Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/150/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Mališovou, v právnej veci navrhovateľa: P..T. W., nar. XX.X.XXXX bytom M. XX, W. proti odporcovi: P.. P. D., nar. X.X.XXXX, bytom L. 4, W. o zaplatenie 139,-EUR s príslušenstvom a nemajetkovej ujmy takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 23.10.2007 domáhal od odporcu zaplatenia 137,- EUR s 3,5 % úrokom z omeškania od 22.5.2006 do zaplatenia a nemajetkovej ujmy vo výške 200.000,-Sk.

Svoj návrh odôvodnil tým, že bol úspešný v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý dňa 8.11.2005 uložil Slovenskej republike vyplatiť mu ako satisfakciu sumu 10.300,-EUR. Slovenská republika mu vyplatila iba 10.163,70,-EUR. Exekútor bezdôvodne podal návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že povinný záväzok uhradil v plnej výške, čo nie je pravda. Na základe návrhu exekútora Okresný súd Bratislava I. exekúciu zastavil. Vzhľadom na to, sa voči odporcovi domáha zaplatenia 137,- EUR s príslušenstvom a nemajetkovej ujmy 200.000,-Sk, ktorá mu vznikla chybným konaním odporcu.

Odporca žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľa

pozná, pretože zastupuje súdneho exekútora G.. C. X., ktorý má pozastavenú činnosť, u ktorého podal navrhovateľ návrh na vykonanie exekúcie voči Slovenskej republike, ktorá mu údajne po lehote splatnosti neuhradila sumu 10.300,-EUR. Po podaní návrhu na vykonanie exekúcie a po tom ako zástupca G.. X. požiadal príslušný súd o udelenie poverenia bolo zistené, že Slovenská republika prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti uhradila celú sumu navrhovateľovi a to ešte pred tým ako sa exekučný titul - stal právoplatným a vykonateľným (vyjadrenie MS SR z 5.5. 2006). Z uvedeného dôvodu preto požiadal súd o zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Exekučný súd sa s jeho návrhom stotožnil a zaviazal oprávneného - navrhovateľa k úhrade sumy 5.930,- Sk ako náhrady trov exekúcie. Navrhovateľ trovy právoplatne priznané súdnemu exekútorovi neuhradil, ale voči tomuto uzneseniu sa odvolal na Krajský súd v Bratislave. Jeho odvolanie bolo zamietnuté a aj odvolací súd v odôvodnení tohto uznesenia konštatoval, že exekučné konanie bolo zastavené správne. Napriek tomu, že navrhovateľ dostal v prepočte 10.300 EUR (385.045,- Sk podľa vtedajšieho kurzu) určil si ako vinníka jeho, za to, že musí zaplatiť 5.930,- Sk. Spôsobom, ktorý nikdy a nikomu nezdôvodnil si vypočítal, že dostal o 137,- EUR menej a podal následne na Slovenskú komoru exekútorov na jeho osobu sťažnosť,

pričom najprv (16.3.2007) od neho požadoval 10.000,-Sk za to, že ho "traumatizuje" a v návrhu už požaduje 200.000,-Sk.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi: oboznámením sa s rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva ( Sťažnosť č. 46844/99) zo dňa 8.11.2005, platobným poukazom zo dňa 3. 3. 2006 a z 20. 4. 2006, vyjadrením Kancelárie zástupcu Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva zo dňa 5. 5. 2006, návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 22. 5. 2006, uznesením Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. , uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn.1CoE 122/06 a zistil nasledovný skutkový stav veci :

Na základe rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva ( Sťažnosť č.46844/99 ) zo dňa 8.11.2005, ktorý uložil štátu povinnosť zaplatiť navrhovateľovi z titulu nemajetkovej ujmy 10.000,-EUR a 300,-EUR z titulu výdavkov a nákladov, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 13.4.2006 poukázalo navrhovateľovi na účet navrhovateľa vedený v S. banke, a.s. platobným poukazom zo dňa 3.3.2006 sumu 380.564,-Sk a dňa 27.4.2006 platobným poukazom zo dňa 20.4.2006 poukázalo sumu 4.481,-Sk, pričom tieto skutočnosti v konaní sporné neboli.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že exekútora splnomocnil na vymoženie 10.300 ,-EUR priznaných rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva. Exekučné konanie bolo zastavené, i napriek tomu, že mu bolo o 137,-EUR vyplatených Slovenskou republikou menej.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že zápisnicu navrhovateľ spisoval spolu so súdnym exekútorom G.. X., nie s ním, takže by sa mal domáhať voči G.. X., pretože on ho len zastupuje, nakoľko G.. X. má pozastavenú činnosť. Vzhľadom nato, že čiastka vyplývajúca z exekučného titulu bola pôvodne uhradená ešte skôr ako sa rozhodnutie stalo vykonateľným, musel exekúciu v zmysle právnych predpisov zastaviť a z toho istého dôvodu nebolo zo strany súdu ani vydané poverenie. Exekútor nemôže vykonávať exekúciu na sumu, ktorá už bola povinným uhradená. Navrhovateľ mal prísť a spísať novú zápisnicu s exekútorom, predmetom ktorej by bolo doplatenie 137,- EUR a na základe toho by požiadal exekútor o poverenie na exekúciu vo výške 137,-EUR. Musí tu byť žiadosť oprávneného, exekútor bez nej nemôže vo veci konať, pričom toto zo strany navrhovateľa urobené nebolo. Zároveň poukázal nato, že výpis z banky, na ktorý sa navrhovateľ odvoláva videl prvýkrát na pojednávaní v tomto konaní (20.11.2008 ). Ďalej uviedol, že nevie a nerozumie tomu, prečo si navrhovateľ voči jeho osobe uplatňuje nemajetkovú ujmu a taktiež

- 83

k tomu, že z jeho strany dochádza k obťažovaniu a psychickému teroru navrhovateľa sa nevedel vyjadriť, nemal čo k tomu uviesť.

Okresný súd Bratislava 1 uznesením č.k. -31, EX 1/2006 zo dňa 3.7.2006 v exekučnej veci oprávneného - navrhovateľa proti povinnému Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti pre vymoženie uloženej povinnosti exekučné konanie zastavil v zmysle ustanovenia § 58 ods. 1 a § 57 ods. 1 písm. a), Exekučného poriadku a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie podľa Exekučného poriadku vo výške 5. 930,-Sk s poukazom na a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 27. júla 2007 č. k. -65 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

V odpovedi zo dňa 5.5.2006 na žiadosť o poskytnutie súčinnosti Kancelária zástupcu Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva odporcovi uviedla, že v zmysle článku 44 ods. 2 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd, ktorý upravuje právoplatnosť rozsudkov, sa rozsudok komory stáva konečným, t.j. právoplatným, po uplynutí trojmesačnej lehoty odo dňa vynesenia rozsudku, ak strany nepožiadali o postúpenie prípadu Veľkej komore Európskeho súdu pre ľudské práva. Nakoľko v danom prípade navrhovateľ požiadal o predloženie prípadu Veľkej komore Európskeho súdu pre ľudské práva, rozsudok nadobudol právoplatnosť až dňom vynesenia rozhodnutia päťčlenného senátu sudcov Veľkej komory o zamietnutí jeho žiadosti, t.j. dňa 15. februára 2006. Z uvedeného vyplýva, že lehota na vyplatenie priznanej sumy začala plynúť odo dňa 15. februára 2006 a končila dňa 15. mája 2006. Vo vzťahu k žiadosti odporcu o vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti predmetného rozsudku upozornila, že Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu nie je orgánom Európskej únie, ale orgánom Rady Európy. Dohľad nad výkonom jeho rozsudkov vykonáva v zmysle článku 46 ods. 2 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd Výbor ministrov Rady Európy, konkrétne Oddelenie výkonu rozsudkov Generálneho direktoriátu II (Ľudské práva) Rady Európy. Zároveň kancelária podotkla, že záväzok Slovenskej republiky vzniknutý na základe vyššie uvedeného rozsudku bol zo strany Ministerstva spravodlivosti SR už navrhovateľovi uhradený dňa 13.4.2006 a dňa 22.4.20006.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnvm úradným postupom.

(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa.

Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

Podľa , fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Hmotnoprávnym predpokladom zodpovednosti je nezákonnosť rozhodnutia. Zákon pojem nezákonnosti nevymedzuje. Rozhodujúca je tá skutočnosť, či rozhodnutie zakladajúce zodpovednosť bolo ako nezákonné zrušené, alebo zmenené príslušným orgánom. I keď zákon ako podmienku pre uplatnenie nároku stanovuje len zrušenie nezákonného rozhodnutia, je potrebné v niektorých prípadoch po zrušení vydať nové rozhodnutie. Nové rozhodnutie je totiž dôležité najmä pre posúdenie, či škoda vôbec vznikla a v akej výške. Dôkazné bremeno poškodeného spočíva v tom, že preukazuje nezákonnosť právoplatného rozhodnutia, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi rozhodnutím a škodou.

Druhá forma objektívnej zodpovednosti štátu sa spája nesprávnym úradným postupom, ktorým je akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci štátneho orgánu, pri ktorej dochádza k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre počínanie si štátneho orgánu pri jeho činnosti alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Spravidla pôjde o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Hoci podľa tohto ustanovenia nie je vylúčená zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom vykonávaným v rámci rozhodovacej činnosti, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť, či iné vady v spôsobe vedenia konania.

Prvý nárok navrhovateľa voči odporcovi predstavoval zaplatenie sumy 137,-EUR s príslušenstvom, pričom na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že zaplatenia tejto sumy sa domáha titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla tým, že bola exekúcia zastavená, v dôsledku čoho mu táto čiastka nebola vyplatená. Z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské

- 84

práva ( Sťažnosť č.46844/99 ) zo dňa 8.11.2005 je zrejmé, že v danom prípade je oprávneným - navrhovateľ a povinným - štát. V prípade, že zo strany povinného nebola navrhovateľovi uhradená celá suma priznaná rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva t.j.10.300,-EUR, ale nižšia o 137,- EUR musí sa jej doplatenia navrhovateľ domáhať voči povinnému, teda v danom prípade voči štátu. Z uvedeného vyplýva, že odporca nie je vo veci pasívne legitimovaný. Odporca nie je pasívne legitimovaný ani v prípade posudzovania nároku navrhovateľa ako náhrady škody vzniknutej nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím, pretože v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným rozhodnutím, štát.

Z dikcie vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom zodpovedá štát, teda Slovenská republika.

Navrhovateľ ako odporcu v konaní však neuviedol štát - Slovenskú republiku, ale odporcu. Návrh na začatie konania musí smerovať jednoznačne voči tomu, koho zákon v danej veci ako nositeľa zodpovednosti označuje a týmto nositeľom zodpovednosti je štát.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že odporca nie je v tomto spore pasívne legitimovaný.

Navrhovateľ sa v konaní domáhal voči odporcovi aj zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 200.000,- Sk.

Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia nemajetkovej ujmy, teda skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu a nemajetková ujma už vznikla. Podmienky pre priznanie majetkovej satisfakcie sú existencia zásahu, neoprávnenosť zásahu a ich príčinná súvislosť.

Podmienkou úspešného uplatnenia práva na primerané zadosťučinenie v zmysle citovaných ustanovení je skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu a skutočnosť, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených zákonom.

Nemajetkovej ujmy sa navrhovateľ domáhal z titulu, že exekúcia bola bezdôvodne zastavená. Nemajetková ujma mu vznikla chybným konaním odporcu. V dôsledku toho musel podať odvolanie na

Krajský súd v Bratislave, mimoriadne dovolanie, týmto zastavením exekúcie ho odporca obťažoval a vznikla mu škoda a aj naďalej vzniká, pretože sa bude musieť vyjadrovať na Európsky súd pre ľudské práva, na ktorý dal sťažnosť a taktiež musí robiť aj podania a fotokópie. Zo strany odporcu to vidí ako psychický teror voči svojej osobe, nakoľko je odporca nečinný, má u neho ešte ďalšie exekúcie a nebolo v nich ešte konané.

Súd konštatoval, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by zo strany odporcu došlo ku konaniu, ktoré by bolo možné voči jeho osobe hodnotiť ako neoprávnený zásah. Vyššie navrhovateľom uvádzaný dôvod súd nepovažoval za neoprávnený zásah zo strany odporcu, pretože exekučné konanie bolo zastavené v zmysle zákonných ustanovení a iné dôvody neoprávneného zásahu navrhovateľ neuviedol.

Pri posudzovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy podľa a nasl. vzhľadom nato, že v konaní nebol preukázaný neoprávnený zásah zo strany odporcu, súd konštatoval, že nie sú splnené zákonné predpoklady a podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, odporca nie je pasívne legitimovaný, pretože podľa tohto zákona pasívne legitimovaným je štát, ako bolo už vyššie uvedené.

Súd na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že uplatnené nároky navrhovateľa nie sú dôvodné a návrh preto v celom rozsahu zamietol.

Navrhovateľ si vyčíslil trovy konania vo výške 2.500,-Sk - poplatok exekútorovi a 107,-Sk platby za kópie, v súvislosti s tým je potrebné uviesť, že poplatok exekútorovi navrhovateľ zaplatil v exekučnom konaní a preto si navrhovateľ jeho náhradu ako trovy konania nemôže uplatňovať v súdnom konaní. Podľa , každý účastník platí trovy, ktoré vznikajú jemu osobne. Ide o náklady spojené s účasťou na pojednávaní, ako je cestovné, poštovné, ušlá mzda, platby za kópie. Pre platenie nákladov platí záujmový princíp, to znamená, že každý účastník konania platí zo svojho tie náklady konania, ktoré mu vznikajú a ktoré je treba vynaložiť v jeho záujme. Naproti tomu ustanovenia o náhrade nákladov konania vyjadrujú zásadu zodpovednosti za výsledok, podľa ktorej účastník má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov na úspešné uplatnenie alebo bránenie práva.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle , podľa zásady úspechu v konaní. Úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože si trovy konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach, na Okresnom súde Bratislava

I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- 85

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené(§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.