Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-78-1992.pdf
PDF · 77.65 KB
No categories available
10C/78/1992
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Evou Szárazovou v právnej veci navrhovateľov: 1. nebohá M. N., nar. XX.XX.XXXX,. bytom Š., H. XX,. 2.Ing. V. N., nar. XX.X.XXXX,. bytom H. XX,. Š., 3. Ing. E. B., nar. XX.X.XXXX,. bytom B. P., R. X,. proti odporcovi: Mesto Š. so sídlom H. N. X,. Š., zastúpené advokátom JUDr. J. P., Š., R. č. XX. o vydanie veci, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Súd konanie voči navrhovateľke v 1 rade z a s t a v u j e .
Navrhovatelia v 1 a v 2 rade sú p o v i n n í zaplatiť odporcovi k rukám JUDr. J. P. trovy konania v sume 10.162,-Sk do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovatelia návrhom, ktorý podali tunajšiemu súdu dňa 23.6.1992 sa voči odporcovi Mestskému úradu v Š. domáhali vydania nehnuteľnosti konkrétne dom parcela číslo 87 záhrada , parcela číslo 88 Katastrálne územie Š. podľa § 6 odsek 1 písmeno g. Zákona číslo 87/1991 Zb.
Navrhovateľka v prvom rade dňa 6.12.2004 podľa pripojeného úmrtného listu zomrela. Dedičstvo po nej bolo prejednané v konaní 16D 81/2005 a dedičmi po nej podľa osvedčenia o dedičstve sa stali navrhovatelia v 2 a v 3 rade, teda Ing. V. N. a Ing. E. B.. Z týchto dôvodov preto súd konanie voči navrhovateľke v 1 rade zastavil.
Navrhovatelia v 2 a v 3 rade prípisom zo dňa 17.3.2001 na základe výzvy súdu označili pôvodného odporcu a to Mesto Š. so sídlom N. S. X,. Š.. Zároveň upravili i petit pôvodného návrhu ktorý súd na pojednávaní dňa 17.4.2008 pripustil. Podľa pripustenej zmeny pôvodného petitu návrhu sa navrhovatelia v 2 a v 3 rade domáhali voči odporcovi vydania nehnuteľnosti parc.číslo 88 záhrada o výmere 548 m2 vedená na L.V číslo 2658 kat. územie Š. a parcelu číslo 87/2 zastavané plochy o výmere 187 m2 vedenú na L.V číslo 1. Navrhovatelia pôvodne žiadali vydať i domovú nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na parcele číslo 87 s tým, že ovšem medzičasom odporca im predmetnú nehnuteľnosť vydal na základe dohody o spätnom odpredaji nehnuteľnosti zo dňa 18.12.1992.
Zástupca odporcu žiadal návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietnuť z dôvodov, že navrhovatelia mali vyzvať povinnú osobu o vydanie veci do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti zákona číslo 87/1991 Zb. Navrhovatelia žiadosť o vydanie veci adresovali Mestskému úradu Š., ktorý nemal právnu
subjektivitu, preto podľa odporcu neboli splnené podmienky pre podanie návrhu, pretože podľa zákona číslo 87/1991 Zb. predmetný nárok na vydanie veci zanikol, pretože nebol uplatnený v zákonom stanovenej lehote u povinnej osoby s právnou subjektivitou. Okrem iného odporca poukázal i na tú skutočnosť, že navrhovatelia v rámci konania nepreukázali zákonný dôvod vydania veci, teda že kúpna zmluva bola uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok.
Súd v rámci dokazovania vypočul účastníkov, oboznámil sa pripojenými listami vlastníctva , žiadosťou o vydanie veci zo dňa 23.9.1991, dedičským spisom 16D81/2005, dohodou o spätnej kúpe zo dňa 18.12.1992 a zistil tento skutkový a právny stav:
Z pripojených dokladov súd zistil, že pôvodní navrhovatelia M. N. , Ing. E. B. a Ing. V. N. boli vlastníkmi nehnuteľností v kat. území Š. na L.V číslo 2658 ako parcela číslo 87 dom zastavaná plocha o výmere 515 m2 , parc. číslo 88 záhrada o výmere 548 m2 každý po jednej tretine z celku. Predmetné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou číslo 51/1989 navrhovatelia odpredali Československému štátu zastúpeného S. investorskou inžinierskou organizáciou v B. za odhadnutú kúpnu cenu 212.890,- Sk. Proti vyvlastňovaciemu konaniu podali navrhovatelia odvolanie , kúpnu zmluvu i napriek tomu podpísali, ovšem peniaze za nehnuteľnosť neprevzali. Ďalej navrhovatelia v rámci konania uvádzali, že odporca nehnuteľnosť nevyužíva pre účely uvedené vo vyvlastnení a kúpnej zmluve a preto po účinnosti zákona číslo 87/1991 Zb. listom zo dňa 23.9.1991 vyzvali odporcu na vydanie veci. V návrhu podanom dňa 26.3.1992 sa domáhali vydania aj domovej nehnuteľnosti, ovšem v priebehu konania doložili súdu dohodu o spätnom odpredaji nehnuteľnosti ktorá sa uskutočnila dňa 18.12.1992. V predmetnej dohode sa konštatuje, že navrhovatelia predali Československému štátu zastúpeného S. B. v súvislosti s majetkoprávnym usporiadaním sídliska N. I, Š. nehnuteľnosti v kat. území Š. evidované na L.V. číslo 2658 ako parcela číslo 87 dom zastavaná plocha o výmere 515 m2 a parc. číslo 88 záhrada vo výmere 548 m 2 kúpnou zmluvou číslo 51/1989. Navrhovatelia požiadali Mestský úrad o vrátenie predmetných nehnuteľností s tým, že na základe dohody Mesta Š. a navrhovateľov títo spätne odkúpili do podielového spoluvlastníctva predmetné nehnuteľnosti. Predmetná dohoda o spätnom odpredaji nehnuteľnosti bola následne premietnutá i do listu vlastníctva číslo 2658, ktorým navrhovatelia sa stali vlastníkmi parcely číslo 87/1, parcela číslo 88 každý v jednej tretine. V zmysle spätnej kúpy nebola odkúpená parcela číslo 87/2 o výmere 187 m2 zastavané plochy vedená na L.V číslo 1. Vlastníkom predmetnej parcely číslo 87/2 je Mesto Š..
Podľa § 4 odsek 1 Zákona číslo 87/1991 Zb. povinnými osobami sú štát alebo právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona vec držia.
Podľa § 5 odsek 1, 2 , 4 Zákona číslo 87/1991 Zb. povinná osoba vydá vec na písomnú výzvu oprávnenej osobe ktorá preukáže svoj nárok na vydanie veci a uvedie spôsob jej prevzatia štátom.
Na vydanie veci vyzve oprávnená osoba povinnú osobu do 6 mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona inak jej nárok zanikne. Ak povinná osoba nevyhovie výzve podľa odseku 2, môže oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde v lehote jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona.
Podľa § 6 odsek 1 písmeno g, Zákona číslo 87/1991 Zb. povinnosť vydať vec sa vzťahuje na tie prípady keď v rozhodnom období vec prešla na štát na základe kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.
Z výsledkov vykonaného dokazovania skutkového a právneho zistenia súd v prvom rade riešil otázku, či v zmysle predmetného zákona sa oprávnené osoby svojho nároku na vydanie veci domáhali u povinnej osoby, ktorými podľa zákona sú štát alebo právnické osoby. Právnické osoby podľa § 19 b, odsek 1 O.z. majú svoj názov ktorý musí byť určený pri ich zriadení a ktorý je jej nevyhnutným pojmovým znakom. I sídlo právnickej osoby je jej nevyhnutným pojmovým znakom aby v skutočnosti ako právnická osoba fungovala a nadobúdala spôsobilosť mať práva a povinnosti.
Z pripojenej výzvy navrhovateľov zo dňa 23.9.1991 súd zistil, že túto výzvu navrhovatelia adresovali Mestskému úradu v Š. a Mestský úrad v Š. ju prevzal dňa 27.9.1991. Súd v rámci dokazovania zistil, že Mestský úrad v Š. takto označený nemal právnu subjektivitu a z toho dôvodu Mestský úrad Š. nebol povinnou osobou majúcou právnu subjektivitu na vydanie veci. Keďže v skutočnosti povinná osoba ktorou v danom prípade bolo Mesto Š. takúto výzvu oprávnených osôb neobdržalo, má súd za to, že návrh navrhovateľov nie je dôvodný a preto ho z týchto dôvodov zamietol . Súd preto ani neskúmal podmienky § 6 písmena g, Zákona číslo 87/1991 Zb. , že kúpna zmluva z navrhovateľmi a Československým štátom bola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.
V konaní úspešnému odporcovi súd podľa § 142 odsek 1 O.s.p. priznal náhradu trov právneho zastúpenia a to za 4 úkony právnej pomoci , pričom jeden úkon predstavuje sumu 1.466,-Sk. Ďalej cestovné na štyri súdne pojednávania v dĺžke po 102 km osobným motorovým vozidlom Renault Clio tália v sume 292,-Sk v celkovej sume 818,-Sk zo Š. do N. Z. a späť na štyri súdne pojednávania, 12,5 hodín ako strata času na pojednávania v dňoch 17.4.2008, 25.9.2008 v sume 3.816,-Sk a 4 krát režijný paušál po 191,-Sk , čo predstavuje sumu 760,-Sk.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre 3 vyhotoveniach V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)
Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu, b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným
odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou, c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.