Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_KK-8C-1-2023.pdf
PDF · 82.27 KB
Case nature
Area
Subarea
KK-8C/1/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX, D., právne zastúpeného: JUDr. Pavlom Zavackým, advokátom, so sídlom Hradné námestie 29, 060 01 Kežmarok, IČO: 42 029 171, proti žalovanému: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX D., t. č. F. XX, XXXXX G., F. H. E., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Podielové spoluvlastníctvo A. B., E. D. a C. D., E. D. k nehnuteľnostiam v k.ú. D., obec D., G. I., zapísaných v LV č. XX, a to pozemku registra KN-C parc. č. 1283 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 77 m2, parc. č. 1285/1- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 292 m2 a rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku registra KN-C parc. č. 1283 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 77 m2 sa z r u š u j e .
II. Do výlučného vlastníctva A. B., E. D. sa p r i k a z u j ú nehnuteľnosti v k.ú. D., obec D., okres I., zapísané v LV č. XX, a to pozemku registra KN-C parc. č. 1283 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 77 m2, parc. č. 1285/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 292 m2 a rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku registra KN-C parc. č. 1283 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 77 m2 v podiele 1/8 v pomere k celku.
III. Žalobca je p o v i n n ý žalovanému C. D. ako náhradu jeho spoluvlastníckeho podielu zaplatiť sumu vo výške 4.620 eur v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou z 02.01.2023 sa žalobca domáhal, zrušenia podielového spoluvlastníctva sporových strán k nehnuteľnosti označenej vo výrokovej časti tohto rozsudku.
2. V dôvodoch žaloby tvrdil, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v kat. území D., obec D., okres I., zapísaných v LV č. XX a to pozemku registra KN-C parc. č. 1283 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 77 m2, parc. č. 1285/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 292 m2 a rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku registra KN-C parc. č. 1283 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 77 m2.
3. Žalobca je výlučným vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností v podiele 7/8 v pomere k celku (1/8 pod B3, 1 pod B7 a 1 pod B8).
4. Žalovaný je podielovým spoluvlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností v podiele 1/8 v pomere k celku.
5. Uvedené skutkové tvrdenia preukázal výpisom z LV č. XX pre obec a k. ú. D.. Okrem toho tieto skutkové tvrdenia neboli medzi stranami sporné.
6. Ako v ďalšom žalobca tvrdil, už dlhšiu dobu sa snažil predmetnú záležitosť ohľadne vyporiadania podielového spoluvlastníctva riešiť so žalovaným, avšak ten nejavil žiaden záujem zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
7. Hodnota spoluvlastníckeho podielu žalovaného podľa tvrdenia žalobcu predstavuje sumu v celkovej výške 4.620,00 eur ako to vyplýva zo znaleckého posudku č. 140/2022 znalca Ing. Petra Repčáka.
8. Posledne uvedené skutkové tvrdenie žalobca preukázal Znaleckým posudkom č. 140/2022 Ing. Petra Repčáka z 23.06.2022.
9. Vzhľadom na to, že žalovaný neprejavil záujem o vyporiadanie predmetných nehnuteľností dohodou, bolo podľa žalobcu potrebné podať na súd túto žalobu.
10. Keďže k dohode účastníkov o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedošlo, súd v zmysle ustanovenia §142 ods. 1 Občianskeho zákonníka zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka. Prihliadne pritom na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci.
11. Podľa žalobcu ide v danom prípade o nehnuteľnosti, ktorých väčšinovým podielovými spoluvlastníkom je on, do úvahy preto prichádza prikázanie týchto nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva.
12. Žalobu s prílohami, poučením o procesných právach a povinnostiach a Uznesenie s výzvou, aby sa k žalobe vyjadril žalovaný prevzal 10.08.2023 (fikcia, napriek enormnej snahe súdu doručiť mu všetky súdne písomnosti na známu adresu v Nemeckej spolkovej republike), k žalobe sa nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu účinne nepoprel a neuplatnil žiaden prostriedok procesnej obrany.
13. Zo Znaleckého posudku Ing. Petra Repčáka z 23.06.2022 súd zistil, že hodnota spoluvlastníckeho podielu žalovaného na kritickej nehnuteľnosti (1/8 k celku) predstavuje sumu vo výške 4.620 eur.
14. Medzi stranami nebolo sporné, že sú podielovými spoluvlastníkmi kritickej nehnuteľnosti každý v rozsahu tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. To znamená, že väčšinovým podielovým spoluvlastníkom je žalobca v rozsahu 7/8 v pomere k celku a žalovaný v rozsahu 1/8 v pomere k celku.
15. Nebolo sporné, že strany nemajú záujem zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu a že žalobca má záujem nadobudnúť celú nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva, keďže ju i reálne užíva výlučne on. Žalovaný v nehnuteľnosti nežije, na jej údržbe sa nepodieľa a niet pochybností o schopnosti žalobcu vyplatiť žalovanému náhradu za spoluvlastnícky podiel v rozsahu 4.620 eur určenej vyššie uvedeným znaleckým posudkom.
16. Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov (ust. § 136 ods.1 Občianskeho zákonníka).
17. Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná (ust. § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
18. Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
19. Ustanovenia §141 a §142 Občianskeho zákonníka sú vyjadrením oprávnenia, nie však povinnosti spoluvlastníka zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu. Nikto nemôže byť nútený aby v spoluvlastníctve zotrvával, okrem prípadov ustanovených zákonom (§ 142 ods. 2).
20. V zásade platí, že súd na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka musí zrušiť spoluvlastníctvo.
21. Iba výnimočne mu zákon umožňuje návrh na zrušenie spoluvlastníctva zamietnuť (§ 142 ods.2 OZ), musia však na to existovať dôvody hodné osobitného zreteľa, teda výnimočné skutkové okolnosti konkrétnej veci, ktoré musia byť takej intenzity a významu, že prevýšia právo a záujem spoluvlastníka nebyť v spoluvlastníckom vzťahu, keďže tým vždy dochádza k významnému obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu.
22. V prejednávanom prípade neboli tvrdené ani preukázané žiadne také výnimočné, mimoriadne okolnosti, nebol zistený žiaden zákonný dôvod podielové spoluvlastníctvo strán sporu nezrušiť.
23. Súd sa v rozhodnutí o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vždy musí zaoberať výškou podielov spoluvlastníkov a účelným využitím veci, v ďalšom je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie je viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi sporových strán, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, avšak nemôže ich nechať bez povšimnutia.
24. Primeranou náhradou pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti je príslušný podiel všeobecnej ceny veci.
25. V prejednávanej veci bolo žalobe vyhovené a podielové spoluvlastníctvo strán k predmetnej nehnuteľnosti zrušené.
26. Pokiaľ ide o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, bolo rozhodnuté o prikázaní nehnuteľnosti za primeranú náhradu do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý je vlastníkom 7/8-ín v pomere k celku, pričom súd prvej inštancie vychádzal z jeho účinne nepopretých tvrdení a návrhov vzhľadom na procesnú pasivitu žalovaného, rešpektujúc dispozičnú zásadu tak, aby spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva nebol sporovým stranám privodený neželaný stav. Súd prvej inštancie prihliadol na veľkosť podielov strán sporu a na účelné využitie veci.
27. Pri úvahe o tom, ktorým z podielových spoluvlastníkov bude kritická nehnuteľnosť účelne využitá, prihliadol súd k nespornej skutkovej okolnosti, podľa ktorej nehnuteľnosť užíva výlučne žalobca. Ten sa o nehnuteľnosť reálne stará a na rozdiel od žalovaného zabezpečuje i jej údržbu, pričom žalovaný žije v zahraničí a o zrušenie a vyporiadanie nehnuteľnosti neprejavil žiaden záujem dokonca ani v štádiu konania pred súdom.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku zodpovedá citovaným zákonným kritériám.
29. Poslednou otázkou, s ktorou sa v prejednávanom prípade bolo nutné vyporiadať bola výška náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného.
30. Primeraná náhrada je hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, pričom pri určení tejto náhrady treba vychádzať zo všeobecnej ceny celej veci a nie z ceny, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel. Všeobecnou cenou teda treba rozumieť trhovú cenu a primeranou náhradou je príslušný podiel všeobecnej ceny veci.
31. Pri určení výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného, rešpektujúc vyššie uvedené kritériá súd prvej inštancie vychádzal zo Znaleckého posudku Ing. Petra Repčáka, ktorý túto výšku ustálil na sume 4.620 eur.
32. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (ust. § 255 ods. 1 C. s. p.).
33. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (ust. § 262 ods. 1 C. s. p.).
34. Výrok o nároku na náhradu trov konania je odôvodnený ust. § 255 ods. 1 C. s. p. a vychádza zo situácie, že žalobe bolo vyhovené a podielové spoluvlastníctvo bolo zrušené spôsobom navrhovaným žalobcom, proti ktorému sa žalovaný vôbec nebránil napriek tomu, že mu súd prvej inštancie poskytol pomerne široký priestor na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany.
35. Preto bol aktívnemu a úspešnému žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % tak ako je uvedené vo výroku IV. tohto rozsudku.
36. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.