Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/137/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd samosudcom JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu V. Č., štátneho občana S. R., bytom N. D., P. S. XX/X-XX. proti žalovanému Ľ. Č., štátnemu občanovi S. R., bytom N. D., S. XX/XX- XX,. zastúpenému Mgr. J. G., advokátom so sídlom D. N. V., C. XX. o zaplatenie 8.934,- Sk (286,63 Eur) takto

rozhodol:

Žaloba o zaplatenie 286,63 Eur s príslušenstvom sa z a m i e t a.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania, zaplatením Mgr. G., vo výške 150,71 Eur, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Žalobca svojim pôvodným návrhom žiadal, aby mu žalovaný zaplatil 6.478,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % od 10.4.2005 do zaplatenia. Tento svoj nárok rozšíril podaním doručeným súdu 24.10.2008 o sumu 2.156,- Sk. Neskôr vzal späť tú časť žalobného petitu, ktorá prevyšovala úrok nad 6 % a požadoval vyplatenie iba úroku v tejto výške. Uviedol, že žalovaný prevzal od pozemkového spoločenstva peňažnú sumu v predtým uvedených čiastkach ako výplatu podielov za spoločný majetok. Tvrdil, že je spoluvlastníkom majetku, z ktorého sa vyplácali podiely, a preto mali byť peniaze vyplatené aj jemu, a to rovnakým dielom. Keďže výplatu z jeho podielu prevzal podľa neho žalovaný, žiadal ho, aby mu vyplatené peniaze v polovici patriacej jemu, vrátil. Zároveň tou istou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu 1 milión slovenských korún za urážku na cti a poškodzovanie dobrého mena na verejnosti.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca sa domáha platieb z majetku, ktorý netvorí urbársky pozemok (parcela 861) a nebola na tomto majetku zrealizovaná žiadna ťažba. Pokiaľ ide o výplatu podielov z pozemkov parc. čísla 679,746,856 katastrálneho územia K., vzniesol námietku premlčania nároku a zároveň poukázal na nedostatok svojej pasívnej legitimácie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka Ing. J. R., oboznámením spisov tunajšieho súdu sp. zn.. a , oboznámením listov vlastníctva č. 2804 a č. 2859 kat. územia V. K., oboznámením podielového záznamu č. 222 P. S. V. K. a zistil tento skutkový stav :

Žalobca so žalovaným sú v príbuzenskom vzťahu, sú súrodenci, ktorých otcom bol A. Č.. Dedičstvo po ňom bolo prejednané tunajším súdom v konaní vedenom pod sp. zn. . Medzi účastníkmi nebolo sporné a z predtým uvedeného spisu je tiež zrejmé, že predmetom dedičského konania po otcovi účastníkov A. Č. neboli podiely v pozemkoch parcelného čísla 679,746,856 kat. územia V. K..

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. vplýva, že v tomto konaní bol podaný návrh na dodatočné prejednanie dedičstva po otcovi účastníkov, a to A. Č. ohľadne parciel číslo 679,746,856 kat. územia V. K.. O tomto návrhu nebolo zatiaľ rozhodnuté.

Z listu vlastníctva č. 2859 kat. územia V. K. je zrejmé, že ako spoluvlastníci parc. č. 861 sú vedení žalobca a žalovaný v rovnakých podieloch.

Z listu vlastníctva č. 2804 kat. územia V. K. mal súd za preukázané, že ako jeden z podielnikov parc. č. je v tomto liste zapísaný žalovaný.

Z výpovede svedka Ing. I. R., ako aj z potvrdenia U. O. P. S. V. K. súd zistil, že žalovanému boli vyplatené finančné podiely, a to dňa 10.4.2005 vo výške 4.319,- Sk, dňa 23.4.2006 tiež vo výške 4.319,- Sk, dňa 22.4.2007 vo výške 4.319,- Sk a dňa 27.4.2008 4.313,- Sk z titulu jeho spoluvlastníckeho podielu v nehnuteľnostiach parcelného čísla 679,746,856 kat. územia V. K..

Žalobca žiadal, aby mu žalovaný zaplatil polovicu zo sumy 4.319,- Sk, ktorá mu bola vyplatená 10.4.2005, polovicu zo sumy 4.319,-, ktorá mu bola vyplatená 23.4.2006 a polovicu zo sumy 4.313,- Sk, ktorá m bola vyplatená 27.4.2008.

Na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení dôkazov podľa dospel súd k právnemu názoru podľa ktorého bolo potrebné žalobu proti žalovanému zamietnuť pre nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie, a to z týchto dôvodov:

Občianske súdne konanie v Slovenskej republike je z zmysle v znení jeho noviel a doplnkov (, ďalej iba ) ovládané zásadou dispozičnou, čo znamená, že konanie pred súdom sa začína zásadne na návrh. Jednou z náležitostí takéhoto návrhu v zmysle je označenie účastníkov konania.

Podľa účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.

V zmysle citovaného ustanovenia má v každej žalobe (návrhu) označený účastník takzvanú procesnú legitimáciu, ktorá sa rozlišuje podľa toho či účastník vystupuje na strane žalobcu (aktívna legitimácia) alebo na strane žalovaného (pasívna legitimácia).

V prípade každého konania na súde však treba vychádzať nielen z procesných predpisov (§ 79, § 90 príp. § 80 O.s.p), ale aj z hmotnoprávnych predpisov, ktoré určujú kto z procesne spôsobilých účastníkov môže byť subjektom konkrétnych práv a povinností, teda kto má okrem procesnej legitimácie aj tzv. legitimáciu vecnú.

Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej strane (žalovaný) je subjektom hmotno-právnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný).

Jedným zo základných predpokladov úspešnosti každej žaloby je teda skutočnosť, či účastníci majú vecnú legitimáciu, ktorú súd musí vždy skúmať.

V predmetnom konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že suma, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha (286,63 Eur), bola vyplatená žalovanému na základe výsledkov hospodárskej činnosti U. O. P. S. V. K.. Za predpokladu, že išlo o podiel, o ktorom si žalobca myslí, že patrí jemu, mala jeho žaloba smerovať proti tomu, kto tieto peniaze z jeho „vlastníctva“ (ak by s preukázalo že ide ozaj o jeho vlastníctvo) získal, nie proti tomu, komu boli vyplatené. Z toho dôvodu mal súd za to, že žalovaný nebol v tomto konaní vecne pasívne legitimovaný, a preto súd bez ďalšieho dokazovania žalobu proti nemu zamietol.

Okrem uvedeného právneho zdôvodnenia je potrebné poukázať aj na ustanovenie o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv podľa ktorého sú

údaje katastra uvedené v § 7 hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Medzi údaje uvedené v § 7 citovaného zákona patrí aj údaj o vlastníctve k nehnuteľnosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba mať za to, že nositeľom práv a povinnosti z právneho hľadiska sú osoby zapísané v liste vlastníctva a nie žalobca. Opak zápisu v liste vlastníctva žalobca ničím nepreukázal. Z toho dôvodu nemal súd za preukázané ani to, že k podaniu žaloby by mal byť žalobca aktívne legitimovaný.

Pokiaľ ide o námietku premlčania zo strany žalovaného, je potrebné poukázať na to, že nárok žalobcu (pokiaľ by bol opodstatnený proti žalovanému) by bol nárokom z bezdôvodného obohatenia.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie sa prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

Podľa § 107 ods. 1 Obč. zák. sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 Obč. zák.).

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je zákonom ustanovená kombinovaná premlčacia doba, t.j. subjektívna a objektívna. Jej

začiatok je upravený odlišne; tieto dve premlčacie doby začínajú, plynú a končia nezávislé na sebe. Subjektívna premlčacia doba je kratšia - dvojročná, objektívna premlčacia doba je buď trojročná v prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého z nedbanlivosti alebo desaťročná, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Za rozhodujúci pre začiatok subjektívnej premlčacej doby jej plynutia treba považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť už skôr.

Žalobca sa o tom, že žalovanému boli vyplatené finančné čiastky dozvedel z listu U. O. zo dňa 29.11.2006. Ak bola žaloba podaná 25.6.2007, treba mať za to, že bola podaná včas, pokiaľ ide o subjektívnu dvojročnú premlčaciu dobu. Objektívna, trojročná premlčacia doba pri nároku za rok 2004 začala plynúť 10.4.2005, kedy bola vyplatená čiastka 4.319,- Sk a za rok 2005 od 23.4.2006, kedy bola vyplatená ďalšia čiastka vo výške 4.319,- Sk (z ktorých požadoval žalobca vyplatenie polovice). Ak žaloba bola podaná 25.6.2007, treba mať za to, že neuplynula ani objektívna premlčacia doba, a preto ani jeden z nárokov nebol premlčaný.

Súčasťou každého rozsudku je aj výrok o trovách konania.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V zmysle ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov konania, je ten, komu bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.

Trovy žalovaného predstavovali právne zastúpenie vo výške 150,71 Eur, a to za štyri právne úkony (príprava, prevzatie, odpor, zastupovanie na pojednávaní dňa 18.11.2008, a na pojednávaní dňa 24.2.2009). Za dva právne úkony išlo o hodnotu sporu 215,05 Eur a za dva právne úkony o hodnotu sporu 286,63 Eur. Jeden úkon z hodnoty 215,05 Eur predstavuje 19,92 Eur + režijný paušál 6,31 Eur a jeden úkon z hodnoty 286,63 Eur predstavuje sumu 23,24 Eur + režijný paušál 6,31. Hodnota 3 režijných paušálov je v predtým uvedenej sume a hodnota jedného režijného paušálu je v sume 6,95 Eur. Okrem toho je potrebné pripočítať k právnym úkonom stratu času za 2 x 1-ina hod., a to dňa 18.11.2009 vo výške 10,52 Eur a dňa 24.2.2009 vo výške 11,59 Eur a 19 % DPH vo výške 16.40 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ).

Odvolanie proti rozsudku , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).

Pokiaľ si žalobca nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.