Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-14C/44/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v právnej veci navrhovateľov: 1.) X. N., M. Z. Č.. X, zast. JUDr. Gabrielou Jablonskou, advokátkou AK Košice, Letná č. 15, 2.) W. N., M. M. Č.. XX a 3.) X. N., M. R. Č.. XXX, obaja zast. JUDr. Ľubicou Višňovskou, advokátkou AK Košice, Štúrová č. 20 proti odporkyni: X. N., M. M. Č.. XXX, zast. JUDr. Danielou Tarhajovou, advokátkou AK Košice, Mlynárska č. 19 o určenie neplatnosti darovacej zmluvy takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovatelia v 1., 2. a 3. rade sú p o v i n n í zaplatiť odporkyni trovy konania vo výške 11.451.-Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovatelia podaným návrhom sa domáhali vyslovenia neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej dňa 21.5.1998 na základe ktorej došlo k prevodu 5/8 - ín nehnuteľností vedených na LV č. X v katastrálnom území Z. ako parcela č. X/X - zastavaná plocha, parc. č. X - záhrady, dom súpisné číslo 1 postavený na parcele číslo X/X z W. N., naposledy bytom Z. Č.. X na odporkyňu X. N. a ktorej vklad bol povolený pod č. V- 1821/98. Zároveň navrhovatelia v 2. a 3. rade sa domáhali vyslovenia neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi W. N., zast. kolíznym opatrovníkom W. U. L. X. N. R.. N. dňa 21.6.2003 k predmetným nehnuteľnostiam v podiele 3/16 - tin k celku, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. X kat. úz. Z. ako rodinný dom, súp. č. 1, parc. č. X/X - zastavané plochy o výmere 909 m2 a parc. č. X - záhrada o výmere 1444 m2, spolu s garážou, oplotením a ostatnými stavbami, ktorých vklad bol povolený správou katastra pod č. V - 467/04. Neplatnosti vyššie uvedených zmlúv sa domáhali z dôvodu, že ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, keďže svojim obsahom a účelom odporujú zákonu a priečia sa dobrým mravom.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila a žiadala ho v plnom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, pripojenými spismi tunajšieho súdu sp. zn. , , , oboznámením spisu tunajšieho súdu sp. zn. , ako aj ostatným spisovým materiál a zistil tento skutkový stav:

Odporkyňa v 1. rade na základe darovacej zmluvy zo dňa 21.5.1998 sa stala vlastníčkou nehnuteľností a to domu č. parc. X/X, súp. č. 1 v Z. so zastavanou plochou o výmere 909 m2, záhradou č. parc. X o výmere 1444 m2 a oplotením. Dom a pozemky sú zapísané na Katastrálnom úrade Košice - okolie na

LV č. X pre kat. úz. Z. a to v podiele 5/8 - ín od darcu W. N.Č., M. Z. Č.. X, zast. kolíznym opatrovníkom F. H., nar. XX.X.XXXX,M. Z., L. Č.. X.

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 25.5.1998 pod sp. zn. bol schválený právny úkon kolízneho opatrovníka W. N.L., S.. XX.X.XXXX, F. H., S.. XX.X.XXXX,M. Z., L. Č.. X spočívajúci v uzavretí darovacej zmluvy medzi W. N. L. X. N., S.. X.X.XXXX, ohľadne nehnuteľností zapísaných na LV č. X, kat. úz. Z. a to domu, parc. č. X/X, súp. č. 1 so zastavanou plochou 909 m2, záhrady, parc. č. X o výmere 1444 m2 s oplotením, všetko v 5/8 - inách. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 8.6.1998.

Navrhovateľka v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, že v roku 1994 sa na žiadosť svojich rodičov presťahovala do rodičovského domu v Z.Ľ. Č.. X. V tomto dome žila spolu so svojou rodinou, aj rodičmi a podľa jej tvrdenia vzťahy boli normálne, hoci pripustila, že medzi jej rodinou a rodičmi prebiehali rôzne súdne spory, ktoré zapríčinila odporkyňa v 1. rade. Podľa jej tvrdenia odporkyňa ovplyvňovala rodičov, a všetko čo uviedla ona, bolo dobré. Medzi ňou a rodičmi bola dohoda v tom zmysle, že sa nasťahuje do rodičovského domu, predá pozemky, ktoré sa nachádzajú v Z. a vyplatí ostatných súrodencov. To, že nedošlo hneď k prevodu rodičovského domu na ňu zdôvodnila tým, že rodičia jej povedali, že tak sa stane až po ich smrti a že ona tento rodičovský dom zdedí. Ďalej uviedla, že bola dohoda medzi ňou a rodičmi v tom zmysle, že budú platiť iba inkaso a je pravdou, že neplatili tak, ako to bolo dohodnuté a preto aj bola podaná žaloba na zaplatenie pohľadávky, pričom tento spor na súde skončil v neprospech navrhovateľky a jej manžela a bolo uvedené, že sa majú vysťahovať z tohto domu, pričom rodičia navrhovateľky

v 1. rade mali poskytnúť jej byt. Keďže sa tak nestalo, navrhovateľka v 1. rade sa z domu aj so svojou rodinou nevysťahovala. Uviedla, že niekedy v roku 1994-1995 brat W. jej povedal, že má odísť z tohto rodičovského domu, pretože rodičia nie sú jej rodičmi. Pripustila, že viac krát v ich dome bola aj polícia, pretože ju privolali jej rodičia z dôvodu, že ich okráda a že im zasahuje do spoluvlastníctva. Podľa jej tvrdenia, vzťahy medzi navrhovateľkou v 1. rade a rodičmi boli kolísavé, raz dobré, raz zlé. Tvrdila, že nemá vedomosť o tom, prečo po smrti matky otec odišiel bývať k sestre X., ale podľa nej otec mal strach zo sestry X., a že táto ho nasilu k sebe zobrala. Podľa nej darovacia zmluva je neplatná a má záujem na doriešení celej tejto veci s tým, aby nehnuteľnosti prešli na všetkých súrodencov.

Navrhovateľ v 2. rade uviedol, že je pravdou, že medzi navrhovateľkou v 1. rade a ich rodičmi boli nezhody a že viac krát ho mama volala, že manžel navrhovateľky ich fyzicky napádal a aby prišiel brat W. robiť poriadok. Potvrdil, že najlepšie rodičia vychádzali s odporkyňou a taktiež uviedol, že nikdy nepočul, aby rodičia žiadali navrhovateľku v 1. rade, aby sa k nim nasťahovala aj s rodinou a žeby rodičia mali v úmysle darovať predmetné nehnuteľnosti navrhovateľke v 1. rade. Taktiež potvrdil, že najčastejšie k rodičom chodievala sestra X. - odporkyňa, a že po maminej smrti sa otec nasťahoval práve k nej. Taktiež potvrdil, že odporkyňa robila rodičom nákupy a všetko, čo bolo potrebné do domácnosti. Tiež uviedol, že nič neurobil preto, aby sa vzťahy medzi navrhovateľkou v 1. rade a rodičmi zlepšili aj napriek tomu, že matka ho viac krát žiadala, aby prišiel urobiť poriadok, lebo manžel navrhovateľky v 1. rade vystrája, a že často požíva alkohol.

Navrhovateľ v 3. rade uviedol, že odporkyňa nezobrala otca násilím k sebe po maminej smrti, ale že tento k nej odišiel dobrovoľne. Uviedol, že nepočul, žeby rodičia žiadali navrhovateľku v 1. rade, aby k nim prišla bývať. Potvrdil, že medzi navrhovateľkou v 1. rade a rodičmi boli zlé vzťahy, a toto mu hovoril otec, že manžel navrhovateľky v 1. rade sa mu stále vyhráža, že ho zabije. Uviedol, že aj napriek tomu, že sa mu rodičia sťažovali na správanie sa manžela navrhovateľky v 1. rade, žiadne kroky na ich obranu nepodnikol. Uviedol, že po maminej smrti otec dobrovoľne odišiel k sestre X. a nechcel zostať s navrhovateľkou v 1. rade. Potvrdil, že po maminej smrti bola medzi súrodencami dohoda, že matkin podiel na nehnuteľnostiach prejde na sestru X. a tá ostatných ustupujúcich dedičov - súrodencov vyplatí. Uviedol, že podľa jeho názoru nezáleží na tom, kto rodičov dochová, ale aké bolo želanie rodičov a že nikto so súrodencov vydedený nebol.

Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že navrhovateľka v 1. rade aj so svojou rodinou sa nasťahovali v roku 1994 k rodičom bez toho, aby im túto skutočnosť oznámili. Uviedla, že manžel navrhovateľky v 1. rade stále napádal fyzicky otca, vulgárne mu nadával a vyhrážal sa mu zabitím, a preto už po 2

mesiacoch bývania v rodičovskom dome rodičia podali naňho trestné oznámenie. Potvrdila, že boli veľmi zlé vzťahy medzi navrhovateľkou, jej rodinou a rodičmi, a že v roku 1994, niekedy v mesiaci august prišiel otec k nej s tým, že už to nevie udržať s rodinou navrhovateľky a zostal u odporkyni až do Vianoc. Uviedla, že v januári 1995 matka podala trestné oznámenie na manžela navrhovateľky a keďže hrozilo, že bude odsúdený, vtedy sa rodina navrhovateľky v 1. rade rozhodla, že sa odsťahujú z domu a preto rodičia stiahli trestné oznámenie. V roku 1995 bola podaná žaloba rodičmi na vypratanie nehnuteľnosti navrhovateľky a jej rodiny, keďže vôbec neprispievali na bývanie

a v tom čase bola dlžoba 30.000.-Sk. Ďalej uviedla, že matka mala v úmysle vydediť navrhovateľku v 1. rade a že osobne bola u notárky za účelom zistenia, akým spôsobom môže dôjsť k vydedeniu, kvôli správaniu sa navrhovateľky, avšak k tomuto aktu už nedošlo, keďže matka zomrela.

Rozsudkom tunajšieho súdu bolo žalobe rodičov o vypratanie nehnuteľnosti navrhovateľkou v 1. rade a jej rodinou vyhovené, avšak v priebehu odvolacieho konania matka účastníkov ako jedna zo žalobcov zomrela, pričom navrhovateľka v 1. rade sa dostala do procesného postavenia účastníka konania na strane žalobcov, preto žalobcovia zobrali návrh späť v celom rozsahu. Vzájomné vzťahy sa však nezlepšili, práve naopak, manžel navrhovateľky stále fyzicky napádal otca a opätovne boli privolávané hliadky policajného zboru. Keďže otec účastníkov mal strach z manžela navrhovateľky, odišiel dobrovoľne k odporkyni, kde zotrval až do svojej smrti, pričom odporkyňa sa oňho riadne starala a opatrovala ho. Ďalej uviedla, že rodičia sa vo všetkom spoliehali iba na ňu a stále mali v úmysle všetky nehnuteľnosti previesť práve na ňu.

Vzhľadom na zdravotný stav otca, ktorý bol po mozgovej príhode, bol rozsudkom tunajšieho súdu pozbavený spôsobilosti na právne úkony a jeho opatrovníčkou bola ustanovená najprv manželka, teda matka účastníkov konania a neskôr dcéra - odporkyňa X. N..

Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. zo dňa 6.9.1994 bol W. N., S.. XX.X.XXXX (otec účastníkov konania) pozbavený spôsobilosti na právne úkony.

Uznesením tunajšieho súdu pod sp. zn. zo dňa 30.11.1994 bola X. N., S.. XX.X.XXXX ustanovená za opatrovníka pre W. N., S.. XX.X.XXXX.

Uznesením tunajšieho súdu po sp. zn. zo dňa 4.2.1998 bola ustanovená nesvojprávnemu W. N., S.. XX.X.XXXX opatrovníčka X. N. z dôvodu, že skôr ustanovená opatrovníčka X. N. U. XX.X.XXXX zomrela.

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 25.5.1998 právoplatným 8.6.1998 súd schváli právny úkon kolízneho opatrovníka nesvojprávneho W. N. spočívajúcich v uzavretí darovacej zmluvy medzi W. N. L. X. N. ohľadne nehnuteľností zapísaných na LV č. X, kat. úz. Z. a to domu, parc. č . X/X, súp. č. 1 - so zastavanou plochou 909 m2, záhrady - parc. č. X o výmere 1444 m2 s oplotením, to všetko v podiele 5/8 - ín.

Podľa ust. (ďalej len ) právny úkon je prejav vôle, najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ust. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa ust. , takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Podľa ust. neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. , pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za ne ich zákonní zástupcovia.

Podľa ust. , zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.

Podľa ust. , ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného, alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanovení súd osobitného zástupcu.

Podľa ust. , ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil právny záver, že medzi darcom W. N., zastúpeným kolíznym opatrovníkom F. H. a obdarovanou X. N. U. XX.X.XXXX došlo k platnému a účinnému uzavretiu darovacej zmluvy. Právny úkon kolízneho opatrovníka bol súdom schválený a v odôvodnení rozsudku je uvedené, že pri rozhodovaní vo veci súd prihliadal na skutočnosť, že nesvojprávny W. N. daroval svoj podiel na dome a záhrade dcére, ktorá sa oňho stará a ktorá zriadila vecné bremeno v jeho prospech, na základe ktorého má právo doživotného bývania v jej dome, čo je v záujme nesvojprávneho. To znamená, že pri uzavretí darovacej zmluvy bol dodržaný zákonom stanovený postup.

Dokazovaním sa nepreukázalo ani, žeby darovanie predmetných sporných nehnuteľností otcom účastníkov odporkyni bolo v rozpore s dobrými mravmi, pretože odporkyňa spolu s manželom doopatrovala svojho otca, ktorému predmetné nehnuteľnosti patrili, pritom išlo o intenzívnu starostlivosť zo strany odporkyne týkajúcej sa opatery otca, čo nakoniec potvrdili aj samotní navrhovatelia, že odporkyňa a jej manžel zabezpečovali nepretržite starostlivosť o otca počas niekoľkých rokov, kedy bol i imobilný a potreboval asistenciu pri vykonávaní základných potrieb.

Súd má za to, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie absolútnej neplatnosti vyššie uvedenej darovacej zmluvy, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Okrem toho má súd za to, že návrh navrhovateľov v 2. a 3. rade, týkajúci sa určenia neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi W. N.Á., zastúpeným kolíznym opatrovníkom W. U. L. X. N. v podiele 3/16 - tik v podiele k celku k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X kat. úz. Z. nebol podaný z hľadiska správnosti úplne čo sa týka okruhu účastníkov.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporkyňa mala v konaní plný úspech, a jej právna zástupkyňa predložila súdu vyčíslenie trov právneho zastúpenia v sume 11.451.-Sk za 8 úkonov právnej služby, z toho 4 úkony v hodnote 1.371.-Sk, 1 úkon v hodnote 1.260.-_Sk, 1 úkon v hodnote 343.-Sk a 2 úkony v hodnote 1.465.-Sk (prevzatie a príprava zastúpenia 1.6.2006, písomné podanie na súd 12.1.2007, účasť na pojednávaniach 14.3.2007, 12.4.2007, 31.5.2007, 27.6.2007, 1.10.2008 a 2.10.2008), režijný paušál 1x 164.-Sk, 5 x po 178.-Sk, 2 x po 190.-Sk, t.j. 1.434.-_Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu s napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na výkon súdneho rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.