Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5C-50-2006.pdf
PDF · 105.96 KB
No categories available
5C/50/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Bohdanou Kráľovou v právnej veci navrhovateľa G. - T., s.r.o., S. číslo XXX,. IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpený advokátom JUDr. C. S., Č., F. K. XXXX,. proti odporcovi P. K., H. XXX,. zastúpený advokátom JUDr. M. K., Ž., N. X,. o náhradu škody, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 197 741,- Sk so 6 % ročným úrokom z omeškania od 11.8.2005 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 50 459,- Sk, tieto na adresu právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. C. S., Advokátska kancelária Č., ul. F. K. č. XXXX,. všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .
Odporca je povinný zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 400,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Liptovský Mikuláš.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal na súd návrh o náhradu škody vo výške 200 000,- Sk so 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 360 000,- Sk od 1.4.2005 do 11.4.2005 a so 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 200 000,- Sk od 12.4.2005 do zaplatenia a náhradou trov konania. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že medzi účastníkmi bol uzavretý pracovný pomer, ktorý vznikol na základe písomnej pracovnej zmluvy zo dňa 5.6.2003, uzavretý najprv na dobu určitú do 5.9.2003, dodatkom pracovnej zmluvy zo dňa 6.9.2003 došlo k uzavretiu pracovného pomeru na dobu neurčitú. Pracovný pomer sa skončil dňa 11.4.2005 okamžitým skončením pracovného pomeru podľa ust. § 68 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce. Odporca pri plnení svojich pracovných povinností spôsobil navrhovateľovi škodu na motorovom vozidle navrhovateľa pri dopravnej nehode, ku ktorej došlo dňa 3.2.2005.
Odporca písomne uznal svoj záväzok nahradiť škodu navrhovateľovi vo výške 360 000,- Sk do 31.3.2005, pričom písomná forma tohto jednostranného právneho úkonu sa nazývala prehlásenie a bolo podpísané odporcom dňa 10.3.2005. Dňa 2. mája 2005 odporca doručil navrhovateľovi Žiadosť o splátkový kalendár, ktorý právny úkon súvisí s uznaním záväzku. V rámci uznania záväzku vo výške 360 000,- Sk odporca uznal záväzok z titulu náhrady škody za poškodené motorové vozidlo navrhovateľa vo výške 200 000,- Sk, ktorá skutočnosť bola preukázaná na základe neskorších tvrdení účastníkov v priebehu konania na jednotlivých pojednávaniach súdu.
V súvislosti s požadovanou istinou a úrokom z omeškania navrhovateľ predložil dve písomné výzvy, a to prvú na zaplatenie 360 000,- Sk zo 7.4.2005 a druhú zo dňa 25. júla 2005 na zaplatenie 200 000,- Sk, obe adresované odporcovi a obe aj odporcom prevzaté. Prvá dňa 11.4.2005 a druhá dňa 28.7.2005.
Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu v Žiline č. k. 1T/101/2005 súd zistil, že rozsudkom č. k. 1T/101/2005-71 zo dňa 13.10.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.10.2005 bol odporca uznaný za vinného z trestného činu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d) Trestného zákona a odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo. Odporca bol uznaný zo skutku, že dňa 3.2.2005 o 13.40 hod. riadil nákladné motorové vozidlo značky Renault Prémium 385MC, ev. č. CA 151 AM s návesom značky Trailor SYY 3BX, ev. č. CA 050 YB ovplyvnený najmenej 1,14 až 1,31 promile alkoholu, pričom na križovatke cesty I/18 a odbočke ku kafilérii v kilometri 463,500 v katastri obce S. okres Ž., v smere od Ž. do M., neprispôsobil rýchlosť vozidla na vzdialenosť, na akú mal rozhľad a nedodržal bezpečnú vzdialenosť za vozidlom idúcim pred ním. Neskoro pozoroval pred ním odbočujúce nákladné motorové vozidlo značky MAN 14 136 LC, ev. č. ZA 986 AZ, ktoré riadil vodič R. K. a prednou časťou vozidla narazil do zadnej časti vozidla R. K.. Pri dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo, na nákladnom vozidle značky Renault Prémium 385MC, ev. č. CA 151 AM bola spôsobená škoda vo výške 550 000,- Sk.
Medzi účastníkmi nebolo sporné a navrhovateľ predložil listinný dôkaz o tom, že v čase trvania pracovného pomeru medzi účastníkmi a v čase vzniku škody bol vlastníkom predmetného motorového vozidla, nákladného vozidla - ťahač návesu značky Renault Prémium 385TI, ktoré vozidlo bolo pri dopravnej nehode poškodené a zároveň za týmto vozidlom bolo pripojené prípojné vozidlo - nákladný náves značky Trailor, toto poškodené nebolo, resp. navrhovateľ si v súvislosti s týmto návesom škodu neuplatňoval.
Nakoľko samotný písomný návrh bližšie tvrdenia navrhovateľa neobsahoval, až zo samotnej výpovede navrhovateľa na pojednávaní dňa 9.11.2006 vyplynuli ďalšie skutočnosti súvisiace s predmetom sporu.
Navrhovateľ vypovedal, že odporca sa nikdy nebránil svojej zodpovednosti za vzniknutú škodu a aj úhrade škody, keď sa spoločne dohovárali, že odporca mu škodu uhradí, a to vo výšky približne 400 000,- Sk, pričom nepoškodené časti auta by navrhovateľ ešte sa pokúsil odpredať, alebo od neho odkúpi poškodené vozidlo. Odporca sa rozhodol pre možnosť uhradiť škodu, ktorú nakoniec ustálili na výške 360 000,- Sk, a preto na túto čiastku bolo podpísané odporcom aj písomné Prehlásenie zo dňa 10.3.2005 ako jednostranný úkon uznania záväzku na náhradu škody zo strany odporcu pre navrhovateľa. Zároveň sa účastníci dohodli, že odporca má inú pohľadávku voči navrhovateľovi vo výške 160 000,- Sk, s čím navrhovateľ súhlasil, a preto sa účastníci dohodli, že mu odporca uhradí škodu za poškodenie motorového vozidla vo výške 200 000,- Sk. Pokiaľ sa tak nestalo, podal navrhovateľ príslušnú žalobu na súd.
Odporca na svoju obranu uviedol, že skutočne pôvodne navrhovateľ od neho požadoval náhradu škody za poškodené auto 400 000,- Sk, neskôr 360 000,- Sk, avšak sa dohodli, že bude započítaná pohľadávka odporcu voči navrhovateľovi vo výške 160 000,- Sk a v skutočnosti za poškodené auto navrhovateľovi zaplatí len 200 000,- Sk. Odporca nespochybnil, že podpísal Prehlásenie zo dňa 10.3.2005 a taktiež aj následne začiatkom mája list, v ktorom žiadal, aby mu navrhovateľ poskytol splátkový kalendár na splatenie tohto záväzku. Odporca tvrdil, že toto prehlásenie podpísal aj pod určitým tlakom, nebolo voči nemu ešte uzavreté trestné konanie. Jednoznačne však súhlasil s úhradou škody, avšak navrhol, aby súd nariadil znalecké dokazovanie na skutočnú výšku škody na vozidle navrhovateľa, pretože ani čiastka 200 000,- Sk nemôže zodpovedať skutočnej škode.
Pre potreby nariadenia znaleckého dokazovania na výšku škody na poškodenom motorovom vozidle navrhovateľa súd zabezpečil listinné dôkazy a výpoveď navrhovateľa ku skutočnosti, či je možné poškodené auto ohliadnuť alebo nie a čo sa s poškodeným autom po vzniku škody stalo.
Súd mal za preukázané listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom, že predmetné motorové vozidlo značky ev. č. Renault Prémium 385TI, ev. č. CA 151 AM nadobudol navrhovateľ v rámci leasingovej zmluvy uzavretej zo spoločnosťou B.O.F. a.s. B., pričom tento vzájomný vzťah bol ukončený dňa 30.6.2004 tak, že predmet prenájmu, a to spomínaný ťahač Renault Prémium prešiel ku dňu 18.8.2005 do vlastníctva nájomcu, navrhovateľa. Predmetom leasingovej zmluvy číslo 11355 bola obstarávacia cena predmetu leasingu v hodnote 1 200 000,- Sk.
Predmetné vozidlo mal navrhovateľ poistené v Poisťovni Č., ktorá pri likvidovaní škodovej udalosti, keď dňa 25.2.2005 obhliadla poškodené vozidlo, ktoré bolo už prevezené do sídla navrhovateľa, v obci S., vykonala fotodokumentáciu zachycujúcu poškodenie vozidla pri nehode, oznámila listom zo dňa 21.8.2006 navrhovateľovi, že mu neodporúča vykonať opravu vozidla, lebo náklady na opravu by presiahli hodnotu vozidla bezprostredne pred jeho poškodením a škodu označila ako totálnu škodu, a preto nevyčíslila ani výšku škody a neposkytla navrhovateľovi žiadne poistné plnenie.
Pokiaľ navrhovateľ najprv tvrdil, že po dopravnej nehode a poškodení vozidla dal ho zošrotovať, neskôr preukázal, že poškodené vozidlo previedol na iného vlastníka, čo vyplynulo aj z osvedčenia o evidencii tohto motorového vozidla, z ktorého vyplynulo, že dňa 10.9.2007 držiteľom vozidla značky Renault Prémium 385 TI sa stala spoločnosť C. s.r.o., R. XXX,. Č..
Pre potreby nariadenia znaleckého dokazovania znalcom z odboru cestná doprava, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel a technický stav cestných vozidiel, nakoľko nebolo možné v čase vykonávania znaleckého posudku ohliadnuť poškodené motorové vozidlo navrhovateľa, súd uložil znalcovi vypracovať znalecký posudok na základe fotodokumentácie vyhotovenej o poškodenom vozidle zamestnancom Č. P. dňa 25.2.2005, ktorú fotodokumentáciu na výzvu súdu táto poisťovňa zaslala a je prílohou spisu, okolnosťami nehodového deja tak, ako boli vyšetrené vo vyšetrovacom spise a následne trestnom spise Okresného súdu Žilina, spis Okresného dopravného inšpektorátu v Ž. ČVS: ORP47/DI- Za-2005 a spis Okresného súdu Žilina č. k. 1T/101/2005.
Z predmetného trestného spisu súd ako dôkaz v tomto občianskoprávnom konaní použil aj výpoveď navrhovateľa ako poškodeného, ktorý vypovedal pred vyšetrovacím orgánom dňa 4.4.2005, v ktorej výpovedi uviedol, že na nákladnom motorovom vozidle značky Renault Prémium mu vznikla škoda cca 550 000,- Sk, pričom si priberie znalca, aby mu presnú škodu ohodnotil. Škodu si bude uplatňovať buď prostredníctvom poisťovne, alebo od odporcu ako vodiča poškodeného vozidla.
Odporca vypočutý ako obvinený v trestnom vyšetrovacom konaní dňa 4.4.2005 okrem iného vypovedal, že si je vedomý zavinenia dopravnej nehody, ako aj toho, že viedol vozidlo pod vplyvom požitia alkoholických nápojov. Ohľadne škody na motorovom vozidle uviedol, že sa s majiteľom na náhrade škody na vozidle dohodol.
V trestnom spise sa okrem iného nachádza aj protokol o vyšetrení dopravnej nehody s fotodokumentáciou vykonanou policajným orgánom hneď na mieste nehody dňa 3. februára 2005.
Ustanovený znalec podal znalecký posudok písomne a na záver uviedol, že výška škody na poškodenom vozidle navrhovateľa zn. Renault Premium 385 TI, E.Č. CA 151AM ku dňa 3.2.2005 vrátane 19% DPH predstavuje 357.741,- Sk. Z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že znalec analyzoval nehodový dej a vychádzal z predpokladov pri analýze nehodového deja, a to, že predmetné vozidlo, ktoré za sebou malo pripojený náves, bolo prázdne, a preto vychádzal pri analýze nehodového deja v hmotnosti tohto vozidla a návesu a hmotnosti vodiča pričom posudzoval aj reakčný čas vodiča, odporcu, pretože bolo zistené požitie alkoholu, pri ohliadke miesta dopravnej nehody políciou neboli zistené stopy po brzdení a na základe týchto skutočností znalec simuloval nehodový dej, avšak sa mu nepodarilo simuláciou presne ustáliť polohu vozidiel po kolízii, čo mohlo byť podľa znalca spôsobené nepresnosťou merania príslušníkmi Dopravného inšpektorátu v Ž., ale aj posunutím vozidiel po kolízii, avšak podľa tachografového kotúča posudzoval rýchlosť vozidla, ktoré viedol odporca 50-60 km/h, ale aj 70 km/h. Tejto simulácii a týmto údajom zodpovedá deformácia vozidiel, ktorú zistil z fotodokumentácie, či už vo vyšetrovacom spise alebo z dokumentácie vyhotovenej zamestnancom Č. P.. Ďalej znalec posudzoval vek poškodeného vozidla, ktoré bolo vyradené v roku 1997 vo F., uvedené do prevádzky dňa 1.7.1997 a v čase dopravnej nehody, dňa 3.2.2005 bolo ubehnutých s vozidlom 922701 km. Znalec potom stanovil východiskovú hodnotu vozidla na 2.564.100,- Sk bez DPH, technickú hodnotu vozidla pred poškodením na sumu 256.410,- Sk a následne vypočítal všeobecnú hodnotu vozidla pred poškodením spolu s DPH na sumu 632.036,- Sk, a to pri stanovení koeficientu predajnosti vozidla pred vznikom škody. Znalec následne na základe fotodokumentácie vyššie citovanej uviedol popis poškodenia vozidla a taktiež záver, že nejednalo sa o totálne zničené vozidlo a doporučil by opravu. Stanovil celkové náklady na opravu v sume 439.312,- Sk. Následne vypočítal technickú hodnotu vozidla po oprave poškodenia vozidla, a to na sumu 381.471,- Sk, a tak vypočítal všeobecnú hodnotu vozidla po oprave spolu s DPH na sumu 797.076,- Sk a vzniknutú škodu spolu s DPH na sumu 357.741,- Sk.
Na výzvu odporcu bol znalec vypočutý aj na pojednávaní, na ktorom zotrval na svojom písomnom znaleckom posudku a doplnil ako dospel k stanoveniu východiskovej hodnoty vozidla pred poškodením. Dospel k nej takým spôsobom, že z východiskovej hodnoty vozidla vo výške 2.564.100,- Sk vypočítal technickú hodnotu vo výške 10% z tejto sumy, pretože vozidlo v čase vzniku škody malo splnenú normu životnosti a vtedy sa stanovuje technický stav vozidla priamo. Znalec vychádzal z porovnateľného typu vozidla, z približného počtu odjazdených kilometrov. Naviac, keď nebolo možné obhliadnuť vozidlo osobne po vzniku škody vychádzal len z údajov mu súdom poskytnutých, a preto stanovil najnižšiu hodnotu 10 %. Pri určení nákladov na opravu vychádzal z údajov zistených v autorizovanom servise pre autá značky Renault a potom pri výpočte škody vychádzal z nákladov na opravu s porovnaním všeobecnej hodnoty vozidla pred opravou a po oprave, a nakoľko nebola preukázaná skutočnosť o zbytkoch a prípadne stanovená i hodnota, tieto nemohol odpočítať.
Po takto vykonanom dokazovaní účastníci nenavrhli vykonať žiadne dokazovanie, navrhovateľ na svojom návrhu zotrval a žiadal priznať náhradu trovu konania.
Odporca žiadal žalobu zamietnuť, pretože nebola preukázaná výška škody, keď navrhovateľ najprv žiadal 360.000,- Sk, neskôr 200.000,- Sk a stále nie je zrejmé v akej výške mal odporca navrhovateľovi škodu spôsobiť.
V danom prípade predmetom konania a návrhu bola náhrada škody z titulu všeobecnej zodpovednosti zamestnanca, odporcu za škodu spôsobenú navrhovateľovi, zamestnávateľovi na nákladnom motorovom vozidle pri dopravnej nehode, ktorú zavinil odporca, a to pod vplyvom alkoholu.
Podľa § 179 ods. 1, 2 Zákonníka práce, zákona č. 311/2001 Z.z. v znení zmien a doplnkov zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.
Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.
Podľa § 186 ods. 1, 2 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.
Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.
Podľa § 188 Zákonníka práce pri určení škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase vzniku škody.
Podľa § 191 ods. 3 Zákonníka práce ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.
Podľa § 15 Zákonníka práce prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Z vykonaného dokazovania bola jednoznačne preukázaná zodpovednosť odporcu za škodu navrhovateľovi, ktorú škodu odporca spôsobil zavineným porušením povinnosti pri povinností pri plnení pracovných úloh. Boli splnené všetky zodpovednostné predpoklady, a to protiprávny úkon, porušenie pravidiel o premávke na pozemných komunikáciách, vedenia vozidla pod vplyvom alkoholu a následkom
toho bolo spôsobenie dopravnej nehody, stretu s iným vozidlom a poškodenie vozidla navrhovateľa, zamestnávateľa odporcu.
V danom prípade podľa § 135 O.s.p. je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných zákonov, a kto ich spáchal.
Taktiež bol splnený predpoklad vzniku škodu, poškodenia motorového vozidla navrhovateľa, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním odporcu a výkon škody, zavinenie odporcu ako zamestnanca, existencia pracovného pomeru a bolo preukázané, že ku škode došlo pri plnení pracovných úloh, vedení vozidla navrhovateľa odporcom, zamestnancom, ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonával pre navrhovateľa prácu vodiča MKD ( Medzinárodnej kamiónovej dopravy).
Medzi účastníkmi bola sporná výška škody, ktorá spornosť bola odstránená znaleckým posudkom, ktorý určil výšku škody na motorovom vozidle, keď v zmysle ust. § 188 Zákonníka práce vychádzal z ceny motorového vozidla v čase vzniku škody. Znalec vyčíslil vznik škody v súvislosti s určením ceny vozidla v čase vzniku škody, vychádzajúc z nadobúdacej ceny a prihliadajúc na pokles hodnoty vozidla v dôsledku opotrebovania, starnutia, pričom vychádzajúc z ustálenej judikatúry nie je vôbec podstatné a potrebné zisťovať, či poškodené vozidlo bolo opravené, či následne vlastník poškodeného vozidla vec ďalej predal, daroval a pod.. Predmetom konania bola náhrada škody na motorovom vozidle a súd mal za preukázané, že ku škode došlo, zodpovedá za ňu odporca, a preto je povinný v peniazoch túto škodu navrhovateľovi uhradiť.
Pri vyhodnocovaní jednostranného právneho úkonu, uznania záväzku odporcom, podľa ust. § 199 ods. 3 Zákonníka práce v spojení s § 15 Zákonníka práce je súd toho názoru, že Zákonník práce vychádza z neformálnosti tohto právneho úkonu a potom je možné analogicky ho posudzovať aj v súvislosti s príslušným ust. Občianskeho zákonníka v § 558. Zo samotného písomného Prehlásenia zo dňa 10.3.2005 podpísaného odporcom, následného úkonu odporcu - žiadosti o splátkový kalendár a výpovedí účastníkov jednoznačne vyplýva, že odporca vykonal prejav vôle a uznal záväzok nahradiť škodu navrhovateľovi v sume 360.000,- Sk. Pokiaľ sa vzájomne účastníci dohodli o započítaní iných svojich vzájomných pohľadávok, nebolo predmetom tohto konania ich skúmať, pretože účastníci ďalej zhodne predniesli, že navrhovateľ za poškodené auto následne požadovala požaduje od odporcu sumu 200.000,- Sk, čo odporca nespochybnil. Odporca nepreukázal neplatnosť tohto jednostranného právneho úkonu, napríklad, že bol tento úkon z jeho strany vykonaný neslobodne, že bol na neho vykonaný nátlak.
Pokiaľ znalecký posudok určil výšku škody na poškodenom vozidle navrhovateľa v sume 357.741,- Sk, navrhovateľa požadoval náhradu škody v sume 200.000,- Sk s tým predpokladom, že pokiaľ pôvodne požadoval sumu 360.000,- Sk s odporcom sa dohodli o započítaní vzájomnej pohľadávky v sume 160.00,- Sk, a preto požadoval predmetnou žalobou od odporcu zvyšok škody vo výške 200.000,- Sk , súd priznal navrhovateľovi z titulu náhrady škody sumu 197.741,- Sk a vo zvyšku, v sume 2.259,- Sk potom návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný. Súd taktiež zamietol v časti návrh o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 360.000,- Sk od 1.4.2005 do 11.4.2005 a vo výške z úroku z omeškania 6% ročne zo sumy 200.000,- Sk od 12.4.2005 do 10.8.2005, z toho dôvodu, že pokiaľ priznal úrok z omeškania navrhovateľovi vo výške 6% ročne zo sumy 197.741,- Sk od 11.8.2005 do zaplatenia, vychádzal z ust. § 517 Občianskeho zákonníka.
Podľa tohto ustanovenia dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania.
Navrhovateľ písomnou výzvou zo dňa 25.7.2005 doručenou odporcovi 28.7.2005 vyzval odporcu na zaplatenie náhrady škody vo výške 200.000,- Sk do 10.8.2005. Za to podľa názoru súdu patrí navrhovateľovi príslušný úrok z omeškania v zmysle Nariadenia vlády SR č.83/95 Z.z. vo výške 6% ročne od nasledujúceho dňa , t.j. 11.8.2005, kedy sa odporca so svojím dlhom voči navrhovateľovi z titulu náhrady škody dostal do omeškania.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Pokiaľ aj v písomnom prehlásení zo dňa 10.3.2005 - uznanie záväzku sa zaviazal odporca uhradiť pohľadávku do 31.3.2005, následne požiadal navrhovateľa o povolenie splátok a navrhovateľ reagoval tzv. predžalobnými výzvami, v ktorých stanovil nový termín, v danom prípade do 10.8.2005, na zaplatenie čiastky 200.000,- Sk. Rozhodnutie o náhrade trov konania je podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého ustanovenia, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal úspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.
V danom prípade bol navrhovateľ úspešný okrem nepatrnej časti, a to čo do istiny, v percentuálnom vyjadrení 1,1% a v príslušenstve čo do časti úroku z omeškania, výška škody, ktorá bola predmetom sporu bola stanovená znaleckým posudkom, a preto súd priznal navrhovateľovi náhradu trov v plnom rozsahu. Trovy navrhovateľa predstavujú : zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 12.000,- Sk a trovy právneho zastúpenia navrhovateľa advokátom vo výške 38.459,- Sk. V zmysle písomného vyúčtovania advokáta, súd priznal navrhovateľovi trovy konania z titulu trov právneho zastúpenia v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, odmena za jeden úkon právnej služby podľa ust. § 10 ods. 1 je 6.650,- Sk. Advokát vykonal päť úkonov právnej služby, prvý úkon - prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na začatie konania, účasť na pojednávaní dňa 9.11.2006. dňa 25.5.2007 a 24.9.2008. Za účasť na pojednávaní dňa 25.5.2007 patrí však odmena len v 1-ine, pretože pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci a súd nepriznal zástupcovi navrhovateľa odmenu za účasť na pojednávaní dňa 16.5.2006, na ktorom sa nedostavil navrhovateľ a jeho zástupkyňa nevedela bližšie uviesť žiadne okolnosti návrhu a ďalšie tvrdenia potrebné pre pokračovanie v konaní. Z titulu odmeny za úkony advokáta patrí náhrada trov konania vo výške 26.600,- Sk za štyri úkony plus za úkon v 1-ine 1.662,- Sk, spolu 28.262,- Sk. K jednému úkonu patrí režijný paušál 150,- Sk, ku dvom po 164,- Sk, ku jednému po 178,- Sk a ku poslednému po 190,- Sk, spolu 846,- Sk podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky.
Ďalšími trovami je náhrada cestovného podľa § 15 citovanej vyhlášky a náhrada za stratu času podľa § 17 tejto vyhlášky. Za účasť na pojednávaní dňa 25.5.2007 je náhrada za jednu polhodinu 297,- Sk. Advokát cestoval z Č. do L. M. a späť, čo je osem polhodín, spolu 2.376,- Sk. Za účasť na pojednávaní dňa 24.9.2008 je náhrada za jednu polhodinu straty času 317,- Sk, za osem polhodín 2.536,- Sk.
Na cestu advokáta z Č. do L. M. a späť pri ubehnutí 250 km bolo použité osobné motorové vozidlo so spotrebou 8 litrov na 100 km, pri prvom pojednávaní bola základná sadzba náhrady za používanie cestných mot. vozidiel 6,20 Sk/km, podľa opatrenia MPSVR SR č. 260/2004 a pri druhom pojednávaní táto náhrada bola 5,50 Sk/km podľa opatrenia č. 181/2008 Z.z. Pri prvej ceste boli zakúpené pohonné hmoty za 36,- Sk/l, pri druhej ceste 39,70 Sk/l. Náklady cestovného pri prvej ceste boli 2.270,- Sk a pri druhej ceste 2.169,- Sk. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú 38.459,- Sk, spolu trovy konania navrhovateľa 50.459,- Sk.
Náhrada trov štátu je podľa § 148 ods.1 O.s.p, podľa ktorého ustanovenia štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Trovy štátu vznikli zaplatením znalečného znalcovi Ing. G. za znalecký úkon, účasť na pojednávaní dňa 24.9.2008 a vypovedanie znalca v sume 400,- Sk. Podľa výsledku konania súd zaviazal na túto náhradu trov štátu odporcu, ktorý v konaní úspešný nebol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.