Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

50C/168/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave samosudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci navrhovateľa : MUDr. D. B., bytom H. č. XX,. B. proti proti odporkyni : JUDr. Z. P., sudkyňa Krajského súdu Bratislava o náhradu spôsobenej škody a nemajetkovú ujmu takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Návrhom podaným dňa 15.02.2007 adresovanému Okresnému súdu Bratislava I sa navrhovateľ domáhal od odporkyne náhrady spôsobenej škody a nemajetkovej ujmy v sume 100.000.-Sk s poukazom na .

Návrh odôvodnil tým, že podal návrh na Najvyšší súd SR dňa 05.12.2005, ale tento návrh bol postúpený Okresnému súdu Bratislava I a zákonnou sudkyňou sa stala odporkyňa. Podľa názoru navrhovateľa odporkyňa porušila zákon o miestnej príslušnosti a vykonala pokus o šikanovanie a ponižovanie navrhovateľa, ako aj, že konala nehospodárne najmä tým, že vec postúpila bezdôvodne na Okresný súd v Prešove.

Proti tomuto postupu podal dňa 13.02.2006 navrhovateľ sťažnosť predsedovi Okresného súdu Bratislava I a o miestnej príslušnosti napokon rozhodol Najvyšší súd SR, ktorý určil, že miestne príslušným na prejednanie veci je Okresný súd Bratislava I. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -27 zo dňa 16.07.2007 bola vec prikázaná na prejednanie a rozhodnutie tunajšiemu súdu s odôvodnením, že odporkyňa, ako aj ostatní sudcovia Okresného súdu Bratislava I sa cítia byť vo veci zaujatí pre ich pomer k odporkyni, ktorá je ich kolegyňou.

K návrhu navrhovateľ pripojil návrh podaný na Najvyšší súd SR dňa 05.12.2005, oznámenie o postúpení veci zo dňa 19.12.2005, sťažnosť na postúpenie veci adresovaná predsedovi Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13. 02.2006, námietku proti postúpeniu veci adresovanú Okresnému súdu v Prešove dňa 13.02.2006, oznámenie predsedu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.02.2006 o vybavení sťažnosti, uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. zo dňa 14.02.2006, sťažnosť na zbytočné prieťahy adresovaná predsedovi Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07.08.2006, uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. -94 zo dňa 24.11.2006, ktorým bol navrhovateľ vyzvaný na odstránenie vád podania, písomné podanie navrhovateľa zo dňa 04.12.2006.

Tunajší súd uznesením č.k. -32 opätovne vyzval odporcu na odstránenie vád podania a to najmä presne označiť odporcu a upraviť petit v časti uloženia povinnosti odporkyni zaplatiť sumu 100.000.-SK do štátnej pokladne. Dňa 10.09.2007 odporca označil odporkyňu ako fyzickú osobu a petit upravil tak, že žiadal v prvej časti uložiť odporkyni povinnosť zaplatiť mu satisfakciu vo výške 100.000.- Sk (neskôr upraveným petitom) titulom práva na ochranu osobnosti.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila a žiadala ho zamietnuť ako nedôvodný s poukazom na to, že nie je v tomto spore pasívne legitimovaná a taktiež preto, že neboli splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu.

Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 24.10.2008, ktorého sa účastníci konania nezúčastnili, navrhovateľ svoju neprítomnosť neospravedlnil, hoci termín pojednávania mu bol oznámený dňa 05.09.2008 (odročenie z dôvodu PN zákonnej sudkyne) a odporkyňa súdu zaslala písomné ospravedlnenie so súhlasom, aby súd pojednával bez jej prítomnosti. Súd preto pojednával podľa bez účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom spisu, vyjadrením odporkyne a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrhu nemožno vyhovieť.

Podľa o zodpovednosti štátu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len ""), tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,

Podľa tohto sa na účely rozumie

a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,

b) orgán verejnej moci je

1. štátny orgán,

2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zveril výkon verejnej moci.

Podľa štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho , pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu

a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento neustanovuje inak,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu,

b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru,

c) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu,

d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy,

e) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,

f) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,

g) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

h) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

i) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

j) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

k) orgán príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

Podľa štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Navrhovateľ sa proti odporkyni v tomto konaní domáhal náhrady škody po prvé titulom zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti vyčíslením nemajetkovej ujmy v sume 100.000.-Sk a po druhé náhrady škody štátu pri výkone verejnej moci podľa .

Na základe vykonaného dokazovania súdu nebolo ale zo strany odporcu žiadnym relevantným spôsobom preukázané, že by odporkyňa ohrozila právo na ochranu osobnosti odporcu, teda, že by znížila jeho dôstojnosť a dobré meno a taktiež požadovanú náhradu škody titulom náhrady škody voči odporkyni pri výkone verejnej moci nie je možné uznať aj z dôvodu, že nie je vo veci pasívne legitimovaným účastníkom konania.

Vychádzajúc z ust. vo veci náhrady škody, ktorá je spôsobená orgánom verejnej moci, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR a podľa tohto štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

V danom prípade teda neboli splnené podmienky na podanie návrhu a súd rozhodol tak, ako je vyššie uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého mala odporkyňa úspech a tak by jej prislúchala plná náhrada trov konania, keďže si ale odporkyňa náhradu trov konania neuplatnila, súd jej túto náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia, na tunajšom súde , písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.