Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Cb/16/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Monikou Koščovou v právnej veci navrhovateľa: Ing. Š. Č. A. T. so sídlom C. X/XX,XXX. XX. T., IČO: XX. XXX. XXX. proti odporcovi G. C., s.r.o. so sídlom XXX. XX. M. T. č. XXX,. IČO: XX. XXX. XXX. zast. JUDr. J. V., advokát v konaní o zaplatenie 1.108,68-Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 751,68-Eur

s 9,15% úrokom z omeškania ročne zo sumy 557,66-Eur od 23.09.2003 do 07.11.2003,

s 9,15% úrokom z omeškania ročne zo sumy 200,66-Eur od 08.11.2003 do zaplatenia,

s 9,15% úrokom z omeškania ročne zo sumy 318,66-Eur od 24.09.2003 do zaplatenia,

s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 139,41-Eur od 20.01.2004 do zaplatenia,

s 8,8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 92,94-Eur od 01.05.2004 do zaplatenia,

všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 738,51-Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 02.02.2007 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 33.400,-Sk s úrokom z omeškania 9,15% ročne zo sumy 16.800,-Sk od 23.09.2003 do zaplatenia, s 9,15% ročne zo sumy 9.600,-Sk od 24.09.2003 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 4.200,-Sk od 20.01.2004 do zaplatenia, 8,8% ročne zo sumy 2.800,-Sk od 01.05.2004 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vyčíslenej k 31.12.2006 vo výške 94.950,-Sk a náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe dohody o meraní emisií v hospodárskom dvore odporcu vykonával plnenie meranie emisií podľa spoločnej dohody. Odporca dohodu vypovedal cestou svojho právneho zástupcu listom zo dňa 28.01.2004, ktorý navrhovateľ

prevzal dňa 03.02.2004. Nárok navrhovateľa ohľadne merania emisií bol vyúčtovaný fa č. 2003/243 vo výške 16.800,-Sk, fa č. 2003/353 vo výške 9.600,-Sk, fa č. 2004/131 vo výške 4.200,-Sk a fa č. 2004/231 vo výške 2.800,-Sk.

Čo sa týka zmluvnej pokuty, tá bola uplatnená nasledovne:

z fa č. 2003/243 na čiastku 16.800,-Sk z toho 25% je 4.200,-Sk, omeškanie od 31.12.2003 t. j. 4 kv. za rok 2004, 4 kv. za rok 2005 a 4 kv. za rok 2006 spolu 12 kvartálov po 4.200,-Sk =50.400,-Sk,

z fa č. 2003/353 z čiastky 9.600,-Sk z toho 25% je 2.400,-Sk za omeškanie od 31.12.2003 spolu 12 kvartálov po 2.400,-Sk =28.800,-Sk,

z fa č. 2004/131 z čiastky 4.200,-Sk z toho 25% je 1.050,-Sk za omeškanie od 31.03.2004 je 11 kvartálov po 1.050,-Sk=11.550,-Sk,

z fa č. 2004/231 z čiastky 2.800,-Sk z toho 25% je 700,-Sk za omeškanie od 30.06.2004 je 6 kvartálov po 700,-Sk =4.200,-Sk, spolu zmluvná pokuta k 31.12.2006 vo výške 94.950,-Sk.

V konaní bol vydaný platobný rozkaz č. k. -19 zo dňa 08.03.2007, proti ktorému podal odporca v zákonom stanovenej lehote odpor.

Odporca v odpore namietal, že si navrhovateľ v roku 2003 a 2004 neplnil svoje povinnosti vyplývajúce z uzatvorenej zmluvy keď v zmysle čl. II bod 2 dohody bol povinný na vlastné náklady zaslať expozičný materiál do analytického laboratória autora STN a ISO, podľa čl. III bod 4 dohody navrhovateľ bol povinný zaslať odporcovi namerané hodnoty v lehotách určených zmluvou. Zároveň namietal uplatnenú zmluvnú pokutu kde uviedol, že ustanovenie čl. V bod 5 dohody je nezrozumiteľné a neurčité a teda podľa ust. absolútne neplatné.

Navrhovateľ vo svojom stanovisku k odporu uviedol, že tvrdenie odporcu je zavádzajúce, nemá oporu v čl. III bod 5 dohody, navyše odporca neuhradil ešte faktúry za činnosť v roku 2001, 2002. Čo sa týka námietky absolútnej neplatnosti dohody v časti upravenej zmluvnej pokuty uviedol, že zo 40 obchodných partnerov nemá nikto starosti pochopiť napadaný bod, iba odporca.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi a to jednotlivými faktúrami, výpoveďou zmluvy, Dohodou č. 003/2000, písomným vyjadrením navrhovateľa, dokladmi o odoslaní predmetných faktúr, rozsudkom OS Rožňava a KS Košice, prehľadom úrokovej sadzby, písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 26.01.2005 a zistil tento skutkový stav veci:

Z Dohody č. 003/2000 zo dňa 05.01.2000 súd zistil, že predmetnou dohodou (čl. II dohody) sa navrhovateľ zaviazal vykonať pre odporcu meranie exhalátov podľa príslušných STN v rámci obvodu hospodárskeho dvora v kat. území Č.. Navrhovateľ sa zaviazal jednak zabezpečiť merač exhalátov, jeho osadenie v teréne a vybavenie monitorovacej stanice expozičným materiálom v deň jeho osadenia do terénu.

V čl. III bod 3 dohody sa zhotoviteľ zaviazal na konci expozičnej doby odobrať expozičný materiál z monitorovacej stanice, patrične ho označiť a transportovať do analytického laboratória autora STN a ISO.

V čl. III bod 4 dohody sa navrhovateľ zaviazal vyhodnotené namerané hodnoty vyexpedovať pre poľ. podnik 1x za predchádzajúci kvartál.

V čl. III bod 5 dohody sa zmluvné strany dohodli, že ak poľ. podnik neprevedie úhradu za predchádzajúci kvartál ani nezašle uznanie záväzku, navrhovateľ výsledky meraní archivuje a vyexpeduje ich po zapísaní úhrady od poľ. podniku.

V čl. V bod 1 dohody sa zmluvné strany dohodli, že za monitorovaciu činnosť poľ. podnik prevedie úhradu do 20. dňa prvého mesiaca, ktorým začína príslušný kvartál, t. j. za 1. kv. bežného roka do 20.01. bežného roka. Úhrada za jednu monitorovaciu stanicu a jeden mesiac je 1.400,-Sk.

V čl. VI bod 5 dohody sa zmluvné strany dohodli, že vzniká objednávateľovi automaticky právo zvýšiť cenu monitorovania o 10% od dňa nadobudnutia účinnosti cenového výmeru vydaného MF SR pre citované komodity.

Listom zo dňa 28.01.2004 odporca na základe čl. IV bod 2 dohody vypovedal Dohodu č. 003/2000 zo dňa 05.01.2000. Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že výpoveď mu bola doručená dňa 03.02.2004.

Faktúrou č. 2003/243 zo dňa 08.09.2003 splatnou 22.09.2003 navrhovateľ vyúčtoval sumu 16.800,-Sk titulom merania emisií za obdobie 1 a 2 kvartál 2003 (za 2 stanice a 3 mesiace). Z predloženej fotokópie podacieho lístka súd zistil, že predmetná faktúra bola odporcovi odosielaná dňa 09.09.2003. Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že pri uvedenej faktúre účtoval za jednu monitorovaciu stanicu a jeden mesiac 1.400,-Sk; faktúra bola vystavená za dva kvartále čiže 6 mesiacov po 2.800,-Sk je 16.800,-Sk.

Faktúrou č. 2003/353 zo dňa 09.09.2003 splatnou 23.09.2003 navrhovateľ vyúčtoval sumu 9.600,-Sk titulom merania emisií za obdobie 3 a 4 kvartál 2003 (za 1 stanica a 3 mesiace). Z predloženej fotokópie podacieho lístka súd zistil, že predmetná faktúra bola odporcovi odosielaná dňa 09.09.2003. Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že bol oprávnený navýšiť cenu monitorovania o 10 % a z tohto dôvodu účtoval za jednu monitorovaciu stanicu a jeden mesiac 1.600,-Sk; faktúra bola vystavená za dva kvartále čiže 6 mesiacov po 1.600,-Sk je 9.600,-Sk.

Faktúrou č. 2004/131 zo dňa 05.01.2004 splatnou 19.01.2004 navrhovateľ vyúčtoval sumu 4.200,-Sk titulom merania emisií za obdobie 1 kvartál 2004 ( 1 stanica a 3 mesiace). Z predloženej fotokópie podacieho lístka súd zistil, že predmetná faktúra bola odporcovi odosielaná dňa 09.01.2004. Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že pri uvedenej faktúre účtoval za jednu monitorovaciu stanicu a jeden mesiac 1.400,-Sk; faktúra bola vystavená za 1 kvartál čiže 3 mesiace po 1.400,-Sk je 4.200,-Sk.

Faktúrou č. 2004/231 zo dňa 16.04.2004 splatnou 30.04.2004 navrhovateľ vyúčtoval sumu 2.800,-Sk titulom merania emisií za obdobie 2 kvartál 2004 - len dva mesiace do výpovede dohody (za 1 stanica a 3 mesiace). Z predloženej fotokópie podacieho lístka súd zistil, že predmetná faktúra bola odporcovi odosielaná dňa 19.04.2004. Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že pri uvedenej faktúre účtoval za jednu monitorovaciu stanicu a jeden mesiac 1.400,-Sk; faktúra bola vystavená za dva mesiace z dôvodu podanej výpovede čiže 2 mesiace po 1.400,-Sk je 2.800,-Sk.

Z písomného vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 04.09.2007 a výpovede navrhovateľa súd zistil, že expozičný materiál sa odoberá raz mesačne a žiaden z odberateľov nikdy neprejavil záujem zúčastňovať sa pri odbere a označovaní vzoriek. Navrhovateľ u odporcu umiestnil dve monitorovacie stanice. Na základe konzultácie s technikom bolo určené miesto, kam sa umiestni stanica, navrhovateľ ich vyzbrojil vzorkovačmi na síru, dusík a prašný spád alebo tuhé znečisťujúce látky. Tieto vzorky odoberal každý mesiac, označil a odosielal na chemickú

analýzu. Výsledky zhromažďoval u seba; zo začiatku bolo zvykom, že klientovi výsledky zasielal kvartálne, neskôr výsledky zasielal polročne. Výsledky sa od niektorých klientov vrátili späť k navrhovateľovi, nakoľko si klienti objednali aj vypracovanie znaleckých posudkov o pôsobení škodlivých látok v ich hospodárskom obvode. Uviedol, že dohoda mu dávala možnosť archivovať výsledky meraní a ich expedovanie klientovi až po úhrade ceny za monitorovanie, z uvedeného vyplýva, že nakoľko odporca mu neuhradil jednotlivé faktúry, výsledky meraní za sporné obdobie archivuje a neboli vyexpedované. K námietke odporcu o inštalácii iba jednej monitorovacej stanice uviedol, že boli od začiatku zmluvného vzťahu inštalované dve monitorovacie stanice a až v roku 2003 (09/2003) sa dohodol s konateľom odporcu, že merania budú vykonávané na jednej monitorovacej stanici. Uviedol, že námietku odporcu považuje za účelovú, lebo bola vznesená až teraz, pričom zmluvný vzťah trvá od roku 2000. Čo sa týka inštalácie stanice uviedol, že jej umiestnenie sa realizuje priamo v teréne podľa konfigurácie terénu a výhľadových pomerov.

Z vyjadrenia zástupcu odporcu súd zistil, že namieta inštaláciu dvoch monitorovacích staníc nakoľko tam bola inštalovaná jedna monitorovacia stanica. Zároveň namietal svojvoľnú inštaláciu monitorovacej stanice v teréne.

Z písomného vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 26.01.2005, ktoré bolo adresované Okresnému súdu v Rožňave v konaní vedenom na uvedenom súde súd zistil, že fa č. 2003/243 spl. 22.09.2003 bola navrhovateľovi uhradená čiastočne sumou 10.755,-Sk dňa 07.11.2003, k úhrade zostáva suma 6.045,- Sk.

Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:

Podľa ust. Zb /ďalej ObchZ/, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa ust. §536 ods. 2 ObchZ, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa ust. §536 ods. 3 ObchZ, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa ust. §537 ods. 1 ObchZ, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.

Podľa ust. §537 ods. 2 ObchZ, objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

Podľa ust. §546 ods. 1 ObchZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania bol založený záväzkový vzťah týkajúci sa realizácie merania exhalátov na pozemkoch v hospodárskom dvore objednávateľa

- odporcu, ktorý sa mal vzhľadom na výkon podnikateľskej činnosti na oboch stranách spravovať ustanoveniami .

Odporca nepoprel uzatvorenie zmluvy o meraní exhalátov, v konaní namietal, že na meranie neboli inštalované 2 meracie stanice ale jedna. V tomto smere súd dospel k záveru, že táto námietka odporcu bola účelová, nakoľko v rámci konania vedenom na Okresnom súde Rožňava bolo preukázané, že od počiatku zmluvného vzťahu boli inštalované dve monitorovacie stanice a počnúc obdobím 06.09.2003 bola inštalovaná jedna monitorovacia stanica, na čom sa navrhovateľ dohodol s konateľom odporcu dňa 05.09.2003 a táto skutočnosť vyplynula z podania navrhovateľa zo dňa 26.01.2005. Táto skutočnosť bola preukázaná vo vedenom konaní a nakoľko v tomto konaní boli predmetom sporu vystavené faktúry za ďalšie obdobie výkonu monitorovacej činnosti, tvrdenie odporcu bolo vyvrátené aj tou skutočnosťou, že ak by od počiatku zmluvného vzťahu bola iba jedna monitorovacia stanica, na základe dohody od 06.09.2003 by sa zmluvné strany dohodli na ukončení zmluvy a nie na znížení počtu staníc. Výpoveďou zo dňa 28.01.2004 odporca vypovedal Dohodu, z čoho vyplýva, že dohoda až do uvedeného dňa existovala, z uvedeného súd vyvodil, že jej predmetom teda musel byť výkon minimálne jednej monitorovacej stanice. Čo sa týka námietky odporcu k umiestneniu monitorovacej stanice, aj v tomto smere mal súd za to, že táto námietka neobstojí, nakoľko navrhovateľ samotný vykonáva znaleckú činnosť v tomto smere, preto možno vyvodiť záver, že to, kde bola umiestnená monitorovacia stanica, navrhovateľ vzhľadom na svoje praktické skúsenosti z tejto oblasti zodpovedne posúdil a v prípade, že by túto okolnosť nezvládol, zrejme by zo strany odporcu nebola uzatvorená dohoda resp. by došlo

k ukončeniu zmluvného vzťahu podstatne skôr. Odporca zároveň namietal, že navrhovateľ namerané hodnoty mal zaslať odporcovi v lehotách určených zmluvou. Aj v tomto prípade mal súd za to, že táto námietka neobstojí, nakoľko zmluvne bol dohodnutý postup pri meraní hodnôt a ich expedovaní resp. archivovaní a konanie navrhovateľa z dôvodu neuhradenia predmetných faktúr bolo v súlade s dohodnutými podmienkami. Z písomného podania navrhovateľa zo dňa 26.01.2005 mal súd za preukázané, že odporca dňa 07.11.2003 uhradil navrhovateľovi sumu 10.755,-Sk ako čiastočnú úhradu faktúry č. 2003/243, k úhrade zostala suma 6.045,-Sk.

Na základe uvedeného teda súd dospel k záveru, že za sporné obdobie od 1 kvartálu r. 2003 do mája r. 2004 navrhovateľ vykonal pre odporcu monitorovaciu činnosť, cena za monitorovaciu činnosť bola vyúčtovaná v súlade s dohodnutými podmienkami, faktúry boli odporcovi doručené a v priebehu konania odporca nepoprel doručenie faktúr ani správnosť vyúčtovanej ceny, z uvedeného dôvodu v časti uplatnenej istiny ako ceny za monitorovaciu činnosť, po zohľadnení čiastočnej úhrady, vyhovel žalobnému návrhu a zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 751,68-Eur (22.645,-Sk). Nakoľko navrhovateľ v tejto časti trval na zaplatení sumy 33.400,-Sk teda vrátane už uhradenej sumy 10.755,-Sk a v tomto rozsahu nezobral žalobný návrh späť, súd v tejto časti istiny 10.755,-Sk návrh zamietol.

Podľa ust. §365 ObchZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa ust. §369 ods. 1 ObchZ v znení účinnom do 31.01.2004, Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z

omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1% vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502.

Podľa ust, §502 ObchZ v znení účinnom do 31.12.2008, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa ust. §369 ods. 1 ObchZ v znení účinnom do 31.07.2005, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, sa použije počas celého tohto polroka.

Súd zároveň priznal navrhovateľovi v zmysle ust. §365 ObchZ v spojení s §369 ods. 1 ObchZ aj úroky z omeškania vo výške 9,15% od 23.09.2003 resp. 9% od 20.01.2004 resp. 8,80% ročne od 01.05.2004 do zaplatenia.

Medzi navrhovateľom a odporcom nebola zmluvne dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, preto sa v tejto súvislosti na jej výšku vzťahuje ust. §502 ObchZ; súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania a to vo výške rozhodujúcej v čase vzniku zmluvy, ktorú obe zmluvné strany uzavreli t. j. 05.01.2000.

Ohľadne faktúry č. 2003/243 splatnej 22.09.2003, faktúry č. 2003/353 splatnej 23.09.2003 a faktúry splatnej 19.01.2004 z oznámenia Národnej banky Slovenska vyplýva, že v roku 2000 bola priemerná úroková miera z úverov obchodných bánk vo výške 13,17% ročne. Pri stanovení výšky úroku z omeškania súd komplexne zvážil predovšetkým okolnosti týkajúce sa výšky úrokových sadzieb, za ktoré poskytovali relevantné peňažné úvery za obdobných podmienok v rozhodnom období t. j. 01/2000, výšku nezaplatenej istiny, dôvody nezaplatenia splatného záväzku odporcom a na základe získaných poznatkov z rozhodovacej činnosti súdov dospel k záveru, že v tomto konkrétnom prípade je primeraná, zákonu neodporujúca (požívajúca právnu ochranu) ročná sadzba úrokov z omeškania vo výške 9,15%, a 9% ročne, preto v tejto časti žalobnému návrhu vyhovel.

Ohľadne faktúry č. 2004/231 splatnej 30.04.2004 výška základnej úrokovej sadzby NBS bola 6,5% ročne, teda navrhovateľom uplatnený úrok z omeškania vo výške 8,80% ročne bol nižší než zákonom prípustný (10%+6,5%), preto súd v tejto časti vyhovel žalobnému návrhu.

Počiatok omeškania súd určil dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých faktúr, pričom zohľadnil čiastočnú úhradu faktúry č. 2003/243 dňa 07.11.2003 vo výške 357,-Eur a preto priznal úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry 23.09.2003 do dňa čiastočnej úhrady 07.11.2003 zo sumy 557,66-Eur a od 08.11.2003 do zaplatenia zo sumy 200,66-Eur.

Podľa ust. , prvá, druhá veta , právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ust. , zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ust. čl. V bod 5 dohody, po prekročení bežného kvartaľu, za ktorý nebola objednávateľovi uhradená faktúra za predchádzajúci kvartaľ resp. nebolo doručené uznanie záväzku si zhotoviteľ vyhradzuje zmluvnú pokutu vo výške 25% z neuhradenej sumy faktúr po lehote splatnosti viac ako 60 dní.

Obsahovými náležitosťami dohody o zmluvnej pokute, ktoré majú obligatórny charakter sú: určenie povinnosti, ktorej splnenie má zmluvná povinnosť zabezpečiť a určenie výšky zmluvnej pokuty alebo spôsobu jej určenia. V predmetnom prípade bolo určenie povinnosti, ktorej splnenie má zmluvná povinnosť zabezpečiť dohodnuté ako nezaplatenie faktúry po prekročení bežného kvartálu; čo sa týka spôsobu určenia výšky zmluvnej pokuty, tá bola dohodnutá vo výške 25% z neuhradenej sumy faktúr po lehote splatnosti viac ako 60 dní. Prvoradou požiadavkou pri určení spôsobu určenia zmluvnej pokuty je, aby určenie zmluvnej pokuty bolo také jednoznačné, aby výška zmluvnej pokuty mohla byť dodatočne určená. V tomto prípade síce výška zmluvnej pokuty bola určená jednoznačne, ale základ, t. j. suma z ktorej sa má percentuálna výška zmluvnej pokuty vypočítať respektíve spôsob určenia zmluvnej pokuty t. j. či sa jedná o jednorazový nárok alebo opakujúce sa plnenie, bola neidentifikovateľná. V tomto smere mal súd za to, že prejav vôle je neurčitý, nakoľko je síce zrozumiteľný ale jeho obsah nie je určitý a je nejasný. Zo znenia dohody nevyplýva jednoznačne, či právo na uplatnenie zmluvnej pokuty vo výške 25% z neuhradenej sumy je navrhovateľ oprávnený uplatniť jednorazovo pri omeškaní po lehote splatnosti viac ako 60 dní zo sumy faktúry alebo tak ako si nárok uplatnil navrhovateľ za omeškanie každého kvartálu zo sumy nezaplatenej faktúry. Na základe uvedeného musel súd konštatovať, že k dohode o zmluvnej pokute nedošlo, lebo v zmysle ust. spôsob určenia zmluvnej pokuty nie je určený jednoznačne, to znamená, že chýba obligatórna obsahová náležitosť dojednania o zmluvnej pokute a preto dohoda o zmluvnej pokute vôbec nevznikla. Z uvedeného dôvodu súd v tejto časti návrh navrhovateľa čo do výšky 3.151,76-Eur (94.950,-Sk) titulom zmluvnej pokuty, zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , v zmysle ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Úspech navrhovateľa predstavuje suma 22.645,-Sk (18%) a neúspech suma 105.705,-Sk (82%); súd teda priznal odporcovi nárok na 64% (82-18) jeho nákladov a to sumu 163,53-Eur titulom súdneho poplatku (64% zo sumy 255,53-Eur) a sumu 574,98-Eur ako trovy právneho zastúpenia 64% zo sumy 898,42-Eur ktorá bola vyčíslená v zmysle vyhl. č. 655/2004 Zz, pričom hodnota úkonu bola vyčíslená zo sumy 128.350,-Sk, nakoľko predmetom sporu bolo zaplatenie istiny 33.400,-Sk, zmluvnej pokuty 94.950,-Sk a úrokov z omeškania, nasledovne:

Ia, odmenu za právne zastúpenie v zmysle §10 vyhl. č. 655/2004 Zz vo výške 14.196,-Sk za 3 právne úkony (prevzatie veci a príprava zastupovania, podanie vo veci - odpor dňa 26.03.2007, účasť na pojednávaní dňa 07.02.2008), odmena za 1 úkon bola priznaná vo výške 4.550,-Sk) vrátane režijného paušálu 2x178,-Sk+1x190,-Sk,

Ib, odmenu za právne zastúpenie v zmysle §10 vyhl. č. 655/2004 Zz vo výške 202,71-Eur za 1 právny úkon: účasť na pojednávaní dňa 12.02.2009, odmena za 1 úkon bola priznaná vo výške 1 z 151,05- Eur=37,76-Eur, nakoľko pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci, vrátane režijného paušálu 1x6,95-Eur a 1 právny úkon: účasť na pojednávaní dňa 17.03.2009, odmena za 1 úkon bola priznaná vo výške 151,05-Eur vrátane režijného paušálu 1x6,95-Eur;

IIa, náhradu za stratu času v zmysle §17 ods. 1,3 vyhl. č. 655/2004 Zz vo výške 1.268,-Sk za zastupovanie na pojednávaní dňa 07.02.2008 za 4 začaté polhodiny po 317,-Sk z AK Košice do Trebišova a späť;

IIb, náhradu za stratu času v zmysle §17 ods. 1,3 vyhl. č. 655/2004 Zz vo výške 46,36-Eur za zastupovanie na pojednávaní dňa 12.02.2009 za 4 začaté polhodiny po 11,59-Eur z AK Košice do Trebišova a späť;

IIc, náhradu za stratu času v zmysle §17 ods. 1,3 vyhl. č. 655/2004 Zz vo výške 46,36-Eur za zastupovanie na pojednávaní dňa 17.03.2009 za 4 začaté polhodiny po 11,59-Eur z AK Košice do Trebišova a späť;

IIIa, cestovné v zmysle §15 písm. a, v spojení s §16 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Zz za účasť na pojednávaní dňa 07.02.2008 v celkovej výške 876,30-Sk, pozostávajúce zo základnej náhrady za každý km jazdy 5,5-Sk, počet km 2x52=104km, náhrady za spotrebované pohonné hmoty cestného motorového vozidla zn. Honda CR-V, ev. č. KE 753DA, spotreba na 100 km je 7,7 l, cena 1 l PHM 38,-Sk

IIIb, cestovné v zmysle §15 písm. a, v spojení s §16 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Zz za účasť na pojednávaní dňa 12.02.2009 v celkovej výške 30,40-Eur, pozostávajúce zo základnej náhrady za každý km jazdy 0,18-Eur, počet km 2x52=104km, náhrady za spotrebované pohonné hmoty cestného motorového vozidla zn. Mercedes Benz, ev. č. KE 260FZ, spotreba na 100 km je 11,6 l, cena 1 l PHM 0,97-Eur,

IIIc, cestovné v zmysle §15 písm. a, v spojení s §16 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Zz za účasť na pojednávaní dňa 17.03.2009 v celkovej výške 30,20-Eur, pozostávajúce zo základnej náhrady za každý km jazdy 0,18-Eur, počet km 2x52=104km, náhrady za spotrebované pohonné hmoty cestného motorového vozidla zn. Mercedes Benz, ev. č. KE 260FZ, spotreba na 100 km je 11,6 l, cena 1 l PHM 0,95-Eur,

spolu 542,39-Eur (Ia+IIa+IIIa=16.340,30-Sk)+356,03-Eur=898,42-Eur.

Súd nepriznal právnemu zástupcovi uplatnenú daň z pridanej hodnoty, nakoľko právny zástupca nepreukázal, že je platcom DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí / ďalej / uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha / /.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v zmysle ust. len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / /,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona / /.