Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_21C-119-2007.pdf
PDF · 85.77 KB
No categories available
21C/119/2007
Rozhodnutie
Okresný súd Martin sudcom JUDr. Dušanom Pagáčom v právnej veci navrhovateľa: Ing. S. F., nar. XX.X.XXXX,. bytom ul. Z. č. XX,. M., právne zastúpený JUDr. I. S., avokát so sídlom ul. V. N. č. X,. M. proti odporcovi: Ú. P. S. V. a R. v M., ul. N. č. X,. M., IČO: XX. XXX. XXX,. v konaní o zaplatenie 478.529,- Sk s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 313.184,- Sk a 9 % úrok z omeškania ročne z tejto sumy od 26.9.2006 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi na účet právneho zástupcu JUDr. I. S. náhradu trov konania vo výške 56.400,- Sk, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť štátu trovy konania 13.946,- Sk, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ uviedol, že odporca u ktorého bol zamestnaný, rozviazal s ním pracovný pomer výpoveďou dňa 9.5.2000. Rozsudkom Okresného súdu v Martine, č.k. 11C 437/00-327 zo dňa 26.4.2005 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 23Co 324/2005 zo dňa 28.3.2006 súd určil, že výpoveď odporcu zo dňa 9.5.2000 daná navrhovateľovi je neplatná a pracovný pomer navrhovateľa u odporcu trvá. Pretože navrhovateľ oznámil odporcovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, a súd určil, že jeho pracovný pomer trvá, uložil súd odporcovi zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy za obdobie od 1.8.2000 do 1.8.2004 v sume 507.840,- Sk. Týmto návrhom na začatie konania si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu mzdy za ďalšie obdobie a to od 1.8.2004 do 31.7.2006 a to v sume 478.529,- Sk.
Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania uviedol, že dňa 1.8.2004 bolo odporcovi vydané živnostenské oprávnenie, na základe ktorého začal podnikať a preto mu od uvedeného dátumu náhrada mzdy nepatrí a návrh na začatie konania žiadal zamietnuť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, vypočutím právneho zástupcu navrhovateľa, vypočutím právneho zástupcu odporcu, spisom Okresného súdu Martin, sp.zn. 11C 437/00, listinami založenými v spise, znaleckým dokazovaním a zistil:
Rozsudkom Okresného súdu v Martine č.k. 11C 437/00-327 zo dňa 26.4.2005 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 23Co 324/2005 zo dňa 28.3.2006 v spore navrhovateľa Ing. S. F. proti Ú. P. S. V. a R. v M. v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy bolo rozhodnuté, že výpoveď odporcu Ú. P. S. V. a R. v M., daná navrhovateľovi Ing. S. F. dňa 9.5.2000 je neplatná a
jeho pracovný pomer trvá. Ďalej bolo rozhodnuté, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy za obdobie od 1.8.2000 do 1.8.2004 v sume 507.840,- Sk.
Návrhom na začatie konania zo dňa 13.5.2007 uplatnil navrhovateľ právo na náhradu mzdy z dôvodu neplatného rozviazania pracovného pomeru aj za ďalšie obdobie a to od 1.8.2004 do 1.8.2006 vo výške 478.529,- Sk. Podaním zo dňa 1.2.2008 navrhovateľ svoj návrh na začatie konania zmenil a navrhol, aby mu odporca zaplatil sumu 312.580,- Sk s príslušným úrokom z omeškania.
Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 5.2.2008 navrhovateľ svoj návrhom na začatie konania opäť zmenil a v konečnom dôsledku žiadal, aby mu odporca zaplatil sumu 313.184,- Sk a to za obdobie od 1.8.2004 do 1.8.2006 s 9 % úrokom z omeškania ročne od 26.9.2006. Návrh na začatie konania v časti o zaplatenie 165.949,- Sk zobral navrhovateľ späť a žiadal konanie zastaviť. Uznesením č.k. 21C 119/2007-128 zo dňa 5.2.2007 súd konanie následne v tejto časti zastavil.
Odporca vo svojom podaní zo dňa 22.10.2007 uviedol, že právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré určilo, že výpoveď odporcu daná navrhovateľovi je neplatná a pracovný pomer navrhovateľa trvá, akceptuje, ale náhradu mzdy, ktorú si navrhovateľ uplatnil za obdobie od 1.8.2004 do 13.6.2005 mu nepatrí a navrhol, aby mu ju súd nepriznal. Z týchto dôvodov odporca vo svojom podaní vyčíslil nárok navrhovateľa na náhrady mzdy len za obdobie od 14.6.2005 do 1.8.2006 v sume 172.641,- Sk.
Pretože výška prípadného nároku navrhovateľa na náhradu mzdy bola medzi účastníkmi sporná a na určenie jej výšky boli potrebné odborné znalosti, súd ustanovil znalca Ing. M. P.. Súdny znalec vypočítal pravdepodobný zárobok navrhovateľa za obdobie od 1.8.2004 do 2.8.2006 vo výške 313.275,- Sk.
Podľa § 251 ods. 1 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z., ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovno-právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2002, ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré z nich vznikli a právne úkony urobené pred 1.4.2002 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.
Pretože odporca dal navrhovateľovi výpoveď dňa 9.5.2000, otázka neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a nároky z neho vyplývajúce sa posudzujú podľa doterajších právnych predpisov, teda podľa Zákonníka práce č. 65/1965.
Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce (z.č. 65/1965 Zb.), ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne zrušil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, jeho pracovný pomer trvá i naďalej a zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi vo výške priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do doby, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru.
Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 6 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa, jeho povinnosť nahradiť mzdu za ďalší čas, primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol medzitým inde zamestnaný, akú prácu tam vykonával, aký zárobok dosiahol, alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil.
Z predchádzajúcich rozhodnutí súdov mal súd preukázané, že pracovný pomer s navrhovateľom odporca rozviazal neplatne, a že mu vznikol nárok na náhradu mzdy za obdobie od 1.8.2000 do 1.8.2004. Bolo potrebné posúdiť, či navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu mzdy aj za obdobie od 1. 8. 2004 do 2. 8. 2006 , tak ako si to navrhovateľ uplatnil. Podľa ust.
§ 61 ods. 1 v tom čase platného Zákonníka práce, by takýto nárok navrhovateľovi patril až do dňa právoplatného rozhodnutia súdu o tom, že navrhovateľ s ním neplatne rozviazal pracovný pomer t.j. do dňa 2.8.2006. Do uvedeného dňa si tento nárok navrhovateľ aj uplatnil. Súd sa musel vyporiadať s námietkou odporcu, za obdobie od 1.8.2004 do 13.6.2005 mal navrhovateľ živnostenské oprávnenie a náhrada mzdy mu nepatrí, pretože navrhovateľ v tomto období podnikal. Súd pri rozhodovaní o tom, či priznať navrhovateľovi náhradu mzdy prihliadal najmä na to, či odporca bol v danom období zamestnaný, akú prácu vykonával a aký zárobok dosiahol, alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ sa vhodné zamestnanie snažil nájsť. Navrhovateľ sa zúčastnil mnohých výberových konaní uchádzačov o zamestnanie. Písomné dôkazy o tom sa nachádzajú v spise vedenom na Okresnom súde Martin, sp.zn. 11C 437/00 na čísle listu 281 až 314. Na výberových konaniach bol navrhovateľ neúspešný a vhodné zamestnanie sa mu nájsť nepodarilo. Prekážkou pri hľadaní zamestnania v M. a okolí bola aj skutočnosť, že referencie o odporcovi boli nepriaznivé, pretože bol s ním protiprávne rozviazaný pracovný pomer pre porušenie pracovnej disciplíny. Pri posudzovaní otázky, prečo sa nepodarilo navrhovateľovi nájsť vhodné zamestnanie, je potrebné vziať do úvahy aj situáciu v danom období na trhu práce v M. a v okolí. Na trhu práce v M. a okolí je záujem najmä o mladšie osoby s nižším vzdelaním. Keď si navrhovateľ hľadal prácu, mal už vyše 50 rokov. Podľa údajov štatistického úradu, okres M. patrí medzi okresy s najvyšším počtom nezamestnaných vysokoškolsky vzdelaných ľudí. V tejto situácii sa navrhovateľ snažil uplatiť v podnikaní a to tak, že mienil prenajímať starší dom, ktorý zdedil po rodičoch. Za tým účelom mu bolo aj vydané živnostenské oprávnenie č. XXXXXXXXX. zo dňa 18.6.2004 účinné od 1.8.2004. V súvislosti s tým navrhovateľ získal od štátu aj aktivačný príspevok na podporu podnikania. Podnikanie však navrhovateľovi nevyšlo, pretože na opravu domu nemal dostatok finančných prostriedkov. Z daňového priznania navrhovateľa k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2004 súd zistil, že navrhovateľ mal príjmy vo výške 53.267,- Sk a výdavky vo výške 53.267,- Sk. Jednalo sa o aktivačný príspevok od štátu, ktorý dostal na podporu podnikania a následne ho musel vrátiť. Z daňového priznania navrhovateľa k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2005 súd zistil, že navrhovateľ nemal žiadny príjem. Z týchto dôvodov navrhovateľ svoje „podnikanie“ dňa 13.6.2005 ukončil aj formálne. V danej situácii, keď odporca s navrhovateľom rozviazal protiprávne pracovný pomer a navrhovateľ mal vyživovaciu povinnosť voči svojim dvom deťom, ktoré študovali na vysokej škole, by súd nepovažoval aj prípadný príjem získaný prenájmom vlastnej nehnuteľnosti za dôvod pre nepriznanie náhrady mzdy. Za dôvod pre nepriznanie náhrady mzdy súd nepovažoval ani skutočnosť, že navrhovateľ v čase od 12.5.2006 do 30.6.2006 pracoval na základe dohody o vykonaní práce u svojej manželky v novinovom stánku a to za odmenu 2.000,- Sk.
Na základe týchto skutočností mal súd preukázané, že navrhovateľ v danej situácii urobil všetko, čo bolo od neho možné očakávať, aby získal vhodné zamestnanie, prípadne aby získal finančné prostriedky v podnikaní. Vykonaným dokazovaním neboli preukázané dôvody, v dôsledku ktorých by súd podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce náhradu mzdy navrhovateľovi za obdobie od 1.8.2004 do 2.8.2006 obmedzil, alebo túto náhradu nepriznal. Súd podľa
§ 61 ods. 1 Zákonníka práce, priznal navrhovateľovi nárok na náhradu mzdy z dôvodu neplatného rozviazania pracovného pomeru a to vo výške 313.184,- Sk tak, ako to navrhovateľ žiadal. Súd vychádzal z pravdepodobného zárobku, ktorý by navrhovateľ dosahoval, keby s ním odporca nebol pracovný pomer neplatne rozviazal. Súdny znalec vypočítal pravdepodobný zárobok za uvedené obdobie vo výške 313.275,- Sk, teda o 91,- Sk viac než v zmenenom návrhu na začatie konania žiadal navrhovateľ. Súdny znalec pri výpočte pravdepodobného zárobku vychádzal z predpokladu, že odporca by sa stal štátnym zamestnancom. Podľa právneho názoru Krajského súdu v Žiline, ktorý vyslovil v odôvodnení svojho rozsudku č.k. 23Co 324/2005 zo dňa 28.3.2006, v spore tých istých účastníkov, sa podanie návrhu o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru v tejto veci, považuje za podanie žiadosti o prijatie do štátnej služby. Znalcom vypočítaný pravdepodobný zárobok, je temer zhodný s náhradou mzdy vypočítanou odporcom v jeho podaní zo dňa 22.10.2007.
Z týchto dôvodov považoval súd návrh navrhovateľa na náhradu mzdy v dôsledku protiprávneho rozviazania pracovného pomeru za odôvodnený a navrhovateľovi priznal nárok na náhradu mzdy za obdobie od 1.8.2004 do 2.8.2006 vo výške 313.184,- Sk.
Súd priznal navrhovateľovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 Nar. vlády č. 87/1995 Z.z.). Navrhovateľ vyzval odporcu, aby mu náhradu mzdy zaplatil do 25.9.2006. Z toho dôvodu súd priznal navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 26.9.2008 až do zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania vo výške 56.400,- Sk. Náhrada trov konania pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia a to za prvých 5 úkonov právnej pomoci z hodnoty úkonu predmetu sporu 478.529,- Sk po 9.650,- Sk a jeden úkon právnej pomoci za účasť na pojednávaní dňa 23.9.2008 z hodnoty predmetu sporu 313.184,- Sk v sume 8.150,- Sk. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prihliadol aj na ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Náhradu trov konania zaplatí odporca navrhovateľovi na účet právneho zástupcu JUDr. I. S. (§ 149 ods. 1 O.s.p.).
Súd zaviazal odporcu zaplatiť trovy štátu vo výške 13.946,- Sk. Trovy štátu pozostávajú zo znaleckej odmeny súdneho znalca Ing. M. P.. O trovách štátu súd rozhodoval na základe ustanovenia 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého má štát podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Odporca bol v spore neúspešný a preto mu vznikla povinnosť trovy štátu zaplatiť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na začatie exekúcie.