Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_7C-34-2006.pdf
PDF · 226.54 KB
No categories available
7C/34/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prievidzi sudcom JUDr. Dankou LAUKOVOU v právnej veci navrhovateľky: M. Š., nar. XX.XX.XXXX,. bytom P., ul. K. č. XX/XX,. zast. JUDr. J. H., advokátom, ul. H. č. X P., proti odporkyni: M.. E. M., nar. X.X.XXXX,. S. Z. A. B., R. č. X,. zast. JUDr. K. M., advokátkou, ul. H. č. XX/X,. P., o zaplatenie 2979,72 EUR istiny (89.767,-Sk) istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke sumu 878,74 EUR (26.473,-Sk) brutto s 13 % úrokom z omeškania ročne z dlžných súm: zo sumy 36,68 EUR (1105,-Sk) od 1.3.2003 do zaplatenia, zo sumy 18,52 EUR (558,-Sk) od 1.4.2003 do zaplatenia, zo sumy 27,38 EUR (825,-Sk) od 1.5.2003 do zaplatenia, zo sumy 30,31 EUR (913,-Sk) od 1.6.2003 do zaplatenia, zo sumy 29,31 EUR (884,-Sk) od 1.7.2003 do zaplatenia, zo sumy 21,21 EUR (639,-Sk) od 1.8.2003 do zaplatenia, zo sumy 30,37 EUR (915,-Sk) od 1.9.2003 do zaplatenia, s 12,5 % úrokom z omeškania ročne z dlžných súm: zo sumy 13,54 EUR (408,-Sk) od 1.10.2003 do zaplatenia, zo sumy 30,80 EUR (928,-Sk) od 1.11.2003 do zaplatenia, zo sumy 49,29 EUR (1485,-Sk) od 1.12.2003 do zaplatenia, s 12 % úrokom z omeškania ročne z dlžných súm: zo sumy 13,91 EUR (419,-Sk) od 1.1.2004 do zaplatenia, zo sumy 27,72 EUR (835,-Sk) od 1.2.2004 do zaplatenia, zo sumy 13,44 EUR (405,-Sk) od 1.3.2004 do zaplatenia, s 11 % úrokom z omeškania z dlžnej sumy 12,68 EUR (382,-Sk) od 1.4.2004 do zaplatenia, s 10 % úrokom z omeškania z dlžných súm: zo sumy 32,63 EUR ( 983,-Sk) od 1.5.2004 do zaplatenia, zo sumy 14,94 EUR (450,-Sk) od 1.6.2004 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania z dlžných súm: zo sumy 20,91 EUR (630,-Sk) od 1.7.2004 do zaplatenia, zo sumy 5,88 EUR (177,-Sk) od 1.8.2004 do zaplatenia, zo sumy 8,17 EUR (246,-Sk) od 1.9.2004 do zaplatenia, zo sumy 26,32 EUR (793,-Sk) od 1.10.2004 do zaplatenia, zo sumy 16,36 EUR (493,-Sk) od 1.11.2004 do zaplatenia, s 8 % úrokom z omeškania ročne z dlžných súm: zo sumy 23,34 EUR (703,-Sk) od 1.12.2004 do zaplatenia, zo sumy 26,12 EUR (787,-Sk) od 1.1.2005 do zaplatenia, zo sumy 35,52 EUR (1070,-Sk) od 1.2.2005 do zaplatenia, so 6 % úrokom z omeškania ročne z dlžných súm: zo sumy 23,10 EUR (696,-Sk) od 1.3.2005 do zaplatenia, zo sumy 22,24 EUR (670,- Sk) od 1.4.2005 do zaplatenia, zo sumy 26,42 EUR (796,-Sk) od 1.5.2005 do zaplatenia, zo sumy 27,65 EUR (833,-Sk) od 1.6.2005 do zaplatenia, zo sumy 38,67 EUR (1165,-Sk) od 1.7.2005 do zaplatenia, zo sumy 42,79 EUR (1289,-Sk) od 1.8.2005 do zaplatenia, zo sumy 25,66 EUR (773,-Sk) od 1.9.2005 do zaplatenia, zo sumy 21,21 EUR (639,-Sk) od 1.10.2005 do zaplatenia, zo sumy 14,77 EUR (445,-Sk) od 1.11.2005 do zaplatenia, zo sumy 46,24 EUR (1393,-Sk) od 1.12.2005 do zaplatenia, zo sumy 24,60 EUR (741,-Sk) od 1.1.2006 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke 844,72 EUR (25.448,-Sk) so 6 % úrokom z omeškania ročne od 9.1.2006 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
Konanie o zaplatenie 29,27 EUR (882,-Sk) istiny s príslušenstvom z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Účastníci s ú p o v i n n í zaplatiť na účet Okresného súdu Prievidza trovy štátu, každý po 22,52 EUR (678,50,-Sk) a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom zo dňa 28.2.2006 podaným prostredníctvom právneho zástupcu domáhala sa voči odporkyni zaplatenia 89.767,-Sk istiny s príslušenstvom.
Návrh odôvodnila tým, že u odporkyne bola zamestnaná v pracovnom pomere na základe uzavretej pracovnej zmluvy zo dňa 5.1.1999 s dohodnutým druhom práce zdravotná sestra pri kresle pacienta
- zubná inštrumentárka na 8-hodinový pracovný čas. Odporkyňa jej počas výkonu práce v pracovnom pomere riadne neplatila mzdu. Podľa § 120 ods. 4 Zák. práce je sadzba minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň náročnosti práce násobkom hodinovej minimálnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom a koeficienta minimálnej mzdy. Podľa druhu práce, ktorý skutočne vykonávala, koeficient minimálnej mzdy predstavuje číslo 1,4 a zodpovedá stupňu náročnosti práce č.3. Za obdobie 1.1.2003 do 30.11.2005 jej minimálny mzdový nárok predstavoval sumu 294269,-Sk, pričom odporkyňa jej zaplatila brutto mzdu len vo výške 232070,-Sk, rozdiel uvedených súm predstavuje 62.199,-Sk. Počas trvania pracovného pomeru jej odporkyňa nezabezpečovala stravovanie, ani neposkytovala finančný príspevok a to i napriek tomu, že sa svojho nároku písomne nevzdala. V období od 1.3.2003 do 30.11.2003, kedy odpracovala 165 dní, príspevok na stravu predstavuje 6534,-Sk a v období 1.12.2003 do 19.12.2005, kedy odpracovala 458 dní, príspevok na stravu predstavuje 20.152,-Sk. Dňa 11.12.2005 ju odporkyňa ako zamestnávateľ vyslala na pracovnú cestu do P. za účelom školenia. Predložený cestovný príkaz s vyúčtovanou sumou 882,-Sk jej odmietla zaplatiť.
Okresný súd v Prievidzi vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 7C/34/2006-41 zo dňa 2.3.2006, proti ktorému v zákonnej 15-dňovej lehote podala odpor odporkyňa. Uviedla, že s navrhovateľkou uzavrela pracovnú zmluvu, v ktorej bol dohodnutý druh práce ako zubná inštrumentárka s popisom práce zabezpečiť riadnu hygienu práce, sterilizáciu nástrojov, sledovať zásobovanie zdravotníckym materiálom a zabezpečovať jeho prísun, zabezpečovať riadne objednávanie pacientov a v styku s nim zachovávať zásady slušnosti a požadovanú úroveň etiky, starať sa o dokonalý vzhľad tak, aby to prispelo k spokojnosti pacientov. Z uvedených pracovných činností nevykonávala prísun zdravotníckeho materiálu do ambulancie. Navrhovateľka sa vyhýbala náročnej činnosti a jej práca nemala charakter stupňa náročnosti č. 3. Uviedla, že vykonáva najmä estetickú stomatológiu a teda aj jednoduchú odbornú prax si vykonáva sama, včetne administratívnej agendy. Pri nástupe do práce navrhovateľka neovládala základné zásady práce zubnej inštrumentárky, zásady hygieny a dezinfekcie, nepoznala jednotlivé stomatologické pomôcky a zariadenia. Vyplácala jej preto mzdu zodpovedajúcu druhu práce, ktorý vykonávala. S navrhovateľkou mala v pracovnej zmluve dohodnutý 8-hodinový pracovný čas, ale pri jej uzavretí navrhovateľke navrhla pracovný čas 6 hodín denne. Reagovala návrhom, aby bol v pracovnej zmluve ustanovený pracovný čas 8 hodín s tým, že v skutočnosti odpracuje len 6 hodín. Podľa údajov v evidencii dochádzky navrhovateľka v roku 2003 odpracovala v priemere 4,17 hodín, v roku 2004 4,25 hodín a v roku 2005 4,25 hodín. S poukazom na uvedené skutočnosti navrhovateľka bola odmeňovaná nie za dohodnutý pracovný čas, ale za skutočne odpracované hodiny, nemala záujem pracovať dlhšie ako 4 hodiny. Navrhovateľke za skutočne vykonanú prácu vyplatila vyššiu hodinovú mzdu než akú si podaným návrhom uplatňuje. V žalovanom období väčšinou navrhovateľke stravu zabezpečila spôsobom, že obedovala spolu s ňou. Školenie, ktoré bolo organizované v P., navrhovateľka odmietla absolvovať z dôvodu, že by ho nezvládla, preto nie je ochotná jej zaplatiť ani cestovnú náhradu vo výške 882,-Sk.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov Ing. J. Ď., Ing. H. H., E. Š., Ing. J. T., Ing. K. W., Ľ. U., Ing. J. D., Ing. D. B., MUDr. M. M., MUDr. S. B., K. K., Ing. Ľ. P., D. K., H. Č., MUDr. E. K., Z. N., Ing. A. R.., MUDr. J. V., oboznámením sa s pracovnou zmluvou zo dňa 4.1.1999, z 20.12.1999, z 1.1.2001, s platobným výmerom zo dňa 4.1.1999, s dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa
1.10.2002, s povinnosťou sestry v ordinácii, s potvrdením a s rozhodnutím o zápise do registra sestier, s výplatnými páskami, so mzdovými listinami, s listinami označenými ako evidencia dochádzky, so zošitom označenými ako evidencia dochádzky, so zošitom označeným ako kniha dochádzky, s dokladmi a s vyjadrením od spoločnosti V. stravovacia, s potvrdením odporkyne (č.l. 140 spisu) o dĺžke praxe navrhovateľky, s rozhodnutím bývalého O. Ú. v P. z 1.2.1995, s absenčnou kartou, s dohodou o skončení pracovného pomeru, s kúpnou zmluvou zo dňa 15.7.2005, s návodom na obsluhu autoklávu E. B., ultrazvukovej čističky, s návodom na použitie skloinomerých výplní, s hodnotením MUDr. M. M., MUDr. S. B., s vyjadrením spoločnosti A., a.s. N., H., a.s. P., Ú. P., S. K. Z. L. B., M. Z. S., M. B., so stomatologickým kalendárom na obdobie rokov 2003, 2004 a 2005.
Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:
Bývalý O. Ú. v P. rozhodnutím zo dňa 1.2.1995 vyhovel žiadosti odporkyne o vydanie povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení. Z prílohy rozhodnutia z bodu 4 a 6 vyplýva, že odporkyňa nie je v zmluvnom vzťahu so zdravotnými poisťovňami a že je povinná zamestnať v pracovnom pomere zdravotnú sestru alebo zubnú inštrumentárku .
Rozhodnutím registračného výboru zo dňa 14.4.2003 bola navrhovateľka zapísaná do registra sestier S. Z potvrdenia zo dňa 14.4.2003 uvedenej komory vyplýva, že spĺňa podmienky a požiadavky ustanovené v zák. č. 311/2002 Z.z. a v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch a je odborne a eticky spôsobilá na výkon povolania sestry v odbore. Podľa lekárskej správy MUDr. E. O. zo dňa 7.12.2002 je spôsobilá k výkonu povolania zdravotnej sestry aj z hľadiska zdravotného. Z potvrdenia vyhotoveného odporkyňou, ktoré bolo prílohou žiadosti o zapísanie do registra sestier vyplýva, že základné vedomosti stomatologickej inštrumentárky navrhovateľka nadobudla v zubnej ambulancii zdravotného strediska B. C., kde pracovala ako zdravotná sestra pri kresle pacienta a že v jej ambulancii pracuje od 5.1.1999 ako stomatologická sestra.
Dňa 4.1.1999 medzi účastníkmi konania bola uzavretá pracovná zmluva, na základe ktorej odporkyňa prijala navrhovateľku do pracovného pomeru na druh práce zdravotná sestra na dobu určitú do 31.12.1999. Podľa dodatku pracovnej zmluvy mesačný plat predstavoval 3000,-Sk brutto. Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 20.12.1999 uzavretej na dobu určitú do 31.12.2000 a pracovnej zmluvy zo dňa 1.1.2001 uzavretej na dobu neurčitú odporkyňa prijala navrhovateľku na druh práce zubná inštrumentárka. Podľa dodatku zo dňa 1.10.2002 k pracovnej zmluve dojednaná mzda za plne odpracovaný mesiac predstavovala 6000,-Sk. Podľa bodu 4 písm. e) uvedených pracovných zmlúv povinnosťou navrhovateľky ako zamestnanca bolo aj zabezpečovať riadnu hygienu práce, stabilizáciu nástrojov, odpadu, sledovať zásobovanie zdravotníckym materiálom a zabezpečovať jeho prísun, zabezpečovať riadne objednávanie pacientov, starať sa o dokonalý vzhľad zubnej ambulancie a priestorov s tým súvisiacich ako i o svoj vzhľad. Ďalšie povinnosti navrhovateľky boli špecifikované v podaní: povinnosti sestry v ordinácii, podľa ktorého denne, a to každé ráno, mala pripraviť ambulanciu namontovaním premastených násadcov, ich vydenzifikovaním, roztriedením vydenzifikovaných vrtáčikov a pomôcok z predchádzajúceho dňa, doplnením vatových štvorčekov a valčekov, denne po každom pacientovi mala mechanicky očistiť nástroje a dať ich do dezinfekčného roztoku, vydenzifikovať násadce, očistiť lampu, otrieť dezinfekčným roztokom pracovnú plochu stolíka, denne po skončení ordinácie mala vybrať nástroje z dezinfekčného kúpeľa, osušiť, roztriediť a dať do sterilizátora, vyčistené vrtáčiky a pomôcky vydenzifikovať v ultrazvuku, dať osušiť, urobiť - doplniť vatové guličky, vyčistiť umývadlo a sitko, odmontovať násadce a naolejovať, vložiť do stojana, umyť kreslo, otrieť všetky pracovné plochy a P. misky dezinfekčným roztokom, roztriediť odpad a odniesť na určené miesto, urobiť poriadok na stoloch a v čakárni. Podľa podania: povinnosti sestry v ordinácii mala jedenkrát týždenne a mesačne vykonať aj ďalšie pracovné činnosti (upratovanie, čistenie) špecifikované v uvedenom podaní. V predložených mzdových listoch je uvedené, že pracovný čas navrhovateľky ako zamestnanca je 40 hodín týždenne. Ku skončeniu pracovného pomeru medzi účastníkmi konania došlo dohodou ku dňu 19.12.2005 bez uvedenia dôvodu.
Z výsluchu navrhovateľky vyplýva, že ako zamestnanec pracovné zmluvy s odporkyňou podpísala s tým, že jej pracovný čas je osem hodín denne. Odporkyňa jej nenavrhla uzavretie dohody o skrátenom
pracovnom úväzku. Počas trvania pracovného pomeru boli určené ordinačné hodiny v pondelok, stredu a piatok od 8.00 hod. do 13.00 hod. a v utorok a štvrtok od 13.00 hod. do 17.00 hod. V prípade dopoludňajších ordinačných hodín na pracovisko prichádzala okolo 7.30 hod. a odchádzala okolo 15.00 hod. 15.30 hod., v odpoludňajších ordinačných hodinách na pracovisko prichádzala okolo 12.00 hod. a odchádzala o hodine, ktorá závisela od počtu objednaných pacientov, bolo to okolo 19.00 hod. V prípade, ak jej to odporkyňa umožnila, tak z pracoviska odišla i skôr okolo 18.00 hod. Počas trvania pracovného pomeru, a to i v žalovanom období, vykonávala činnosti špecifikované v podaní označenom ako povinnosti sestry v ordinácii okrem zabezpečovania dodávky chýbajúcich liečiv, roztokov a spotrebného materiálu. Pre odporkyňu však pripravovala poznámky, z ktorých mohla zistiť údaje o druhu stomatologického materiálu, ktorý bolo potrebné doplniť. Z prác, ktoré pre odporkyňu vykonávala, za odborné považuje: prípravu stomatologických výplní, podložiek, odtlačkov, sterilizáciu a dezinfekciu nástrojov, zabezpečovanie hygieny na pracovisku, obsluhu stomatologickej techniky (horúcovzdušný sterilizátor, autokláv, ultrazvuková čistička, zváračka). Odporkyni počas ošetrovania pacientov asistovala podávaním nástrojov i výplní, podložiek, injekcií, zabezpečovaním odsávania slín z ústnej dutiny. Na sterilizáciu stomatologických nástrojov sa používal horúcovzdušný sterilizátor a od roku 2005 autokláv. Horúcovzdušný sterilizátor mal nastavené parametre a do prevádzky sa uviedol otočením spínača, zariadenie bolo určené na sterilizáciu nebalených nástrojov. Cyklus sterilizácie trval podľa nastavenia v dĺžke hodinu až hodinu a pol. V autokláve sa používali dva predvolené programy podľa rozlíšenia, či ide o balené alebo nebalené nástroje. Cyklus sterilizácie zabalených nástrojov trval asi 40 minút a nezabalených asi hodinu a pol. Zariadenie sa uviedlo do prevádzky po stlačení tlačidla a následne bolo potrebné vyčkať na skončenie programu, aby sa na písomnom výstupe skontrolovali údaje o priebehu sterilizácie. Došlo k situáciám, keď po spustení uvedených zariadení do prevádzky jej odporkyňa umožnila opustiť pracovisko. Pred sterilizáciou nástroje ručným spôsobom vyčistila, ponorila do dezinfekčného roztoku na dobu asi 30 minút, následne vybrala a osušila. Dezinfekciu vykonávala aj v ultrazvukovej čističke. Potom nástroje, ktoré sa sterilizovali v autokláve a bolo potrebné ich zabaliť, vložila do sáčku a uzavrela zváračkou. Musela rozlišovať, či sa sterilizujú kovové balené nástroje alebo nástroje kombinované, t.j. kov a iný materiál. Zo zariadenia UNIT demontovala a čistila násadce. V žalovanom období odporkyňa pacientom amalgámové výplne aplikovala zriedkavo, asi dvakrát do mesiaca, denne však aplikovala skoinomerné výplne. Amalgánovú výplň jej pripravila ona spôsobom zmiešania komponentov, následne výplň nabrala do kovovej pištole, podala odporkyni za účelom aplikácie do chrupu pacienta. Rovnako postupovala aj pri príprave skloinomernej podložky. Fotokompozitné náplne sú už od výrobcu zmiešané komponenty v tube, ktoré ona len podala odporkyni za účelom aplikácie. V žalovanom období pripravovala aj odtlačkovú hmotu spôsobom zmiešania na tento účel určených komponentov. Odporkyňa ju pri práci nekontrolovala okrem doby jedného až dvoch mesiacov, keď sa učila zataviť fóliu pomocou zváračky. Do ambulancie prichádzali na ošetrenie aj deti, pri kontakte s ktorými, ak boli nezvládnuteľné, vynakladala zvýšenú duševnú námahu. V zdravotnej dokumentácii realizovala potrebné zápisy, viedla kartotéku pacientov, RTG snímkov, ktoré aj vyvolávala. Do zošita pod názvom Knihy dochádzky sa v skutočnosti zapisovali údaje o začiatku a skončení ordinačných hodín, teda čas, počas ktorého sa spoločne s odporkyňou nachádzali na pracovisku. Popierala, že by jej odporkyňa stravovanie zabezpečovala v mieste sídla zubnej ambulancie alebo spôsobom poskytnutia stravnej poukážky v príslušnej hodnote stravného. Len keď sa maľovali priestory, ju odporkyňa ponúkla špagetami, ktorú ponuku prijala. Ak sa s odporkyňou boli najesť v reštauračnom podniku, tak len pri príležitosti sviatkov.
Z výsluchu odporkyne vyplýva, že navrhovateľku prijala do pracovného pomeru na 8-hodinový denný pracovný čas (výpoveď č.l. 185 spisu). Pri vzniku pracovného pomeru jej vysvetlila, že jej ekonomická situácia ako stomatológa závisí od počtu objednaných pacientov. Predpokladala, že ako zamestnanec bude preto ochotná objednať väčší počet pacientov. Navrhovateľka pre účely Ú. P., i pre zápočet rokov sa potrebovala preukázať, že pracuje, resp. pracovala 8 hodín denne. Preto vo výplatných páskach je uvedený 40 hodinový týždenný pracovný čas. Navrhovateľka však v skutočnosti bola odmeňovaná len za odpracované hodiny, počas ktorých sa nachádzala na pracovisku. Údaje o odpracovaných hodinách vyplývajú zo zošita pod názvom Kniha dochádzky. Prácu, ktorú navrhovateľka vykonávala, hodnotila ako pomocnú činnosť. Venuje sa estetickej stomatológii a denne v žalovanom období ošetrila okolo sedem pacientov. Odborné práce, ktoré vo vzťahu k nim realizovala, boli závislé od jej zručností a vedomostí. Navrhovateľka jej pri práci asistovala spôsobom podávania nástrojov, halogénovej lampy, anestetík, výplne, podložky. Amalgám používala len výnimočne a na prípravu výplne z tohto materiálu nie je potrebná veľká odbornosť. Pomer jednotlivých komponentov je určený výrobcom a podľa návodu
na použitie ich navrhovateľka len vymiešala. Podložky zo skloinomerného materiálu tiež navrhovateľka pripravila podľa návodu na použitie zmiešaním komponentov do požadovanej hustoty. Pri ošetrení pacienta väčšinou používala kompozitné materiály, ktoré sa nemiešajú a aplikuje ich lekár. Práca pri príprave odtlačkových hmôt podľa jej názoru je tiež jednoduchá, pretože sa postupuje podľa návodu na použitie a komponenty sa dávkujú podľa priloženej odmerky. Do júla 2005 na prevádzke jej stomatologickej ambulancie sa používal horúcovzdušný sterilizátor HS 120, išlo o zariadenia staršieho typu s dvomi funkciami - nastavenie času a teploty, ktoré sa do prevádzky uviedlo zapnutím tlačidla. Na autokláve Europa Bxp, ktorý sa na prevádzke používal od júla 2005, boli predvolené dva programy. Pred sterilizáciou v uvedených zariadeniach navrhovateľka použité nástroje vyčistila, vydenzifikovala. Po uvedení do prevádzky zariadenia HS 120 navrhovateľka pracovisko opustila a po ukončení procesu sterilizácie, ktorý trval hodinu a pol, ho vypla ona. Sterilizácia nástrojov v autokláve sa väčšinou realizovala po skončení ordinačných hodín, po uložení nástrojov do zariadenia a jeho spustení, navrhovateľka pracovisko opustila, ona ho vypla a tiež skontrolovala údaje vo výstupe z tlačiarne. Zváračka je súčasťou autoklávu a používala sa na zatavenie fólie obalu, do ktorého sa vkladali a následne sterilizovali nástroje. Na prevádzke sa používala aj ultrazvuková čistička, je to vanička, do ktorej sa v nádobke ponorili vrtáčiky a nastavil čas ich vibrácií, zariadenie obsluhovala navrhovateľka. V ambulancii sa nachádzalo i zariadenie UNIT, ktoré má násadce na vŕtanie. Určité obdobie, ktoré nevedela špecifikovať, ich demontovala a následne prečistila navrhovateľka. Vyhotovila podanie pod názvom povinnosti sestry v ordinácii a aj ho odovzdala navrhovateľke. Po vyšetrení každého pacienta navrhovateľka vykonala činnosti špecifikované v textovej časti podania ako úkony po každom pacientovi. Denne po skončení ordinácie vydenzifikovala nástroje, dala ich sterilizovať, očistila dezinfekčným roztokom pracovné plochy. Ostatné pracovné činnosti špecifikované v jednotlivých bodoch podania pod názvom povinnosti sestry v ordinácii navrhovateľka vykonala len v prípade, ak sa nachádzala na pracovisku. Medzi plnením si pracovných povinností navrhovateľkou na pozícii zdravotná sestra a pozícii zubná inštrumentárka v podstate nebol žiadny rozdiel. Po vzniku pracovného pomeru navrhovateľke zakúpila stravné poukážky, odmietla sa však podieľať na zaplatení ich alikvotnej časti ako ceny stravného. Ak navrhovateľka pracovala dlhšie ako štyri hodiny, ponúkla jej jedlo, záležalo na jej rozhodnutí, či ponuku príjme alebo odmietne. Spoločne obedovali aj v reštaurácii. Ak si navrhovateľka priniesla vlastnú stravu, mala vytvorené podmienky pre jej konzumáciu.
Z výsluchu svedka Ing. J. Ď. vyplýva, že od navrhovateľky mal vedomosť, že s odporkyňou sa dohodli na 8-hodinovom pracovnom čase, ktorý časový úsek bol uvedený aj vo výplatných páskach. Na osobnom motorovom vozidle v priemere tri až štyrikrát v priebehu týždňa navrhovateľku vozil na pracovisko. V pondelok. stredu a v piatok prichádzala okolo 7.30 hod. a odchádzala okolo 15.00 hod., v utorok a štvrtok prichádzala okolo 12.00 hod. a z pracoviska odchádzala okolo 18.00 hod. Svojimi zmyslami vnímal, keď čakal na navrhovateľku v čakárni, ako po skončení ordinačných hodín realizuje úkony pri demontáži častí zariadenia určeného na vŕtanie zubov, pri čistení nástrojov, obsluhe sterilizátora, ultrazvukovej čističky, zváračky, ako čaká aj na ukončenie nastaveného programu v autokláve, s písomným výstupom o jeho priebehu. K odporkyni prichádzal ako pacient na ošetrenie, v ktorej súvislosti vnímal, ako navrhovateľka pripravuje výplň do zuba. Odporkyňa ju pri jednotlivých úkonoch nekontrolovala. Navrhovateľka však podľa jej pokynov vyhotovila príjmový doklad. Stalo sa, že s navrhovateľkou bol v lekárni zakúpiť chýbajúci stomatologický materiál. Stravovala sa v domácom prostredí, desiaty si nosila a konzumovala u odporkyne.
Z výsluchu Ing. H. H. vyplýva, že od roku 2004 pre odporkyňu vykonáva účtovnícke práce. Z predložených písomností, a to výplatných pások, mzdových listov z obdobia pred rokom 2004 zistila, že účastníci sa dohodli na pracovnom čase 40 hodín týždenne. Po roku 2004 k zmenám nedošlo a pracovný čas bol naďalej 40 hodín týždenne, pričom odporkyňa navrhovateľke platila minimálnu mzdu podľa aktuálneho časového obdobia. Od odporkyne sa dozvedela, že údaje v mzdových listoch nezodpovedali skutočne odpracovaným hodinám, že bol zavedený zošit, do ktorého sa zapisovali údaje o príchode a odchode navrhovateľky z pracoviska. Pre účely spracovania mzdovej agendy jej však uvedený zošit nepredkladala. U odporkyne sa pýtala na výšku mzdy navrhovateľky za vykonanú prácu, či jej poskytne odmenu a následne spracovala podklady.
Z výsluchu svedkyne E. Š. vyplýva, že počas trvania pracovného pomeru medzi účastníkmi konania, ale aj v žalovanom období ak navrhovateľka pracovala na prvej zmene, ráno vstávala okolo 6.00 hod., do
práce odchádzala okolo 7.00 hod. a do miesta bydliska prichádzala okolo 15.00 hod. až 16.00 hod. Ak pracovala na druhej zmene, tak odchádzala o 12.00 hod. a prichádzala okolo 19.00 hod. až 20.00 hod. Obedovala v domácom prostredí. V prípade prvej zmeny obedovala okolo 11.00 hod. a druhej zmeny po návrate do domácnosti. Ing. J. Ď. najmä v období, keď bol nezamestnaný, navrhovateľku osobným motorovým vozidlom prepravoval na a z pracoviska. Odporkyňa jej stravné poukážky nezakúpila. Navrhovateľka však o tejto možnosti stravovania vedela s tým, že ako zamestnanec sa má podieľať na úhrade jej alikvotnej časti. Od navrhovateľky má vedomosť, že odporkyňa ju počas celej doby len trikrát ponúkla jedlom. Pri príležitosti sviatkov boli spolu na obede v reštaurácii asi štyrikrát.
Z výsluchu svedka Ing. J. T. vyplýva, že pre vznikom pracovného pomeru odporkyňa navrhovateľke vysvetlila, že vzhľadom na počet pacientov, ktorých v ordinačných hodinách ošetruje ju môže prijať len na polovičný, resp. šesť hodinový pracovný úväzok a že sa v týchto skutočnostiach ešte dohodnú. Uvedené vyjadrenie vnímala aj matka navrhovateľky. Účastníci sa dohodli, že v mzdových listoch a výplatných páskach bude uvedené, že denný pracovný čas je osem, resp. osem a pol hodiny a to z dôvodu, aby navrhovateľke bola z vtedajšieho O. Ú. v P. vyplácaná sociálna dávka do výšky životného minima a tiež z dôvodu jej budúceho pracovného uplatnenia, resp. započítania praxe. Navrhovateľka bola odmeňovaná minimálnou mzdou za pracovný čas v dĺžke osem, resp. osem a pol hodiny, ale v skutočnosti odpracovala menší počet hodín. Údaje o počte odpracovaných dní navrhovateľkou poskytla účtovníčke odporkyňa. V prípade prvej zmeny z pracoviska odchádzala okolo 12.00 hod. a v prípade druhej zmeny okolo 17.00 hod. Odporkyňa pracovnému miestu navrhovateľky nepriradila stupeň náročnosti, odmeňovanie záviselo od počtu objednaných pacientov. V roku 1999 odporkyňa zakúpila navrhovateľke stravné poukážky, odmietla však uhradiť alikvótnu časť stravného, preto v ďalšom období jej ich už nezakúpila. Navrhla jej však možnosť stravovania v reštauračnom podniku s tým, že po predložení dokladu jej preplatí jeho alikvótnu časť. V začiatkoch trvania pracovného pomeru sa párkrát navrhovateľka stravovala aj v ich domácom prostredí.
Z výsluchu Ing. K. W. vyplýva, že spracúvala pre odporkyňu mzdovú agendu. Za týmto účelom jej odporkyňa poskytla údaje o počte odpracovaných hodín, čerpaných dní dovolenky a pod. navrhovateľkou.
Z výsluchu svedkyne Ľ. U. vyplýva, že navrhovateľka sa u nej ako prezidentky R. opakovane informovala o možnosť doplnenia si vzdelania so zameraním na stomatológiu.
Z výsluchu svedkyne Ing. J. D. vyplýva, že opakovane, a to aj v žalovanom období , v zubnej ambulancii odporkyne absolvovala vyšetrenia, na ktoré ju objednala navrhovateľka. Po príchode do ambulancie ju usadila do kresla pacienta, pripravila pohár s vodou, realizovala zápisy do zdravotnej karty podľa údajov poskytnutých odporkyňou, odsávala sliny z ústnej dutiny, miešala výplň, držala lampu, potvrdila jej priepustku, objednala ju na ďalší termín.
Z výsluchu svedka Ing. D. B. vyplýva, že u odporkyne absolvoval asi dvakrát vyšetrenie, počas ktorého jej navrhovateľka asistovala spôsobom aplikácie odsávačky, prípravy injekcie, vymiešania výplne, podávania nástrojov. Vnímal úkon, ako navrhovateľka vyberá zo zariadenia, ktorého názov nevedel označiť, nástroje.
Z výsluchu svedkyne MUDr. M. M. vyplýva, že v 70-tych rokoch minulého storočia na S. pôsobili školy, ktoré v dvojročnom štúdiu pripravovali študentov na prácu zubných inštrumentárov. V ďalšom období stredné zdravotnícke školy pripravovali študentov na prácu všeobecná alebo detská sestra, ktoré, ak chceli pracovať v zubnej ambulancii, museli absolvovať zaškolenie. Práca v zubnej ambulancii je špecifická, lebo zdravotná sestra je v úzkom kontakte s pacientom, lekár je odkázaný na jej asistenciu. Navrhovateľka absolvovala časť kurzu preventistky, v ktorej súvislosti u nej nezisťovala, či vie obsluhovať stomatologickú techniku, pripraviť výplne, podložky, odtlačkovú hmotu.
Z výsluchu svedka Ing. S. B. vyplýva, že do práce zdravotnej sestry v stomatologickej ambulancii navrhovateľku zaučila vrchná sestra L. D.. Následne pracovala na exponovanom pracovisku v zubnej ambulancii B. C..
Z výsluchu K. K. vyplýva, že s odporkyňou sa dohodli na šesť hodinovom dennom pracovnom čase. Ak jej to odporkyňa umožní, tak z pracoviska odchádza aj pred skončením pracovnej doby.
Z výsluchu svedkyne Ing. Ľ. P. vyplýva, že v rokoch 1996 až 2004 pre odporkyňou spracovávala mzdovú a účtovnú agendu. Odporkyňa jej telefonickou formou poskytovala v príslušných mesiacoch údaje o počte hodín odpracovaných navrhovateľkou, o čerpanej dovolenke, o výške priznanej odmeny, o dĺžke dočasnej pracovnej neschopnosti. Odporkyňa jej nahlásila, že navrhovateľka pracuje na plný úväzok. K odporkyni prichádzala na ošetrenie aj mimo ordinačných hodín, keď sa už odporkyňa na pracovisku nenachádzala.
Z výsluchu Ing. E. R. vyplýva, že spoločnosť A., s.r.o. B. dňa 18.7.2005 dodala odporkyni autokláv zn. Europa Bxp s príslušenstvom, v ktorej súvislosti pri poskytnutej inštruktáži o funkčnosti štyroch tlačidiel boli prítomné obe účastníčky. Predmetné zariadenia môže zostať v prevádzke aj bez dozoru obsluhujúcej osoby.
Z výsluchu svedkyne D. K. vyplýva, že pred tromi až štyrmi rokmi po dobu pár dní v počte 20 až 30 z pozície z balkóna vnímala, ako navrhovateľka do domovej nehnuteľnosti odporkyne prichádza okolo 9.00 hod. - 9.30 hod. a odchádza okolo 12.30 hod.
Z výsluchu svedkyne H. Č. vyplýva, že v ambulancii u odporkyne absolvovala vyšetrenia, počas ktorých jej navrhovateľka asistovala aj spôsobom podávania nástrojov, miešaní výplní. Navrhovateľku opakovane asi 3-4 krát do mesiaca stretávala v utorok a vo štvrtok v období, ktoré nevedela špecifikovať, v časovom úseku 16.30-16.50 hod. na námestí v B.. Stalo sa, že i na obed asi dvakrát ju videla čakať na autobus na námestí, dátum nevedela označiť.
Z výsluchu svedkyne MUDr. E. K. vyplýva, že absolvovala vyšetrenia u odporkyne, pri ktorých jej asistovala navrhovateľka. Došlo však i k situácii, keď navrhovateľka sa na pracovisku nenachádzala a odporkyňa bola schopná urobiť potrebné úkony aj bez jej asistencie.
Z výsluchu svedkyne Z. N. vyplýva, že keď sa nachádzala v domácnosti odporkyne, vnímala v roku 2004 až 2005, ako navrhovateľka na pracovisko prichádza okolo 8.00 hod. a odchádza okolo 12.00 hod., počet týchto situácií označiť nevedela. Odporkyňa aj navrhovateľku ponúkla jedlom. Od odporkyne má vedomosť, že ju aj pozvala na pizzu do reštaurácie.
Svedok MUDr. J. V. si na navrhovateľku nepamätal. Uviedol, že zdravotná sestra, ktorá príde pracovať do stomatologickej ambulancie, musí byť zaučená do jednotlivých úkonov, ktoré sú v porovnaní s ostatnými ambulanciami špecifické v tom, že sa pracuje s materiálom, ktorý sa v iných ambulanciách nepoužíva.
Z vyjadrenia Ú. P. vyplýva, že navrhovateľke bola dávka v hmotnej núdzi vyplácaná od februára 2000 do januára 2001.
Z vyjadrenia spoločnosti V. S., s.r.o. B. vyplýva, že v ich spoločnosti odporkyňa stravné poukážky zakúpila 2.6.1999 a v ďalšom najbližšom termíne až 27.2.2006.
Z vyjadrenia H., a.s. P. vyplýva, že Ing. J. T. v žalovanom období pracoval v ranných zmenách, ktoré sa začínali o 6.00 hod. a končili o 14.00 hod.
Z vyjadrenia S. P., pobočka P. vyplýva, že v žalovanom období bola navrhovateľka uznaná za dočasne práceneschopnú od 8.6. do 30.6.2004.
Z vyjadrenia Ú. P. vyplýva,. že Ing. J. Ď. bola v žalovanom období evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 1.1.2004 do 1.3.2005.
Z vyjadrenia H., a.s P. vyplýva, že v žalovanom období pracovná doba H. Č. bola nasledovná: pondelok čerpala voľno, v utorok, štvrtok a piatok od 5.30 hod. do 16.00 hod., v stredu od 5.45 hod. do 13.45 hod.
Podľa § 251 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. v platnom znení ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002, ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré z nich vznikli a právne úkony urobené pred 1. aprílom 2002 sa posudzujúc podľa doterajších predpisov.
Podľa § 29 ods. 1, ods. 2 zák. č. 65/1965 Zb. v znení platnom ku dňu 1.1.2001 v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú jednotku alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce. Okrem toho možno v pracovnej zmluve dohodnúť ďalšie podmienky, na ktorých majú účastníci záujem.
Podľa § 85 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. v znení platnom od 1.1.2003 do 30.11.2005 pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou.
Podľa § 118 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. v znení platnom od 1.1.2003 do 30.11.2005 zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa § 119 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. v znení platnom od 1.1.2003 do 30.11.2005 mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom.
Podľa § 120 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. v znení platnom od 1.1.2003 do 30.11.2005 zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný poskytnúť zamestnancovi mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce (ďalej len „stupeň) príslušného pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca nedosiahne v kalendárnom mesiaci v prepočte na odpracovanú hodinu sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu.
Podľa § 120 ods. 3 zák. č. 311/2001 Z.z. v znení platnom od 1.1.2003 do 30.11.2005 pracovné miesto podľa odseku 1 je súhrn pracovných činnosti, ktoré zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy. Zamestnávateľ podľa odseku 1 je povinný priradiť každému pracovnému miestu stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedených v prílohe.
Podľa Prílohy (charakteristiky stupňov náročnosti pracovných miest) zák. č. 311/2001 Z.z. v znení platnom od 1.1.2003 do 30.6.2003 pracovné miesta sú podľa miery zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce a z nej vyplývajúcich požiadaviek na kvalifikáciu zamestnanca vymedzené týmito charakteristikami:
a) pracovné miesto zodpovedajúce prvému stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon pomocných prípravných alebo manipulačných práce podľa presných postupov a pokynov. Na výkon týchto práce spravidla postačuje absolvovanie základnej školy a inštruktáž, zaučenie alebo zaškolenie,
b) pracovné miesto zodpovedajúce druhému stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon ucelených obslužných rutinných prác alebo odborných rutinných kontrolovateľných práce
podľa daných postupov alebo prevádzkových režimov alebo práce spojených s hmotnou zodpovednosťou,. výkon jednoduchých remeselných prác,. výkon opakovaných, kontrolovateľných prác administratívnych, hospodárskoprávnych, prevádzkovo-technických alebo ekonomických podľa pokynov alebo ustanovených postupov. Na výkon týchto práce sa spravidla vyžaduje vyučenie v príslušnom odbore alebo stredné odborné vzdelanie skončené vykonaním záverečnej skúšky v študijnom odbore alebo učebnom odbore,
c) pracovné miesto zodpovedajúce tretiemu stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon rôznorodých odborných alebo ucelených odborných prác alebo samostatné zabezpečovanie menej zložitých agend,. samostatný výkon individuálnych tvorivých remeselných prác,. riadenie alebo operatívne zabezpečovanie chodu zariadení alebo prevádzkových procesov spojené so zvýšenou duševnou námahou s prípadnou zodpovednosťou za zdravie a bezpečnosť iných osôb alebo za ťažko odstrániteľné škody. Na výkon týchto práce sa spravidla vyžaduje úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie skončené vykonaním maturitnej skúšky.
Podľa zák. č. 210/2003 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 311/2001 bod 208 v prílohe v úvodnej vete sa vypúšťajú slová „ a z nej vyplývajúcich požiadaviek na kvalifikáciu“ a v písmenách a) až f) sa vypúšťa posledná veta vrátane poznámok pod čiarou k odkazom 1 až 7.
Podľa § 16 cit. zák. stredná odborná škola pripravuje predovšetkým na výkon odborných činností, najmä technicko-hospodárskych, ekonomických, pedagogických, zdravotníckych, sociálno-právnych, správnych, umeleckých a kultúrnych, pripravuje aj na štúdium na vysokej škole. Štúdium trvá spravidla štyri roky.
Podľa § 25 ods. 1 veta prvá a druhá cit. zák. na gymnáziu, strednej odbornej škole na najmenej štvorročnom štúdiu, na strednom odbornom učilišti v študijných odboroch a v nadstavbovom štúdiu sa štúdium ukončuje maturitnou skúškou. Na študijných odboroch stredných odborných škôl, ktorých dĺžka štúdia je kratšia ako štyri roky a na učebných odboroch stredných odborných učilíšť sa ukončuje záverečnou skúškou.
Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 311/2002 Z.z. v znení platnom od 1.1.2003 do 31.12.2004 (zákon bol zrušený s účinnosťou od 1.1.2005 zákonom č. 578/2004 Z.z.) povolanie sestry na účely tohto zákona je súbor činností, ktoré vykonáva sestra pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti, vyžadujúce získanie odbornej spôsobilosti podľa osobitných predpisov.
Podľa § 2 ods. 3 cit. zák. povolanie sestry a povolanie pôrodnej asistentky sa vykonáva a) v pracovnoprávnom vzťahu, b) na základe povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti alebo c) ako činnosť spolupracujúcej osoby držiteľa povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ktorým je fyzická osoba.
Podľa § 2 ods. 12 cit. zák. sestra poskytuje ošetrovateľskú starostlivosť samostatne alebo za asistencie lekára.
Podľa § 27 písm. d) zák. č. 578/2004 Z.z. (účinný od 1.1.2005) zdravotnícke povolanie vykonávajú zdravotnícki pracovníci i v kategórii sestra, ak ide o povolanie sestra.
Podľa § 21 a ods. 9 prvá časť vety nar. vl. č. 742/2004 Z.z. odbornú spôsobilosť na výkon odborných pracovných činností sestry spĺňa aj zdravotnícky pracovník, ktorý získal úplné stredné odborné vzdelanie na strednej zdravotníckej škole v študijnom odbore zdravotná, všeobecná, detská, zubná alebo ženská sestra okrem prípadu podľa odseku 12 a vykonával činnosti sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť najmenej tri roky v priebehu piatich rokov ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia vlády.
Podľa § 152 ods. 4 zák. č. 311/2001 Z.z. v znení platnom od 1.3.2003 do 19.12.2005 zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančných príspevok v sume uvedenej v odseku 3, len ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku. 2.
Podľa § 1 ods. 4 zák. č. 311/2001 Z.z. ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy Občiansky zákonník.
Podľa § 17 ods. 2 cit. zák. právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný.
Podľa § 574 ods. 1 Obč. zák. veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo že dlh odpúšťa, táto dohoda sa musí uzavrieť písomne.
Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že návrh je podaný dôvodne sčasti.
Na základe zhodného prejavu vôle bola naposledy dňa 1.1.2001 medzi účastníkmi konania písomnou formou uzavretá na dobu neurčitú pracovná zmluva, v ktorej si dohodli druh práce, miesto výkonu práce, deň nástupcu do zamestnania. Pracovná zmluva s poukazom na ust. § 29 ods. 2 zák. č. 65/1965 Zb. v znení platnom ku dňu 1.1.2001 obsahovala všetky tri podstatné zložky, ktoré sa vyžadovali na jej platné uzavretie. V dodatku zo dňa 1.10.2002 si dohodli mzdové podmienky tak, že odporkyňa ako zamestnávateľ bude navrhovateľke za vykonanú prácu platiť mzdu 6000,-Sk za plne odpracovaný mesiac (odmeňovanie mesačnou mzdou). Ku skončeniu pracovného pomeru medzi účastníkmi došlo dohodou ku dňu 19.12.2005, do ktorého časového obdobia už písomnou formou nebol uzavretý dodatok k pracovnej zmluve o zmene mzdových podmienok. Od decembra 2003 podľa údajov v mzdových listoch však bola navrhovateľke vyplácaná mesačná mzda 7000,-Sk. Odporkyni bolo dňa 1.2.1995 udelené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení. Z prílohy rozhodnutia vyplýva, že je povinná zamestnať v pracovnom pomere zdravotnú sestru alebo zubnú inštrumentárku. V pracovnej zmluve zo dňa 1.1.2001 si účastníci dohodli ako druh práce, na ktorý bola navrhovateľka prijatá do pracovného pomeru: zubná inštrumentárka. V pracovnej zmluve, ktorú uzavreli 4.1.1999 si dohodli ako druh práce: zdravotná sestra. Z výsluchu účastníkov v konaní vyplýva, že navrhovateľka ako zamestnanec pri druhu práce zubná inštrumentárka si plnila tie isté pracovné povinnosti ako zdravotná sestra. Z potvrdenia, ktoré vyhotovila odporkyňa v súvislosti so žiadosťou navrhovateľky o zapísanie do registra sestier S. vyplýva, že u nej pracuje ako stomatologická sestra. S poukazom na uvedené skutočnosti bolo možné vyvodiť záver, že navrhovateľka aj v žalovanom období u odporkyne ako zamestnávateľa si plnila pracovné povinnosti zdravotnej sestry v stomatologickej ambulancii. V žalovanom období do 31.12.2004 právnu úpravu o povolaní sestry obsahoval zák. č. 311/2002 Z.z. a od 1.1.2005 zák. č. 578/2004 Z.z. podľa ktorého do kategórie zdravotníckych pracovníkov bola zaradená aj sestra, ak išlo o povolanie sestra. Uvedené právne predpisy neobsahovali úpravu o povolaní zubná inštrumentárka. V pracovnej zmluve z 1.1.2001 a ani v mzdových listoch nie je uvedené, ktorý stupeň, na ktorý sa viaže zákonný koeficient minimálnej mzdy odporkyňa ako zamestnávateľ priradila pracovnému miestu navrhovateľky. V účastníckej výpovedi v konaní pri hodnotení jej pracovných činností uviedla, že zodpovedajú v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedených v prílohe Zák. práce stupňu č. 1 alebo č. 2. Svedkyne Ing. H. H., Ing. K. W., ktoré spracovávali pre odporkyňu mzdovú agendu, sa nevedeli vyjadriť, ktorému stupňu náročnosti priradila pracovné miesto navrhovateľky. Z výsluchu svedkyne Ing. Ľ. P. vyplýva, že s odporkyňou prechádzali stupne náročnosti a na jej názor, že pracovné činnosti navrhovateľky zodpovedajú stupňu, ktorému je priradený koeficient minimálnej mzdy 1,2 reagovala vyjadrením, že tomuto stupňu nezodpovedajú. Svedok Ing. J. T. uviedol, že odporkyňa nepriradila pracovnému miestu navrhovateľky príslušný stupeň náročnosti. Všetky uvedené zistenia sú podkladom pre konštatovanie záveru, že odporkyňa pri vzniku pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 1.1.2001 v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedených v prílohe Zák. práce pracovnému miestu navrhovateľky písomnou formou, ale ani iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť, nepriradila stupeň náročnosti, na ktorý sa viaže zákonný koeficient minimálnej mzdy.
Procesným dokazovaním súd preto zisťoval, ktorému stupňu náročnosti v žalovanom období zodpovedali navrhovateľkou vykonávané pracovné činnosti. Charakteristiky stupňov náročnosti pracovných miest sú prílohou Zák. práce (zák. č. 311/2001 Z.z.). Slovne sa nimi všeobecne popisuje náročnosť prác zodpovedajúca príslušnému stupňu. Stupňujúca sa náročnosť prác je rozlíšená pomocou kritérií zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce. Súčasťou charakteristík v pôvodnom znení Zák. práce (a to aj v časti žalovaného obdobia od 1.1.2003 do 30.6.2003) bolo aj doplňujúce orientačné kritérium kvalifikačnej náročnosti práce, ktorá bola vyjadrená stupňom vzdelania, ktorý bol spravidla vyžadovaný na výkon určitých prác. Predpokladalo sa, že na výkon najjednoduchejších prác postačuje základné vzdelanie s prípadnou inštruktážou zaškolením alebo zaučením. Pre 2. stupeň postačovalo vyučenie alebo stredné odborné vzdelanie bez maturity. Práce zaradené do 3. stupňa náročnosti práce mali spravidla vykonávať zamestnanci s úplným stredným vzdelaním ukončeným maturitou, práce zaradené do 4 stupňa zamestnanci s vyšším odborným vzdelaním alebo vysokoškolským vzdelaním 1. stupňa (bakalár). Práce zaradené do 5. stupňa si svojou náročnosťou vyžadovali, aby ich vykonávali zamestnanci spravidla s vysokoškolským vzdelaním 2. stupňa. Najzložitejšie práce zradené do 6. stupňa mali spravidla vykonávať zamestnanci s vysokoškolským vzdelaním 3. stupňa (doktorandské štúdium ukončené dizertačnou prácou). Zákonom č. 210/2003 Z.z. s účinnosťou od 1.7.2003 bolo kritérium kvalifikačnej náročnosti z charakteristík vypustené.
Pracovné povinnosti navrhovateľky boli špecifikované v bode 4 písm. e, pracovnej zmluvy z 1.1.2001, i v podaní označenom ako povinnosti sestry v ordinácii. Zo zhodného výsluchu účastníkov vyplýva, že navrhovateľka pri stomatologických vyšetreniach odporkyni aj asistovala spôsobom podávania nástrojov, anestetík, výplní, podložiek i držania halogénovej lampy, ak to vyžadovali pomery v ústnej dutine pacienta. Na výkon odborných zdravotníckych činností sa pripravila štúdiom na strednej odbornej škole, ktoré ukončila maturitnou skúškou (§ 16, § 25 zák. č. 29/1984 Zb. v znení platnom v žalovanom období). Podľa zák. č. 311/2002 Z.z., ale aj zák. č. 578/2004 Z.z. na výkon povolania sestry sa vyžaduje získanie odbornej spôsobilosti podľa príslušných právnych predpisov. Z potvrdenia S. zo dňa 14.4.2003 vyplýva, že navrhovateľka bola odborne spôsobilá na výkon povolania sestry. Prácu sestry v stomatologickej ambulancii bez absolvovania štúdia na strednej odbornej škole, ktorým získala úplné stredné odborné vzdelanie, by nemohla vykonávať. Vzhľadom na špecifickosť práce v stomatologickej ambulancii bolo potrebné, keďže ukončila štúdium v učebnom odbore detská sestra, aby absolvovala aj zaškolovací proces (absolvovala ho u vrchnej sestry MUDr. B.). Podľa § 120 ods. 3 Zák. práce pracovnému miestu sa priraďuje stupeň náročnosti podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon sa od zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Podľa podania pod názvom povinnosti sestry v ordinácii navrhovateľka mala vykonať, a to i v časti žalovaného obdobia od 1.1.2003 do 30.6.2003 aj upratovacie práce spočívajúce v umývaní umývadiel, zrkadiel, stoličiek v čakárni, kachličiek, okna, vstupných dverí, kresla, v utieraní prachu, v uprataní stola a priestoru v čakárni a tiež práce pri roztriedení odpadu. Z hľadiska zložitosti, zodpovednosti, namáhavosti a požiadaviek na kvalifikáciu ide o najjednoduchšiu činnosť. Ako to už bolo uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia rozhodnutia navrhovateľka pri stomatologických ošetreniach spočívajúcich v poskytovaní zdravotnej starostlivosti odporkyni asistovala. Príprava výplní (pri ktorých sa niekedy ako komponent používala ortuť), podložiek, odtlačkovej hmoty sú odborné práce, výkon ktorých si vyžaduje poznanie jednotlivých materiálov, komponentov, vedomosti o tom, kedy sú vymiešané v požadovanej kvalite. Na ich príprave sa podieľala len navrhovateľka ( v prípade, ak nešlo o situáciu, keď odporkyňa ako výplň pri ošetrení aplikovala materiál, ktorý bol priamo výrobcom zamiešaný v tube) a po ukončení ich spracovania nasledoval úkon, že v ústnej dutine pacienta ich aplikovala odporkyňa. Pokiaľ proces zhotovenia výplne, podložky, odtlačkovej hmoty navrhovateľka realizovala od momentu jeho začatia až do ukončenia, tak je podľa názoru súdu túto činnosť potrebné hodnotiť ako ucelenú odbornú prácu. V porovnaní s ďalšími činnosťami, ako je dezinfekcia, sterilizácia nástrojov, zdravotníckych potrieb, upratovanie, čistiace práce, vyvolávanie rtg. snímkov, vedenia zdravotných dokumentácií, ide o najnáročnejšiu pracovnú činnosť. Navrhovateľka tiež zabezpečovala chod zariadenia (ambulancie) v tom zmysle, že objednávala pacientov, zisťovala v čakárni, či sa na určenú hodinu dostavili, po vstupe do ambulancie ich usadila do kresla. V rámci asistencie odporkyni, ale aj samostatnej realizácie úkonov pri sterilizácii, dezinfekcii, zabezpečovaní hygieny mala zodpovednosť za zdravie pacientov prichádzajúcich na ošetrenie bez ohľadu na ich počet. V rámci svojich odborných vedomostí musela byť pripravená poskytnúť v prípade nepredvídaných situácií prvú pomoc. Pracovné miesto navrhovateľky v období od 1.1.2003 do 30.6.2003 zodpovedalo stupňu č. 3 a to i vzhľadom na kritérium kvalifikačnej náročnosti práce, ktorá bola vyjadrená stupňom vzdelania a to úplným stredným odborným vzdelaním. Ako to už bolo uvedené, s účinnosťou
od 1.7.2003 bolo kritérium kvalifikačnej náročnosti z charakteristík vypustené. Podľa názoru súdu to však neznamená, že by nebolo možné uvažovať aj po uvedenom dátume s úrovňou kvalifikácie, ktorá sa na výkon prác od zamestnanca vyžaduje. Od 1.7.2003 do 30.11.2005 sa na výkon prác, ktoré sú najnáročnejšie (zhotovenie výplne, podložky, odtlačkovej hmoty), ale aj na práce ako je dezinfekcia, sterilizácia, hygiena na pracovisku, podávanie nástrojov lekárovi (ide tiež o výkon odborných práce) vyžaduje úroveň kvalifikácie a to dosiahnutie úplného stredného odborného vzdelania, čo zodpovedá stupňu náročnosti č. 3. Záveru, že pracovné miesto navrhovateľky nezodpovedá stupňu náročnosti č. 1, a ani č. 2 nasvedčuje i to, že zákonom č. 348/2007 Z.z. s účinnosťou od 1.9.2007 (i keď to už nie je žalované obdobie) v prílohe Zák. práce v písm. b, za slová „remeselných prác“ sa vložili slová „výkon sanitárnych pracovných činností v zdravotníctve“. Výkon pracovných činností navrhovateľky ako sestry v stomatologickej ambulancii nie je výkonom sanitárnych pracovných činností okrem upratovacích prác, ktoré však nie sú najnáročnejšími činnosťami.
Sporným v konaní ďalej zostalo, na akej dĺžke pracovného času sa účastníci dohodli.
Zamestnanec na základe uzavretej pracovnej zmluvy nezodpovedá zamestnávateľovi za pracovný úspech. Zákonník práce v žalovanom období, ale aj v čase rozhodovania súdu vo veci samej vymedzuje pojem pracovného času tak, že jeho základnou charakteristikou je osobná dispozícia zamestnanca voči zamestnávateľovi a vykonávane práce pre zamestnávateľa a plnenie jeho úloh. Pracovným častom je aj čas, keď zamestnanec nepracuje, lebo zamestnávateľ mu neprideľuje prácu za predpokladu, že je zamestnávateľovi na výkon práce k dispozícii.
Navrhovateľka tvrdila, že pracovnú zmluvu podpísala s tým, že jej pracovný čas je 8 hodín denne a 40 hodín týždenne, počas ktorej doba aj bola zamestnávateľovi k dispozícii. Odporkyňa tvrdila, že navrhovateľka bola odmeňovaná za odpracované hodiny, počas ktorých sa nachádzala na pracovisku, i keď v pracovnej zmluve je uvedený 40 hodinový týždenný pracovný čas.
Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že počas trvania pracovného pomeru účastníkov a to i v žalovanom období boli na prevádzke stomatologickej ambulancie určené ordinačné hodiny v pondelok, stredu a v piatok od 8.00 hod. do 13.00 hod. a v utorok a štvrtok od 13.00 do 17.00 hod., o ktorom údaji boli pacienti informovaní v ozname na vstupných dverách. S poukazom na uvedenú skutočnosť je nelogické, aby do zavedeného zošita sa ešte realizovali zápisy o hodine ich začatia a ukončenia v jednotlivých dňoch kalendárneho roka tak, ako to tvrdila navrhovateľka. Výsledky procesného dokazovania sú podkladom pre konštatovanie záveru, že údaje v zošite pod názvom Kniha dochádzky sú údajmi o dochádzke navrhovateľky, o jej zotrvaní na pracovisku. Pri porovnaní zápisov v stomatologických kalendároch za roky 2003, 2004 2005, podľa ktorých pacienti boli objednávaní na celú hodinu (napr. 13.00 hod.), resp. polhodinu (napr. 13.30 hod.) a zápisov v uvedenom zošite, v ktorom sú údaje o hodine a aj minúte (napr. 7.40, 12.50, 17.40 hod.) vyplýva, že sa z hľadiska časového (celej hodiny, polhodiny, resp. hodiny a minúty) nezhodujú. Preto pokiaľ napríklad 20.11.2003 boli určené ordinačné hodiny od 13.00 do 16.30 hod. a prvý pacient bol objednaný o 13.00 hod. a posledný o 16.30 hod. a v zošite pod názvom Kniha dochádzky je údaj 12.40 až 18.15 hod., tak to nasvedčuje záveru, že ide o časový úsek, kedy sa navrhovateľka skutočne na pracovisku nachádzala. Podľa realizovaných zápisov v zošite navrhovateľka v žalovanom období sa na pracovisku najdlhšie nachádzala a to 7.05 hod. dňa 9.7.2003 (od 7.40 hod. do 14.45 hod., a posledný pacient bol objednaný o 12.30 hod.) a potom 6.25 hod. dňa 6.6.2003 (od 7.50 do 14.15 hod. a posledný pacient bol objednaný o 12.30 hod.) a dňa 22.9.2003 (od 7.50 hod do 14.15 hod. a posledný pacient bol objednaný o 12.30 hod.), dňa 15.6.2005 (od 7.50 hod. do 14.15 hod. a posledný pacient bol objednaný o 9.00 hod.) a potom 6.10 hod. v dňoch napr. 14.11.2003, 16.11.2005.
Z účastníckej výpovede navrhovateľky vyplýva, že v prípade odpoludňajšej zmeny z pracoviska odchádzala i okolo 18.00 hod. Odchody navrhovateľky z pracoviska o 18.00 hod. potvrdil i svedok Ing. J. Ď.. V zošite (Kniha dochádzky) sú zápisy v odpoludňajších zmenách i s časovým údajom 18.00 hod. Z výpovede navrhovateľky je však zrejmé najmä to, že v prípade odpoludňajších zmien na pracovisku nezotrvala presne osem hodín denne. . Navrhovateľka tvrdila, že v prípade ranných ordinačných hodín na pracovisko prichádzala okolo 7.30 hod. Hodina 7.30 hod. môže byť aj časový údaj
7.40 hod., ktorý aj je v zošite (Kniha dochádzky) pri niektorých dátumoch uvedený. Hodina 7.30 ako čas príchodu na pracovisko, je uvedená pri dátume 19.5.2004 a 24.5.2004. O príchode navrhovateľky na pracovisko okolo 7.30 hod. v prípade rannej zmeny nasvedčujú aj dôkazy z vykonania dôkazných prostriedkov a to výsluchu svedkyne E. Š., ktorá uviedla, že z domácnosti na pracovisko navrhovateľka odchádzala okolo 7.00 hod. (k tomuto údaju však treba pripočítať dobu premiestňovania na zastávku, autobusom a do ambulancie) a z výsluchu Ing. J. Ď., ktorý uviedol, že sa na pracovisko prichádzala okolo 7.30 hod., čo sa približuje údajom v zošite (Kniha dochádzky). Navrhovateľka tvrdila, že v prípade rannej zmeny z pracoviska odchádzala okolo 15.00 až 15.30 hod. Svedkyňa E. Š. uviedla, že navrhovateľka do domácnosti po skončení rannej zmeny prichádzala okolo 15.00 hod. (v tomto prípade musela z pracoviska odísť pred 15.00 hod.) až 16.00 hod., avšak nedošlo k situácii, že by ju pred pracoviskom čakala a spolu sa prepravili do miesta bydliska. Svedkyňa preto nemala vedomosť o presnej hodine a minúte odchodu navrhovateľky z pracoviska. Svedok Ing. J. Ď. uviedol, že v prípade rannej zmeny navrhovateľka z pracoviska odchádzala okolo 15.00 hod. Svedok však tieto skutočnosti mohol zaznamenať len v období 1.1.2004 do 1.3.2005, kedy bol vedený ako uchádzač o zamestnanie, v ostatných dňoch žalovaného obdobia pracoval mimo bydliska. I uvedené zistenia však nasvedčujú, že navrhovateľka ani v prípade rannej zmeny neodpracovala presne 8 hodín, aj keď výpovede E. Š. a Ing. J. Ď. sa pokiaľ ide o odchod navrhovateľky z pracoviska v prípade rannej zmeny odlišujú od zápisov v zošite (Kniha dochádzky). Údaje v zošite súd považuje za rozhodujúce, pokiaľ ide o navrhovateľkou skutočne trávený čas na pracovisku. V mzdových listoch a výplatných páskach navrhovateľky zo žalovaného obdobia sú údaje o 40-hodinovom týždennom pracovnom čase a o počte odpracovaných dní s tým, že boli násobené počtom hodín 8 denne. Z výsluchu svedkýň, ktoré pre odporkyňu spracúvali mzdovú agendu vyplýva, že vychádzali z údajov, že navrhovateľka pracuje na plný pracovný úväzok 40 hodín týždenne. Údaje o odpracovaných hodinách, o čerpanej dovolenke, o dočasnej pracovnej neschopnosti im telefonicky nahlásila odporkyňa. Svedkyňa Ing. H. H. sa od odporkyne dozvedela o zošite (Kniha dochádzky), ktorý jej však pre účely spracovania mzdy neposkytovala. Pri ustálení výšky mzdy za jednotlivé mesiace účtovníčky vychádzali z mesačnej mzdy nahlásenej odporkyňou, z ktorej realizovali výpočet alikvótneho podielu za odpracované hodiny v prípade, ak v určitom mesiaci navrhovateľka čerpala dovolenku alebo bola uznaná za dočasne práceneschopnú. Pri výpočte mzdy neporovnávali, či suma, ktorá mala byť navrhovateľke vyplatená v prepočte na odpracovanú hodinu je nižšia alebo vyššia ako minimálny mzdový nárok pre 3. stupeň alebo iný stupeň náročnosti práce. Odporkyňa tvrdila, že 40-hodinový týždenný pracovný čas v mzdových listoch bol uvedený len z dôvodu, aby navrhovateľke vznikol nárok na doplatenie sociálnych dávok a aj z dôvodu zápočtu odpracovaných rokov a tiež zohľadňovala jej zdravotné problémy. Podľa vyjadrenia Ú. P. však v žalovanom období navrhovateľke sociálne dávky neboli vyplatené. Pokiaľ ide o doklad o tzv. dĺžke zamestnania, tak po skončení pracovného pomeru sa do neho realizuje zápis o dĺžke trvania pracovného pomeru a nie o odpracovaných hodinách. Podľa lekárskej správy MUDr. O. vyhotovenej v súvislosti so zápisom do registra sestier, navrhovateľka z hľadiska zdravotného bola spôsobilá na výkon sestry. Za rozhodujúce, pokiaľ ide o vyriešenie otázky dĺžky pracovného času dohodnutého účastníkmi, súd považoval údaje v mzdových listoch a výplatných páskach, z ktorých vyplýva, že týždenný pracovný úväzok bol dohodnutý ako 40-hodinový. Z výsluchu odporkyne vyplýva, že navrhovateľke oznámila, že jej ekonomická situácia ako stomatológa závisí od počtu objednaných pacientov a že predpokladala, že ako zamestnanec bude ochotná objednať väčší počet pacientov. Teda v čase vzniku pracovného pomeru odporkyňa nevedela, aký počet pacientov sa bude zaujímať o možnosť ošetrenia v jej ambulancii, pričom vychádzala z toho, že navrhovateľka bude objednávať, čo najväčší počet pacientov. I tieto skutočnosti nasvedčujú záveru, že bol dohodnutý 40-hodinový týždenný pracovný čas, aby bol časový priestor ošetriť pacientov, ktorí o poskytnutie zdravotnej starostlivosti prejavia záujem. Odporkyňa síce mala určené ordinačné hodiny 4, resp. 5 hodín denne, ale, ako to uviedla, bola ochotná ošetriť pacienta aj mimo týchto hodín, k čomu aj došlo, čo potvrdila i svedkyňa Ing. Ľ. P., ktorá absolvovala vyšetrenie mimo ordinačných hodín počas neprítomnosti navrhovateľky. Navrhovateľka však bola odporkyni k dispozícii po dobu 8 hodín denne. Pokiaľ odporkyňa neprideľovala navrhovateľke prácu 8 hodín denne, patrí jej za časový úsek, ktorý predstavuje rozdiel medzi skutočným výkonom práce a dobou osem hodín náhrada mzdy (nie mzda) vo výške priemerného zárobku. Tvrdenia odporkyne, že navrhovateľka nebola zamestnaná na plný pracovný úväzok a že bola odmeňovaná za skutočne odpracované hodiny súd považuje za účelové. Navrhovateľka prichádzala na pracovisko v čase, aby pred začatím ordinačných hodín si splnila povinnosti špecifikované v podaní: povinnosti sestry v ordinácii a pred uplynutím doby osem hodín odchádzala z pracoviska so súhlasom odporkyne, pričom bola pripravená pokračovať v práci, nebola však povinná prideľovanie práce ako zamestnanec si vyžadovať. Pokiaľ by sa účastníci dohodli na skrátenom pracovnom čase (skutočnosti tvrdené odporkyňou však tomu nenasvedčujú), odporkyňa by
pre účely spravovania mzdy nahlásila účtovníčkam údaje o inom počte odpracovaných hodín ako je 8 hodín denne. Mzda, ktorú odporkyňa zaplatila navrhovateľke, bola za 8 hodín, pričom za dobu, po ktorú nepracovala, lebo je prácu neprideľovala, jej patrí doplatok do výšky priemerného zárobku titulom náhrady mzdy (nie je však predmetom konania). Svedkovia D. K., H. Č., Z. N., Ing. J. T. mohli vnímať situáciu, že navrhovateľka z pracoviska odchádza skôr, čo ale neznamená, že by ako zamestnanec nebola k dispozícii odporkyni po dobu 8 hodín denne a že pracovný čas medzi účastníkmi nebol dohodnutý ako 40 hodín týždenne. Pokiaľ odporkyňa argumentovala, že navrhovateľka druh práce nevykonávala kvalitne, tak tieto okolnosti nemajú vplyv na výšku uplatneného nároku.
Navrhovateľka svojím dispozičným úkonom predmetom súdneho konania urobila nárok o zaplatenie (doplatenie) mzdy, nie náhrady mzdy. Neprideľovanie práce zamestnancovi (navrhovateľke) je inou prekážkou v práci na strane zamestnávateľa (§ 142 ods. 3 Zák. práce) zakladá jeho právnu povinnosť poskytnúť zamestnancovi (navrhovateľke) náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku.
Podľa § 118 ods. 1 Zák. práce v znení platnom v žalovanom období zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Poskytovať mzdu za vykonanú prácu je synalagmatickou povinnosťou zamestnávateľa, ktorá korešponduje so základnou povinnosťou zamestnanca vykonávať prácu. Mzda sa poskytuje za skutočne vykonanú prácu. Z uvedeného ustanovenia súčasne vyplýva, že ak zamestnanec v čase, v ktorom by mal prácu vykonávať, prácu nevykonáva, mzda mu nepatrí. Ako to už bolo uvedené pri prekážkach v práci (neprideľovanie práce zamestnancovi je inou prekážkou) mu patrí náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku, ktorý nárok však nie je predmetom konania.
Vychádzajúc z údajov v zošite (Kniha dochádzky), ktoré, ako to už bolo uvedené, súd považuje za rozhodujúce z hľadiska skutočne vykonanej práce navrhovateľkou dospel k záveru, že navrhovateľke vznikol nárok na doplatenie mzdy len sčasti (nie v celej výške uplatňovanej istiny).
Nariadením vlády č. 514/2002 Z.z. bola ustanovená výška minimálnej mzdy od 1.10.2002 32,-Sk za hodinu a 5570,-Sk za mesiac, nariadením vlády č. 400/2003 Z.z. od 1.10.2003 35,-Sk na hodinu a 6080,-Sk za mesiac, nariadením vlády č. 525/2004 Z.z. od 1.10.2004 37,40,-Sk za hodinu a 6500,-Sk za mesiac, nariadením vlády č. 428/2005 Z.z. od 1.10.2005 39,70,-Sk za hodinu a 6900,-Sk za mesiac.
Minimálny mzdový nárok pre 3. stupeň náročnosti práce v mesiaci januári 2003 bol 44,80,-Sk na hodinu (32,-Sk krát 1,4). Za uvedený mesiac bola navrhovateľke vyplatená mzda 6000,-Sk brutto. Odpracovala 23 dní. Podľa údajov v mzdovom liste bola jej vyplatená mzda za 184 hodín. V uvedenom mesiaci však podľa zošita - Kniha dochádzky (ďalej len „zošit“) odpracovala 90,7 hodiny. Odporkyňa v sume 6000,-Sk navrhovateľke zaplatila mzdu za 8 hodín denne. Už bolo konštatované, že jej umožnila pracovisko opustiť pred uplynutí 8-hodinového pracovného času a za túto dobu neprideľovania práce má v skutočnosti nárok na doplatenie náhrady mzdy (nie mzdy) vo výške priemerného zárobku, ktorý nárok nie je predmetom konania. Zo sumy 6000,-Sk na 90,7 hod. vykonanej práce prislúcha suma 2958,-Sk a za 93,30 hodín práce, ktorá nebola vykonaná z titulu jej neprideľovania (iné prekážky v práci) prislúcha suma 3042,-Sk. Navrhovateľka sa domáha doplatenia mzdy, nie náhrady mzdy, preto jej súd priznal minimálny mzdový nárok pre 3. stupeň náročnosti práce za 90,7 hodiny (vykonaná práca): 32,-Sk krát 1,4 = 44,80,-Sk krát 90,7 hod. = 4063,-Sk - 2958,-Sk = 36,68 EUR (1105,-Sk) brutto. Táto časť odôvodnenia rozsudku, pokiaľ ide o právne posúdenie nároku, sa vzťahuje aj na ďalšie mesiace žalovaného obdobia.
Za mesiac február 2003 bola navrhovateľke vyplatená mzda 6000,-Sk brutto za 160 hodín, odpracovala 20 dní. V uvedenom mesiaci podľa údajov v zošite odpracovala 76,45 hodiny. Zo sumy 6000,-Sk na 76,45 hod. vykonanej práce prislúcha suma 2867,-Sk a za 83,55 hod. práce, ktorá nebola vykonaná z titulu jej neprideľovania (ďalej len „nevykonanej práce „) prislúcha suma 3133,-Sk. Z titulu minimálneho mzdového nároku pre 3. stupeň náročnosti práce za 76,45 hod. navrhovateľke patrí suma: 44,80,-Sk krát 76,45 hod. = 3425,-Sk - 2867,-Sk = 18,52 EUR (558,-Sk) brutto.
Za mesiac marec 2003 bola navrhovateľke vyplatená mzda 6000,-Sk brutto za 168 hodín (21 dní). Podľa údajov v zošite odpracovala 90,75 hod. zo sumy 6000,-Sk na 90,75 hod. vykonanej práce prislúcha suma 3241,-Sk a za 77,25 hod. nevykonanej práce suma 2759,-Sk Z titulu minimálneho mzdového nároku pre 3. stupeň náročnosti práce za 90,75 hod. navrhovateľke patrí suma: 44,80,-Sk krát 90,75 hod. = 4065,- Sk - 3241,-Sk = 27,38 EUR (825,-Sk) brutto.
Za mesiac apríl 2003 bola navrhovateľke vyplatená mzda 6000,-Sk brutto za 176 hodín (22 dní). Podľa údajov v zošite odpracovala 85,3 hod. Zo sumy 6000,-Sk na 85,3 hod. prislúcha suma 2908,-Sk a za 90,7 hod. nevykonanej práce suma 3092,-Sk. Z titulu minimálneho mzdového nároku pre 3. stupeň náročnosti práce za 85,3 hod. navrhovateľke patrí suma: 44,80,-Sk krát 85,3 hod. = 3821,-Sk - 2908,- Sk = 30,31 EUR (913,-Sk) brutto.
Za mesiac máj 2003 bola navrhovateľke vyplatená mzda 6000,-Sk brutto za 176 hodín (22 dní). Podľa údajov v zošite odpracovala 82,5 hod. Zo sumy 6000,-Sk za 82,5 hod. prislúcha suma 2813,-Sk a za 93,5 hod. nevykonanej práce suma 3187,-Sk. Z titulu minimálneho mzdového nároku za 82,5 hod. patrí navrhovateľke suma: 44,80,-Sk krát 82,5 hod. = 3696,-Sk - 2813,-Sk = 29,31 EUR (884,-Sk) brutto.
Za mesiac jún 2003 bola navrhovateľke vyplatená mzda 4571,-Sk za 128 hodín (16 dní), v ktorej nie je zahrnutá náhrady mzdy za čerpanú dovolenku. Podľa údajov v zošite odpracovala 70,35 hod. Zo sumy 4571,-Sk za 70,35 hod. prislúcha suma 2512,-Sk a za 57,65 hod. nevykonanej práce suma 2058,-Sk. Z titulu minimálneho mzdového nároku za 70,35 hod. patrí navrhovateľke suma: 44,80,-Sk krát 70,35 hod. = 3152,-Sk - 2512,-Sk = 21,21 EUR (639,-Sk) brutto.
Za mesiac júl 2003 bola navrhovateľke vyplatená mzda 5478,-Sk za 168 hodín (21 dní), v ktorej nie je zahrnutá náhrady mzdy za čerpanú dovolenku. Podľa údajov v zošite odpracovala 75,10 hodín. Zo sumy 5478,-Sk za 75,10 hod. prislúcha suma 2449,-Sk a za 92,90 nevykonanej práce suma 3029,-Sk. Z titulu minimálneho mzdového nároku za 75,10 hod. patrí navrhovateľke suma: 44,80,-Sk krát 75,10 hod. = 3364,-Sk - 2449,-Sk = 30,37 EUR (915,-Sk) brutto.
Za mesiac august 2003 bola navrhovateľke vyplatená mzda 3429,-Sk za 96 hodín (12 dní), v ktorej nie je zahrnutá náhrada mzdy za čerpanú dovolenku. Podľa údajov v zošite odpracovala 44,95 hodín. Zo sumy 3429,-Sk za 44,95 hod. prislúcha suma 1605,-Sk a za 51,05 hod. nevykonanej práce suma 1823,- Sk. Z titulu minimálneho mzdového nároku za 44,95 hod. patrí navrhovateľke suma: 44,80,-Sk krát 44,95 hod. = 2014,-Sk - 1605,-Sk = 13,54 EUR (408,-Sk ) brutto.
Za mesiac september 2003 bola navrhovateľke vyplatená mzdy 6000,-Sk za 176 hodín (22 dní). Podľa údajov v zošite odpracovala 86,7 hodín. Zo sumy 6000,-Sk za 86,7 hod. prislúcha suma 2956,-Sk a za 89,3 hod. nevykonanej práce suma 3044,-Sk. Z titulu minimálneho mzdového nároku za 86,7 hod. patrí navrhovateľke suma: 44,80,-Sk krát 86,7 hod. = 3884,-Sk - 2956,-Sk = 30,80 EUR (928,-Sk) brutto.
Za mesiac október 2003 bola navrhovateľke vyplatená mzda 6000,-Sk za 184 hodín (23 dní). Podľa údajov v zošite odpracovala 90,6 hodín. Zo sumy 6000,-Sk za 90,6 hod. prislúcha suma 2954,-Sk a za 93,4 hod. nevykonanej práce suma 3046,-Sk. Z titulu minimálneho mzdového nároku za 90,6 hod. patrí navrhovateľke suma: 49,-Sk (35,-Sk krát 1,4) krát 90,6 hod. = 4439,-Sk - 2954,-Sk = 49,29 EUR (1485,-Sk) brutto.
Za mesiac november 2003 bola navrhovateľke vyplatená mzda 5600,-Sk za 128 hodín (16 dní), v ktorej nie je zahrnutá náhrady mzdy za čerpanú dovolenku. Podľa údajov v zošite odpracovala 79,8 hodín. Zo sumy 5600,-Sk za 79,8 hodín prislúcha suma 3491,-Sk a za 48,2 hod. nevykonanej práce suma 2109,- Sk. Z titulu minimálneho mzdového nároku za 79,8 hod. patrí navrhovateľke suma: 49,-Sk krát 79,8 hod. = 3910,-Sk - 3491,-Sk = 13,91 EUR (419,-Sk) brutto.
Za mesiac december 2003 bola navrhovateľke vyplatená mzda 7000,-Sk za 184 hodín (23 hodín). Podľa údajov v zošite odpracovala 76,25 hod. Zo sumy 7000,-Sk za 76,25 hod. prislúcha suma 2901,-Sk a za 107,75 hod. nevykonanej práce suma 4099,-Sk. Z titulu minimálneho mzdového nároku za 76,25 hod. patrí navrhovateľke suma: 49,-Sk krát 76,25 hod. = 3736,-Sk - 2901,-Sk = 27,72 EUR (835,-Sk) brutto.
Za mesiac január 2004 bola navrhovateľke vyplatená mzda 7000,-Sk za 160 hodín (20 dní). Podľa údajov v zošite odpracovala 77,2 hod. Zo sumy 7000,-Sk za 77,2 hod. prislúcha suma 3378,-Sk a za 82,8 hod. nevykonanej práce suma 3622,5,-Sk. Z titulu minimálneho mzdového nároku za 77,2 hod. patrí navrhovateľke suma: 49,-Sk krát 77,2 hod. = 3783,-Sk - 3378,-Sk = 13,42 EUR (405,-Sk) brutto.
Za mesiac február 2004 bola navrhovateľke vyplatená mzda 7000,-Sk za 160 hodín (20 dní). Podľa údajov v zošite odpracovala 72,8 hod. Zo sumy 7000,-Sk za 72,8 hod. prislúcha suma 3185,-Sk a za 87,2 hod. nevykonanej práce suma 3815,-Sk. Z titulu minimálneho mzdového nároku za 72,8 hod. patrí navrhovateľke suma: 49,-Sk krát 72,8 hod. = 3597,-Sk - 3185,-Sk = 12,68 EUR (382,-Sk) brutto.
Za mesiac marec 2004 bola navrhovateľke vyplatená mzda 7000,-Sk za 184 hodín (23 dní). Podľa údajov v zošite odpracovala 89,7 hod. Zo sumy 7000,-Sk za 89,7 hod. prislúcha suma 3412,-Sk a za 94,3 hod. nevykonanej práce suma 3588,-Sk. Z titulu minimálneho mzdového nároku za 89,7 hod. patrí navrhovateľke suma: 49,-Sk krát 89,7 hod. = 4395,-Sk - 3412,-Sk = 32,63 EUR (983,-Sk) brutto.
Za mesiac apríl 2004 bola navrhovateľke vyplatená mzda 7000,-Sk za 160 hodín (20 dní). Podľa údajov v zošite odpracovala 85,65 hod. Zo sumy 7000,-Sk za 85,65 hod. prislúcha suma 3747,-Sk a za 74,35 hod. nevykonanej práce suma 3253,-Sk. Z titulu minimálneho mzdového nároku za 85,65 hod. patrí navrhovateľke suma: 49,-Sk krát 85,65 hod. = 4197,-Sk - 3747,-Sk = 14,94 EUR (450,-Sk) brutto.
Za mesiac máj 2004 bola navrhovateľke vyplatená mzda 7000,-Sk za 168 hodín (21 dní). Podľa údajov v zošite odpracovala 85,95 hod. Zo sumy 7000,-Sk za 85,95 hod. prislúcha suma 3581,-Sk a za 82,05 hod. nevykonanej práce suma 3419,-Sk. Z titulu minimálneho mzdového nároku za 85,95 hod. patrí navrhovateľke suma: 49,-Sk krát 85,95 hod. = 4212-Sk - 3581,-Sk = 20,91 EUR (630,-Sk) brutto.
Za mesiac jún 2004 bola navrhovateľke vyplatená mzda 1591,-Sk za 40 hodín (5 dní), v ktorej nie sú zahrnuté nemocenské dávky. Podľa údajov v zošite odpracovala 19,2 hod. Zo sumy 1591,-Sk za 19,2 hod. prislúcha suma 763,-Sk a za 20,8 hod. nevykonanej práce suma 827,-Sk. Z titulu minimálneho mzdového nároku za 19,2 hod. patrí navrhovateľke suma: 49,-Sk krát 19,2 hod. = 940,-Sk - 763,-Sk = 5,88 EUR (177,-Sk) brutto.
Za mesiac júl 2004 bola navrhovateľke vyplatená mzda 3500,-Sk za 80 hodín (10 dní), v ktorej sume nie je zahrnutá náhrada mzdy za dovolenku. Podľa údajov v zošite odpracovala 46,95 hod. Zo sumy 3500,-Sk za 46,95 hod. prislúcha suma 2054,-Sk a za 33,05 hod. nevykonanej práce suma 1446,-Sk. Z titulu minimálneho mzdového nároku za 46,95 hod. patrí navrhovateľke suma: 49,-Sk krát 46,95 hod. = 2300,-Sk - 2054,-Sk = 8,17 EUR (246,-Sk) brutto.
Za mesiac august 2004 bola navrhovateľke vyplatená mzda 6364,-Sk za 160 hodín (20 dní), v ktorej sume nie je zahrnutá náhrada mzdy za dovolenku. Podľa údajov v zošite odpracovala 86 hod. Zo sumy 6364,-Sk za 86 hod. prislúcha suma 3421,-Sk a za 74 hod. nevykonanej práce suma 2943,-Sk. Z titulu minimálneho mzdového nároku za 86 hod. patrí navrhovateľke suma: 49,-Sk krát 86 hod. = 4214,-Sk
- 3421,-Sk = 26,32 EUR (793,-Sk) brutto.
Za mesiac september 2004 bola navrhovateľke vyplatená mzda 7000,-Sk za 160 hodín (20 dní). Podľa údajov v zošite odpracovala 93,95 hod. Zo sumy 7000,-Sk za 93,95 hod. prislúcha suma 4110,-Sk a za 66,05 hod. nevykonanej práce suma 2890,-Sk. Z titulu minimálneho mzdového nároku za 93,95 hod. patrí navrhovateľke suma: 49,-Sk krát 93,95 hod. = 4604-Sk - 4110,-Sk = 16,36 EUR (493,-Sk) brutto.
Za mesiac október 2004 bola navrhovateľke vyplatená mzda 6000,-Sk za 144 hodín (18 dní), v ktorej sume nie je zahrnutá náhrada mzdy za dovolenku. Podľa údajov v zošite odpracovala 65,5 hod. Zo sumy 6000,-Sk za 65,5 hod. prislúcha suma 2729,-Sk a za 78,5 hod. nevykonanej práce suma 3271,-Sk. Z titulu minimálneho mzdového nároku za 65,5 hod. patrí navrhovateľke suma: 52,40,-Sk (37,40,-Sk krát 1,4) krát 65,5 hod.= 3432,-Sk - 2729,-Sk = 23,34 EUR (703,-Sk) brutto.
Za mesiac november 2004 bola navrhovateľke vyplatená mzda 7000,-Sk za 160 hodín (20 dní), v ktorej nie je zahrnutá odmena 1000,-Sk. Podľa údajov v zošite odpracovala 91 hod. Zo sumy 7000,-Sk za 91 hod. prislúcha suma 3981,-Sk a za 69 hod. nevykonanej práce suma 3019,-Sk. Z titulu minimálneho mzdového nároku za 91 hod. patrí navrhovateľke suma: 52,40,-Sk krát 91 hod. = 4769,-Sk - 3981,-Sk = 26,12 EUR (787,-Sk) brutto.
Za mesiac december 2004 bola navrhovateľke vyplatená mzda 5783,-Sk za 144 hodín (18 dní), v ktorej nie je zahrnutá náhrada mzdy za čerpanú dovolenku. Podľa údajov v zošite odpracovala 87,45 hod. Zo sumy 5783,-Sk za 87,45 hod. prislúcha suma 3512,-Sk a za 56,55 hod. nevykonanej práce suma 2710,-Sk. Z titulu minimálneho mzdového nároku za 87,45 hod. patrí navrhovateľke suma: 52,40,-Sk krát 87,45 hod. = 4582,-Sk - 3512,-Sk = 35,52 EUR (1070,-Sk) brutto.
Za mesiac január 2005 bola navrhovateľke vyplatená mzda 7000,-Sk za 160 hodín (20 dní). Podľa údajov v zošite odpracovala 80,5 hod. Zo sumy 7000,-Sk za 80,5 hod. prislúcha suma 3522,-Sk a za 79,5 hod. nevykonanej práce suma 3478,-Sk. Z titulu minimálneho mzdového nároku za 80,5 hod. patrí navrhovateľke suma: 52,40,-Sk krát 80,5 hod. = 4218,-Sk - 3522,-Sk = 23,10 EUR (696,-Sk) brutto.
Za mesiac február 2005 bola navrhovateľke vyplatená mzda 7000,-Sk za 160 hodín (20 dní). Podľa údajov v zošite odpracovala 77,45 hod. Zo sumy 7000,-Sk za 77,45 hod. prislúcha suma 3388,-Sk a za 82,55 hod. nevykonanej práce suma 36,12,-Sk. Z titulu minimálneho mzdového nároku za 77,45 hod. patrí navrhovateľke suma: 52,40,-Sk krát 77,45 hod. = 4058,-Sk - 3388,-Sk = 22,24 EUR (670,-Sk) brutto.
Za mesiac marec 2005 bola navrhovateľke vyplatená mzda 6391,-Sk za 152 hodín (19 dní), v ktorej nie je zahrnutá náhrady mzdy za dovolenku. Podľa údajov v zošite odpracovala 77 hod. Zo sumy 6391,-Sk za 77 hod. prislúcha suma 3238,-Sk a za 75 hod. nevykonanej práce suma 3152,-Sk. Z titulu minimálneho mzdového nároku za 77 hod. patrí navrhovateľke suma: 52,40,-Sk krát 77 hod. = 4035,-Sk - 3238,-Sk = 26,42 EUR (796,-Sk) brutto.
Za mesiac apríl 2005 bola navrhovateľke vyplatená mzda 7000,-Sk za 168 hodín (21 dní). Podľa údajov v zošite odpracovala 77,65 hod. Zo sumy 7000,-Sk za 77,65 hod. prislúcha suma 3235,-Sk a za 90,35 hod. nevykonanej práce suma 3765,-Sk. Z titulu minimálneho mzdového nároku za 77,65 hod. patrí navrhovateľke suma: 52,40,-Sk krát 77,65 hod. = 4069,-Sk - 3235,-Sk = 27,65 EUR (833,-Sk) brutto.
Za mesiac máj 2005 bola navrhovateľke vyplatená mzda 7000,-Sk za 176 hodín (22 dní). Podľa údajov v zošite odpracovala 92,25 hod. Zo sumy 7000,-Sk za 92,25 hod. prislúcha suma 3669,-Sk a za 83,75 hod. nevykonanej práce suma 3331,-Sk. Z titulu minimálneho mzdového nároku za 92,25 hod. patrí navrhovateľke suma: 52,40,-Sk krát 92,25 hod. = 4833,-Sk - 3669,-Sk = 38,67 EUR (1165,-Sk) brutto.
Za mesiac jún 2005 bola navrhovateľke vyplatená mzda 7000,-Sk za 176 hodín (22 dní). Podľa údajov v zošite odpracovala 102,15 hod. Zo sumy 7000,-Sk za 102,15 hod. prislúcha suma 4063,-Sk a za 73,85 hod. nevykonanej práce suma 2937,-Sk. Z titulu minimálneho mzdového nároku za 102,15 hod. patrí navrhovateľke suma: 52,40,-Sk krát 102,15 hod. = 5353,-Sk - 4063,-Sk = 42,79 EUR (1289,-Sk) brutto.
Za mesiac júl 2005 bola navrhovateľke vyplatená mzda 7000,-Sk za 168 hodín (21 dní). Podľa údajov v zošite odpracovala 72,05 hod. Zo sumy 7000,-Sk za 72,05 hod. prislúcha suma 3002,-Sk a za 95,95
hod. nevykonanej práce suma 3999,-Sk. Z titulu minimálneho mzdového nároku za 72,05 hod. patrí navrhovateľke suma: 52,40,-Sk krát 72,05 hod. = 3775,-Sk - 3005,-Sk = 25,66 EUR (773,-Sk) brutto.
Za mesiac august 2005 bola navrhovateľke vyplatená mzda 3976,-Sk za 96 hodín (12 dní), v ktorej nie je zahrnutá náhrada mzdy za čerpanú dovolenku. Podľa údajov v zošite navrhovateľka odpracovala 58,2 hod. Zo sumy 3976,-Sk za 58,2 hod. prislúcha suma 2410,-Sk a za 37,8 hod. nevykonanej práce suma 1566,-Sk. Z titulu minimálneho mzdového nároku za 58,2 hod. patrí navrhovateľke suma: 52,40,-Sk krát 58,2 hod. = 3050,-Sk - 2410,-Sk = 21,21 EUR (693,-Sk) brutto.
Za mesiac september 2005 bola navrhovateľke vyplatená mzda 6055,-Sk za 136 hodín (17 dní), v ktorej nie je zahrnutá náhrada mzdy za čerpanú dovolenku. Podľa údajov v zošite odpracovala 56,6 hod. Zo sumy 6055,-Sk za 56,6 hod. prislúcha suma 2520,-Sk a za 79,4 hod. nevykonanej práce suma 3535,- Sk. Z titulu minimálneho mzdového nároku za 56,6 hod. patrí navrhovateľke suma: 52,40,-Sk krát 56,6 hod. = 2966,-Sk - 2520,-Sk = 14,77 EUR (445,-Sk) brutto.
Za mesiac október 2005 bola navrhovateľke vyplatená mzda 7000,-Sk za 168 hodín (21 dní). Podľa údajov v zošite odpracovala 100 hod. Zo sumy 7000,-Sk za 100 hod. prislúcha suma 4167,-Sk a za 68 hod. nevykonanej práce suma 2833,-Sk. Z titulu minimálneho mzdového nároku za 100 hod. patrí navrhovateľke suma: 55,60,-Sk (39,70,-Sk krát 1,4) krát 100 hod. = 5560,-Sk - 4167,-Sk = 46,24 EUR (1393,-Sk) brutto.
Za mesiac november 2005 bola navrhovateľke vyplatená mzda 7406,-Sk za 160 hodín (20 dní), v ktorej nie je zahrnutá odmena 1000,-Sk. Podľa údajov v zošite odpracovala 79,65 hod. Zo sumy 7406,-Sk za 79,65 hod. prislúcha suma 3687,-Sk a za 80,35 hod. nevykonanej práce suma 3719,-Sk. Z titulu minimálneho mzdového nároku za 79,65 hod. patrí navrhovateľke suma: 55,60,-Sk krát 79,65 hod. = 4428,-Sk - 3687,-Sk = 24,60 EUR (741,-Sk) brutto.
Za obdobie 1.1.2003 do 30.11.2005 súd z titulu minimálneho mzdového nároku priznal navrhovateľke mzdu vo výške 878,74 EUR (26.473,-Sk) brutto. Pokiaľ si navrhovateľka uplatňovala sumu 62.199,-Sk, súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol.
Navrhovateľka svojím dispozičným úkonom predmetom súdneho konania urobila i nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Odporkyňa je v omeškaní so zaplatením dlžných súm špecifikovaných vo výroku rozsudku. Výplatný termín bol najneskôr v posledný deň nasledujúceho mesiaca a do omeškania sa dostala v prvý deň po uplynutí tohto mesiaca. Úrok omeškania súd s poukazom na ust. § 1 ods. 4 Zák. práce, § 517 ods. 1, 2, § 3 nar. vl. č. 87/95 Z.z. priznal vo výške diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska k prvému dňu omeškania.
Procesným dokazovaním súd ďalej zisťoval, či je opodstatnený navrhovateľkou uplatnený nárok na zaplatenie finančného príspevku na stravovanie.
Zákonník práce v žalovanom období a aj v čase rozhodovania súdu v § 152 ods. 2 konkretizuje formy a spôsoby zabezpečenia stravovania zo strany zamestnávateľa ako povinného subjektu. Oprávneným subjektom je zamestnanec v pracovnom pomere za predpokladu, že má pracovnú zmenu dlhšiu ako štyri hodiny. Zamestnávateľ nemá právnu povinnosť zabezpečenia stravovania v prípade, ak to vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa § 152 ods. 2. V tomto prípade zamestnávateľ je povinný plniť náhradným spôsobom vo forme poskytnutia finančného príspevku v sume, ktorá zodpovedá príspevku na stravovanie vo výške podľa odseku 3.
Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že pracovisko navrhovateľky sa nachádzalo v domovej nehnuteľnosti odporkyne, v ktorom nebolo zriadené stravovacie zariadenia určené pre potreby zamestnancov, resp. zamestnanca. Odporkyňa však tvrdila, že ak navrhovateľka pracovala dlhšie ako
štyri hodiny, ponúkla ju jedlom, ktoré pripravovala pre členov svojej rodiny a že záležalo na jej rozhodnutí, či ponuku prijme. Nevedela presne špecifikovať počet dní, kedy sa uvedeným spôsobom navrhovateľka stravovala. Z výsluchu svedka Ing. J. T. však vyplýva, že len v začiatkoch trvania pracovného pomeru (rok 1999) sa párkrát navrhovateľka stravovala v ich domácom prostredí. Svedkyňa Z. N. nevedela špecifikovať, v ktorom časovom období vnímala, ako odporkyňa navrhovateľku vo svojej domácnosti ponúkala jedlom. Výsledky dokazovania sú podkladom pre záver, že v žalovanom období odporkyňa ako zamestnávateľ nezabezpečila navrhovateľke stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení, pretože ani zriadené nebolo spôsobom, ako to vyžaduje Zák. práce. Stravovanie jej nezabezpečila ani u iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby. Túto povinnosť si pritom mohla splniť napr. poskytnutím stravovacích poukážok. Odporkyňa nepreukázala, že by v žalovanom období navrhovateľke zakúpila stravovacie poukážky typu V. stravovacia a pod. alebo, že by sa navrhovateľka písomnou formou svojho nároku vzdala. Z výpovede E. Š. vyplýva, že navrhovateľka sa stravovala v mieste bydliska, jedlo ku konzumácii jej pripravovala ona, keďže už v tom čase bola na dôchodku. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že neoddeliteľnú súčasť povinnosti zamestnávateľa (odporkyne) zabezpečiť stravovanie navrhovateľke ako zamestnancovi predstavovala i povinnosť finančne naň prispieť. Z toho vyplýva, že navrhovateľka mala znášať časť nákladov na svoje stravovanie počas pracovnej zmeny a to v prípade, ak by jej odporkyňa stravovanie zabezpečila vo vlastnom stravovacom zariadení (ktoré však zriadené nebolo) alebo prostredníctvom osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby. Navrhovateľka sa však na úhrade týchto nákladov finančne nepodieľala, čo tiež nasvedčuje tomu, že odporkyňa si svoje povinnosti zabezpečiť stravovanie neplnila a na tento účel náklady ani nevynaložila. Z ust. § 152 ods. 4 Zák. práce v znení platnom v žalovanom období vyplýva, že zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok v sume uvedenej v odseku 3, len ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancovi stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2. Podľa názoru súdu odporkyňa mohla pre navrhovateľku zabezpečiť stravovanie v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, avšak túto povinnosť si nesplnila. Keďže však domáhať sa uloženia splnenia tejto povinnosti už nie je možné, lebo pracovný pomer medzi účastníkmi sa skončil, tak navrhovateľke je možné poskytnúť už len náhradné plnenie vo výške finančného príspevku. V ust. § 152 ods. 3 Zák. práce je vymedzený maximálny rozsah finančného príspevku (najviac 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste trvajúcej 5 až 12 hodín), pričom minimálny rozsah je vymedzený ako najmenej 55 % ceny jedla. Ceny jedál sú u jednotlivých dodávateľov rôzne a prevádzkovatelia zariadenia ich určujú z ceny potravín a z prevádzkových nákladov. Odporkyňa v žalovanom období iného zamestnanca, ktorému by zabezpečila stravovanie nezamestnávala a ani netvorila sociálny fond. Súd pri ustálení výšky finančného príspevku preto vychádzal zo súm stravného ustanovených Opatreniami MPSVaR SR, z ktorých od 1.3.2003 do 30.11.2003 55 % predstavuje 40,-Sk (55 % z 72,-Sk) a od 1.12.2003 do 19.12.2005 55 % predstavuje 44,-Sk (55 % z 80,-Sk). Za obdobie 1.3.2003 do 30.11.2003 navrhovateľka odpracovala 175 dní (21+22+22+16+21+12+22+23+16), z ktorých podľa údajov v zošite (Kniha dochádzky) 14
dní pracovala menej ako 4 hodiny denne (13.3.,4.4.,23.4.,27.5, 30.6.,1.7.,3.7.,22.7.,2.8.,3.9.,4.9.,6.10.,7.10. a 21.10.2003), nárok na finančný príspevok na stravovanie má preto za 161 dní, t.j. 6440,-Sk (161 krát 40,- Sk). Za obdobie 1.12.2003 do 19.12.2005 navrhovateľka odpracovala 461 hodín (23+20+20+23+20+21+5+10+20+20+18+20+18+20+20+19+21+22+22+21+12+17+21+20+8), podľa údajov v zošite pracovala 29 dní menej ako 4 hodiny (28.12.2003, 8.1.2004, 14.1.2004, 26.2.2004, 27.2.2004, 5.3.2004, 18.3.2004, 2.4.2004, 4.5.2004, 16.11.2004, 11.1.2005, 13.1.2005, 1.3.2005, 8.3.2005, 21.3.2005, 7.4.2005, 13.4.2005, 21.4.2005, 22.4.2005, 20.5.2005, 3.6.2005, 20.6.2005, 15.7.2005, 21.9.2005, 23.9.2005, 26.9.2005, 27.9.2005, 30.9.2005, 22.11.2005), nárok na finančný príspevok na stravovanie má preto za 432 dní, t.j. 19008,-Sk (432 krát 44,-Sk).
Za obdobie 1.3.2003 do 19.12.2005 príspevok na stravovanie predstavuje 844,72 EUR (25.448,-Sk). Pokiaľ si navrhovateľka uplatňovala sumu 26.686,-Sk súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol.
Navrhovateľka svojím dispozičným úkonom predmetom súdneho konania urobila aj nárok na úroky z omeškania. Na zaplatenie finančného príspevku na stravovanie navrhovateľka vyzvala odporkyňu dňa 20.12.2005. Nepreukázala, kedy výzva bola doručená odporkyni. Na výzvu však odporkyňa reagovala podaním z 9.1.2006 prostredníctvom právnej zástupkyne. Uvedený deň je dátumom, kedy po 1.
krát mohla odporkyňa navrhovateľke preukázateľne plniť. Od 9.1.2006 sa začalo omeškanie, kedy dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS predstavoval 6 %.
V priebehu konania navrhovateľka návrh zobrala sčasti späť o zaplatenie sumy 882,-Sk s príslušenstvom. Odporkyňa so späťvzatím návrhu v uvedenej časti súhlasila. Podľa § 96 ods. 1 veta prvá a tretia súd konanie o zaplatenie 882,-Sk istiny zastavil.
Každý z účastníkov mal vo veci úspech čiastočný, preto im súd náhradu trov nepriznal (§ 142 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal zaplatiť každého z účastníkov na účet súdu trovy štátu v 1/2 -ici, t.j. po 22,52 EUR (678,50,-Sk). V konaní bolo svedkyni MUDr. M. vyplatené svedočné 45,04 EUR (1357,- Sk, t.j. 1179,-Sk + 178,-Sk). S poukazom na výrok rozsudku o trovách konania nebolo možné požadovať, aby trovy štátu znášal len jeden z účastníkov, preto súd ich náhradu pomerne rozdelil po 1-ici.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne
v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.