Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-64-1999.pdf
PDF · 94.59 KB
No categories available
15C/64/1999
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci navrhovateľov 1. J. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S., U.. N. č. XXX/XX,. občana SR a 2. G. G., nar. XX.X.XXXX,. trvale bytom S., U.. N. č. XXX/XX,. občianky SR, proti odporcom I. T. K., nar. XX.X.XXXX,. trvale bytom S. č. XXX,. občan SR a II. J. K., nar. XX.X.XXXX,. trvale bytom S. č. XXX, občianke SR, o zaplatenie 2.951,40 € (88.914,- Sk) s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Odporcom I. a II. sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Pôvodne podaným návrhom zo dňa 21.4.1999 žiadali navrhovatelia, aby súd zaviazal odporcov na doplatenie nedoplatku nájomného za obdobie august 1996 - marec 1999 v sume 27.100,- Sk, úrokov z omeškania vyčíslených v sume 4.120,- Sk bez bližšej špecifikácie a sumu 5.800,- Sk za palivo a prácu pri vykurovaní, ktorú mal navrhovateľ v 1. rade vykonať pre odporcov. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom dňa 2.5.2000, proti ktorému podali v zákonom stanovenej lehote odporcovia odvolanie. Krajský súd rozhodnutie Okresného súdu vo Zvolene zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uložil súdu prejudiciálne stanoviť v prípade ak súd zistí, že dohoda medzi účastníkmi ohľadom platenia vyššieho nájomného nebola, výšku nájomného aj znaleckým dokazovaním a zistiť či vôbec odporcom vznikol dlh na nájomnom, v akej výške a za ktoré konkrétne obdobie. Zároveň doplniť dokazovanie za účelom zistenia, či odporcom zo strany navrhovateľa bolo dodávané teplo do bytu, vyzvať navrhovateľov na doloženie dôkazu o výške takto vzniknutých nákladov.
Po zrušení veci a vrátení tunajšiemu súdu navrhovatelia niekoľkokrát písomnými podaniami, ale aj ústnymi prednesmi pred súdom menili svoj návrh dňom 8.6.2000, 14.7.2000, 23.4.2001 a 2.1.2003. Naposledy žiadali, aby súd zaviazal odporcov na zaplatenie dlžného nájomného vo výške 88.914,- Sk a poplatku z omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých platieb za nájomné vo výške 2,5 promile denne od 5-teho dňa toho ktorého mesiaca do zaplatenia, ako aj uhradiť sumu 5.800,- Sk za vykurovanie bytu za obdobie február, marec až 20.4.1998. Uznesením o pripustení zmeny zo dňa 25.4.2007 súd rozhodol a pripustil zmenu návrhu. Navrhovatelia sa domáhali vyplatenia nájomného od augusta 1996 až do 31.12.2002. Za rok 1996 žiadali nájomné vo výške 1.300,- Sk, rok 1997 1.400,- Sk, rok 1998 1.500,- Sk, rok 1999 1.500,- Sk, od 1.7.2000 1.800,- Sk, od 1.9.2000 2.500,- Sk, ktoré žiadali až do konca roka 2002. Pokiaľ ide o sumu 5.800,- Sk, ktorú žiadali priznať z dôvodu vykurovania za obdobie február, marec až 20.4.1998 túto sumu bližšie nešpecifikovali len uviedli, že sa jedná o čiastku, ktorá im vznikla zakupovaním tuhého paliva a za prácu. Doklady ohľadom vykurovania bytu nákup paliva nedoložili.
Tunajší súd po doplnení dokazovania opätovne vo veci rozhodol rozsudkom dňa 28.6.2007, proti ktorému v zákonom stanovenej lehote podali navrhovatelia odvolanie. O odvolaní rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý uznesením zo dňa 17.1.2008 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V zrušujúcom rozhodnutí bolo vytknuté okresnému súdu, že konkrétne neuviedol ani základ ceny nájmu, t.j. či vychádzal z regulovaného nájomného alebo z ceny obvyklého nájomného v danom čase pre danú lokalitu a daný byt. Z tohto dôvodu preto okresný súd nemohol ani posúdiť, či nárok uplatnený navrhovateľmi je alebo nie je dôvodný. Pretože v súdenej veci aplikácia právnych predpisov zaoberajúcich sa cenovou reguláciou neprichádza do úvahy bude povinnosťou okresného súdu doplniť dokazovanie na zistenie tzv. trhovej ceny nájmu bytu. Za tým účelom uložil okresnému súdu urobiť dotaz aj na príslušný O. Ú. v S. ako i obecné úrady v blízkom okolí, ako aj prípadné právnické osoby v týchto obciach zaoberajúce sa nájmom bytov, aby zistil za akú cenu sa prenajímali v žalovanom období byty, obdobné spornému bytu odporcov. Obdobným spôsobom má súd zistiť aké boli skutočné náklady v týchto bytoch na dodávku v tepla v období február až apríl 1998 a po zistení v akom rozsahu skutočne navrhovatelia dodávali teplo do bytov odporcov posúdiť aj tento uplatnený nárok.
V zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici súd postupoval v doplnení dokazovania a zisťoval jednak u O. Ú. S. ako aj v obciach v okolí za dané obdobie výšku prenájmu obdobných bytov a tiež v akom rozsahu navrhovatelia dodávali teplo do bytu odporcov. Okrem O. Ú. S. súd robil dopyt na O. P., B. a D. N.. O. B. dňa 14.4.2008 oznámila, že byty obdobné, t.j. byty prvej kategórie s čiastočným základným príslušenstvom tak ako bol byt, ktorý je predmetom sporu a ktorý prenajímali navrhovatelia odporcom charakterizovaný v zmysle záverov znaleckého dokazovania v obci nemajú. V rokoch 1996 - 2002 čo predstavuje žalované obdobie O. B. nemala vo vlastníctve žiadne byty. V roku 2008 sa výška nájomného 1-izbového štandardného bytu pohybuje v sume 2.298,- Sk a 2-izbového štandardného bytu 3.397,- Sk. O. P. odpovedalo súdu dňa 16.4.2008 s tým, že obecné byty má v správe spoločnosť L. A. S., s.r.o. P.. Vzhľadom na náš dopyt odpovedal súdu J. H., správca, ktorý uviedol, že prenájom bytov od 1.8.1996 do 31.12.2002 bol za prenájom bytov prvej kategórie za 1 m2 obytnej plochy 26,- Sk, za 1 m2 plochy vedľajších miestností 12,- Sk na rok. Za obdobie 1.1.2000 - 31.1.2001 pri bytoch prvej kategórie za 1 m2 obytnej plochy 90,- Sk na rok , za 1 m2 plochy vedľajších miestností 42,- Sk na rok. Od 1.2.2001 do 31.12.2002 za byt prvej kategórie 1 m2 obytnej plochy 130,20 Sk na rok a za 1 m2 plochy vedľajších miestností 61,20 Sk na rok. Ďalej sa vyjadroval k tomu čo je považované za byty prvej kategórie a čo je základné príslušenstvo, doložil aj evidenčné listy pre výpočet úhrady za užívanie bytov a služieb spojených s užívaním bytov. Na dopyt súdu O. P. oznámila, že sa jedná o obec, ktorá k 31.12.2008 mala 2264 obyvateľov. O. S. 14.4.2008 oznámila, že za uvedené obdobie nemala a ani nemá žiadne obecné byty v nájme a ani takéto neprenajíma. Z tohto dôvodu nemôže poskytnúť súdu požadované informácie. Následne oznámila, že O. S. k 31.12.2008 evidovala 988 obyvateľov. O. D. N. oznámila 22.4.2008 výšku cien nájmom bytov za obdobie august 1996 - december 2002 pri 1 a 2- izbových bytoch pri m 2 2-izbové byty 60 m 2 za obdobie od augusta 1996 - do konca januára 2001 bola suma 347,- Sk, za 1 m2 na rok a za 2-izbové byty o výmere 52,30 m2 334,- Sk. Od druhého mesiaca roku 2001 do konca roku 2002 pri výmere 60 m2 657,- Sk a pri výmere 52,30 m2 627,- Sk. Následne uviedli, že nemajú vedomosť o právnických osobách zaoberajúcich sa nájmom bytov v ich obci. Okrem toho O. D. N. neeviduje byty vo vlastníctve s požadovanými parametrami ako žiadal súd, t.j. byty prvej kategórie s čiastočným základným príslušenstvom, teda ústredne vykurovaný byt, WC nie je v dome. Na doplnenie O. D. N. uviedli, že ku koncu roku 2008 evidovali 1854 obyvateľov.
Vzhľadom k tomu, že bol v priebehu konania navrhovateľ v 1. rade spolu s navrhovateľkou v 2. rade niekoľkokrát vyzývaní na doloženie podkladov preukazujúcich náklady v súvislosti s kúrením a títo neustále poukazovali na to, že je potrebné zadovážiť si podklady zo S. E. Z., keďže odporcovia tvrdia, že majú nedoplatky na elektrine z dôvodu kúrenia elektrospotrebičmi, súd žiadal správu aj zo S. E. Ž.. Títo dňom 28.1.2009 uviedli, že vzhľadom na veľkú rozsiahlosť nie je možné požadované údaje poskytnúť, nakoľko ich evidenčné systémy neevidujú požadované údaje. Z tohto dôvodu podklady žiadané zo strany súdu nie je možné zabezpečiť.
Vzhľadom na vyššie konštatované s poukazom na predchádzajúce rozhodnutia je zrejmé, že medzi účastníkmi konania došlo k vzniku nájomného vzťahu a dohoda medzi účastníkmi ohľadom výšky nájomného nebola uzavretá. Práve z tohto dôvodu súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie I.. D. K. znalkyňou z odboru oceňovania nehnuteľností, ktorá vo veci podala znalecký posudok a tento doplnila v zmysle záverov znaleckého posudku I.. K. C. ohľadom systému vykurovania v bytovom dome navrhovateľov. Znalcami bolo ustálené, že sa jedná o byt prvej kategórie s čiastočným základným
príslušenstvom (ústredne vykurovaný byt, WC nie je v dome). V zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17.1.2008 bolo úlohou súdu dopytmi na okolité obce ako aj právnické osoby zistiť, či sa v O. S. alebo okolitých obciach v danom období prenajímali byty a za akú cenu sa prenajímali tak, aby mohla byť stanovená trhová cena nájmu bytu. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že aplikácia právnych predpisov zaoberajúcich sa cenovou reguláciou neprichádza do úvahy a preto pri vzťahu medzi účastníkmi konania treba vychádzať z trhovej ceny nájmu bytu. Po doplnení dokazovania súd konštatuje, že v okolitých obciach s výnimkou O. P. v žalovanom období neboli prenajímané žiadne byty a ani byty obdobné ako je byt, ktorý je predmetom sporu. Jediná O. P. oznámila, že v danom období prenajímala byty prostredníctvom spoločnosti L. A. S., s.r.o., ktorá oznámila ceny nájmov v danom období. Jednalo sa však o byty prvej kategórie s ústredným vykurovaním a úplným alebo čiastočným základným príslušenstvom. Základným príslušenstvom bola kúpelňa alebo kúpelňový prípadne sprchovací kút a splachovací záchod. Základné príslušenstvo sa považovalo za súčasť bytu, aj keď bolo umiestnené v dome mimo bytu a užíval ho len nájomca bytu. Ani v jednom prípade sa nejednalo o toaletu, ktorá bola umiestnená mimo domu. Keďže krajský súd vyslovil právny názor, ktorým jej okresný súd viazaný (§ 226 O.s.p.), súd vychádzal z trhovej ceny nájmu. Ak by súd vychádzal z trhovej ceny nájmu O. P., ktorá jediná oznámila ceny nájmov bytov jedná sa o obec neporovnateľne väčšiu s O. S., v ktorej sa nachádza sporný byt. Takéto stanovenie nájmu by bolo v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa nejedná o rovnaké byty, rovnakého charakteru a rozlohy a navyše jedná sa o lokalite neporovnateľné vzhľadom na rozlohu a počet obyvateľstva. Taktiež infraštruktúra v O. P. je omnoho väčšia, než v O. S.. Z uvedeného je možné konštatovať, že nie je možné vychádzať z ceny uvedenej za prenájom v O. P. a túto brať ako trhovú cenu. Keby súd vychádzal z tejto ceny vyšlo by nájomné neprimerane vysoké vzhľadom na charakter bytu. S poukazom na ustanovenie § 136 O.s.p. ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy. Súd opätovne vychádza zo záverov znaleckého posudku, ktorý sa zaoberal aj stanovením trhovej ceny nájomného. Jednoznačne zo znaleckého posudku vyplýva, že znalkyňa sa porovnávacou metódou snažila určiť trhovú cenu nájomného s tým, že v uvedenom období v danej lokalite sa žiadne obdobné byty neprenajímali. Preto nemohla porovnať cenu nájmu takýchto bytov. Nakoľko výšku nárokov uplatnených v tomto konaní nie je možné zistiť ani po doplnení znaleckého dokazovania, nakoľko v obdobných obciach s obdobným počtom obyvateľstva, s rozlohou sa takéto byty v danom období neprenajímali a jediná obec, ktorá oznámila súdu údaje ohľadom prenájmov bytov je O. P., ktorá tak ako vyššie bolo konštatované je neporovnateľne väčšia s väčším počtom obyvateľstva a navyše nejedná sa o byty rovnakého charakteru ako je sporný byt navrhovateľov, ktorý užívali odporcovia, súd dospel k záveru, že výšku nemožno zistiť vôbec. Keďže ustanovenie § 136 O.s.p. dáva možnosť súdu určiť takúto spornú výšku podľa svojej úvahy opätovne sa súd prikláňa k záverom znaleckého dokazovania, kde ani znalkyňa nemohla porovnávaním určiť výšku nájomného, nakoľko na trhu s nehnuteľnosťami sa v danom období v danej lokalite obdobné byty neprenajímali a preto pristúpila k určovaniu nájomného v zmysle právnych predpisov zaoberajúcich sa cenovou reguláciou. Aj keď v súdenej veci aplikácia právnych predpisov zaoberajúcich sa cenovou reguláciou neprichádza do úvahy je potrebné skonštatovať, že trhovú cenu nájmu predmetného bytu nie je možné určiť, súd podľa svojej úvahy vychádza z ceny nájmov v zmysle právnych predpisov. Pri tomto vyčíslení výška nájmov vychádza omnoho nižšia než platili odporcovia navrhovateľom a teda nedá sa hovoriť o tom, že by sa odporcovia na úkor navrhovateľov nejakým spôsobom obohatili. Ak by opätovne súd vychádzal z výšky nájomného v zmysle cenových predpisov, cena nájomného za rok 1996-1999 bola 278,- Sk na mesiac. Z prehľadu úhrad nájomného čo medzi účastníkmi nebolo sporné a rozporované za rok 1996 zaplatili odporcovia 7.476,- Sk hoci podľa týchto údajov mali zaplatiť 1.390,- Sk, za rok 1997 zaplatili 4.964,- Sk, avšak mali zaplatiť 3.336,- Sk. Za rok 1998 zaplatili 6.000,- Sk, za rok 1999 zaplatili 11.800,- Sk, za rok 2000 zaplatili 10.800,- Sk, avšak podľa takto stanovenej ceny mali zaplatiť 6.300,- Sk, za rok 2001 12.600,- Sk podľa stanovenej ceny nájomného mali zaplatiť 9.036,- Sk a za rok 2002 zaplatili 12.000,- Sk, avšak podľa stanovenej sumy mali zaplatiť 9.036,- Sk. Vzhľadom k vyššie konštatovaným skutočnostiam súd dospel k záverom, že návrh navrhovateľov v tejto časti je nedôvodný a preto ho zamietol.
V priebehu pojednávania dňa 5.3.2009 navrhovateľ v 1. rade žiadal pripustiť zmenu návrhu a rozšíriť návrh aj o nájomné za mesiac január až apríl 2003 s tým, že titulom nájomného za štyri mesiace roku 2003 žiada priznať sumu 8.000,- Sk spolu s príslušenstvom zo sumy 1.500,- Sk od 5.1.2003 poplatok z omeškania vo výške 2,5 promile denne do zaplatenia zo sumy 1.500,- Sk od 5.2.2003 vo výške 2,5 promile denne za každý deň omeškania, zo sumy 2.500,- Sk od 5.3.2003 poplatok z omeškania 2,5 promile denne za každý deň omeškania a zo sumy 2.500,- Sk od 5.4.2003 2,5 promile denne do zaplatenia. Súd s poukazom na ustanovenie § 95 O.s.p. zmenu žaloby nepripustil.
Uznesenie nebolo potrebné vypracovať, nakoľko účastníci boli prítomní na pojednávaní, kde sa rozhodlo o nepripustení zmeny návrhu a uznesenie bolo aj zdôvodnené. Zmenu návrhu súd nepripustil z toho dôvodu, že výsledky dokazovania jednak znaleckým dokazovaním, ako aj dopytmi a správami na príslušné právnické osoby a obce boli uskutočnené len v zmysle návrhu, ktorým žiadal priznať nájomné za obdobie rokov 1996 až do konca roku 2002. Ak by súd povolil zmenu návrhu musel by doplniť dokazovanie aj o tieto ďalšie štyri mesiace, čo by bolo vzhľadom na dĺžku konania nehospodárne a neúčelné.
Ďalší z nárokov, ktorý žiadali v konaní navrhovatelia priznať boli náklady v súvislosti s kúrením za obdobie mesiacov február, marec až 20.4.1998. Je opätovne potrebné konštatovať, že navrhovatelia v priebehu niekoľkých rokov nedoložili žiaden relevantný listinný dôkaz a ani iný dôkaz preukazujúci opodstatnenosť uvedeného nároku. Nešpecifikovali bližšie čo zo sumy 5.800,- Sk má pripadať na prácu a čo na materiál. Uviedli, že je to suma za kúrenie v období 1.2.1998 - 20.4.1998. Nedoložili dôkaz o tom, že pre odporcov zabezpečovali za dané obdobie kúrenie, že im dodávali do bytu teplo, či a v akom rozsahu zakupovali tuhé palivo, či sa jednalo o drevnú hmotu alebo uhlie, aké mali s tým výdavky, koľko vynaložili finančných prostriedkov na zakúpenie tohto tuhého paliva a koľko práce pri vykurovaní s bytom odporcov mali. Taktiež nepreukázali, či sa navrhovateľ sám alebo prostredníctvom niekoho iného podieľal na vykurovaní, ako často a koľkokrát za deň a aké mu v tejto súvislosti vznikli výdavky. Keďže neuniesli navrhovatelia v tejto časti dôkazné bremeno s poukazom na ustanovenie § 120 ods. 1, veta prvá O.s.p. súd návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol. Podľa tohto zákonného ustanovenia účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Neznamená to, že stačí tvrdenie navrhovateľov o tom, že kúrenie zabezpečovali, ale je potrebné doložiť dôkazy hodnoverne preukazujúce ich tvrdenia. Keďže tak zo strany navrhovateľov uskutočnené nebolo, súd v tejto časti návrh považoval za nedôvodný.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p. V konaní boli v celom rozsahu úspešní odporcovia, preto im prináleží právo na náhradu trov konania. Nakoľko im však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).