Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/14/2000

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín rozhodol sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľky D. Š., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom H. S., T. XXX proti odporcom 1/ Z. T., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom D. S. XXX,. 2/ T. Š., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom S. N. V. I./XXX,. 3/ L. H., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom T., U.. XX. N. XXXX/X, 4/ M. Š., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom D. S. XXX,. v konaní zastúpenému opatrovníkom M. T., bytom D. S. XXX, 5/ J. B., bytom T., G.. V. XXXX/X,. 6/ Z. H., bytom H. S., T. XXX,. o určenie dedičskej nespôsobilosti takto

rozhodol:

Žaloba sa z a m i e t a .

Odporcom 1/ - 6/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podanou žalobou domáhala (po upresnení na pojednávaní) určenia, že dedič T. Š., odporca 2/, nie je spôsobilý dediť po neb. S. H., rod. N.. Uviedla, že jej manžel zomrel v roku 1989, mala 5 detí a to navrhovateľku, L. H., neb. M. Š., Z. H. a J. B.. Z. T. rod. Š. odporkyňa 1/, T. Š., odporca 2/ a M. Š., odporca 4/ sú deťmi nebohej M. Š.. Dodala, že v konaní o prejednaní dedičstva po neb. poručiteľke S. H. rod. N., zomr. XX.XX.XXXX. bola odkázaná na podanie žaloby pre nespôsobilosť dediť. Dôvodila, že pokiaľ ide o odporkyňu 1/ jej matka M. Š. si svoj podiel dedičstva z H. S. zobrala ako výplatu dedičstva v r. 1991 na svadbu svojej dcéry, odporkyne 1/ vo výške 60.000,- Sk. Pokiaľ ide o odporcu 2/ neb. poručiteľku a ju okradol o peniaze, ktoré mali v úschove u M. Š., z toho dôvodu, aby boli v bezpečí, nakoľko chodila na nočné zmeny do zamestnania a poručiteľka bola v noci sama. Dňa 25.09.1991 jej sestra, matka odporcu 2/,

oznámila, že odporca 2/ vylámal skrinku, kde boli peniaze odložené, zobral v hotovosti 35.000,- Sk a vkladnú knižku na heslo. Neskôr sa našla podhodená v byte M. Š.. Ďalej uviedla, že odporkyňa 1/ nepekne zaobchádzala s vlastnou matkou M. Š., keď dňa 01.11.1992 svojej matke M. Š. vyhádzala z chladničky a mrazničky všetko mäso a potraviny do špinavej vody vo vani po kúpeli a znehodnotilo sa. Nasledujúci deň 02.11.1992 odporkyňa 1/ s manželom M. T. škrtili jej sestru M. Š. za to, že povedala, že jej nič nepomôžu a oberajú ju o peniaze. Potom sa odsťahovali do T.. Následne M. Š. spolu s nebohou poručiteľkou požičali peniaze navrhovateľky vo výške 14.000,- Sk na mrazničku, ale peniaze neboli vrátené. Dňa 07.08.1996 prišla M. Š. za ňou a prosila ju, či by nemohla dať k nim jej syna M., zdravotne postihnutého, nakoľko sa bojí, aby mu odporca 2/ niečo neurobil. Podľa jej oznámenia sa vyjadril, že keď "naňho niečo povie", že ju zabije a M. nájde tiež podrezaného po návrate z práce. Z tohto dôvodu bol M. v S. od 09.08.1996 do 02.12.1996 a jeho matka M. Š. ho každý druhý deň navštevovala. K zmene došlo 15.11.1996, keď 5 dní nedošla na návštevu. 20.11.1996 prišla a bolo viditeľné, že na ľavej strane krku má rez s 11 stehmi. Na otázku, čo sa jej stalo, sa rozplakala a oznámila im, že jej to

spravil T.. Ďalej povedala, že odporkyňa 1/ navádza odporcu 2/, aby jej bral všetky peniaze, dáva mu piť alkohol, následkom čoho po návrate domov bil matku i brata M. a rozbíjal zariadenie. Naposledy ich zbil dňa 31.12.1996 na Silvestra, pričom 03.01.1997 bola M. Š. už mŕtva. Pri pohrebnom akte odporkyňa 1/ v kaplnke "prekliala celú H. rodinu", čo bolo predmetom i konania na priestupkovej komisii.

Odporkyňa 1/ v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie, že by so svojou matkou M. Š. špatne zaobchádzala ako i tvrdenie, že by na jej svadbu zobrala v roku 1990 výplatu 60 000,- Sk. Nie je ani pravdou, že by spolu so svojim manželom matku škrtili. V novembri 1992 sa z osobných dôvodov odsťahovali do T. k rodičom manžela. Nie je pravdou, že by matke znehodnotili potraviny. Matka jej nikdy nepovedala, že peniaze na mrazničku boli požičané. Poukázala na to, že v tom čase matka netrpela hmotnou núdzou, nakoľko mala dobre platené zamestnanie, poberala vdovský a sirotský dôchodok na zdravotne postihnutého syna M. o ktorého sa od januára 1997 po smrti matky stará ona. Je pravdou, že v roku 1997 bola predvolaná na priestupkovú komisiu, i keď tvrdenia navrhovateľky sa nezakladali na pravde, pričom žiadne vyjadrenie o výsledku priestupkového konania nedostala. Dodala, že po smrti matky bola na základe oznámenia navrhovateľky o páchaní násilia na matke zo strany syna T., odporcu 2/ vykonaná súdna pitva. Bolo zistené, že matka zomrela prirodzenou smrťou.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením uznesenia tunajšieho súdu č.k. , -26 zo dňa 09.12.1998, vyjadrenia navrhovateľky, spisu O. O. P. S. N. č. O.- X/N-XX,. rozkazu o uložení sankcie za priestupok zo dňa 22.09.2000, rozhodnutia O. Ú. v T. zo dňa 25.01.2005

a zistil tento skutkový stav veci:

Z uznesenia tunajšieho súdu č.k. , -26 zo dňa 09.12.1998 bolo zistené, že v dedičskej veci po S. H., zomr. XX.XX.XXXX. so zanechaním závetu bolo konanie prerušené a dedičia boli odkázaní na podanie žaloby, že dedič T. Š. je nespôsobilý dediť.

Z výsluchu navrhovateľky bolo zistené, že odporca 2/ sa voči jej nebohej poručiteľke, jej matke choval tak, že od nej sústavne pýtal peniaze, ktoré jej nevrátil a vyjadril sa, že ak mu ich nedá, ani jeho matka M. Š., že si ich zoberie sám a svoju matku zabije. Neb. poručiteľka mu dala 4.000,- Sk, ktoré jej nevrátil, ale trestné stíhanie voči nemu nebolo vedené. Dopustil sa aj konania voči matke M. Š. popísaného v návrhu. Žiadna z nich trestné oznámenia na neho nedávala, lebo sa im vyhrážal zabitím. Jej sestra si dala súkromne zašiť reznú ranu na krku, nebol o tom žiadny lekársky záznam. Uviedla, že neb. poručiteľka spísala závet tesne pred smrťou asi 23.03.1997, o čom odporca 2/ nevedel.

Rozšírila žalobu o určenie, že i odporkyňa 1/ je nespôsobilá dediť. V tejto časti bolo konanie uznesením tunajšieho súdu č.k. -109, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.12.2007, zastavené.

Z výsluchu odporkyne 1/ súd zistil, že opätovne zdôraznila, že okolnosti za ktorých sa odsťahovala s manželom od nebohej poručiteľky v roku 1991 nepopísala navrhovateľka pravdivo. Dňa 01.11.1991 po návrate z cintorína nadobudla dojem, že strýko Z. matke niečo povedal, čo si už ale presne nepamätá a nebohá začala po nich kričať a vytýkať, že u nej bývajú. Následne jej manžel oznámil, že tam bývať už nebude skontaktoval sa so svojim otcom ktorých ich odviezol k jeho rodičom do T.. Na druhý deň už u matky nebývali. Zdôraznila, že to bol ich prvý konflikt, s matkou sa nezvykli hádať, mali celkom dobré vzťahy. Ani ona ani jej manžel matku nikdy neškrtili. Následne bývali v roku 1992 v podnájme a od marca roku1993 sa presťahovali do S., kde bývali spolu s matkou, bratom M. a T., ktorý bol v tom čase vo výkone trestu. Dodal, že jej matky nemala v obývacej izbe uzamknutý nábytok. Peňaženku mala v skrinke kde mala 8.500,- Sk,údajne patriace neb. poručiteľke a vie, že tieto peniaze odporca 2/ zobral. Neb. poručiteľka mala u nej uschovanú vkladnú knižku na meno navrhovateľky "na heslo", ktoré poznala. Nikdy z tejto vkladnej knižky žiadne peniaze nevybrala. Potvrdila, že po smrti matky dňa 05.01.1997 si chcela požičať peniaze na pohrab od navrhovateľky a keď jej odmietla požičať tak si vypožičala od nebohej poručiteľky 5.000,- Sk, ktoré jej aj vrátila pričom jej ešte v ten deň odovzdala aj vkladnú knižku. Potvrdila, že má vedomosť len o jednej vkladnej knižke. Pokiaľ ide o odporcu 2/ matka jej oznámila, že boli za ňou policajti, že sa im odporca 2/ priznal, že zobral mame 8 500,-Sk nakoľko sa

chcel "dať zavrieť", ale ona nevie z akého dôvodu. Pamätá sa, že bol u nich príslušník polície pán Č., ktorý sa spýtal nebohej matky či podá na odporcu 2/ trestné oznámenie, ale matka mu odpovedala, že ona odporcu 2/ nebude "udávať". Nemá vedomosť, či o tomto bol spísaný záznam.

Z písomného vyjadrenia navrhovateľky bolo zistené, že žiada o vylúčenie z dedenia odporkyne 1/, nakoľko jej matka si zobrala výplatu z dedičstva na jej svadbu, keďže odporkyňa 1/ sa išla vydávať a nemala peniaze. Ďalej uviedla, že spoločne s matkou, nebohou poručiteľkou mali v úschove u jej sestry M. Š. peniaze v hotovosti vo výške 35.000,- Sk a vkladnú knižku. Bolo to z toho dôvodu, že pracovala na nočných zmenách a jej matka v noci bývala sama. Po dlhšom čase im prišla M. Š. povedať, že odporca 2/ vylámal skrinku a zobral knižku i s peniazmi. Nakoľko vkladná knižka bola na "heslo", peniaze na nej uschované sa vybrať nedali, knižku podhodil. Vyslovila presvedčenie, že odporca 2/ sa delil so svojou sestrou odporkyňou 1/, nakoľko odporkyňa 1/ popiera, že uschovaných bolo 35.000,- Sk v hotovosti. Ďalším dôvodom vylúčenia odporkyne 1/ a odporcu 2/ je skutočnosť, že "oberali" svoju matku o peniaze, ktoré si zarobila, a to najmä keď mala výplatu. Zdôraznila, že keby nie jej a neb. poručiteľky M. Š. by hladovala i so svojim postihnutým synom M.. Keď sa

odhodlala povedať odporcovi 2/, že to ohlási na polícii, pohrozil jej, že keď to urobí a príde z práce, nájde M. podrezaného a že ju bude čakať to isté. Z obavy, aby M. nepodrezal alebo aby mu niečo neurobil, dala M. Š. M. do S. k navrhovateľke a neb. poručiteľke. Následne každý druhý deň chodila do S. zistiť, či M. poslúcha. Keď asi 5 dní neprišla, M. mal o ňu strach s tým, že sa bojí, aby jej odporca 2/ niečo neurobil. Stalo sa a asi piaty deň prišla plačúc s porezaným krkom, čo ju chcel odporca 2/ podrezať. Ďalej ako dôvod nespôsobilosti uviedla, že M. Š. im oznámila, že odporkyňa 1/ navádza odporcu 2/, aby jej zobral všetky peniaze, keď dostane výplatu, poskytovala mu alkohol a takto v opitosti v nočných hodinách odporca 2/ bil matku a postihnutého brata a v dome všetko rozbíjal. Naposledy ich zbil dňa 31.12.1996 po polnoci o 1:30 hod. a 03.01.1997 už bola M. Š. mŕtva. Ako ďalší dôvod uviedla, že čo sa týka odporkyne 1/ v minulosti svojej matke tak, ako i odporca 2/, nič nepomohla, napriek tomu, že matka sa o nich starala najlepšie, ako vedela. So svojou matkou obaja špatne zaobchádzali. Opätovne poukázala na deň 01.11.1992, keď odporkyňa 1/ vyhádzala svojej matke potraviny z chladničky, čím ich znehodnotila. Nepomohla jej ani so zberom úrody zo záhrady, o čom sa navrhovateľka presvedčila, keď bola neb. M. Š. pomáhať. M. Š. tak v noci pracovala v pekárni, cez deň sa starala o postihnutého syna a pritom musela živiť odporkyňu 1/ s manželom. Odporkyňa 1/ spolu s manželom škrtili neb. M. Š., pretože povedala všetko o ich konaní. Po výzve neb. poručiteľky S. H. o nutnosti pomôcť M. Š. navrhovateľka išla na O. Ú. do S. N. V., kde oznámila konanie odporcov 1/, 2/ a bolo jej prisľúbené, že domácnosť navštívi starosta, čo sa i stalo. Následne sa odporkyňa 1/ spolu s manželom odsťahovali do T., pričom M. Š. zobrali chladničku s mrazničkou. Dňa 04.11.1992 neb. M. Š. požičali 14.000,- Sk na zakúpenie chladničky a mrazničky, ktoré doteraz vrátené neboli, keďže M. Š. zomrela. Opätovne navrhovateľka poukázala na nevhodné chovanie odporkyne 1/ na pohrebe M. Š. v kaplnke v S. N. V.. Nezúčastnila sa ani pohrebu neb. poručiteľky, ktorá bola jej babkou a ktorá zomrela o 3 mesiace neskôr. Na základe uvedených skutočností považuje za nemorálne to, že sa odporkyňa 1/ uchádza o dedičstvo po neb. S. H.. Neb. poručiteľku sama doopatrovala, zabezpečila jej pohreb, ktorý bez finančného prispenia ostatných spoludedičov i financovala. Napriek tomu, že s matkou šetrili peniaze na opravu strechy, táto sa neuskutočnila, nakoľko ostatní spoludedičia chodili za jej ňou najmä v dni, keď dostávala dôchodok, požičiavali si od nej nielen súrodenci, ale najmä vnukovia - odporkyňa 1/ a odporca 2/, ale peniaze nikdy nevrátili.

Z výsluchu odporcu 2/ bolo zistené, že nesúhlasí s podaným návrhom z dôvodu, že nevie o tom, že by sa dopustil trestného činu voči nebohej poručiteľke. Nespochybnil, že asi v novembri alebo v decembri roku 1990 zobral svojej matke M. Š. peniaze, ktoré mala uschované pod kobercom v sume 12.000,- Sk, pričom nevylámal žiadnu skrinku. Zdôraznil, že nevedel, že patria nebohej poručiteľke. Uvedené asi o dva týždne sám nahlásil polícii o čom bol spísaný záznam, bol vypočutý. Následne bola vypočutá jeho matka, ktorá pri výsluchu plakala a uviedla ešte menšiu sumu. S jeho trestným stíhaním nesúhlasila. Síce bol odsúdený, ale za iný skutok - krádeže vecí z chát v okolí na 6 mesiacov nepodmienečne. S nebohou poručiteľkou mal dobrý vzťah, dodnes vlastní koženú bundu, ktorú mu darovala. Nespochybnil, že pokiaľ ide o vzťah s matkou nebol dobrým synom, mali medzi sebou slovné konflikty, keď mu vyčítala spôsob života a raz jej dal v afekte facku. Poprel, tvrdenia navrhovateľka, že by sa vyjadril, že keď jeho matka o jeho chovaní niečo povie, zabije ju a jeho brata M. nájde podrezaného, keď sa vráti z práce. Nespôsobil jej ani rezné zranenie

na krku, ani nie je pravdou, že všetko nerozbíjal pod vplyvom alkoholu, ktorý mu dávala jeho sestra odporkyňa 1/, ani, že na Silvestra 1996 svoju matku zbil. Priznal, že raz v zlosti, keď ho vonku čakalo auto a matka mu oznámila, že nikam nepôjde, chcel prevrátiť chladničku, ale rozbil len sklo.

Z výsluchu odporcu 3/ súd zistil, že nesúhlasí s podaným návrhom. Nespochybnil, že syn M. Š., odporca 2/ nebol "svätý", mal problémy, ktoré sa prenášali do komunikácie s matkou. Kedysi pracoval dlhší čas v bani v O., neskôr mal samovražedné sklony. S M. Š. sa stretával, nakoľko s ňou pracoval v pekárni a chodil k nej i na návštevu. Neskôr keď už v pekárni len brigádovala stretávali sa len príležitosti i pri jej návštevách sestry p. B.. Na odporcu 2/ sa pred ním nesťažovala, ani on pokiaľ ide o ich vzájomné chovanie si nič nevšimol. Dozvedel sa, že boli problémy s nejakými peniazmi, osobne si myslel, že nemohlo ísť o sumu 35.000,- Sk, ale o menšiu sumu asi 12.000,- Sk, nakoľko tak vysokú čiastku nemohla mať M. Š. k dispozícii. V súvislosti, s jej strachom nechať syna M. doma dodal, že keď pracovala a býval doma sám, stalo sa, že keď prišla domov mal rozobratý televízor, nakoľko vždy chcel niečo montovať a skrutkovať.

Z výsluchu opatrovníka odporcu 4/ M. T. bolo zistené, že nesúhlasí s podaným návrhom. Uviedol, že do rodiny sa priženil v roku 1990. Nespochybnil, že sa v rodine hovorilo, že odporca 2/ zobral matke M. Š. peniaze, a to sumu 8.000,- Sk. Spolu s odporkyňou 1/, ktorá je jeho manželkou bývali u M. Š., takže uvedené vedel od nej. Pripustil, že došlo medzi nimi k nedorozumeniu začiatkom novembra 1992. Odporca 1/ chodil domov len cez víkendy, on bol práceneschopný, keďže mal nohu v dlahe a svokra spolu s navrhovateľkou chceli zberať úrodu. Vyčítali im, že im nepomáhajú, ako i to, že kvôli nim sa odporca 1/ dostal vo väzenia. Z tohto dôvodu zavolal svojmu otcovi a s odporkyňou 2/ sa odsťahovali k jeho rodičom. Je pravdou, že potom sa asi 1 rok spolu s nebohou svokrou nerozprávali, ale neskôr sa to urovnalo a chodili napr. pomáhať sadiť zemiaky čo dokazujú i spoločné fotografie s ich deťmi. Konflikt vypukol po smrti svokry a obvinenia odporcu 2/ z jej zavinenia navrhovateľkou. Vzťahy sa nezlepšili ani po jej pohrebe i keď nebohá poručiteľka im požičala peniaze i na zaplatenie pohrebu, ktoré jej následne vrátili. Nevedel, či zastávala rovnaký názor ako navrhovateľka. Nebohú svokru videl tesne pred smrťou, keď ich bola po vianočných sviatkoch navštíviť a žiadne zranenie na nej nespozoroval. Bola práceneschopná, mala problémy s chrbticou, nakoľko si nemohla bez pomoci ani obliecť kabát. Na iné zdravotné problémy sa nesťažovala. V tomto období boli vzťahy medzi nimi dobré, keď išli s rodinou na dovolenku svokra spolu s odporcom 2/ sa im starali o hydinu, keďže už bývajú v D. S.. O vyhrážaní sa svokra a jej synovi M. nevie, ale potvrdil, že v minulosti mal odporca 2/ problémy, ktoré chcel riešiť zoskokom zo S..

Z výsluchu odporkyne 5/ bolo zistené, že nesúhlasí s podaným návrhom. Poukázala na to, že vzťahy detailne nepoznal, ale vedela, že vzťahy medzi M. Š., dcérou poručiteľky a odporcom 2/ boli narušené. Nevedela ani o zmiznutých peniazoch. Zdôraznila, že navrhovateľka ju nepravdivo obvinila, že navádzala odporcu 3/ a že s ním mala ísť kradnúť do rodičovského domu, kde bývala navrhovateľka spolu s nebohou poručiteľkou, ale ona z domu nič nezobrala. Vzťahy medzi nimi boli už v minulosti komplikované, ale po tomto došlo k úplnému narušeniu. Naposledy sa s nebohou M. Š. spolu s odporcom 6/ stretla na pohrebe príbuznej dňa 29.12.1996. Sťažovala sa na zdravotný stav,

uviedla, že chodí na elektroliečbu a že sa cíti slabá. Na narušené vzťahy sa nesťažovala, ale podotkla, že ona sa málokedy sťažovala.

Z výsluchu odporcu 6/ súd zistil, že sa nevie k návrhu vyjadriť. Zdôraznil, že môže len povedať, že nebohá poručiteľka, jeho matka, mu oznámila, že si u M. Š. s navrhovateľkou uschovali peniaze, ale v akej sume nevie. Bol prítomný, keď nebohá M. Š. prišla k ich matke a oznámila jej, že odporca 2/ peniaze zobral. O výške sumy sa ani vtedy nehovorilo. Bol prítomný i keď jeho sestra priviedla svojho syna M. do domu poručiteľky a spýtala sa či ho môže u nich nechať, s odôvodnením, že sa o neho bojí. Z akého dôvodu sa jeho sestra bojí nechať jeho synovca doma, sa odporca 6/ nezaujímal, nepamätá sa ani, že by sa o dôvod zaujímala poručiteľka. Dodal, že sestra prisľúbila, že za synom bude chodiť a aj za ním pravidelne chodila. Vedel, že má doma problémy a to podľa toho, že sa sťažovala poručiteľke, ale on pri tom nebol prítomný. Viac sa vo veci vyjadriť nechcel s tým, že on sa stará o svoje deti. Potvrdil, že naposledy nebohú M. Š. videl na pohrebe, keď hovorila, že je slabá a pozývala ho na návštevu.

Zo spisu O. O. P. S. N. č. O.-X/N-XX. bolo zistené, že uznesením Č.p: Č.: O.-X/N-XXXX. zo dňa 28.03.1997 bola vec týkajúca sa trestného činu ublíženia na zdraví d následkom smrti odložená, keďže v závere znaleckého posudku z odboru patológie bolo konštatované, že bezprostrednou príčinou smrti neb. M. Š. bolo náhle zlyhanie srdca na základe kôrnatenia tepien srdca silného stupňa a pri pitve neboli zistené žiadne vonkajšie ani vnútorné poranenia, ktoré by svedčili pre zásah inej osoby.

Z rozkazu o uložení sankcie za priestupok zo dňa 22.09.2000 bolo zistené, že odporca bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa nakoľko v auguste 2000 odcudzil spred baru odstavený bicykel a bola mu uložená pokuta 700,- Sk. Z rozhodnutia O. Ú. v T. zo dňa 25.01.2005 bolo zistené, ž odporca bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa nakoľko dňa 20.11.2004 odcudzil rôzny tovar a bola mu uložená pokute 300,- Sk.

Keďže v prejednávanej veci ide o žalobu podľa k/ ods. 2 , u ktorej naliehavý právny záujem vyplýva z právneho predpisu, nemožno, ako vyplýva z ustálenej súdnej praxe, túto žalobu považovať za určovaciu žalobu v zmysle a preto súd nemohol skúmať naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení.

Podľa , ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča. Podľa uvedeného ustanovenia možno podať na súd žalobný návrh, ak sú medzi účastníkmi sporné skutkové okolnosti, od ktorých závisí rozhodnutie o dedičskom práve. Podaniu takéhoto žalobného návrhu predchádza súdnym komisárom vydané uznesenie, ktorým odkáže toho z účastníkov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou.

Žalobe, ktorou účastník uplatňuje svoje dedičské právo, zodpovedá žalobný petit buď na určenie, že navrhovateľ je dedičom po poručiteľovi alebo že odporca nie je dedičom po

poručiteľovi. Sporné skutočnosti alebo právne otázky, ktoré sú pre takéto určenie významné, okrem iných i že je tu dôvod dedičskej nespôsobilosti, predstavujú len posúdenie predbežnej otázky, ktorá sa neuvádza vo výroku, ale len v dôvodoch rozhodnutia. Preto by nemali a nemôžu byť obsiahnuté ani v žalobnom petite.

Podľa nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil.

Súdna prax pri interpretácii tohto zákonného ustanovenia zaujala stanovisko, podľa ktorého určité závažné úmyselné konanie osoby prichádzajúcej do úvahy ako dedič, namierené proti zákonom chránenej integrite osoby alebo majetku poručiteľa ako i niektorých blízkych osôb, ktorým bol zo strany páchateľa porušený predpokladaný mravný pomer k poručiteľovi, má za následok dedičskú nespôsobilosť. Dopadá tak na dedičov zo zákona, ako i na dedičov zo závetu. Netýka sa ako je tomu pri vydedení, len potomkov poručiteľa. K dedičskej nespôsobilosti sa prihliada z úradnej povinnosti ako v konaní o dedičstve, tak v prípadnom spore pred súdom, ako náhle vyjdú najavo skutočnosti zakladajúce dedičskú nespôsobilosť. V zákone ide o taxatívny výpočet dôvodov dedičskej nespôsobilosti a nemožno ich preto rozširovať o dôvody v ňom neuvedené. Nespôsobilým dedičom sa stane ten, kto sa dopostil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom, a to ako priamy páchateľ, návodca alebo pomocník. Je potrebné zdôrazniť, že dedičská nespôsobilosť je následkom len úmyselného trestného činu, a nie trestného činu dopadajúceho síce na rovnaký okruh osôb, ku ktorému však zo strany dediča došlo z nedbanlivosti. Nie je rozhodujúce či ten, kto sa takého trestného činu dopustil, bol alebo mohol byť trestne stíhaný a odsúdený. Ak došlo v tejto veci k právoplatnému odcudzujúcemu rozsudku súdu, je ním orgán prejednávajúci dedičstvo viazaný. V niektorých prípadoch je trestné stíhanie páchateľa vylúčené tým, že zomrel, napr. dopustil sa vraždy poručiteľa a spáchal

po tomto čine samovraždu; i keď z iných dôvodov nemohol byť páchateľ trestne stíhaný a odsúdený, napr. v dôsledku amnestie, premlčania, nemení to nič na tom, že je nespôsobilým po poručiteľovi dediť. Z povahy tohto dôvodu dedičskej nespôsobilosti vyplýva, že sa týka len toho trestného činu, ktorý bol spáchaný za poručiteľovho života, a nie až po jeho smrti.

Dedičská nespôsobilosť pominie, ak poručiteľ čin, ktorý dediča robí nespôsobilým dediť odpustí. Môže sa tak stať výslovne, napr. povolaním jeho osoby v následne zriadenom závete za dediča, ale i mlčky, ak je možné z konania poručiteľa usúdiť, že mu čin dediča zakladajúci dedičskú nespôsobilosť bol známy, bez toho aby chcel z neho vyvodzovať dôsledky z hľadiska dedičského nástupníctva. Raz prejavené odpustenie je neodvolateľné a nemožno za činy, ktoré mu predchádzali, opätovne vyvolať dôsledky vyplývajúce z dedičskej nespôsobilosti.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť. Bolo preukázané, že navrhovateľka tak ako ju súdny komisár odkázal podala v 30- dňovej lehote od právoplatnosti uznesenia podľa k/ ods. 2 rešpektujúc výrok uznesenia súdneho komisára, žalobu, že odporca 2/ je nespôsobilý dediť. V konaní bolo preukázané, že odporca 2/ sa koncom roka 1990 dopustil úmyselného trestného činu, krádeže peňazí proti dcére poručiteľky, svojej matke nebohej M. Š.. Je nesporné, že nebohej poručiteľke bol tento jeho čin známy, bez toho aby chcela z neho

vyvodzovať dôsledky z hľadiska dedičského nástupníctva. Z takého konania nebohej poručiteľky mal súd za to, že tento čin odporcovi 2/ mlčky odpustila. Ďalšie činy odporcu 2/ ktorých sa mal, podľa tvrdenia navrhovateľky voči nebohej poručiteľke, jej dcére, dopustiť a ktoré by zakladali jeho dedičskú nespôsobilosť ako fyzické násilie a ublíženie na zdraví dcére poručiteľky s následkom jej smrti bolo znaleckým posudkom v rámci trestného vyšetrovania vylúčené. V konaní nebolo ani preukázané vyhrážanie sa jej násilím. Navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno ohľadom vlastných tvrdení, neponúkla alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázala pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti, dostala sa do dôkaznej núdze, čoho dôsledkom je pre ňu nepriaznivý výsledok sporu. Nakoľko nepreukázala existenciu skutočností s ktorými právne predpisy spájajú ako dôsledok dedičskú nespôsobilosť jej žalobnému návrhu nemohlo byť vyhovené.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa Nakoľko odporcovia 1/-6/ si náhradu trov konania neuplatnili, súd im náhradu trov konania, o ktorej rozhoduje na návrh, nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ods. 1 ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ

nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).