Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-39C/186/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, samosudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou, v právnej veci navrhovateľky: A. K., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. K. XX,. XXX. XX. B., zastúpenej JUDr. G. A., advokátom, A. - N. X,. B., proti odporcom: 1/ E. K., nar. XX.XX.XXXX,. P. X,. B., adresa na doručovanie: P.O.BOX XXX,. XXX. XX. L. 1, zastúpenej JUDr. P. D., advokátom, A. K. X, B., 2/ Š. M., P. X,. B., adresa na doručovanie R. XXX,. XXX. XX. B., o zaplatenie 890.000,- Sk takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi v 1. rade a 2. rade náhradu trov konania v sume 6.178,93 € na účet právneho zástupcu JUDr. P. D., so sídlom v B., do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 08.06.2006, doručeným súdu 09.06.2006 domáhala voči odporcom v 1. a 2. rade zaplatenia istiny 890.000,- Sk z titulu bezdôvodného obohatenia spolu s 8% úrokom z omeškania ročne od 09.06.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania, pozostávajúcej zo súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. Navrhovateľka svoj návrh zdôvodnila tým, že vo februári 2002 vyplatila sumu 890.000,- Sk za prevod členských práv a povinností k družstevnému bytu na M. ulici č. XX. v G. súp.č. XXXX,. byt č. 3 predchádzajúcemu členovi družstva pánovi S.. Členské práva a povinnosti k predmetnému družstevnému bytu boli prevedené na odporcov v 1. a 2. rade, s ktorými S. B. D. S. a G. uzavrelo dňa 27.03.2002 nájomnú zmluvu. Odporcovia v 1. a 2. rade na základe ústnej dohody mali, na požiadanie navrhovateľky, previesť členské práva a povinnosti viažuce sa k predmetnému bytu na navrhovateľku. Navrhovateľka od roku 2002 do marca 2006 byt užívala a platila za byt nájomné a všetky náklady spojené s bývaním a užívaním bytu. V marci 2006 požiadala odporcov 1. a 2. o prevod členských práv a povinností. Odporcovia odmietli s navrhovateľkou uzavrieť zmluvu o prevode členských práv a povinností, na predmetnom byte vymenili zámky a navrhovateľku z bytu vysťahovali. Sumu 890.000,- Sk, ktorú navrhovateľka za prevod

členských práv a povinností zaplatila predchádzajúcemu nájomcovi a členovi družstva, odporcovia v 1. a 2. rade nevyplatili, resp. nevrátili, vznikol im neoprávnený majetkový prospech, a to dňom odmietnutia uzavrieť s navrhovateľkou zmluvu o prevode členských práv a povinností v zmysle ust. a .

Vo veci bol na návrh navrhovateľky vydaný dňa 12.07.2006 platobný rozkaz č.k. , voči ktorému v zákonom stanovenej lehote odporcovia v 1. a 2. rade podali odpor, ktorý zdôvodnili tým, že vo februári 2002 navrhovateľka ako predchádzajúca členka a nájomkyňa Stavebného bytového družstva

previedla členské práva a povinnosti k bytu na odporcov v 1. a 2. rade. Týmto úkonom sa stali riadnymi členmi družstva a nájomcami bytu č. 3 v bytovom dome súp.č. 1430 na 1. poschodí na M. XX. v G. o čom bola uzavretá nájomná zmluva zo dňa 27.03.2002. Je pravdou, že navrhovateľka byt od uvedeného dňa užívala so súhlasom odporcov v 1. a 2. rade tak, že platila nájomné a služby spojené s nájmom a po dobu štyroch rokov im nebude platiť nájomné, ako kompenzáciu za prevod členských práv a povinností, ktorý sa uskutočnil za vzájomne dohodnutú sumu 300.000,- Sk, ktoré odporcovia v hotovosti navrhovateľke pri prevode zaplatili. Navrhovateľka v tom čase tvrdila, že má finančné problémy, a preto chce byt previesť na odporcov. Takto znela ústna dohoda medzi účastníkmi. Rovnako sa ústne dohodli, že navrhovateľka na výzvu odporcov byt uvoľní. Nie je pravdou tvrdenie navrhovateľky, že ju do bytu nepustili, vymenili zámky a z bytu ju vysťahovali. Byt opustila sama, bez toho aby ich o tejto skutočnosti upovedomila.

Písomné prehlásenie, ktoré odporkyňa v 1. rade podpísala navrhovateľke, bolo spísané na naliehanie navrhovateľky, pri odovzdávaní sumy 890.000,- Sk prítomná nebola. Navrhovateľka dodatočne pred odporkyňou v 1. rade uviedla, že predchádzajúcemu členovi družstva a nájomcovi vyplatila takúto sumu. Prevod členských práv a povinností na navrhovateľku od predchádzajúceho člena sa neuskutočnilo, preto odporkyňa v 1. rade nemôže tvrdiť, že takáto suma bola vyplatená.

Navrhovateľka dobrovoľne a bez nátlaku členské práva a povinnosti na odporcov v 1. a 2. rade previedla, preto v tomto prípade nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Doklad podpísaný odporkyňou v 1. rade v žiadnom prípade nie je uznaním dlhu, pretože v prospech odporcov v 1. a 2. rade navrhovateľka neplnila, sumu, ktorú žiada zaplatiť odporcom nezaplatila lebo na to nemala dôvod. Pokiaľ navrhovateľka túto sumu plnila, nebolo to v prospech odporcov v 1. a 2. rade. Navrhovateľka previedla členské práva a povinnosti na odporcov dobrovoľne a z dôvodu, že súrne potrebovala peniaze a odporcovia v 1. a 2. rade sa stali riadnymi členmi družstva a nájomcami bez akejkoľvek dohody a povinnosti previesť byt na navrhovateľku.

S poukazom na skutočnosť, že k prevodu členských práv a povinností na odporcov došlo dňa 27.03.2002 a navrhovateľka uplatnila svoj nárok na súde dňa 09.06.2006 odporcovia v 1. a 2. rade vzniesli námietku premlčania.

Navrhovateľka vo výsluchu uviedla, že vo februári 2002 požičala odporcom na základe ústnej dohody sumu 890.000,- Sk, ktorú vyplatila pánovi S. za prevod členských práv k bytu. Na odporcov boli prevedené členské práva k bytu. Ústna dohoda spočívala v tom, že nakoľko mala problémy s „daňovákmi“, dohodla sa s odporcami, že zaplatí 890.000,- Sk a na nich budú prevedené členské práva k bytu, ktorý bude navrhovateľka aj s deťmi užívať. Tento byt aj navrhovateľka od marca 2002 do apríla 2006 užívala. Ďalšia časť dohody mala byť v tom, že keď bude chcieť tento byt predať, tak ho môže kedykoľvek predať. Odporcovia ho chceli predať, tak jej mali vrátiť sumu 890.000,- Sk. Odporcovia odmietli dňa 28.03.2006 podpísať dohodu o prevode členských práv a povinností na navrhovateľku. Podľa názoru

navrhovateľky nakoľko odporcovia nedodržali uvedenú dohodu má nárok na vrátenie sumy 890.000,- Sk.

Odporcovia v 1. a 2. rade vo vyjadrení zo dňa 11.03.2008 (č.l. 76-80) uviedli ako reakciu na výpoveď navrhovateľky, že pána S. nepoznajú, nikdy sa nestretli, a nikdy mu žiadne peniaze neodovzdávali. Tvrdenia navrhovateľky, sú nepravdivé, navrhovateľka odporcom sumu 890.000,- Sk nepožičala, nemali vedomosť akú sumu pánovi Sekerovi, ktorého osobne nepoznali, vyplatila a preto toto jej tvrdenie považujú za účelové a vyslovene vykonštruované. Pri podpisovaní nájomnej zmluvy a prevode členských práv a povinností k uvedenému bytu bola výlučne navrhovateľka a teda keď podpisovala nájomnú zmluvu odporkyňa v 1. rade nebola upozornená ani navrhovateľkou ani pracovníčkou družstva, že na ňu sa prevádzajú členské práva a povinnosti k bytu z niekoho iného ako navrhovateľky, ktorá bola pri prevode. Za prevod odporcovia navrhovateľke vyplatili dohodnutú sumu. Navrhovateľka uvádza nepravdy aj čo sa týka spisovania čestného prehlásenia, pri ktorom boli účastné len navrhovateľka a odporkyňa v 1. rade a JUDr. C.. Rovnako nie je pravdou, že odporkyňa v 1. rade uznala v prehlásení z 28.03.2006, že navrhovateľka zaplatila za prevod bytu p. S. 890.000,- Sk. Toto prehlásenie podpísala iba preto, že sa jej navrhovateľka vyhrážala, že odporcu v 2. rade dá utopiť vo vápne a pod ďalšími hrozbami, nakoľko sa bála o život odporcu v 2. rade. V čase predaja bytu sa v ňom nenachádzali žiadne veci patriace navrhovateľke. Žalobný návrh a prednesy navrhovateľky sú nezrozumiteľné, z ktorých nie je jasné či sa malo jednať o pôžičku alebo bezdôvodné obohatenie.

Svedkov označených navrhovateľkou a ich prehlásenia odporcovia považovali za zmanipulovaných navrhovateľkou a prehlásenia za nehodnoverné, pochybné a nespôsobilé ako dôkaz proti odporcom v predmetnom konaní.

Odporkyňa v 1. rade (č.l. 83) na pojednávaní uviedla zhodne s písomnými vyjadreniami, že navrhovateľka im ponúkla v roku 2002 predať byt v G.. Nakoľko má odporca v 2. rade 3 deti, napriek skutočnosti, že byt pre vlastnú potrebu v tom čase nepotrebovali, rozhodli sa tento byt kúpiť. Dohodli sa s navrhovateľkou, zaplatili jej sumu 300.000,- Sk a išli na družstvo, kde podpísali tlačivá družstva. Vtedy sa stali členmi družstva a nájomcami bytu. Pri ponuke bytu navrhovateľka uvádzala, že byt je jej. S navrhovateľkou sa dohodli, že bude byt naďalej štyri roky užívať a nebude im platiť žiaden nájom. Všetky doklady ostali u navrhovateľky, nakoľko keď tam ostala bývať ostali jej k dispozícii. Rovnako kľúče od bytu mala len navrhovateľka. O skutočnosti, že k bytu má členské práva a právo nájmu tretia osoba nevedeli. Dozvedeli sa o tejto skutočnosti v čase, keď navrhovateľka od odporcov požadovala zaplatiť 890.000,- Sk. Odporkyňa v 1. rade sa až následne dozvedela, že navrhovateľka v byte bývala a vydávala sa za odporkyňu v 1. rade, vystupovala jej menom. Navrhovateľka byt opustila v marci 2006, vtedy prestala platiť nájom a služby, preto odporcovia v prítomnosti správcu bytového družstva byt otvorili, vymenili zámky, vyplatili podlžnosti. Pri otvorení bytu, tento bol prázdny, nenachádzali sa tam žiadne osobné veci navrhovateľky. Následne sa rozhodli previesť členské práva a povinnosti k bytu na inú osobu približne v júni 2006. V roku 2006 navrhovateľka tvrdila, že potrebuje potvrdenie, že predchádzajúcemu členovi družstva a nájomcovi zaplatila za prevod 890.000,- Sk. Čestné prehlásenie si navrhovateľka vynútila. Odporcovia nepoznali pôvodných nájomcov bytu a členov družstva a neboli pri tom, keď im navrhovateľka vyplácala sumu za prevod. Osobne mali za to, že prevod sa uskutočňuje medzi nimi a navrhovateľkou. Navrhovateľka nárok uplatňuje titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle , , ktoré obohatenie žiadnym spôsobom nepreukázala. V prípade preukázania trvajú na námietke premlčania. V prípade, že navrhovateľka uplatňuje nárok titulom poskytnutia pôžičky, neexistuje žiaden

dôkaz, že odporcom pôžičku poskytla, o ktorej vrátenie by mohla žiadať. Ako dôkaz nie je pripojená ani výzva na vrátenie žalovanej sumy.

Čestným prehlásením z 28.03.2006 podpísaným odporkyňou v 1/ rade (č.l. 12), odporkyňa prehlásila, že náklady spojené s predmetným bytom, t.j. nájomné a služby spojené s nájmom hradila výlučne navrhovateľka a to od februára 2002 do marca 2006 a uhradila všetky vyúčtované nedoplatky a z titulu nájomného a úhrady služieb s nájmom spojených odporkyňa v 1. rade nemá voči navrhovateľke žiadne pohľadávky.

Odporkyňa v 1/ rade uznaním z 28.03.2006 uznala (č.l. 14), že navrhovateľka zaplatila za prevod predmetného bytu predchádzajúcemu členovi družstva a nájomcovi sumu 890.000,- Sk približne vo februári roku 2002. Byt bol prevedený na odporcov 1/ a 2/.

Stavebné bytové družstvo k veci svojim podaním zo 16.08.2007 oznámilo (č.l. 46), že odporcovia v 1. a 2. rade nie sú nájomníkmi bytu č. 3 na ul. M. XXXX/XX v G., nakoľko dňa 07.06.2006 prišlo k prevodu členských práv a povinností k predmetnému bytu na inú osobu, ktorá je v súčasnosti vlastníčkou bytu. Odporcovia v 1. a 2. rade členské práva a povinnosti k predmetnému bytu získali prevodom dňa 27.03.2002 od p. J. S. a manželky A. S., ktorí boli predchádzajúcimi nájomcami bytu. D. nemá vedomosť o práve bývania navrhovateľky v predmetnom byte. Oznámením zo dňa 17.04.2008 (č.l. 102-105) doručilo bytové družstvo súdu kópiu „Dohody o prevode členských práv a povinností“ zo dňa 27.03.2002, uzavretej medzi odporcami v 1. a 2. rade a pôvodnými nájomcami bytu a členmi družstva. Súčasťou dohody bolo prehlásenie prevodcu a nadobúdateľa o vzájomnom majetkovom vyporiadaní hodnoty členského podielu, ktorý činil 33.800,- Sk a poplatok za prevod 5.000,- Sk.

Nájomnou zmluvou (č.l. 10-11) uzavretou dňa 27.03.2002 medzi S. B. D. S. a G. ako prenajímateľom a odporcami v 1. a 2. rade ako nájomcom, prenechal prenajímateľ nájomcom do nájmu byt č. 3 v bytovom dome súpisné číslo XXXX na M. ul. XX. v G. počnúc dňom 27.03.2002 ako členom družstva. Odporcovia boli členmi družstva a nájomcami bytu od 27.03.2002 do 07.06.2006.

Navrhovateľka nebola uvedená na žiadnych listinných dokladoch vzťahujúcich sa na byt a bytovému družstvu nebola oznámená ani podnájomná zmluva, resp. titul, na základe ktorého bola oprávnená v byte bývať, ako uviedla navrhovateľka od februára 2002 do marca 2006.

Svedok p. Juraj S. uviedol (č.l. 124), že odporcov v 1. a 2. rade nepozná. Členské práva k družstevnému bytu na M. XX. v G. previedol na pani, ktorú osobne nepoznal a neuviedla mu ani svoje meno. Prevod uskutočnili spôsobom, že spoločne išli na družstvo, kde došlo k prevodu členských práv. Svedok byt odovzdal družstvu a družstvo sa následne kontaktovalo s nadobúdateľkou. S nadobúdateľkou sa dohodli na hodnote členského podielu v sume asi 520.000,- Sk, ktorú mu vyplatila priamo na družstve. Prevodu členských práv predchádzalo to, že svedkovi osobne neznáma pani si byt prezrela, byt bol prázdny, išli spolu aj s manželkou na družstvo, kde pred povereným pracovníkom družstva podpísali prevod členských práv, pani mu odovzdala peniaze a on jej odovzdal kľúče od bytu. Ako bývalí nájomcovia spolu s manželkou odhlásili energie, plyn a elektrinu a nová nájomkyňa, ktorá bola s nimi sa prihlásila k odberu.

Svedok B. K. v písomnom vyhlásení spísanom na žiadosť navrhovateľky zo dňa 12.02.2008, predloženom navrhovateľkou ako dôkaz k uzavretej dohode medzi účastníkmi, (č.l. 68) vyhlásil, že v roku 2006 pomáhal riešiť spor okolo vlastníctva bytu v G. medzi účastníkmi. So vznikom situácie bol oboznámený dodatočne. Snažil sa účastníkov doviesť k zmiereniu a vyzval odporcov, aby umožnili navrhovateľke vstup do bytu za účelom prevzatia osobných vecí. Odporkyňa v 1. rade prisľúbila, že sa po odpredaji bytu s navrhovateľkou vysporiadajú. Na pojednávaní ako svedok uviedol (č.l. 124), že navrhovateľka sa na neho asi pred tromi rokmi obrátila o pomoc vo veci bytu niekde v G., ktorý mali odporcovia údajne uzamknúť a zneprístupnili jej osobné veci. Na pôde cirkvi sa mu podarilo uskutočniť stretnutie navrhovateľky s odporkyňou v 1. rade, kde sa obe dohodli na konkrétnom dátume, kedy si môže prevziať veci z bytu. Viac s navrhovateľkou ani odporkyňou v 1. rade nejednal.

Svedkyňa E. K. uviedla (č.l. 124), že navrhovateľka požiadala o riešenie sporu účastníkov vo výbore cirkvi a žiadala od odporkyne v 1. rade vrátenie 890.000,- Sk, že odporcovia vymenili zámok na byte a ukázala papier od advokátky, kde bolo uvedené, že za byt zaplatila 890.000,- Sk. Spor sa riešil vo výbore cirkvi za účasti navrhovateľky a odporkyne v 1. rade a členov výboru, ktorými boli pani I.- právnička, pán C., pan J., pán H.. Pán K. s odporkyňou hovoril samostatne. Odporkyňa na tomto výbore sľúbila, že keď dôjde k odpredaju bytu, vráti navrhovateľke peniaze. O akú sumu sa jednalo neuviedla. Výbor sa uzniesol na tom, že predmetný spor je občiansko-právnym sporom a účastníci si ho musia vyriešiť sami. Výbor sa konal niekedy v roku 2007, ešte pred podaním žaloby. Spor členov cirkve bol ukončený tým, že predmetný spor nepatrí do kompetencie cirkve. V čestnom prehlásení zo dňa 15.02.2008 (č.l. 70) spísanom na žiadosť navrhovateľky, svedkyňa uviedla, že bola pri tom, ako odporkyňa v 1. rade sľúbila navrhovateľke, že jej vráti peniaze za byt v G., na ktorý jej navrhovateľka dala peniaze.

Čestným prehlásením zo dňa 19.02.2008 J. C. (č.l. 69) na žiadosť navrhovateľky prehlásil, že na základe osobných rozhovorov s účastníkmi dostal od navrhovateľky informáciu, že predala svoje nehnuteľnosti a pre jemu neznáme ďalšie podrobnosti o daňových poplatkoch sa rozhodla kúpiť byt v G. na meno odporcov v 1. a 2. rade, čo mali odporcovia potvrdiť. V čase písania čestného prehlásenia bol informovaný, že byt bol odporcami predaný a prijaté prostriedky za predaj požaduje navrhovateľka späť. Súčasne prehlásil, že v súvislosti s prevodmi nevidel žiadne písomné zmluvy.

Súd vyhodnotil čestné prehlásenia svedkov a ich následné výpovede ako výpovede o skutočnostiach, o ktorých sa svedkovia dozvedeli až v roku 2006 od samotných účastníkov konania sprostredkovane, bez toho, aby v čase právnych úkonov účastníkov boli prítomní, a ako také, tieto dôkazy nemožno považovať za dôkazy preukazujúce skutkový stav veci, resp. uznanie záväzku odporcami v 1. alebo 2. rade.

Navrhovateľka žiadala vykonať dokazovanie výsluchom svedkov (č.l. 156), a to: p. J. C., p. F. J., D. I., na okolnosti, že odporkyňa v 1. rade prehlásila, že navrhovateľke vráti celý dlh. Navrhovateľka žiadala opätovne vypočuť svedka S. a manželku A. S., že od navrhovateľky prevzali 890.000,- Sk. Súd vykonanie dôkazu navrhovanými výsluchmi svedkov odmietol z dôvodu, že navrhovaní svedkovia sa dozvedeli o skutočnostiach sprostredkovane, pri uzatváraní dohody medzi

účastníkmi neboli priamo účastní ako aj vykonanie opätovného výsluchu svedkom p. S. a manž. súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania odmietol.

Podľa - Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa - Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa - (1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa - Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa - Účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Podľa , - (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa , , - (1) Účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. (2) Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté. (3) Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.

Podľa - Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Navrhovateľka žalobou zo dňa 08.06.2006, doručenou súdu 09.06.2006 uplatnila nárok na zaplatenie sumy 890.000,- Sk titulom bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe, že vo februári 2002 vyplatila sumu 890.000,- Sk za prevod členských práv a povinností k družstevnému bytu na M. ulici č. XX v G. predchádzajúcemu členovi družstva. Členské práva a povinnosti k predmetnému bytu boli prevedené na odporcov v 1. a 2. rade, s ktorými bytové družstvo uzavrelo dňa 27.03.2002 nájomnú zmluvu. Pri prevode podľa tvrdenia navrhovateľky malo dôjsť medzi účastníkmi sporu k ústnej dohode pri ktorej sa mali odporcovia zaviazať na požiadanie navrhovateľky previesť členské práva a povinnosti viažuce sa k predmetnému bytu na navrhovateľku. Odporcovia uzavretie takejto ústnej dohody popreli a navrhovateľka napriek poučeniu podľa nepreukázala, že k takejto dohode medzi účastníkmi vôbec došlo. Medzi účastníkmi nebola písomne uzavretá zmluva o budúcej zmluve v zmysle a ani iné dôkazy nepreukázali tvrdenie navrhovateľky, že k takejto dohode vôbec došlo. Odporcovia vzniesli námietku premlčania s poukazom na deň prevodu členských práv a povinností dňa

27.03.2002 a uplatnením nároku navrhovateľky žalobou na súde dňa 09.06.2006, po uplynutí premlčacej doby v zmysle .

V konaní navrhovateľka tvrdila, že k plneniu zo zmluvy o budúcej zmluve - dohode o prevode členských práv a povinností, malo dôjsť na jej požiadanie. Pre dohodu účastníkov podľa sa vyžaduje písomná forma s dohodnutím podstatných náležitostí a dohodnutej doby.

V zmysle ustanovenia právny úkon, ktorý nebol urobený v zákonom vyžadovanej forme je neplatný. Súd na námietku premlčania v zmysle prihliadal zo zákona.

V priebehu konania zmenila navrhovateľka právny titul uplatňovaného nároku na právny záväzok zo zmluvy o pôžičke.

Podľa - Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí doby veci rovnakého druhu.

Zmluva o pôžičke podľa a nasl. má reálnu (nie iba konsenzuálnu) povahu. Vznik pôžičky predpokladá nie iba dohodu zmluvných strán, ale i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Akonáhle je zmluva o pôžičke uzavretá, vzniká medzi stranami záväzný právny vzťah, obsahom ktorého sú dojednané práva a povinnosti, ale až odovzdaním veci dlžníkovi sa tento vzťah medzi nimi stáva právnym vzťahom z pôžičky. Ide o tzv. reálny kontrakt, kde okrem samotného uzavretia zmluvy je potrebný ešte ďalší úkon - odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Teda nie iba zmluvným dojednaním, ktoré nevyžaduje písomnú formu, ale až odovzdaním predmetu pôžičky vzniká dlžníkovi záväzok vrátiť veriteľovi to, čo mu bolo požičané a tomu zodpovedajúce právo veriteľa požadovať vrátenie pôžičky.

V zmysle súd tvrdenie navrhovateľky, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy podľa , vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon. Nakoľko z vykonaného dokazovania je jednoznačne preukázané, že nedošlo k odovzdaniu predmetu pôžičky, sumy 890.000,- Sk odporcom v 1. a 2. rade. Navrhovateľka ani nepreukázala výšku sumy, ktorá mala tvoriť predmet pôžičky. K uzavretiu zmluvy podľa navrhovateľky malo dôjsť v deň uzavretia zmluvy o prevode členských práv a povinností dňa 27.03.2002 medzi odporcami v 1. a 2. rade ako nadobúdateľmi a treťou osobou ako prevodcom, kedy žalovaná suma mala byť odovzdaná navrhovateľkou tretej osobe ako cena za prevod. Rovnako je z vykonaného dokazovania preukázané, že navrhovateľka vyplatila tretej osobe, ktorá ju považovala za nadobúdateľku, ako cenu za prevod členských práv a povinností sumu 520.000,- Sk a nie žalovanú sumu uplatňovanú titulom pôžičky. Odporcovia v konaní tvrdili, že navrhovateľke, o ktorej si mysleli, že je členkou bytového družstva a nájomníčkou bytu, vyplatili cenu za prevod členských práv a povinností vo výške 300.000,- Sk s tým, že bude byt ďalej užívať a platiť náklady nájmu a služieb spojených s užívaním bytu. S poukazom na vznesenie námietky premlčania odporcami v 1. a 2. rade a s poukazom na ustanovenie a nasledujúce súd zo zákona prihliadal na námietku premlčania.

Podľa - Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Čestné prehlásenie spísané odporkyňou v 1. rade, súd v zmysle ustanovení vyhodnotil, ako listinu, ktorá nemá zákonom stanovené náležitosti uznania dlhu, preto pri posudzovaní námietky premlčania na tento listinný dôkaz neprihliadal.

Podľa , , - (1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr než zabezpečená pohľadávka. (3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul, bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť námietkou premlčania. Použitie tejto námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému

súdne priznať. Súd sa môže zaoberať vznesenou námietkou premlčania bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva veriteľa. Ak súd zistí, že uplatnený nárok je premlčaný a dlžník vzniesol námietku premlčania, súd už bližšie neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa. Vychádza sa z toho, že tak či tak by žaloba s uplatnenou premlčanou pohľadávkou bola v takomto prípade zamietnutá.

Podľa - Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa - Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Ak čas splnenia záväzku (dlhu) nebol dohodnutý, ani inak stanovený právnym predpisom či rozhodnutím, je dlžník podľa § 563 povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Z toho treba vyvodiť, že veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol požiadať o splnenie dlhu. Začiatok plynutia premlčacej doby tu teda nastáva nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu dohodnutého na neurčitú dobu.

Podľa , , - (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. (3) Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinný navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

V prípade absolútne neplatného právneho úkonu, bezdôvodné obohatenie, získané z tohto úkonu, vzniká od samého vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia lehota doba začne teda plynúť už od vzniku takéhoto právneho úkonu. Ustanovenie možno aplikovať len na prípady, keď podľa zmluvy každý z účastníkov niečo dostal, a teda je povinný druhému účastníkovi pri neplatnosti alebo zrušení zmluvy vrátiť to čo dostal. Pre určenie začiatku premlčacej doby pri sumách poskytnutých v súvislosti s pripravovanou budúcou zmluvou treba vždy, s ohľadom na rôznosť prípadov, rôznosť zámerov účastníkov a ich preukázateľné prejavy zistiť stav veci, t.j. úmysel a prejavy účastníkov, obsah ich doterajších konaní, dôvody pre ktoré zo zamýšľanej zmluvy zišlo a pod., aby bolo možné posúdiť, či tento právny dôvod skutočne zanikol a kedy.

Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované ustanovenia zákonov, súd dospel k záveru, že žalobou uplatnené právo je premlčané. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že v predmetnom spore, či už pri uplatnení práva titulom bezdôvodného obohatenia, alebo titulom zmluvy o pôžičke, alebo na základe plnenia z neplatného právneho úkonu, začala premlčacia doba stanovená v a plynúť odo dňa nasledujúceho po uzavretí dohody o prevode členských práv a povinností (27.03.2002), t.j. od 28.03.2002 a uplynula najneskôr 28.03.2005. Navrhovateľka uplatnila svoje právo na súde až dňa 09.06.2006, teda po uplynutí času ustanovenom v zákone na vykonanie práva. V zmysle súd prihliadol na základe námietky premlčania odporcov v 1. a 2. rade a žalobu zamietol v celom rozsahu z dôvodu premlčania práva.

O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s . Odporcovia v 1. a 2. rade boli v konaní úspešní, preto majú právo na náhradu trov konania, ktoré im vznikli zaplatením súdneho poplatku z odporu v sume 1.772,55 € (53.400,- Sk zaplatený 04.09.2006 č.l. 33) a trovami právneho zastúpenia advokátom v sume 4.406,38 € vyčíslené podľa v spojení s vyhl.č. 655/04 Z.z. zo substrátu 890.000,- Sk za zastupovanie odporcov v 1. a 2. rade do 29.10.2008 (výpoveď plnej moci odporcom v 2. rade) vo výške 13.650,- Sk - 20% () 2.730,- Sk = 10.920,- Sk/ 1 úkon x 2 (zastúpenie 2 účastníkov) =21.840,- Sk/1 úkon. Za 7 úkonov právnej služby:

1) prevzatie a príprava zastúpenia 28.05.2007 (§ 14 ods. 1, písm. a) ...................... 21.840,- Sk

2) osobná účasť na pojednávaní 19.09.2007 (§ 14 ods. 4) 1 odmeny ...................... 5.460,- Sk

3) osobná účasť na pojednávaní 07.03.2008 (§ 14 ods. 1 písm. d) .......................... 21.840,- Sk

4) osobná účasť na pojednávaní 09.04.2008 (§ 14 ods. 1 písm. d) .......................... 21.840,- Sk

5) osobná účasť na pojednávaní 06.06.2008 (§ 14 ods. 4) 1 odmeny ....................... 5.460,- Sk

6) osobná účasť na pojednávaní 11.07.2008 (§ 14 ods. 1, písm. d) ......................... 21.840,- Sk

7) osobná účasť na pojednávaní 10.10.2008 (§ 14 ods. 4) 1 odmeny ....................... 5.460,- Sk

- Advokátska odmena za zastupovanie len jedného účastníka -odporkyne v 1. rade podľa § 10 ods. 1 vyhl.č. 655/04 Z.z. predstavuje sumu 13.650,- Sk/ 1 úkon.

8) osobná účasť na pojednávaní 31.10.2008 (§ 14 ods. 1, písm. d) ......................... 13.650,- Sk

- Advokátska odmena od 01.01.2009 podľa vyhl.č. v znení vyhl.č. vyčíslená zo substrátu 29.542,58 € (prepočet žalovanej sumy konverzným kurzom 30,1260) vo výške 453,14 €/1 úkon právnej služby

9) osobná účasť na pojednávaní 23.01.2009 (§ 14 ods. 1, písm d) ............................... 453,14 €

- Advokátovi prináleží v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/04 Z.z. réžijný paušál nasl.:

za 2 úkony po 178,- Sk, za 6 úkonov po 190,- Sk do 31.12.2008 = 1.496,- Sk + od 01.01.2009 1 x 6,95 €.

Trovy právneho zastúpenia do 31.12.2008 = advokátska odmena 117.390,- Sk + RP 1.496,- Sk spolu 118.886,- Sk prepočítané konverzným kurzom 30,1260 = 3.946,29 € + 1 úkon v súlade s vyhl.č. v znení vyhl.č. advokátska odmena 453,14 € + RP 6,95 € = 460,09 €. Trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 4.406,38 €.

Advokát si vyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia v sume 232.692,92 Sk = 7.723,99 €. Advokátsku odmenu vyčíslil v zmysle § 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 vyhl. 655/04 Z.z. za 9 úkonov právnej služby pri spoločnom zastupovaní dvoch účastníkov, pričom všetky pojednávania vyčíslil ako meritórne a 3 úkony právnej služby za zastupovanie jedného účastníka. Celkom za 12 úkonov. Za nariadené pojednávania na termín 19.09.2007, 06.06.2008 a 10.10.2008 patrí advokátovi v zmysle vyhl.č. advokátska odmena v 1 . Pojednávania dňa 11.03.2008, 09.06.2008 a 05.12.2008, za ktoré si vyčíslil advokát trovy zastúpenia v zmysle vyhl. ako osobnú účasť na pojednávaní, neboli súdom nariadené a na tieto termíny účastníci neboli predvolávaní. Odporcovia, v zastúpení právnym zástupcom podali písomné vyjadrenia dňa 11.03.2008 a 09.06.2008, za ktoré súd advokátovi náhradu trov nepriznal. Vzhľadom na uvedené súd uplatnenú náhradu trov konania, vyčíslenú advokátom v celkovej sume 7.723,99 € krátil o sumu 1.545,06 € (46.546,47 Sk) a odporcom priznal náhradu trov konania v sume 6.178,93 €. V zmysle ustanovenia sa priznaná náhrada trov konania zaplatí na účet advokáta.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:

- z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované,

- v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,

- odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. )