Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/199/2002

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci navrhovateľa X. N., C. N. Č.. XX, C., zastúpeného advokátkou JUDr. Evou Bušovou, Tobrucká 6, Bratislava, proti odporcovi P.. S. N., C. E.. Z. Č.. XX, F., zastúpenému advokátom JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, Vajnorská č. 20, Bratislava, o určenie neplatnosti závetu takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania 44.328,50,- Sk do rúk právneho zástupcu odporcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť trovy štátu 43.486,50,- Sk na účet Okresného súdu Bratislava II do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na súd dňa 22.8.2002 sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že závet poručiteľky D. N., Q.. C., H.. X.X.XXXX, T.. XX.X.XXXX, H. C. C., N.H. XX, spísaný dňa 7.5.1983, je neplatný. Uviedol, že závet považuje za absolútne neplatný právny úkon s poukazom na a . Závet je spísaný na dvoch listoch papiera, pričom prvá strana závetu nie je podpísaná a datovaná poručiteľkou, ale len druhá strana. Z takto spísaného závetu nemožno bezpečne a nad akúkoľvek pochybnosť tvrdiť, že tento závet je poslednou vôľou poručiteľky. Takýto závet, keď bol spísaný na dvoch listoch papiera, mal byť aj spojený takým spôsobom, aby tvoril jeden nedielny celok, lebo len tak by bolo zrejmé, že poručiteľka naozaj prejavila svoju skutočnú vôľu. Pri závetnom dedení platí zásada, že čo nie je kryté podpisom, nemožno považovať za platné. To platí aj na závet, ktorý je spísaný tak, že sa nachádza na viacerých listoch papiera, lebo len tak možno bezpečne usúdiť, že to je posledná vôľa toho ktorého poručiteľa. V danom prípade sa tak nestalo ohľadne závetu, ktorý predložil odporca. Naviac na prvej strane závetu, ktorá je na samostatnom liste papiera, a ktorá je bez dátumu a podpisu poručiteľky sa uvádza meno testamentárneho dediča a čo mu poručiteľka odkazuje, na ďalšej

strane závetu, ktorá je už na samostatnom liste, sa síce nachádza podpis a dátum poručiteľky, avšak neuvádza sa v tejto časti závetu meno testamentárneho dediča a čo mu poručiteľka odkazuje. Predmetný závet je neplatný právny úkon aj s poukazom na ust. , pretože sa nejedná v tomto prejave poručiteľky o jej slobodnú a vážnu vôľu, vzhľadom na skutočnosť, že poručiteľka trpela na chronický alkoholizmus, ktorý u nej vyústil do alkoholickej demencie a za takéhoto stavu jednoznačne sa nemohlo jednať z jej strany o slobodnú a vážnu vôľu v zmysle ust. . Poručiteľka trpela na alkoholizmus, bola liečená súkromne a dlhodobo, pričom tento stav vyústil až

do alkoholickej demencie. V takomto stave bola sugestibilná, schopná urobiť čokoľvek, s narušenou kritičnosťou. Jednalo sa u nej o duševné ochorenie. Trpela na stavy dezorientácie, nepamätala si veci, prejavovali sa u nej stavy zmätenosti, jednalo sa u nej o organický psychosyndróm. Preto z tohto dôvodu je prejav poslednej vôle poručiteľky neplatný právny úkon i s poukazom na ust. . Pokiaľ ide o polovicu domu na N. V.. Č.. XX N. C., ktorý by mal byť predmetom dedičstva po jeho nebohej manželke, navrhovateľ uviedol, že formálne podľa kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 25.6.1968, odkúpila poručiteľka túto ideálnu polovicu rodinného domu od predávajúceho jeho syna Z. N., avšak k tomuto právnemu úkonu, keďže sa robil počas trvania ich manželstva, on (navrhovateľ) nikdy súhlas nedal a z tohto dôvodu preto sa nemôže jednať o perfektný právny úkon s poukazom na ust. v znení platnom v roku 1968. Hoci formálne je poručiteľka vedená ako ideálna podielová spoluvlastníčka vyššie citovaného rodinného domu s pozemkom v jednej polovici, predmetná kúpnopredajná zmluva je absolútne neplatným a nulitným právnym úkonom, a ako taká je bez právnych účinkov s poukazom na ust. , pretože je nepochybné, že obchádza ust. . Naviac, tento právny úkon je predstieraným (simulovaným) právnym úkonom pretože kupujúca - jeho zomrelá manželka a teraz poručiteľka, nikdy žiadne peniaze predávajúcemu nevyplatila, hoci to tento potvrdil v kúpnopredajnej zmluve zo dňa 25.6.1968, pretože žiadne nemala ako svoje výlučné vlastníctvo, ktoré by nadobudla pred manželstvom s ním. Z tohto dôvodu preto predmetom dedičstva po D. N. nemôže byť ideálna polovica predmetného rodinnému domu. Ďalej navrhovateľ tvrdil, že písmo na závete, ani podpisy, nie sú jeho manželky.

Odporca s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť. Uviedol, že závet spĺňa všetky zákonné náležitosti, je vlastnoručne napísaný poručiteľkou, vlastnoručne podpísaný a datovaný. Dňa 18.10.2000 poručiteľka iba opätovne obsah závetu potvrdila pred svedkami. To, že je uvedených niekoľko dátumov nemá vplyv na platnosť závetu. Spochybňovanie písma poručiteľky je účelové tvrdenie. To, že poručiteľka nebola svojprávna, je tiež účelové tvrdenie, ktoré nezodpovedá pravde. Poručiteľka nebola zbavená svojprávnosti a netrpela takou duševnou poruchou, ktorá by spôsobovala neplatnosť závetu. Ďalší dôvod neplatnosti spočívajúci v tom, že navrhovateľ nedal súhlas k tomu, aby poručiteľka odkúpila polovicu rodinného domu neobstojí. Navrhovateľ obsah zmluvy poznal, bol s ňou oboznámený a odporca vylučuje, že by s ňou nesúhlasil. Ďalej odporca uviedol, že bol prítomný, keď poručiteľka podpísala závet, ktorý mala už vopred pripravený. Bolo to, keď navrhovateľ nebol doma.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a svedkov S. D., A. D., Z.. A. Š., Z.. B. Š.D., Z. N., Z.. S. D., P.. O. E. B. G. N., T. S.. Z.. N. H., L.., zástupkyne znaleckej organizácie Z.. G.

Ž., obsahom znaleckých posudkov, pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. D 253/02, D not 55/02 a ďalších listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil tento skutkový stav veci:

Dňa 31.12.1960 uzatvorili navrhovateľ a D. N., Q.. C. manželstvo.

Dňa 25.6.1968 uzatvorili Z. N. ako predávajúci a D. N. ako kupujúca kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti - parc. č. XXXX/X a XXXX/X, kat. úz. Q. (v pozemkovej knihe vo vl. XXXX, parc. č. XXXX/ XX), teda ? -ica rodinného domu, súp. č. 1610 a ?- ica záhrady a dvora s príslušenstvom nachádzajúce sa v C. - S., N. V.. Č.. XX, a to za cenu 42.000,- Kčs. Podľa bodu 7. zmluvy bola kúpna cena vyplatená k rukám predávajúceho tak, že 22.000,- Kčs v hotovosti a 20.000,- Kčs na vkladnú knižku č. 6223347 v Štátnej sporiteľni, ktorú taktiež prevzal, čo predávajúci potvrdil podpisom zmluvy.

Dňa 7.5.1983 poručiteľka D. N., Q.. C. narodená 4.3.1922 spísala závet, v ktorom uviedla, že po svojej smrti všetok hnuteľný, ako aj nehnuteľný majetok, kdekoľvek sa nachádzajúci, testuje pre synovca P.. S. N., projektanta u ČSD, bytom A. S. C., Z. V.. XXX (odporca). Hnuteľný majetok pozostáva z časti bytového zariadenia, vkladnej knižky, ktorá znie na heslo, ktoré heslo záveťou dotknutý pozná, z ktorého vkladu testuje na seba pripadajúcu čiastku. Hnuteľné veci pozostávajú aj zo šperkov - jeden briliantový prsteň a ďalšie štyri prstene, jeden široký a jeden malý zlatý náramok, tri páry náušníc, dve zlaté retiazky z päť kusov príveskami, tri hodinky a zlomkové zlato. Tieto šperky tvoria jej osobné vlastníctvo, ktoré neboli nadobudnuté počas manželstva, alebo ktoré dostala darom počas manželstva. Ešte tri dámske kožuchy. Nehnuteľný majetok pozostáva z polovice domu Č.. XX N. V.., S. Č.. XXXX/

X, X nadobudnuté kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 25. júna 1968, zaregistrovanou 8. júla 1968 pod č. RT 438/68. Túto polovicu domu kúpila za peniaze, ktoré mala ešte pred vydajom, respektíve z predaja dedičstva rodinného domu po rodičoch. Tieto peniaze nepochádzajú zo spoločného úsilia s terajším manželom, a preto ide o nehnuteľnosť, ktorá je mimo bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Závet činí z toho dôvodu, že jej čiastka bola nadobudnutá výlučne len z jej činnosti z jej peňazí, ktoré nadobudla predajom dedičského podielu po rodičoch. Zákonného dediča nemá a manžel má svoj podiel na polovici majetku. Tento závet písala po zrelom uvážení a vlastnoručne a tento aj vlastnoručne podpísala. Opätovne poručiteľka závet podpísala dňa 18.10.2000 v prítomnosti dvoch svedkov: S. D. B. A. D..

Listinou zo dňa 8.11.1984 D. N. vydedila adoptovaného syna Z. N..

Dňa 28.1.2002 D. N., Q.. C., zomrela.

Tunajší súd uznesením zo dňa 10.6.2002, č. k. D 253/2002, , právoplatným dňa 20.8.2002 odkázal navrhovateľa, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podal žalobu na Okresný súd Bratislava II o určenie neplatnosti závetu poručiteľky.

V čestnom prehlásení zo dňa 14.10.2002 navrhovateľ uviedol, že v roku 1968 donútil svojho syna Z. N., aby opustil ich spoločný rodinný dom (prvá polovica bola jeho - po matke), ktorý on postavil s prvou manželkou, jeho matkou. Tento skutok urobil na nátlak svojej druhej manželky D.. Táto ďalej naliehala, aby polovica domu, ktorá patrí synovi bola prepísaná na nich, teda aby sa urobila kúpno- predajná zmluva č. R 1438/8. Kúpnu cenu polovice domu syn Z. nikdy neprevzal, ale na jeho nátlak, proti svojej vôli podpísal zmluvu preto, lebo mu sľúbil zabezpečiť dvojizbový byt, ktorý dostal ako stabilizačný od vtedajšieho zamestnávateľa.

Podľa vyjadrenia Psychiatrickej nemocnice vo Veľkom Záluží, Z.. B. Š. bol u nich zamestnaný od 1.10.1975 do 14.12.1983. D. N. nebola v ich nemocnici hospitalizovaná. Nemocnica nemala súhlas na vykonávanie ambulantnej psychiatrickej starostlivosti. Ambulantné vyšetrenia lekári vykonávali, ale nebolo ich povinnosťou o realizovaných ambulantných psychiatrických vyšetreniach viesť písomnú nemocničnú dokumentáciu.

Podľa záverov znaleckého posudku zo dňa 20.3.2005 vypracovaného S.. Z.. N. H., L.., znalcom z odboru zdravotníctvo - odvetvie psychiatria, podľa získaných údajov (spis + zdravotná dokumentácia) možno potvrdiť, že u neb. D. N., H.. X.X.XXXX B. T.. XX.X.XXXX, sa jednalo najneskôr od roku 1981 o syndróm závislosti od alkoholu, s dvomi ambulantne liečenými alkoholickými delíriami. U menovanej ďalej išlo o mnoho závažných telesných ochorení - vredová choroba dvanástnika, hypertenzia, ischemická choroba srdca, angina pectoris. Takisto prekonala dve mozgové cievne príhody s následným parkinsonizmom. Od roku 1986 sa v záveroch Dr. Štítnického objavuje demencia, neskôr aj v záveroch iných lekárov - hodnotí sa ako demencia cievnej etiológie- vaskulárna demencia. Neb. D. N., trpela ku dňu 18.10.2000 podľa viacerých údajov zo zdravotnej dokumentácie celkom jednoznačne demenciou. Demencia je ochorenie, ktoré celkom vážne narušuje pamäťové a intelektové funkcie, vedie k hlbokej degradácii osobnosti. Takýto stav úplne vylučuje možnosť posúdiť následky konania, svoje konanie racionálne ovládať. Táto demencie bola spôsobená multifaktorálne (chronický alkoholizmus, vaskulárne zmeny mozgu, následky opakovanej cievnej mozgovej príhody a Parkinsonovej choroby). Demencia bola zhodne diagnostikovaná viacerými psychiatrami, neurológom, geriatrom i internistom. Ku dňu 7.5.1983 existuje relevantný údaj len z jedného zdroja (dokumentácia psychiatra M.. Š.). Podľa jeho záznamov v ten deň ju vyšetril, konštatoval optické halucinácie, konkrétne charakteristické zoopsie (halucinácie zvierat) ako aj iné príznaky svedčiace pre počínajúci delirantný stav alkoholickej genézy. Ide o krátkodobú alkoholickú psychózu, ktorá takisto hrubo a hlboko narušuje rozpoznávacie a ovládacie funkcie postihnutého. Znalec nezistil okolnosti, ktoré by nasvedčovali pre zníženie ovládacích a rozpoznávacích schopností. Ako pri demencii, tak pri alkoholickom delíriu, ide o vymiznutie uvedených schopností.

Podľa záverov znaleckého posudku č. 2/06 vypracovaného na žiadosť odporcu dňa 25.3.2006 Z.. E. D., znalcom z odboru zdravotníctvo - odvetvie psychiatria, u D. N. znalec nemôže s určitosťou stanoviť v termínoch 7.5.1983 a 18.10.2000 žiadnu psychiatrickú diagnózu, ktorá by limitovala jej schopnosť slobodne prejaviť svoju vôľu, pochopiť okolnosti napísania a potvrdenia závetu, ako aj jeho význam.

Podľa záverov znaleckého posudku č. 9/2006 zo dňa 25.7.2007 vypracovaného znaleckou organizáciou Psychiatrickou nemocnicou Philippa Pinela, znalecká organizácia sa vo svojich odborných záveroch nestotožňuje so závermi S.. Z.. N.. H., L.. S.. H. postavil hodnotenie duševného stavu poručiteľky najmä z podkladov dokumentácie Z.. Š.. Táto dokumentácia je podľa znaleckej organizácie ako formálne, tak aj odborne neprijateľná a vôbec nekorešponduje s ostatnou oficiálnou zdravotnou dokumentáciou, s ktorou je dokonca v rozpore. Dňa 7.5.1983 D. N. netrpela žiadnou duševnou poruchou, ktorá by negatívne ovplyvnila jej rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Dňa 18.10.2000 pravdepodobne tak isto bola schopná posúdiť následky svojho konania a svoje konanie ovládať. Avšak, vzhľadom na v tom čase už prítomné organické postihnutie mozgu poručiteľky, post hoc sa k jej psychickému stavu v tom konkrétnom čase už nemožno jednoznačne vyjadriť.

Svedok S. D., bývalý kolega odporcu, uviedol, že poznal p. D.u N.. Boli známi, chodievali aj s manželkou a deťmi k nim na záhradu. Pani N. jeho aj s manželkou zavolala, aby prišli, že má spísaný závet, aby ho prečítal, a keď ho prečítal aj pred manželkou, tak ho obaja podpísali. On tam ešte dopísal, že nie je chorá, že to nerobí pod nátlakom. Ten závet už bol podpísaný a datovaný. Bolo to tak, že odporca bol na služobnej ceste v Bratislave a povedal mu, že krstná mama ich volá, aby tam prišli. Išli tam spolu aj s odporcom, keď tam prišli, tak sa s ňou odporca chvíľu rozprával, ale potom odišiel s tým, že sa s nimi chce krstná mama rozprávať. Keď on závet prečítal, povedal jej, aby to znovu podpísala, čo aj urobila a napísala tam aj dátum. On nemal pochybnosti o tom, že p. N. je normálna, videl na nej, že je normálna. Ona si na nič nesťažovala, rozprávali sa o iných veciach, psychicky bola v poriadku.

Svedkyňa A. D., uviedla, že odporca bol kolega jej manžela. Navrhovateľ bol krstným otcom odporcu. Ona u nich bola asi 1 alebo 2 krát. Pani D. N. videla asi dvakrát. Keď boli u nich na tej druhej návšteve, tak im p. N. ukázala závet, aby ho prečítali a podpísali. Manžel ho prečítal nahlas a ona (svedkyňa) ho podpísala. Pani N. závet pred nimi podpísala a manžel jej povedal, aby tam ešte raz napísala dátum. Bolo to niekedy na jeseň roku 2000. Pani N. ich zavolala prostredníctvom jej manžela. Ona vtedy videla p. N. poslednýkrát. Zdala sa jej normálna, ako staršia žena.

Svedkyňa Mgr. A. Š., neter navrhovateľa, uviedla, že poznala p. N. od detstva, často chodievala k nej a k strýkovi na prázdniny. Neskôr, keď sa vydala, tie návštevy boli menej časté. Pani N. mala sklon občas vypiť nejaký ten pohárik. Určitý šok zažila (svedkyňa) v roku 1983, bolo to niekedy v máji, prvý májový týždeň, prišla za manželom do Bratislavy a prespala u strýka. Prišla tam v piatok v neskoré popoludnie a zostala do soboty, keď v podvečer odišla. Vtedy teta zostala až v bezvedomí, asi pod vplyvom alkoholu. Dopadlo to tak, že ju strýko uložil do postele a išla spať. Na druhý deň išli všetci spolu niekam do liečebne mimo Bratislavy. Vtedy ich doktor poslal preč, bol veľmi nepríjemný. Po návrate domov jej strýko priznal, že teta prepadla alkoholu. Teta bola neschopná komunikácie, bola bezvládna, bola ako telo bez duše. Väčšinu času prespala.

Svedok Z.. B. Š., uviedol, že liečil manželku navrhovateľa p. N. od 19.12.1981. Bolo to tak, že jeho priateľ ich poznal a manželka navrhovateľa dosť pila, tak ho poprosil, či by im nemohol pomôcť. Liečba bola ambulantná. Buď oni chodili za ním, alebo on za nimi. Zdravotný záznam mohol urobiť aj niekoľko dní potom. V podstate už pri prvom vyšetrení zistil syndróm závislosti na alkohole a delírium tremens, ktoré sa prejavuje trasením rúk, celého tela, pacient sa potí, je mimo, dezorientovaný má vidiny. On jej nasadil lieky a dostávala aj injekcie. Pacientka bola problémová, nechcela veľmi rešpektovať pokyny, nechcela brať lieky. Pokiaľ ide o vyšetrenie 7.5.1983, prišiel vtedy navrhovateľ spolu s jednou ženou a manželkou, ktorá bola opitá, bola aj delirantná. On sa vtedy trochu rozčúlil a vytkol im, prečo mu vedú opitú pacientku, nakoľko vtedy sa už nič nedá robiť, nedajú sa nasadiť lieky. Potom keď prišli na druhý

deň, tak jej nasadil lieky, dal jej injekciu, aj vtedy bola delirantná, mala poruchy pamäti, nevedela čo robí. Hospitalizáciu odmietala. V dňoch 7.5. a 8.5.1983 bola kritičnosť p. N. znížená, bola delirantná. Takýto pacienti mávajú problém sami so sebou, mávajú vidiny.

Svedok Z. N., syn navrhovateľa, uviedol, že od kedy zomrela jeho matka, bol pod neustálym psychickým nátlakom p. N., pod vplyvom tohto nátlaku aj podpísal nejaký papier a až po 10 rokoch sa dozvedel, že to bola kúpna zmluva. Žiadne peniaze nedostal, ani žiadnu vkladnú knižku od p. N.. Otec o tom nevedel. Jeho vzťah k p. N. bol ako k macoche. Ona mala problémy s alkoholom v podstate od roku 1968. Ona si priniesla so sebou do manželstva vkladnú knižku, na ktorej bolo 5,- Sk, starý kredenc, starú skriňu a žiadne peniaze v hotovosti.

Svedok MUDr. S. D., lekár p. N., uviedol, že k nemu bola poslaná pre problémy so srdcom a pre zvýšený krvný tlak. Bola sledovaná aj u neurológa a ortopéda. U neho nebola liečená pre ochorenie, ktoré by mohlo mať vplyv na jej schopnosť posúdiť následky konania, ani jej neboli predpisované žiadne také lieky. On nemal vedomosť o tom, že by mala nejaké problémy s alkoholom. Keď bola u neho na vyšetrení, nikdy nebola pod vplyvom alkoholu. Pokiaľ by pacientka trpela na nejakú formu demencie, pri vyšetrení by to zistil. U tejto pacientky zistil ľahkú, počínajúcu demenciu. Keby zistil niečo neobvyklé v jej správaní, bolo by to v jej záznamoch.

Svedok P.. O. E., bratranec a švagor odporcu, uviedol, že D. N. bola jeho teta. Stýkal sa s ňou často, dlhé roky ho teta aj s manželom navštevovali v Leviciach, aj oni ich navštevovali v Bratislave. To, že by bola p. N. dementná, to nie je pravda, nemala žiadne problémy, normálne sa s ňou dalo komunikovať až do konca. On ju videl naposledy asi týždeň alebo dva pred smrťou. Ona si občas vypila, ale posledných 7 - 8 rokov vôbec nepila. V rodine bolo všeobecne známe, že teta spísala závet, on sa to dozvedel od odporcu a jeho otca. Pani N. mala k odporcovi veľmi dobrý vzťah, bola jeho krstná mama. Vyjadrovala sa tak, že po nej všetko zdedí odporca. Nie je pravdou, že do manželstva nič nepriniesla. Ona celkom dobre zarábala a zdedila dom po rodičoch spolu so svojimi sestrami a mala peniaze z predaja tohto domu.

Svedkyňa G. N., manželka navrhovateľa, uviedla, že s p. N. a jej manželom sa často navštevovali, pomáhali im. Pani N. brala jej manžela ako syna, lebo vlastné deti nemala. Ona nikdy nevidela p. N. v takom stave, že by o sebe nevedela. V roku 1983 sa p. N. dosť často sťažovala, že sú medzi nimi hádky, že

manžel sa k nej dosť hrubo správa, a že by chcela spísať závet. Keď sa im zhoršil zdravotný stav, asi pred 7 rokmi, bola reč o tom, že by kúpili dom v Leviciach, doňho by sa všetci nasťahovali a oni by ich doopatrovali. Ale zrazu od toho navrhovateľ odstúpil. Keď sa to nezrealizovalo, p. N. povedala, že by chcela potvrdiť závet. P. N. často spomínala, že všetko nechá manželovi svedkyne.

Podľa úč. ku dňu 25.6.1968 v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom osobného vlastníctva a čo niektorý z manželov nadobudol za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov.

Podľa § 145 ods. 1 cit. zák. bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

Podľa úč. ku dňu 7.5.1983 právny úkon musí sa urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 38 ods. 1 cit. zák. neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.

Podľa § 38 ods. 2 cit zák. takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Podľa § 39 cit. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči záujmom spoločnosti.

Podľa § 476 ods. 1 cit. zák. poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou alebo ho zriadiť vo forme notárskej zápisnice.

Podľa § 476 ods. 2 cit. zák. pre platnosť závetu napísaného vlastnou rukou je potrebné, aby ho poručiteľ podpísal a uviedol v ňom deň, mesiac a rok, keď ho podpísal.

Podľa úč. ku dňu 18.10.2000 právny úkon musí sa urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 38 ods. 1 cit. zák. neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.

Podľa § 38 ods. 2 cit zák. takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Podľa § 39 cit. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči záujmom spoločnosti.

Podľa § 476 ods. 1 cit. zák. poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

Podľa § 476 ods. 2 cit. zák. v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

Podľa § 476a cit. zák. vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný.

Podľa § 476b cit. zák. závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.

S poukazom na cit. zák. ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť.

Navrhovateľ sa domáhal určenia neplatnosti závetu spísaného jeho manželkou nebohou D. N. dňa 7.5.1983.

Neplatnosť videl v tom, že tento závet nebol ňou vlastnoručne napísaný, ani podpísaný. Navrhovateľ však, ako tvrdil, nemal a súdu nepredložil listiny vlastnoručne napísané a podpísané poručiteľkou, takže súd nemohol nariadiť znalecké dokazovanie z odboru písmoznalectvo za účelom potvrdenia pravosti písma a podpisu poručiteľky na závete. V tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno navrhovateľa. Súd

si aj vyžiadal od Sociálnej poisťovne spis D. N., avšak zistil, že sa v ňom nachádza len jeden listinný doklad - žiadosť o dôchodok zo dňa 4.3.1979, ktorý je zrejme čiastočne vyplnený vlastnoručným písmom poručiteľky a obsahuje zrejme jeden vlastnoručný podpis poručiteľky (čo však nie je úplne jednoznačné), súdu však je známe z jeho činnosti, že takéto množstvo porovnávacieho materiálu je pre vyhotovenie znaleckého posudku z odboru písmoznalectvo nedostačujúce. Pokiaľ odporca uvádzal, že by mohol súdu predložiť vzory písma a podpisov poručiteľky, súd mal za to, že takýto porovnávací materiál by bol pre účely znaleckého dokazovania nevhodný, nakoľko navrhovateľ spochybňoval pravosť písma na závete poručiteľky a napadnutý závet bol až do jej smrti uložený u odporcu, bolo teda potrebné, aby porovnávací materiál predložil práve navrhovateľ, nie odporca. Preto súd musel vychádzať z toho, keďže nebol preukázaný opak, že sa jedná o závet vlastnoručne napísaný aj podpísaný poručiteľkou.

Navrhovateľ tiež tvrdil, že poručiteľka neurobila tento právny úkon slobodne a vážne, a teda, že by mal byť v rozpore s . Navrhovateľ však v konaní nepredložil, ani neoznačil také dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že by poručiteľka spísala závet pod fyzickým alebo psychickým nátlakom, pod bezprávnou vyhrážkou, alebo že by tento právny úkon neurobila vážne, teda, že by svojim prejavom vôle, nechcela vyvolať právne následky, ktoré inak v dôsledku takéhoto prejavu nastali.

Ďalej navrhovateľ tvrdil, že závet je neplatný podľa z dôvodu, že poručiteľka trpela duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou. Neplatnosť právneho úkonu podľa vyžaduje bezpečné zistenie o tom, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť (viď Z IV, str. 456). Je síce pravdou, že v konaní boli prezentované dôkazy nasvedčujúce tomu, že poručiteľka mohla v čase podpísania závetu trpieť takouto duševnou

poruchou, ale aj dôkazy svedčiace o opaku, teda nebolo jednoznačne preukázané, že v čase, keď poručiteľka tento právny úkon robila, trpela duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou. Pritom bolo potrebné preukázať jednoznačne (a v tomto smere takisto zaťažovalo dôkazné bremeno navrhovateľa) túto duševnú poruchu aj ku dňu 7.5.1983 aj 18.10.2000, kedy závet poručiteľka znovu podpísala, nakoľko neplatnosť závetu nespôsobuje to, že bol napísaný v iný deň, ako bol podpísaný. Súd obstaral zdravotnú dokumentáciu resp. výpisy zo zdravotnej dokumentácie poručiteľky D. N. (ktorá je podrobne citovaná v znaleckých posudkoch), na to však, aby z nej mohol vyvodiť závery o spôsobilosti poručiteľky na taký právny úkon, ako je závet, boli potrebné odborné znalosti, preto súd ustanovil znalca S.. Z.. N. H., L.. K stavu poručiteľky ku dňu 7.5.1983 znalec vychádzal iba z jedného zdroja (dokumentácie psychiatra M.. Š.), z ktorej vyplýva, že poručiteľka bola v tento deň v delirantnom stave alkoholickej genézy, ktorý hrubo a hlboko narušuje rozpoznávacie a ovládacie funkcie postihnutého. Vo svojej výpovedi znalec uviedol, že osoba v takomto stave zrejme nebola schopná posúdiť následky svojho konania a svoje konanie ovládať a napísať takýto prejav, ako bol závet zo dňa 7.5.1983. Naopak osoba, ktorá tento závet napísala zrejme netrpela diagnózou ako delírium tremens a zrejme vedela posúdiť následky svojho konania a svoje konanie ovládať, usudzujúc z jeho obsahovej koherentnosti. K stavu poručiteľky ku dňu 18.10.2000 znalec uviedol, že jednoznačne trpela demenciou, pričom takýto stav úplne vylučuje možnosť posúdiť následky konania a svoje konanie racionálne ovládať. Vzhľadom k tomu, že odporca spochybnil závery znaleckého posudku S.. H. a predložil súdu aj posudok iného znalca, ktorý si dal vypracovať (a ktorý súd hodnotil ako listinný dôkaz), z ktorého vyplývajú pochybnosti o záveroch znaleckého posudku S.. H., súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou Psychiatrickou nemocnicou Philippa Pinela. Zo záverov jej znaleckého posudku vyplýva, že dňa 7.5.1983 poručiteľka netrpela žiadnou duševnou poruchou, ktorá by negatívne ovplyvnila jej rozpoznávacie a ovládacie schopnosti a dňa 18.10.2000 pravdepodobne tak isto bola schopná posúdiť následky svojho konania a svoje konanie ovládať avšak, vzhľadom na v tom čase už prítomné organické postihnutie mozgu poručiteľky, post hoc sa k jej psychickému stavu v tom konkrétnom čase už nemožno jednoznačne vyjadriť. Znalecká organizácia pritom pokiaľ ide o stav poručiteľky ku dňu 7.5.1983 dospela k takémuto záveru z dôvodu, že nebrala do úvahy zdravotnú dokumentáciu Z.. Š., čo zdôvodnila tým, že táto dokumentácia je spochybniteľná tak z formálneho, ako aj obsahového hľadiska, má veľa odborných nedostatkov a zvolený medicínsky postup Z.. Š. je mimoriadne neobvyklý, hraničiaci s postupom non lege artis. Je síce pravdou, že znaleckej organizácii neprislúcha hodnotiť vykonané

dôkazy, avšak súd vzhľadom na jej argumentáciu nemohol celkom neprihliadnuť na dôvody, pre ktoré sa jej javila táto zdravotná dokumentácia nedôveryhodná. Navrhovateľ argumentoval tým, že o stave poručiteľky ku dňu spísania závetu, teda ku dňu 7.5.1983, svedčí okrem zdravotnej dokumentácie Z.. Š. aj výpoveď svedkyne Z.. A. Š., avšak táto svedkyňa nikdy vo svojej výpovedi nespomenula dátum 7.5.1983 a sám MUDr. Štítnický vo svojej výpovedi uviedol, že niekedy vyhotovoval zdravotný záznam až o niekoľko dní po vyšetrení, preto pokiaľ by aj ich výpovede neboli výslovne nepravdivé, podľa názoru súdu nie sú jednoznačným dôkazom o stave poručiteľky v deň spísania závetu, teda dňa 7.5.1983. K stavu poručiteľky ku dňu 18.10.2000 znalecká organizácia uviedla, že pravdepodobne poručiteľka bola schopná posúdiť následky svojho konania a svoje konanie ovládať avšak, vzhľadom na v tom čase už prítomné organické postihnutie mozgu poručiteľky, post hoc sa k jej psychickému stavu v tomto konkrétnom

čase už nemožno jednoznačne vyjadriť. Súd však v tomto smere poukazuje na výpoveď svedkov S. B. A. D., ktorí boli prítomní pri tom, keď poručiteľka v tento deň závet znovu podpísala, a vyjadrili sa, že sa im javila normálna po psychickej stránke, čo by mohlo nasvedčovať o jej dobrom psychickom stave v čase podpisovania závetu. Z vyššie popísaného skutkového stavu vyplýva, že tak znalecké posudky o stave poručiteľky v čase podpisovania závetu, ako ja svedecké výpovede vypočutých svedkov sú rozporuplné, avšak v žiadnom prípade jednoznačne nesvedčia o tom, že poručiteľka nedokázala v čase spísania a podpísania závetu posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť, čo bolo potrebné v konaní jednoznačne preukázať. Súd pritom v rámci hodnotenia dôkazov prikladal väčšiu váhu znaleckému posudku znaleckej organizácie, nakoľko na tomto pracoval celý kolektív znalcov a odborníkov (súd pritom nevyhovel návrhu navrhovateľa, aby pri výsluchu zástupkyne znaleckej organizácie bol prítomný aj znalec S.. H., nakoľko takýto spôsob vykania dôkazu nemá oporu v a naviac by podľa názoru súdu neprispel k zisteniu skutkového stavu veci).

Navrhovateľ tiež namietal, že vzhľadom k tomu, že závet je na dvoch samostatných listoch papiera, ktoré nie sú pevne spojené a nie sú obidva podpísané, ale len druhý z nich, je pochybné, či sa naozaj jedná o vôľu poručiteľky. Tiež poukázal na to, že čo nie je kryté podpisom, nemožno považovať za platné, pričom poukazoval na to, že prvá strana závetu poručiteľky nie je podpísaná. K týmto námietkam súd uvádza, že celistvosť listiny je zachovaná aj vtedy, ak jednota viacerých listín je spoznateľná z obsahu právneho úkonu, a ak spolunáležitosť jednotlivých listín je nesporná. Pevné spojenie listín napr. zošitím alebo zviazaním nie je v takomto prípade potrebné. O celistvosti listiny možno usudzovať z obsahovej súvislosti textu, jednotnej formy písma, z číslovania strán, prípadne z iných skutočností. Z posudzovaného závetu je zrejmá obsahová nadväznosť oboch strán a je zrejmé, že je napísaný jedným písmom. Zároveň celý text závetu je krytý podpisom poručiteľky, keďže jej podpis je pripojený na konci celého textu závetu.

Napokon navrhovateľ videl neplatnosť závetu v tom, že jeho predmetom bola polovica domu na N. V.. Č.. XX N. C., ktorá však podľa navrhovateľa nebola v čase smrti poručiteľky v jej výlučnom vlastníctve, ale patrila do BSM. Je síce pravdou, že keďže v konaní nebolo preukázané, že poručiteľka kúpila predmetnú polovicu domu za peniaze vo svojom výlučnom vlastníctve, je pravdepodobné, že naozaj táto polovica domu patrí do BSM poručiteľky a navrhovateľa, súd však ďalšie dokazovanie k tejto otázke nevykonával, nakoľko závet nie je neplatný, aj keď v ňom poručiteľ bez súhlasu svojho manžela robí poriadok o majetku, ktorý bol v ich bezpodielovom spoluvlastníctve (viď R 43/1986), s týmto je potrebné sa vysporiadať v dedičskom konaní pri určovaní, čo z majetku poručiteľa a v akom rozsahu má byť zahrnuté do dedičstva. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že kúpna zmluva zo dňa 25.6.1968, na základe ktorej mala poručiteľka nadobudnúť polovicu domu na N. V.. Č.. XX N. C. je neplatná, keďže poručiteľka tento úkon vykonala bez jeho súhlasu a vedomosti, hoci boli manželia, súd tomuto tvrdeniu navrhovateľa neuveril, nakoľko tento sám uviedol, že jeho syn (predávajúci) túto zmluvu uzatvoril na jeho nátlak, teda navrhovateľ musel vedieť o tomto právnom úkone a zrejme k nemu dať aj súhlas. Súd ho teda z tohto hľadiska za neplatný nepovažoval. Takisto neplatnosť kúpnej zmluvy nespôsobuje prípadné nevyplatenie kúpnej ceny, čo tvrdil navrhovateľ, že predávajúcemu nebola vyplatená kúpna cena, z obsahu zmluvy však vyplýva opak. Súd však ďalej túto skutočnosť nedokazoval, nakoľko zaplatenie resp. nezaplatenie kúpnej ceny nemá vplyv na platnosť kúpnej zmluvy.

Predmetom konania bola neplatnosť závetu. Napadnutý závet bol závetom holografným, teda vlastnoručne napísaný. Ako už bolo uvedené vyššie, súd mal tento závet za vlastnoručne napísaný aj podpísaný poručiteľkou, v závete je tiež uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný. Napadnutý závet teda spĺňa formálne náležitosti vyžadované zákonom. Takisto súd nezistil, teda v konaní nebolo preukázané, že by tento závet bol neplatný pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi, že by nebol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne resp., že by bol urobený osobou, ktorá nebola na takýto úkon spôsobilá, preto súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa Úspešnému odporcovi patrí plná náhrada trov konania, ktoré tvoria trovy právneho zastúpenia advokátom za 2 úkony právnej služby á 1.170,- Sk (1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 29.11.2002, 2. účasť na pojednávaní dňa 2.12.2002), za 1 úkon právnej služby á 640,50,- Sk (3. odvolanie proti rozhodnutiu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej zo dňa 21.1.2003 - patrí ? - ica odmeny), za 1 úkon právnej služby á 1.281,- Sk (4. účasť na pojednávaní dňa 10.11.2003), za 5 úkonov právnej služby á 1.360,- Sk (5. - 9. účasť na pojednávaní dňa 11.2.2004, 19.4.2004 - viac ako 2 hodiny, 23.6.2004 - viac ako 2 hodiny), za 3 úkony právnej služby á 577,- Sk (10. písomný návrh na doplnenie dokazovania zo dňa 21.7.2005, 11. vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 21.7.2005, 12. písomný návrh na doplnenie dokazovania zo dňa 28.10.2005 - všetko písomné podania, ktoré nie sú vo veci samej - súd priznal iba ? - icu odmeny), za 1 úkon právnej služby á 1.154,- Sk (13. účasť na pojednávaní dňa 5.10.2005), za 4 úkony právnej služby á 1.260,- Sk (14., 15. účasť na pojednávaní dňa 30.1.2006 a 10.4.2006, 16. nahliadnutie - štúdium spisu dňa 27.3.2006, 17. podanie vyjadrenia vo veci samej dňa 9.6.2006), za 1 úkon právnej služby á 630,- Sk (18. predloženie dôkazu do spisu dňa 28.3.2006 - písomné podanie, ktoré nie je vo veci samej - súd priznal iba ? - icu odmeny), za 2 úkony právnej služby á 315,- Sk (19., 20. účasť na pojednávaní dňa 20.3.2006 a 12.6.2006 - obe pojednávania boli odročené bez prejednania veci - patrí ?-ina odmeny), za 2 úkony právnej služby á 366,- Sk (21., 22. účasť na pojednávaní dňa 5.3.2008 a 16.6.2008 - obe pojednávania boli odročené bez prejednania veci - patrí ?-ina odmeny) a za 1 úkon právnej služby á 1.465,- Sk (23. účasť na pojednávaní dňa 29.9.2008), teda spolu 22.443,50,- Sk + 19% - ná DPH (4.264,- Sk) a režijný paušál 2 x 100,- Sk, 2 x 128,- Sk, 5 x 136,- Sk, 4 x 150,- Sk, 7 x 164,- Sk a 3 x 190,- Sk, teda spolu 3.453,- Sk. Celkovo predstavujú trovy právneho zastúpenia odporcu sumu 30.160,50,- Sk. Odmena advokáta bola pri úkonoch vykonaných do 31.12.2004 určená podľa vyhl. č. a pri úkonoch vykonaných po 1.1.2005 podľa vyhl. č.

Trovy odporcu tiež predstavujú výdavky na cestovné na cestu na pojednávania z Levíc do Bratislavy a späť, a to dňa 2.12.2002 (2 x 154,- Sk = 308,- Sk), dňa 10.11.2003, 11.2.2004, 19.4.2004, 23.6.2004, 30.1.2006, 20.3.2006, 10.4.2006 a 12.6.2006 (8 x 2 x 170,- Sk = 8 x 340,- Sk = 2.720,- Sk) a dňa 5.3.2008, 16.6.2008 a 29.9.2008 (3 x 2 x 190,- Sk = 3 x 380,- Sk = 1.140,- Sk), teda spolu 4.168,- Sk. Súd priznal navrhovateľovi iba náklady na cestovné vo verejnom hromadnom dopravnom prostriedku (ŽSR), hoci odporca si uplatnil náklady za cestu vlastným motorovým vozidlom, nakoľko odporca nepreukázal, že by tu boli také okolnosti prípadu, aby bolo potrebné vykonať cestu na pojednávanie inak ako verejným hromadným dopravným prostriedkom ( a vyhl. č. ). Napokon trovy odporcu predstavuje aj preddavok na trovy znaleckého dokazovania v sume 10.000,- Sk, ktorý zložil odporca na účet súdu, a ktorý bol použitý na vyplatenie znalečného.

O trovách štátu súd rozhodol podľa Trovy štátu, ktoré je povinný zaplatiť neúspešný navrhovateľ, tvorí svedočné vyplatené v konaní vypočutým svedkom zo štátnych finančných prostriedkov celkom v sume 1.766,50,- Sk a znalečné, pokiaľ nebolo kryté preddavkami zloženými účastníkmi konania, celkom v sume 41.720,- Sk. Celkom teda trovy štátu predstavujú sumu 43.486,50,- Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia

na tunajšom súde, písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona.