Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-67-2001.pdf
PDF · 95.2 KB
No categories available
21C/67/2001
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Kontríkovou v právnej veci navrhovateľa: Ľ. I., bytom M. N. P. XXX,. zastúpený advokátom J.. Š. Š., so sídlom v B., P. O. Box XX,. proti odporcovi: S. K. P., so sídlom T. C. XX,. B., zastúpený advokátom J.. M. D., so sídlom J. X,. B., o zaplatenie 5.879.579,- Sk takto
rozhodol:
Súd konanie o návrhu v časti o zaplatenie 27.507,- Sk z a s t a v u j e .
Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania v sume 347.250,- Sk, na adresu právneho zástupcu odporcu v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 17.5.2001 domáhal zaplatenia 12.486.000,- Sk s príslušenstvom pôvodne od právneho predchodcu odporcu - A. S. P. a.s.
Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 3C 441/99 bol J. I., bytom M. N. P. č.XXX. zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi istinu v sume 12.486.000,- Sk titulom náhrady škody na zdraví, ktorú navrhovateľ utrpel pri dopravnej nehode. J. I., ktorý škodu na zdraví navrhovateľovi spôsobil, mal uzatvorené zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u právneho predchodcu odporcu.
Dňa 24.5.2000 navrhovateľ doručil rozsudok právnemu predchodcovi odporcu, tento však svoju povinnosť nesplnil a za poisteného, ktorý škodu spôsobil, dlžnú sumu navrhovateľovi nezaplatil.
Na návrh navrhovateľa, súd uznesením zo dňa 13.8.2007 pripustil, aby do konania na miesto účastníka konania na strane odporcu - A.S. P. a.s. vstúpil do konania odporca označený v úvodnej časti rozsudku. Po odvolaní odporcu odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa uznesením zo dňa 29.11.2007 č. k. 10Co 40/2007-173 a súd pokračoval v konaní s právnym nástupcom pôvodne označeného odporcu.
O návrhu navrhovateľa tunajší súd rozhodol rozsudkom zo dňa 10.6.2003 č. k. 21C 67/01-55 tak, že návrh navrhovateľa o zaplatenie istiny zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu. Navrhovateľ zobral návrh späť pretože mu v priebehu konania odporca zaplatil dňa 6.2.2003 dlžnú istinu v exekučnom konaní
vedenom proti odporcovi. Súd v rozsudku odporcu zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5.409.705,90 Sk a trov konania. Súd dospel k záveru, že odporca sa dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania. Vychádzal zo skutočnosti, že navrhovateľ bol v exekučnom konaní úspešný a na odporcu prešla povinnosť zaplatiť za poisteného /J. I. zaviazaného na plnenie na základe rozsudku OS Stará Ľubovňa/ škodu navrhovateľovi podľa § 3 ods. 1 vyhlášky číslo 423/1991 Zb, ktorou sa ustanovoval rozsah a podmienky zákonného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Súd bol toho názoru, že na odporcu prešla povinnosť zaplatiť nie len istinu ale aj úroky z omeškania, ak istinu nezaplatil v lehote splatnosti.
Proti rozsudku podal odvolanie odporca. Odvolací súd rozsudkom zo dňa 10.3.2004 č. k. 10Co 239/03-109 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh v celom rozsudku zamietol, keď dospel k záveru, že na odporcu neprešla povinnosť plniť zo zákona za poisteného J. I.. Právny predchodca odporcu nebol účastníkom konania v prejednávanej veci vedenej na Okresnom súde v Starej Ľubovni pod sp. zn. 3C 441/99. Nebol mu doručovaný rozsudok, konania sa nezúčastnil ani ako vedľajší účastník, hoci mal na výsledku sporu právny záujem. Vo veci vednej na Okresnom súde v Starej Ľubovni, od ktorej navrhovateľ odvodzoval svoje právo na zaplatenie úroku z omeškania sa navrhovateľ Ľ. I. domáhal náhrady škody na zdraví z dôvodu mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia o 100-násobok na celkovú sumu 15.757.200,- Sk, proti svojmu bratovi J. I.. Škodu na zdraví navrhovateľ utrpel dňa 1.11.1997 ako spolujazdec vodiča - J. I., ktorý riadil osobné motorové vozidlo značky Seat Cordoba EČV S. XXXA.. Vinou vodiča vznikla dopravná nehoda, pri ktorej navrhovateľ utrpel veľmi vážne zranenia, a ich následkom bol uznaný za invalidného dôchodcu. S prihliadnutím ku okolnosti, že J. I. porušil svoju povinnosť, začatie občianskeho súdneho konania vôbec poisťovni neoznámil, hoci to bolo jeho povinnosťou, poisťovňa sa konania vedenom na Okresnom súde v Starej Ľubovni nezúčastnila a nemohla si uplatňovať v konaní svoje práva a námietky, odvolací súd dospel k záveru, že uplatnený nárok navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania je v rozpore s dobrými mravmi, čo bolo ďalším dôvodom na zamietnutie návrhu navrhovateľa.
Proti rozsudku Krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ. Najvyšší súd rozsudkom zo dňa 31.3.2005 č. k. 2Cdo 202/2004 rozsudok Krajského súdu zo dňa 10.3.2004 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie keď dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu treba zrušiť, pretože konanie, ktoré mu predchádzalo, je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolací súd odvolaciemu súdu vytkol, že nerozhodol o návrhu navrhovateľa na zmenu účastníka konania. V odôvodnení rozsudku tiež uviedol, že navrhovateľ má právo samostatnou žalobou uplatniť si nárok na náhradu škody a príslušenstva voči odporcovi v rozsahu, v akom odporca zodpovedá za škodu navrhovateľovi za poisteného, ktorý škodu spôsobil.
Následne uznesením zo dňa 18.10.2006, č. k. 10Co 121/05 - 160 Krajský súd v Bratislave zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde v Starej Ľubovni, č.k. 5 Er 824/01, v ktorej bol navrhovateľ úspešný, keď dlžná istina bola odpísaná z účtu povinného /odporcu/ v prospech oprávneného / navrhovateľa/ podal mimoriadne dovolanie Generálny prokurátor. O mimoriadnom dovolaní Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 30.11.2004, sp. zn. 2 M Cdo 2/2004, rozhodol tak, že uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 21.1.2003 č.k. 5Er 824/01-46 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože napadnuté uznesenie je postihnuté vadou v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 písm. c/O.s.p. Prechod povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu z tam označeného subjektu /J. I./ na A. S. P. a.s. z ustanovenia § 3 ods. 1 vyhlášky č. 423/1991 Zb. ale ani z iných ustanovení nie je možné vyvodiť. Nebol preto v zmysle ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku naplnený základný predpoklad pre vykonanie exekúcie proti inej osobe než je uvedená vo vykonávanom rozhodnutí. Ak exekučný súd napriek tomu vyvodil prechod záväzku pôvodného povinného /podľa exekučného titulu/ voči oprávnenému na A. S. P. a.s., rozhodol tak vecne nesprávne, ak námietky poisťovne zamietol. Odvolací súd súdu prvého stupňa doporučil vyčkať do právoplatného skončenia exekučnej veci vedenej na Okresnom súde v Starej Ľubovni a z odôvodnenia tiež vyplynulo, že úlohou súdu prvého stupňa bude rozhodnúť aj o návrhu navrhovateľa na zmenu účastníka konania na strane odporcu.
Ako súd už hore uviedol, o návrhu navrhovateľa na zmenu účastníkov konania tunajší súd rozhodol uznesením zo dňa 13.8.2007, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 22.5.2008.
Súd pokračoval v konaní na pojednávaní dňa 14.10.2008. Navrhovateľ na návrhu trval, domáhal sa zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5.852.072,- Sk odporcom. Svoj nárok odvodzoval od právoplatného rozsudku vydaného Okresným súdom v Starej Ľubovni dňa 6.4.2000 č. k. 3C 441/99-55, na základe ktorého bol v rozsudku uvedený odporca J. I., bytom M. N. P. XXX. povinný zaplatiť navrhovateľovi Ľ. I. istinu v sume 12.486.000,- Sk. Navrhovateľ bol toho názoru, že povinnosť plniť prešla na odporcu, pretože J. I. bol poistený u odporcu pre prípad, že by spôsobil škodu inému prevádzkou motorového vozidla . Navrhovateľ dňa 24.5.2000 doručil právoplatný a vykonateľný rozsudok odporcovi. Odporca bol povinný v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku navrhovateľovi plniť, t.j. do 8.6.2000, ak tak neurobil, dňom nasledujúcim, 9.6.2000 sa s plnením peňažného dlhu dostal do omeškania. Odporca bol v omeškaní do 6.2.2003, kedy bola dlžná suma pripísaná na účet exekútora. Doba omeškania od 9.6.2000 do 6.2.2003 je 972 dní omeškania. Úrok z omeškania vo výške 17,6% z istiny 12.486.000,- Sk za 972 dní omeškania predstavuje výšku 5.852.072,- Sk. Navrhovateľ sa pôvodne domáhal zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5.879.579,- Sk. Na pojednávaní 14.10.2008 zobral svoj návrh v časti o zaplatenie úroku vo výške 27.507,- Sk späť, súd preto konanie o návrhu v tejto časti zastavil podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ nenavrhol vykonať žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Odporca s názorom navrhovateľa nesúhlasil. Vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR bol odporca toho názoru, že navrhovateľ ako poškodený sa musí samostatnou žalobou domáhať svojho nároku na náhradu škody na zdraví voči odporcovi. Na základe rozsudku Okresného súdu v Starej Ľubovni nebola založená povinnosť odporcu plniť. Ak odporca plnil, neurobil tak dobrovoľne, len na základe exekúcie, ktorá bola vykonaná v rozpore s platnými právnymi predpismi. Doposiaľ neexistuje rozhodnutie, ktoré by zaväzovalo odporcu zaplatiť navrhovateľovi mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, preto sa odporca nemohol dostať s plnením do omeškania. Nemožno rozhodnúť o príslušenstve, keďže absentuje rozhodnutie o základe, s ktorým príslušenstvo súvisí. Z uvedeného dôvodu odporca navrhol návrh navrhovateľa zamietnuť.
Súd sa v danom prípade priklonil k právnemu názoru odporcu, ktorý zohľadňuje právny názor dovolacieho a aj odvolacieho súdu, ktorým je prvostupňový súd viazaný.
Navrhovateľ svoje právo na zaplatenie úroku z omeškania odvodzoval z rozsudku Okresného súdu v Starej Ľubovni zo dňa 6.4.2000 sp. zn. 3C 441/99. V konaní na OS Stará Ľubovňa sa navrhovateľ Ľ. I. domáhal náhrady škody na zdraví z dôvodu mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia o 100- násobok na celkovú sumu 15.757.200,- Sk, proti svojmu bratovi J. I.. Škodu na zdraví navrhovateľ utrpel dňa 1.11.1997 ako spolujazdec vodiča - J. I., ktorý riadil osobné motorové vozidlo značky Seat Cordoba EČV S. XXXA.. Vinou vodiča vznikla dopravná nehoda, pri ktorej navrhovateľ utrpel veľmi vážne zranenia, a ich následkom bol uznaný za invalidného dôchodcu. Dané konanie skončilo právoplatne dňa 16.5.2000, keď v uvedený deň nadobudol právoplatnosť rozsudok zo dňa 6.4.2000. Odporca J. I. bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi Ľ. I. náhradu škody z ublíženia na zdraví v sume 12.486.000,- Sk. Súd tak priznal navrhovateľovi 80-násobok základného počtu bodov za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, vychádzal pritom z počtu bodov 5.252,5. Podľa uvedeného plnenie predstavovalo sumu 12.600.000,- Sk. Z tejto sumy súd odrátal sumu 120.000,- Sk, ktorú poisťovňa z titulu bolestného a SSÚ už navrhovateľovi zaplatila. Nad 80-násobok potom súd návrh ako nedôvodný zamietol. Poisťovňa sa konania nezúčastnila, ani ako vedľajší účastník. S. P. až po právoplatnom skončení konania poškodený doručil predmetný rozsudok s vyznačením jeho právoplatnosti a vykonateľnosti a s výzvou na plnenie. Poisťovňa odmietla poskytnúť dobrovoľne plnenie.
Podľa ustálenej súdnej praxe /publikovaný Rozsudok NS SR sp.zn. 2M Cdo 2/2004/ prechod povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu z tam označeného subjektu /J. I./ na A. S. P. a.s. z ustanovenia § 3 ods. 1 vyhlášky č. 423/1991 Zb. /ale ani z jej iných ustanovení/ nie je možné vyvodiť. Nebol preto v zmysle ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku naplnený základný predpoklad pre vykonanie exekúcie proti inej osobe než je uvedená vo vykonávanom rozhodnutí. Ak exekučný súd napriek tomu
vyvodil prechod záväzku pôvodného povinného /podľa exekučného titulu/ voči oprávnenému na A. S. P. a.s., rozhodol tak vecne nesprávne. Keďže povinnosť plniť neprešla z odporcu označeného v rozsudku Okresného súdu v Starej Ľubovni ako J. I. na odporcu, v tomto konaní súd na základe rozsudku Okresného súdu v Starej Ľubovni nemohol zaviazať odporcu na zaplatenie úrokov z omeškania. Navrhovateľ svoje právo na zaplatenie úroku z omeškania odvodzoval výlučne s poukazom na vydaný právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu v Starej Ľubovni č. k. 3C 441/99-55 zo dňa 6.4.2000.
Na záver je potrebné konštatovať, že aj v prípade, ak by navrhovateľ neodvodzoval svoje právo na zaplatenie úroku z omeškania len z horeuvedeného rozsudku, aj tak by návrhu nebolo možné vyhovieť a priznať navrhovateľovi právo na zaplatenie úroku z omeškania. Z rozsudku Najvyššieho súdu zo dňa 31.3.2005 vyplynulo, že ak bolo o nároku poškodeného na náhradu škody proti škodcovi už súdom právoplatne rozhodnuté a poistiteľ škodcu na základe právoplatného rozhodnutia o výške náhrady škody poškodenému nezaplatil a písomne mu odmietol nahradiť škodu a jej príslušenstvo, má poškodený právo uplatniť si samostatnou žalobou nárok voči poisťovni na splnenie jej povinnosti vyplatiť za poisteného náhradu škody /jej príslušenstvo/ v takom rozsahu, v akom za ňu poistený škodca zodpovedá.
V danom prípade sa navrhovateľ domáhal mimoriadneho zvýšenia náhrady škody na zdraví, pozostávajúceho z bolestného a SSÚ. O takomto nároku môže rozhodnúť len súd, ak navrhovateľ unesie dôkazné bremeno a preukáže, že boli splnené predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody. Náhradu škody na zdraví odporca navrhovateľovi zaplatil vo výške 120.000,- Sk dobrovoľne, podľa platných právnych predpisov, v lehote 15 dní po skončení šetrenia. Mimoriadne zvýšenie bolestného a SSÚ nie je o nárokom vyplývajúcim zo záväzkovoprávneho vzťahu medzi účastníkmi, na základe čoho by bolo možné aplikovať ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka, ktoré sa vzťahuje na záväzkovo právne vzťahy. V prípade, ak by súd rozhodoval o zaplatenie istiny zodpovedajúcej mimoriadnemu zvýšeniu náhrady za bolesť a SSÚ rozsudkom a odporca by nesplnil povinnosť uloženú mu rozsudkom v stanovenej lehote, len potom by sa odporca s plnením peňžného dlhu dostal do omeškania a prichádza do úvahy, že by sa v takom prípade mohol navrhovateľ domáhať zaplatenia úrokov z omeškania. Predmetom konania však nie je istina, zodpovedajúca mimoriadnemu zvýšeniu bolestného a SSÚ, rozsudok ukladajúci povinnosť odporcovi poskytnúť navrhovateľovi mimoriadne zvýšenie bolestného a SSÚ neexistuje, preto sa odporca s plnením peňažného dlhu nemohol dostať doposiaľ do omeškania.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému odporcovi priznal právo na náhradu trov konania v sume 347.250,- Sk. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie proti rozsudku zo dňa 10.6.2003 v sume 200.000,- Sk a z trov právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej služby, z toho za 4 úkony podľa vyhlášky číslo 163/2002 Z. z. á 24.360,- Sk z hodnoty predmetu sporu 5.879.579,- Sk /príprava a prevzatie zastúpenia 6.8.2003, odvolanie voči rozsudku súdu prvého stupňa 15.8.2003, účasť na pojednávaní odvolacieho súdu 10.3.2004, vyjadrenie k dovolaniu 30.8.2004 a 2 za úkony právnej služby á 24.450,- Sk podľa vyhlášky číslo 655/2004 Z.z. / účasť na pojednávaní na odvolacom súde dňa 16.11.2005 a účasť na pojednávaní na tunajšom súde dňa 14.10.2008/ +2x náhrada hotových výdavkov á 128,- Sk, 2x náhrada hotových výdavkov á 150,- Sk, 1x náhrada hotových výdavkov á 164,- Sk a 1x náhrada hotových výdavkov á 190,- Sk.
Súd nepriznal odporcovi právo na náhradu trov konania za uplatnené úkony právnej služby súvisiace s exekučným konaním /14.6.2004 prevzatie sa príprava zastúpenia v exekučnom konaní, 31.8.2004 návrh na začatie exekúcie/ pretože tieto si musí uplatniť účastník konania v exekučnom konaní. Uplatnené trovy exekučného konania nesúvisia s uplatneným nárokom navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd tiež odporcovi nepriznal právo na zaplatenie za úkony právnej služby - 21.6.2005 odpoveď na návrh na mimosúdnu dohodu a 19.8.2005 rokovanie o mimosúdnej dohode, pretože mimosúdna dohoda o ktorú sa účastníci pokúsili súvisi s vrátením istiny, ktorú navrhovateľ získal na záklede exekúcie vykonanej v rozpore s právnymi predpismi a nesúvisí s nárokom navrhovateľa, ktorý bol predmetom tohto sporu. Súd tiež nepriznal odporcovi právo na náhradu trov konania za uplatnený úkon právnej služby - odvolanie voči uzneseniu o zmene účastníka konania, pretože odvolaniu odvolací súd nevyhovel a odporca nebol v odvolacom konaní úspešný.
Navrhovateľ bol od platenia súdnych poplatkov oslobodený podľa § 4 ods. 2 písm. ch/ zákona o súdnych poplatkoch, pretože sa návrhom na začatie konania domáhal náhrady škody na zdraví. Odporca bol v konaní úspešný, preto ho súd nezaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za návrh podľa § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona