1.11.2003 do 4.11. 2003 a liečenie v trvaní troch mesiacov. K dopravnej nehode došlo pri strete úžitkového motorového vozidla zn. Škoda Pick Up, ev.č. N. XXX. A., ktoré viedol žalovaný 1/ a motorového vozidla Mazda 626, ev. č. B. XXX. D., ktoré viedla žalobkyňa.
Za bolestivý spôsob liečby, ktorý súvisel s uvedenou dopravnou nehodou, bolo žalobkyni znaleckým posudkom MUDr. J. L. priznaných 308 bodov, ktoré predstavovali dvojnásobok bolestného určeného podľa vyhl.č. 32/1965 Zb. Bolestné vo výške 18.480,- Sk (308 x 60) jej bolo vyplatené, rovnako ako aj sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 33.000,- Sk, a to P. (vedľajším účastníkom). Sťaženie spoločenského uplatnenia predstavovalo 275 bodov a bolo zvýšené o 100 %, teda na 550 bodov.
V zmysle § 120 ods. 3 O.s.p si súd tieto skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov osvojil, nakoľko ani po zrušení predchádzajúceho rozsudku ( zo dňa 13.11.2007) nenastala žiadna zmena a neboli navrhnuté ani žiadne nové dôkazy.
Zo spisu Okresného súdu Bratislava II súd zistil, že žalovaný 1/ bol trestným rozkazom zo dňa 29.9.2004 pod č.k. 2T 86/04-27 uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1,2 Trestného zákona za skutok podľa ktorého 1.11.2003 viedol motorové osobné vozidlo Škoda Pick Up s ktorým nedal prednosť žalobkyni vedúcej osobné motorové vozidlo Mazda. Za tento trestný čin bol právoplatne odsúdený.
Z tohto spisu jednoznačne vyplynulo, že uvedené motorové vozidlo patrilo vlastnícky jeho zamestnávateľovi. Táto skutočnosť je zrejmá i z protokolu o dopravnej nehode zo dňa 1.11.2003, kde ako vlastník vozidla bol označený D. V.. Pravdivosť týchto skutočností vyplýva aj z vyjadrenia O. R. P. v T., D. I. N. M. N. V., ktorý potvrdil, že vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Škoda Pick Up, ev.č. N. XXX. A. bol v čase dopravnej nehody D. V. - D. T., IČO XX XXX. XXX.
Z pracovnej zmluvy predloženej žalovaným 1/ mal súd za preukázané, že žalovaný 1/ pracoval u živnostníka D. V. s obchodným názvom D. T. (IČO XX. XXX. XXX) ako poslíček - vodič od 1.2.1998. Táto skutočnosť vyplýva aj z výsluchu svedka D. V., ale aj z výpovede svedka E. M., ďalej z cestovných príkazov a knihy jázd vedených na motorové vozidlo Pick Up, ev.č. N. XXX. A.. Z vyjadrenia S. P. zo dňa 15.12.2008 vyplýva, že žalovaný 1/ bol v čase dopravnej nehody zamestnaný u D. V. (fyzickej osoby), a to od 1.2.1998.
Vzhľadom na doplnené dokazovanie súd mohol zistený skutkový stav opätovne posúdiť iba s prihliadnutím na ustanovenie § 420, 427 a 430 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 420 ods. l Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil zavineným porušením právnej povinnosti.
V zmysle ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa § 427 ods. 1,2 Obč. zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je zodpovednosťou objektívnou, ktorej základom je škoda vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, a to bez ohľadu na zavinenie. Jej predpokladom je teda škoda, zvláštna povaha prevádzky a príčinná súvislosť medzi nimi. Subjektom tejto zodpovednosti je vždy prevádzkovateľ, nie vodič, ktorý dopravnú nehodu zavinil. Vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 Obč. zák. toto ustanovenie nie je ustanovením špeciálnym, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa seba. Z toho dôvodu sa poškodený (v tomto prípade žalobkyňa) môže domáhať náhrady škody voči prevádzkovateľovi dopravného prostriedku
podľa § 427 na základe objektívnej zodpovednosti a proti vodičovi dopravného prostriedku podľa § 420 na základe zodpovednosti založenej na prezumovanom zavinení. Takýto postup však voči vodičovi nie je možný, ak bol vodič zamestnancom fyzickej alebo právnickej osoby a ku škode došlo v súvislosti s plnením jeho zamestnaneckých úloh. V tomto prípade zodpovedá namiesto vodiča jeho zamestnávateľ
(§ 420 ods.2), ktorý ho použil pri svojej činnosti. V prípadoch, v ktorých je daná zodpovednosť prevádzkovateľa dopravného prostriedku podľa § 427, môže poškodený uplatniť svoj nárok súčasne voči vodičovi vozidla iba vtedy, ak ide o zodpovednosť podľa
§ 420 ods. 1 Obč. zák. V prípadoch, kde je daná zodpovednosť toho, kto vodiča k činnosti použil v zmysle § 420 ods. 2 Obč. zák., je však daná zodpovednosť zamestnávateľa (fyzickej osoby podnikateľa, alebo právnickej osoby).
V predmetnej právnej veci mal súd aj po doplnenom dokazovaní za preukázané, že žalovaný 1/ bol v čase spôsobenia škody (teda v čase dopravnej nehody) v pracovnom pomere s D. V., ktorý nie je účastníkom tohto konania. Žalovaný 1/ viedol dopravný prostriedok, ktorým bola spôsobená škoda v rámci plnenia svojich pracovných povinností. Toto vozidlo nepoužil bez vedomia prevádzkovateľa alebo proti jeho vôli, auto nemal požičané, pretože si plnil pracovné povinnosti uložené svojim zamestnávateľom. Tieto skutočnosti mal súd za preukázané z knihy jázd, z výsluchu svedka D. V., ale aj svedka E. M.. Vzhľadom na túto skutočnosť súd žalobu proti žalovanému 1/ zamietol.
Okrem toho nárok žalobkyne na bolestné treba vo vzťahu k žalovanému 1/ považovať za premlčaný. Žalobkyňa sa o škode, ktorá vyplývala z bolestného dozvedela v momente, keď bolesť nastala, teda 1.11.2003. Odvtedy jej plynula subjektívna 2 ročná lehota na uplatnenie tohto nároku na súde, pretože v tento deň sa dozvedela aj to, kto za škodu zodpovedá (vyplýva to zo záznamu podpísaného žalobkyňou o dopravnej nehode, kde je uvedený ako prevádzkovateľ vozidla, ktoré spôsobilo nehodu D. V.). Žalobkyňa mala teda čas uplatniť tento svoj nárok na súde do 1.11.2005. Ak teda podala žalobu 30.5.2006, urobila tak po uplynutí 2 ročnej subjektívnej lehoty. S takýmto právnym zdôvodnením (pokiaľ ide o samostatný nárok na bolestné) sa stotožnil aj odvolací súd, ktorý to vo svojom rozhodnutí zo dňa 23.9.2008 v odôvodnení konštatoval, že otázku nároku na bolestné voči žalovanému 1/ prvostupňový súd posúdil správne. Keďže však v tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa nebolo potvrdené, bolo potrebné opätovne rozhodnúť aj o tomto nároku.
Pokiaľ ide o žalovaného 2/ zamietol súd proti nemu žalobu z dôvodu nedostatku jeho pasívnej legitimácie.
Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby je vecná legitimácia účastníkov, teda stav vyplývajúci z hmotného práva, z ktorého je zrejmé, kto je nositeľom hmotnoprávnych oprávnení, o ktoré v konaní ide. Kto je pasívne legitimovaným subjektom, teda tým kto za vzniknutú škodu zodpovedá v danom prípade, vyplynulo z výsledkov dokazovania. Z tohto bolo ustálené, že škodu žalobkyni zavinil zamestnávateľ žalovaného 1/, ktorým bol D. V., podnikajúci ako fyzická osoba. Toho však žalobkyňa neoznačila za účastníka konania.
Ak žalobkyňa označila za žalovaného 2/ obchodnú spoločnosť D. T. s.r.o. bolo jej povinnosťou preukázať, že za vniknutú škodu zodpovedá tento subjekt. Uvedená obchodná spoločnosť však nebola ani prevádzateľom vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, ani zamestnávateľom vodiča, ktorý nehodu spôsobil. Žiaden atribút zodpovednosti žalovaného 2/ žalobkyňa (na ktorej v tomto smere spočívalo dôkazné bremeno) nepreukázala. Preto súdu neostávalo iné ako opätovne žalobu proti tomuto subjektu zamietnuť.
O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 4 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).