Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/126/2023

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka LL.M., a sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Štefana Juhása v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin sexuálneho zneužívania podľa , , a iné, na verejnom zasadnutí dňa 19. decembra 2023, o odvolaniach prokurátora Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš, obžalovaného A. B. a C. B. proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš, sp. zn. zo dňa 30.10.2023, takto

rozhodol:

Podľa odvolania okresného prokurátora, obžalovaného A. B. a C. B. z a m i e t a.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš, sp. zn. zo dňa 30.10.2023 bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného, pre zločin sexuálneho zneužívania podľa , , s poukazom na , a prečinu ohrozovanie mravnej výchovy mládeže podľa , na tom skutkovom základe, že

v období od presne nezisteného dňa mesiaca máj 2022 do dňa 11. 05. 2023 v rodinnom dome na ulicu D. XXX/X v obci E. sa opakovane po nahom tele dotýkal svojej maloletej dcéry P.Ch. nar. XX. XX. XXXX, bozkával ju na ústa, najmenej každý piaty deň jej kontroloval dvoma prstami pošvu a to tak, že jej ju prstami roztiahol a vložil jej dnu svoje prsty, opakovane sa nahý vo vani kúpal s maloletou C. B., pričom najmenej 1 x sa stalo, že ju požiadal, aby si na neho a na jeho penis sadla, pričom takto konal v rámci svojho sexuálneho uspokojenia, avšak k sexuálnemu styku nedošlo, po kúpaní najmenej 1x maloletú C. B.. udrel svojim penisom, ktorý držal v ruke po jej hlave, aby ju tak vytrestal, pričom podľa lekárskej správy D. A. C. maloletá C. B.. doposiaľ nemala pohlavný styk a neutrpela žiadne poranenie genitálií a ani na ostatných častiach tela.

Za to okresný súd obžalovaného A. B. odsúdil podľa § 201 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), l) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák., § 74 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému uložil ochranné liečenie sexuologické a protialkoholické ústavnou formou

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní podali odvolania okresný prokurátor, obžalovaný A. B. a C. B..

Okresný prokurátor podaním zo dňa 30.11.2023 písomne odôvodnil odvolanie, kde uviedol, že odvolanie podáva v neprospech obžalovaného do výšky uloženého trestu. Má za to, že Okresný súd Lučenec správne rozhodol, keď uznal vinu obžalovaného A. B. za skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, avšak s uloženým trestom obžalovanému nemožno súhlasiť. Čo sa týka uloženého ochranného liečenia sexuologického a protialkoholického ústavnou formou, s týmto sa stotožnil. Vyslovil názor, že s právnym názorom okresného súdu ohľadne výroku o treste odňatia slobody uloženom obžalovanému, ktorý je vyjadrený v odôvodnení napadnutého rozsudku, nemožno súhlasiť. Poukázal, že zmyslom ustanovenia § 39 Tr. zák. je individualizovať trest, teda umožniť súdu riešiť situácie, keď trest odňatia slobody ukladaný v rámci trestnej sadzby, by nezodpovedal konkrétnym okolnostiam prípadu. Pri využití § 39 Tr. zák. mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody musí súd dôsledne posúdiť okolnosti samotného prípadu alebo pomery páchateľa. Okolnosťami prípadu sú z hľadiska použitia ustanovenia § 39 odsek 1 Tr. zák. všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie stupňa nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť a možnosti nápravy páchateľa. Pokiaľ ide o pomery páchateľa, ktoré by boli tak pozoruhodné, že by boli dôvodom na aplikáciu § 39 odsek 1 Tr. zák., za tie treba považovať predovšetkým rodinné a osobnostné pomery, ktoré sú v stave u každého páchateľa pri uložení trestu vyvolať osobitne citeľný dopad. Musí ísť o pomery, ktoré existujú v čase ukladania trestu. Následne poukázal, že z vykonaného dokazovania, tak v prípravnom konaní ako aj z vykonaného dokazovania na súde vyplynulo, že obžalovaný doznal, že maloletú dcéru hladkal po intímnych miestach, viackrát jej vošiel prstami do vagíny, kúpaval sa s ňou a vtedy dal penu do vane, že až by niekto vošiel do kúpeľne, aby nebolo vidieť že sú nahí, napriek tomu to však robil, pokračoval v trestnej činnosti (asi rok) voči maloletej dcére, ktorá bola bezbranná, nevyspela, osamotená a nevedela sa účelne brániť konaniu zo strany obžalovaného, čo zjavne obžalovaný zneužíval - využíval. Z tohto hľadiska preto nepovažuje za správne použitie u obžalovaného ustanovenie § 39 Tr. zák. Na základe uvedeného má za to, že prvostupňový súd obžalovanému uložil neprimerane nízky trest, ktorý nevystihuje stupeň jeho konania, nakoľko z dôvodov individuálnej a generálnej prevencie ako aj vzhľadom k osobe obžalovaného, mal mu byť uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody, kde základná trestná sadzba pri zistení prevahy poľahčujúcich okolností prísnejšieho zločinu podľa § 201 ods. 2 Tr. zák. predstavuje rozpätie 7-10 rokov 4 mesiace a pre výkon trestu odňatia slobody ho mal zaradiť do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Takýto trest by bol v súlade so zákonom a bol by tiež dostatočnou hrozbou obžalovaného, aby sa podobného tak závažného protiprávneho konania v budúcnosti vyvaroval a taktiež aby odrádzal aj prípadných potencionálnych páchateľov.

Záverom navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu, čo do výroku o treste, ktorý bol uložený obžalovanému a sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému uloží úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby zločinu podľa § 201 odsek 2 Tr. zák., so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia ako aj ochranné liečenie sexuologické a protialkoholické ústavnou formou.

K podanému odvolaniu sa prostredníctvom svojho obhajcu vyjadril aj obžalovaný, keď uviedol, že odvolanie prokurátora považuje za neopodstatnené a nedôvodné a navrhol, aby odvolací súd postupom podľa toto odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné.

Obžalovaný písomným podaním zo dňa 4.12.2023 prostredníctvom svojho obhajcu odôvodnil podané odvolanie, v ktorom uviedol, že s rozsudkom prvostupňového súdu nesúhlasí, proti nemu po jeho vyhlásení podal odvolanie proti výroku o treste. Následne poukázal na základné zásady ukladania trestov, ktoré sú vyjadrené v ustanovení , ods. 1, ods. 3, ods. 4 . Vyslovil názor, že prvostupňový súd sa pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dôsledne a náležité neriadil týmito zásadami a obžalovanému (i keď pod dolnou hranicou zákonnej trestnej sadzby) uložil neprimerane prísny vysoký trest odňatia slobody. Obžalovaný je toho názoru, že u jeho osoby bolo a je možné, s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, uložiť mu trest s poukazom na ust. s použitím . V tejto súvislosti uviedol, že sa k trestnému činu priznal, spáchanie úprimne oľutoval, a to ešte v čase prípravného konania, keď ešte ani nemal ustanoveného obhajcu. Má za to, že ak naviac obžalovaný prizná svoju vinu pred začatím procesu dokazovania na hlavnom pojednávaní, čo v danom prípade bolo tiež splnené, nepochybne tak koná v snahe získať ďalší benefit a to možnosť uloženia trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. V tejto súvislosti poukázal, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 30.10.2023 po zákonnom poučení urobil v zmysle vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutkov, ktoré sú mu kladené za

vinu, pričom prvostupňový súd podľa vyhlásenie obžalovaného prijal. V zmysle vyššie uvedeného, už samotné priznanie viny podľa možno považovať za okolnosť prípadu podľa . Obžalovaný nepopretím spáchania skutku ( významným spôsobom „uľahčil“ prácu prokurátorovi a súdu v ďalšom procesnom postupe. Poukázal, že obžalovaný sa spolu s manželkou stará o tri neplnoleté deti navštevujúce základnú školu, ktoré sú na obžalovaného po každej stránke v značnej miere odkázané. Z vykonaných dôkazov nevyplynula žiadna skutočnosť, z ktorej by bolo možné usúdiť, že obžalovaný sa riadne o svoje deti nestaral, práve naopak, so svojimi deťmi sa hrá, zabáva, on sa s nimi učí, deti ho majú veľmi radi, sú na neho nesmieme citovo naviazané aj finančne odkázané. Obžalovaný je živiteľom rodiny a uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere štyroch rokov, aj keď pod dolnú hranicu trestnej sadzby, by bolo takéto uloženie trestu pre obžalovaného a najmä jeho rodinu, ktorá je na jeho zárobku odkázaná, neprimerane prísne, čo by bolo v rozpore s ustanovením , a preto postačuje aj trest kratšieho trvania. Obžalovaný je toho názoru, že prvostupňový súd sa nevenoval dostatočne a dôsledne aplikácii na tento prípad, hoci podľa obžalovaného nič mu nebránilo s poukazom na všetky okolnosti prípadu a pomery obžalovaného uložiť mu podľa s použitím trest v zákonom dovolenej najnižšej výške t. j. okolo dvoch rokov. Záverom navrhol, aby odvolací súd, odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a rozhodujúc sám rozhodol na základe návrhu obžalovaného.

Manželka obžalovaného C. B. do konania termínu verejného zasadnutia odvolacieho súdu, odvolanie bližšie neodvodnila. Verejného zasadnutia na odvolacom súde sa nezúčastnila, napriek tomu, že predvolanie prevzala dňa 11.12.2023.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrvával na podanom odvolaní a navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému uložil trest odňatia slobody na spodnej hranici modifikovanej trestnej sadzby vo výmere 7 rokov bez použitia ustanovenia . Odvolanie obžalovaného navrhol ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie okresného prokurátora zamietnuť ako nedôvodné. K podanému odvolaniu obžalovaného uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť vo výroku o treste odňatia slobody a obžalovanému uložiť za použitia , , trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov.

Obžalovaný A. B. na verejnom zasadnutí vyslovil súhlas s návrhom svojho obhajcu a dodal, že mu je ľúto toho trestného činu.

Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa ods. zistil, že odvolania prokurátora, obžalovaného A. B. a C. B. boli podané včas, v lehote ustanovenej , odvolania boli podané oprávnenou osobou v súlade s , , pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle a preto odvolací súd nepostupoval podľa .

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa V tejto súvislosti zistil, že odvolania nie sú dôvodné.

Krajský súd konštatuje, že obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa konanom dňa 30.10.2023v súlade s ustanovením vyhlásil, že nepopiera spáchanie žalovaného skutku. Následne súd v súlade s ustanovením postupoval primerane podľa , , , a . Samosudca uznesením podľa vyhlásenie obžalovaného prijal. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine, ani v postupe súdu predchádzajúcom tomuto výroku, nezistil chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania v zmysle len výrok o uloženom treste.

Krajský súd ďalej zistil, že okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému postupoval v súlade s ustanovením a . Odôvodnenie uloženého trestu je v napadnutom rozsudku dostatočné a vecne správne, preto odvolací súd v tomto smere odkazuje na dôvody rozsudku okresného súdu, napriek uvedenému k veci uvádza.

V súvislosti s ukladaním trestu krajský súd poukazuje na ustanovenie , ktoré ustanovuje účel a zásady ukladania trestov. Okrem represívnej a výchovnej funkcie trestu, kladie dôraz na zásadu humanity, z ktorej vyplýva zákaz neprimeranej sankcie vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam prípadu a pomerom páchateľa. Za základnú funkciu trestu je možné považovať represívnu (zabránenie v možnej trestnej činnosti), netreba však zabúdať ani na výchovnú funkciu trestu, či už vo vzťahu k páchateľovi trestného činu v podobe individuálnej prevencie, alebo vo vzťahu k ostatným občanom, potenciálnym páchateľom na generálnu prevenciu. Podľa , trest možno ustanoviť len v intenciách zákona a v takej miere ako ustanovuje zákon, v súlade so zásadou zákonnosti. Preto súd pri ukladaní konkrétneho druhu trestu a jeho výmery musí dôsledne zvážiť, akým spôsobom bude naplnený účel trestu, a to aj s ohľadom na proporcionalitu zásahu do práv páchateľa. Podľa Tr. zák., trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Nemenej dôležitá je zásada individualizácie trestu, obsiahnutá v rámci , ktorá ustanovuje povinnosť súdu pri určovaní druhu a výmery trestu prihliadnuť na konkrétne okolnosti trestného činu, vrátane priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, osobné pomery páchateľa a možnosti jeho sociálnej reintegrácie.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Okresný súd pri ukladaní trestu obžalovanému A. B., správne priznal dve poľahčujúce okolnosti podľa a , pretože doposiaľ viedol riadny život a priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Taktiež okresný súd správne zohľadnil priťažujúcu okolnosť podľa , keďže obžalovaný spáchal viac trestných činov. V prípade obžalovaného A. B. druh a výmera trestu boli stanovené zákonným ustanovením Tr. zák. umožňujúce obžalovanému uložiť trest odňatia slobody vo výmere na sedem rokov až dvanásť rokov. Podľa Tr. zák., ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Na základe modifikovanej trestnej sadzby obžalovanému potom hrozil trest odňatia slobody na 7 rokov až 10 rokov 4 mesiace.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu, alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sú splnené podmienky na aplikáciu inštitútu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., za použitia obmedzujúceho ustanovenia § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zák., podľa ktorého súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky. Po zhodnotení všetkých skutočností, majúc význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery aj odvolací súd dospel k záveru, že z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie na osobu obžalovaného nie je potrebné vplývať trestom odňatia slobody na základe uvedenej trestnej sadzby (tak ako sa dovoláva prokurátor), ale účel trestu bude možné dosiahnuť aj trestom odňatia slobody kratšieho trvania. Pritom vychádzal z ustanovenia § 34 ods. 3 Tr. zák. podľa ktorého, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. V tejto súvislosti odvolací súd nemohol opomenúť, že obžalovaný má vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, ako aj rešpektujúc právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, preto dlhodobý výkon trestu odňatia slobody by bol na ujmu detí obžalovaného. Z uvedeného je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by obžalovaný pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. Odvolací súd pri úvahách o výmere trestu zohľadnil aj tú skutočnosť, že osoba obžalovaného doteraz nebola súdne trestaná a za súčasného uloženia ochranného liečenia je účel trestu možné dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania, a to tak ako ho vymeral okresný súd, teda trest odňatia slobody v trvaní štyroch rokov.

Keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, odvolací súd ho zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Po zhodnotení všetkých skutočností, majúc význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dospel odvolací súd k záveru, že z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie, takto uložený trest, nemožno považovať za neprimeraný, pričom odvolací súd sa vzhľadom na charakter trestnej činnosti nestotožnil s návrhom obhajoby na uloženie trestu odňatia slobody vo výmere dvoch rokov. Ako už bolo uvedené, uložený trest zodpovedá zásadám ukladania trestov ustanoveným v a a takýto postih obžalovaného je adekvátny, zodpovedá požiadavkám zabezpečenia generálnej i individuálnej prevencie.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku prokurátora ohľadom nesplnenia zákonných podmienok na aplikáciu ustanovenia , odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou prokurátora, pretože inštitút mimoriadneho trestu je možné aplikovať nie len k okolnostiam prípadu, ale aj k osobným pomerom páchateľa. Pod mimoriadne pomery páchateľa podľa rozhodovacej súdnej praxe možno subsumovať taktiež skutočnosť, že páchateľ trestného činu má početnú rodinu, ktorá je na neho výživou odkázaná, pričom súd je podľa Tr. zák. povinný pri ukladaní trestu prihliadať aj na oprávnené záujmy osôb žijúcich s páchateľom v spoločnej domácnosti a ďalších osôb, ktoré by mohli v súvislosti s uložením trestu páchateľovi utrpieť ujmu. Zo spisového materiálu je zistiteľné, že obžalovaný má tri maloleté deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, a za takéhoto stavu prokurátorom navrhovaný trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov, by bol neprimerane prísny a okrem obžalovaného by citeľne postihol aj jeho rodinu. Odvolací súd sa preto stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, pričom argumenty prokurátora vo vzťahu k výmere trestu nepovažuje za opodstatnené.

Odvolací súd nezistil pochybenie ani vo výroku, ktorým okresný súd obžalovanému podľa , uložil ochranné protialkoholické liečenie a sexuologické liečenie, a to ústavnou formou, pretože znaleckým posudkom bola u obžalovaného zistená sexuálna deviácia a závislosť na alkohole a znalec mu navrhol uložiť ochranné protialkoholické liečenie a sexuologické liečenie v obidvoch prípadoch ústavnou formou.

Na základe uvedených skutočností dospel krajský súd k záveru, že prvostupňový súd rozhodol správnym a zákonným spôsobom a preto odvolania prokurátora, obžalovaného a C. B. v zmysle ustanovenia ako nedôvodné zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.