Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_13C-76-2008.pdf
PDF · 73.17 KB
No categories available
13C/76/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Nových Zámkoch samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci navrhovateľa: Mgr. J. K., nar. X.XX.XXXX,. bytom G., S. X,. proti odporcovi: Z. Š. G., S. XX,. G., IČO: XXXXXXXX,. o zaplatenie odstupného, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi súd n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ ako bývalý zamestnanec odporcu sa svojím návrhom voči nemu domáhal zaplatenia sumy 160 200.-Sk ako odstupného podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce vo výške desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred skončením svojho pracovného pomeru u odporcu, ktorý skončil dohodou z 31.1.2005, ktoré skončenie on považuje za podvod na jeho osobe, pretože toto skončenie pracovného pomeru sa uskutočnilo kvôli jeho veľmi zlému zdravotnému stavu, ktorý bol celkom na začiatku spôsobený jeho pracovným úrazom pri školskom športovom podujatí, na ktorom si ešte v roku 1999 poranil lýtko na ľavej nohe, ktoré zranenie viedlo k jeho ťažkým zdravotným komplikáciám a na túto skutočnosť odporca pri skončení jeho pracovného pomeru vôbec neprihliadol, dôveroval vtedajšej riaditeľke odporcu a až neskôr zistil, že ho vlastne podviedla, pričom on si myslí, že za 30 ročnú pedagogickú prácu si zaslúžil iný prístup vedenia školy.
Odporca s návrhom nesúhlasil a uviedol, že navrhovateľ nikdy nepredložil žiaden doklad o tom, že by jeho zdravotný stav bol dôsledkom jeho úrazu pri športovej akcii školy.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový a právny stav:
Z pracovnej zmluvy navrhovateľa u odporcu súd zistil, že navrhovateľ bol zamestnancom odporcu od 2.5.2002, kedy uzavrel pracovnú zmluvu na dobu neurčitú a to s miestom výkonu práce - ZŠ v G..
Zo žiadosti navrhovateľa z 31.1.2005 súd zistil, že navrhovateľ ňou odporcu požiadal o skončenie svojho pracovného pomeru u neho a to z vážnych zdravotných a rodinných dôvodov.
Z dohody o skončení pracovného pomeru z 31.1.2005 súd zistil, že účastníci sa dohodli na skončení pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu dňom 31.1.2005 podľa § 60 Zákonníka práce.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 1999 mal pri športovom podujatí školy v Š. pracovný úraz, pri ktorom si poranil lýtko ľavej nohy, kvôli ktorému sa mu postupom času vážne zhoršil zdravotný
stav až do tej miery, že bol opakovane PN a operovaný, od júna 2004 bol na polovičnom invalidnom dôchodku, vtedajšia riaditeľka odporcu Mgr. H. do neho húdla, aby ukončil pracovný pomer, bolo to celé narýchlo, navyše mal rodinné problémy a tak súhlasil s tým, že si podá žiadosť o skončenie pracovného pomeru, lekár mu vydal odporučenie o tom, že odporúča skončenie pracovného pomeru, on podal žiadosť, kde uviedol zdravotné a rodinné dôvody a potom podpísal aj dohodu o skončení pracovného pomeru, o nejakom odstupnom vtedy neuvažoval, dôveroval jej a teraz sa cíti byť podvedený, pretože za príčinu svojho zlého zdravotného stavu považuje úraz z roku 1999.
Odporca prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu uviedol, že skutočnosť, že úraz sa stal, zapísal do zošita úrazov sám navrhovateľ, hoci zapísať by ho mal ten, kto úraz videl, navyše urobil tak až pár dní po úraze a doklady o svojom zdravotnom stave predložil až v roku 2004, p. D., ktorá zápis podpísala, jej povedala, že úraz navrhovateľa nevidela. Uviedla, že navrhovateľ nikdy nepredložil doklady o tom, že by bol PN kvôli pracovnému úrazu.
Svedkyňa Mgr. E. H. uviedla, že navrhovateľ nebol nijako nútený k tomu, aby ukončil svoj pracovný pomer s odporcom, ten bol ukončený dohodou, s ktorou navrhovateľ súhlasil, dokonca jej ju pomáhal spísať.
Svedkovia MUDr. H. a MUDr. B. vo svojich výpovediach uviedli, že súčasný zdravotný stav navrhovateľa môže byť v príčinnej súvislosti s úrazom typu, aký opísal navrhovateľ.
Podľa § 59 Zákonníka práce ( platného ku dňu 31.1.2005 ) pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.
Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce ( platného ku dňu 31.1.2005 ) ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.
Podľa § 76 Zákonníka práce ( platného ku dňu 31.1.2005 ) zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný pomer skončí výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c). Zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru patrí odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak súhlasí so skončením pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej doby z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c); zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu. Ak zamestnanec požiada o skončenie pracovného pomeru, je zamestnávateľ povinný tejto žiadosti vyhovieť. Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť. Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného nástupu do pracovného pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného. Odstupné nepatrí zamestnancovi, u ktorého pri organizačných zmenách alebo racionalizačných opatreniach dochádza k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na iného zamestnávateľa podľa tohto zákona. Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne s uvoľňovaným zamestnancom na výplate odstupného inak. Pri prvom skončení pracovného pomeru, po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov patrí zamestnancovi odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku podľa § 134.
Z výpovedí navrhovateľa a zástupkyne odporcu i výpovede Mgr. H., ktorá bola ku dňu skončenia pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu riaditeľkou odporcu, mal súd za nesporne preukázané, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu skončil dohodou zo dňa 31.1.2005 ku tomuto dňu. Nesporné ďalej je ( ako to vyplýva z jeho výpovede, lekárskych správ a tiež výpovedí MUDr. H. a MUDr. B. ), že navrhovateľ trpí ochorením ľavej dolnej končatiny, pričom je možné, že toto ochorenie mohlo vyplynúť zo zranenia takého charakteru, aké udáva navrhovateľ. Nie je jednoznačne preukázané, že zdravotný stav navrhovateľa akým momentálne trpí, prípadne akým trpel ku dňu skončenia jeho pracovného pomeru, je spôsobený pracovným úrazom navrhovateľa, resp. že jeho pôvodcom je úraz navrhovateľa pri športovej akcii školy z roku 1999, pričom súd sa ďalším dokazovaním v tomto smere nezaoberal a neskúmal
ďalej, či je pôvodcom zlého zdravotného stavu navrhovateľa ním uvádzaný úraz alebo nie, pretože by to, vzhľadom na to, že navrhovateľ i tak nemá nárok na výplatu odstupného ( ako je uvedené nižšie ), bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania a takéto dokazovanie by bolo nadbytočné a nemohlo by viesť k inému záveru súdu.
Zákonník práce platný a účinný ku dňu rozviazania pracovného pomeru navrhovateľa s odporcom ( t.j. ku dňu 31.1.2005 ) a ani s ním súvisiace predpisy, tak ako je to vyššie citované, neupravoval vyplatenie odstupného pre prípad skončenia pracovného pomeru dohodu pre zdravotné problémy na strane zamestnanca spôsobené pracovným úrazom. Takúto úpravu obsahuje až Zákonník práce účinný od 1.9.2007 a to v § 76 ods. 2.
Z uvedeného vyplýva, že návrh bolo nevyhnutné zamietnuť z dôvodu, že nie sú splnené hmotnoprávne podmienky pre vyhovenie tomuto návrhu, teda navrhovateľ nemá nárok na vyplatenie odstupného v takomto prípade skončenia pracovného pomeru, pretože zákonník práce platný v čase skončenia pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu neumožňoval výplatu odstupného zamestnancovi, ktorého pracovný pomer zanikol dohodou pre zdravotné problémy na strane zamestnanca spôsobené pracovným úrazom.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 O.s.p. a odporcovi, hoci v konaní plne úspešnému, nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože odporca si toto právo jednak neuplatnil a jednak súd nezistil, že by odporcovi v tomto konaní vôbec nejaké trovy boli vznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na KS Nitra.